Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3CoE-138-2013.pdf
PDF · 73.61 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/138/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza, so sídlom Matice slovenskej 10, Prievidza, IČO: 30 807 484, proti povinnému: CORA I., s.r.o., so sídlom A. Hlinku 20, Prievidza, IČO: 36 296 228, (vymazaný z OR SR dňa 04.12.2010), o vymoženie 5 173,04 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/1300/2006-30 zo dňa 15. februára 2013 jednomyseľne dňa 20.júna 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť náhradníkovi súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, a to Mgr. Milanovi Somíkovi, Jilemnického 12, 036 01 Martin, trovy exekúcie vo výške 31,35 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O zastavení exekúcie rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 Ex. por. v spojitosti § 68 ods. 2 Obch. zák.. Uviedol, že podaním zo dňa 13.01.2012 súdny exekútor predložil súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súd prvého stupňa mal z výpisu z obchodného registra povinného za preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/41/2009-28 zo dňa 27.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.11.2010, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť CORA I., s.r.o. a následne bola dňa 04.12.2010 ex offo vymazaná z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd prvého stupňa mal za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por.. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil podľa § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Ex. por., ako aj vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi priznal časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. za 2 účelne vynaložené hodiny á 6,64 eur vo výške 13,28 eur (za prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, vyhotovenie a spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku povinného a účtu povinného). Ďalej mu priznal paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v spojitosti s § 15 cit. vyhl. za 2 úkony exekučnej činnosti á 3,32 eur vo výške 6,64 eur (za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie). Priznal mu aj hotové výdavky podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 6,21 eur (za poštovné). Keďže je súdny exekútor platiteľom DPH, priznal mu 20 % DPH vo výške 5,22 eur. Súd prvého stupňa s prihliadnutím na časovú náročnosť jednotlivých úkonov dospel k záveru, že z hľadiska účelnosti a administratívnej náročnosti týchto úkonov súdny exekútor vynaložil v predmetnej veci 2 hodiny exekučnej činnosti a nie 4 hodiny, ktoré si súdny exekútor uviedol vo svojom vyúčtovaní. Súdnemu exekútorovi nepriznal ani náklady na archiváciu spisu vo výške 9,96 eur z dôvodu, že nieto náklady s výkonom exekúcie nesúvisia. Na náhradu trov exekúcie s poukazom na ust. § 203 ods. 2 Ex. por. zaviazal oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči
povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Mal za to, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por., pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie svojich tvrdení poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008, či sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Ako ďalej ústavný súd poznamenal, skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal tiež na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 31,35 eur nepriznáva.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Výrok súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie podľa § 57 odsek 1 písm. h/ Ex. por. odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.
Podľa § 196 Ex. por., za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Ex. por., náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Ex. por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. veta prvá, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 203 ods. 3 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa poverením č. 5307 034433 zo dňa 09.06.2006 poveril súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu vykonaním exekúcie pre vymoženie sumy 5 173,04 eur s príslušenstvom, na podklade rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza č.k. 143/2001-Dopenalizácia, 709-369-GC09/2005, 18/2003, 709-369- GC09/2005, 1068/2003-Dopenalizácia, 709-369-GC09/2005, 17/2003-Dopenalizácia, 709-369- GC09/2005, 700-1040000105-GC04/05, 709-369-GC09/2005 zo dňa 22.01.2003, 20.07.2005, 22.01.2003, 20.07.2003, 31.12.2003, 20.07.2005, 31.12.2003, 20.07.2005, 14.01.2005, 20.07.2005. Následne napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por., nakoľko povinný bol zrušený bez likvidácie a súd prvého stupňa mal za to, že je nemajetný. Predmetným uznesením zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 31,35 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia v zmysle ust. § 203 ods. 2 Ex. por..
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 28CbR/41/2009-28 zo dňa 27.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.11.2010 zrušil povinného bez likvidácie. Súd následne vykonal ex offo výmaz spoločnosti (povinného) ku dňu 04.12.2010.
Odvolací súd je vzhľadom na to, že Okresný súd Trenčín zrušil povinného bez likvidácie, a zároveň bol povinný dňa 04.12.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra toho názoru, že záver súdu prvého stupňa, ktorý oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie bol správny. V predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa preskúmal, akým spôsobom došlo k výmazu povinného z obchodného registra, a pri rozhodovaní o trovách exekúcie správne aplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 Ex. por.. Pri svojom rozhodovaní tak zároveň postupoval v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011.
Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.