Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-111-2011.pdf
PDF · 164.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5P/111/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany vo veci starostlivosti o maloletú P., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa matky: U., prechodne bytom S., zastúpená JUDr. Danielou Suchánkovou, advokátkou so sídlom AK M. Waltariho č. 7, Piešťany, a otca: S., zastúpený Mgr. Martinom Vanekom, advokátom so sídlom Bratislava, Štefunkova 9, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, takto
rozhodol:
I.
Maloletá P. s a z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od piatka 18.00 hod. každého nepárneho týždňa v roku do nasledujúceho piatka do 18.00 hod. a matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od piatka 18.00 hod. každého párneho týždňa v roku do nasledujúceho piatka do 18.00 hod.. Rodič, ktorý má maloletú v osobnej starostlivosti ju odovzdá vždy riadne a včas druhému rodičovi v mieste jeho bydliska.
II.
Maloletá bude v školskom r. 2013/2014 navštevovať P.
III.
Obaja rodičia budú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
IV.
Otec je počnúc právoplatnosťou rozsudku p o v i n n ý platiť výživné na maloletú vo výške 120 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
V.
Konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej za obdobie od 08.12.2011 do 20.06.2013 s a z a s t a v u j e .
VI.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
VII.
Súd priznáva štátu náhradu trov konania vo výške 214,46 eur, z ktorých je matka povinná zaplatiť sumu 182,23 eur a otec sumu 32,23 eur, obaja na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, došlým súdu dňa 08.12.2011, sa otec domáhal zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, matka bude povinná prispievať na výživu maloletej sumou 100,- Eur mesačne a zároveň bude oprávnená stýkať sa s maloletou každú stredu v kalendárnom týždni od 15,00 hod. do 19,00 hodín a každý nepárny víkend od piatka od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod.. Návrh odôvodnil tým, že rodičia maloletej sa spoznali a začali spolu žiť ešte v čase, keď matka maloletej bola vydatá, žili spolu v byte na P. ktorého výlučným vlastníkom je otec. Koncom augusta 2010 sa matka dobrovoľne odsťahovala z tohto bytu do S.y, a to bez maloletej, o ktorú sa od toho času stará iba otec. Maloletá má vo svojom doterajšom bydlisku u otca vytvorené vhodné podmienky pre jej zdravý vývin, nachádza tu istotu, zvykla si na pravidelný režim, má tu svoje obľúbené prostredie a aktivity. Otec je plne spôsobilý postarať sa o ňu tak z hľadiska bývania, ako aj po stránke zabezpečenia výživy a ďalších potrieb maloletej. Otec má k dcére vytvorený veľmi hlboký citový vzťah, ktorý je zo strany maloletej vrúcne opätovaný a úprimný, a vždy si vedel aj usporiadať svoje pracovné povinnosti tak, aby sa mohol v maximálnej miere venovať dieťaťu a rozvíjať jej záľuby.
Súčasne s návrhom vo veci samej podal otec aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že matka dňa 01.12.2011 vzala maloletú z jej bytu v F. a odviedla ju so sebou do X., kde deklarovala prechodný pobyt, čím maloletú vytrhla z jej prirodzeného prostredia. Súd návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel uznesením č. 5P/111/2011-48 zo dňa 15.12.2011 a uložil matke bezodkladne ju odovzdať do starostlivosti otca a ponechať ju v nej až do právoplatného skončenia vo veci samej. Následne na návrh matky súd nariadil predbežné opatrenie uznesením 5P/111/2011-104 zo dňa 29.03.2012, ktorým matku oprávnil stýkať sa s maloletou každú stredu v kalendárnom týždni od 15,00 hod. do 19,00 hod., tak, že si prevezme maloletú na adrese materskej školy, ktorú táto navštevuje a po skončení styku ju otcovi vráti v mieste jeho bydliska a každý nepárny víkend v čase od piatka 16,00 hod do nedele 18,00 hod. tak, že si maloletú prevezme v mieste bydliska otca a na rovnakom mieste ju otcovi vráti.
Matka s návrhom otca nesúhlasila a protinávrhom sa domáhala zverenia maloletej do do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhmi rodičov a ich ďalšími písomnými podaniami, výsluchom rodičov a ich právnych zástupcov, výsluchom kolízneho opatrovníka, správami z prešetrených pomerov, rodným listom maloletej P., znaleckým posudkom, potvrdeniami o príjmoch rodičov a ich nevyhnutých mesačných výdavkoch, potvrdením o návšteve materskej školy maloletej a potvrdeniami preukazujúcimi odôvodnené potreby maloletej, ďalšími listinnými dôkazmi, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletá sa narodila z nemanželského vzťahu rodičov, ktorý sa vyvinul za trvania manželstva matky s S., bytom L.a, otcovstvo k maloletej bolo preto určené až po jeho zapretí. Maloletá navštevuje materskú školu v F., má aj mimoškolské aktivity - navštevuje 2 x týždenne folklórny súbor. Je zdravá.
Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 37C/162/2007 zo dňa 11.08.2008, manželstvo matky bolo medzičasom rozvedené a na čas po rozvode súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej maloletý syn X. a maloletá P., boli zverené do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia mali právo deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletého X. 5.000,- Sk mesačne a maloletú P. 738,- Sk mesačne a súčasne bol upravený styk otca s maloletým.
V čase rozvodu manželstva matky už rodičia maloletej P. žili v spoločnej domácnosti v byte vo výlučnom vlastníctve otca, ktorý sa nachádza v F. spolu s nimi žil aj maloletý syn matky X. Medzi rodičmi postupne dochádzalo k nezhodám, ktoré viedli k odsťahovaniu matky zo spoločnej domácnosti v roku 2010 a na základe dohody rodičov maloletá zostala u otca. V decembri 2011 si matka maloletú vzala do svojho bydliska v X. ale na základe rozhodnutia tunajšieho súdu bola maloletá vrátená späť otcovi, ktorý stav trvá doposiaľ.
Otec v konaní uviedol, že trvá na zverení maloletej do jeho osobnej starostlivosti a so striedavou starostlivosťou nesúhlasí. Uviedol, že pri odchode matky v r. 2010 zo spoločnej domácnosti sa účastníci dohodli, že maloletá bude v starostlivosti otca a matka túto dohodu rešpektovala do decembra 2011, po odsťahovaní matka za maloletou denne dochádzala, čo trvalo až do septembra 2011, kedy maloletá nastúpila do materskej školy, kedy matka prestala už za dcérou chodiť denne a chodievala podľa možností na jej strane a podľa dohody s otcom. Otec uviedol, že matku v styku s maloletou neobmedzoval, mal však podmienku, aby ju nebrala do S., kde bývala, pretože mal podozrenie, že to prostredie nie je pre dcéru vyhovujúce jednak z dôvodu, že vzťah bývalých manželov nebol harmonický a tiež mu vadilo, že maloletá by sa v S. stýkala s bývalými svokrovcami matky, pričom podľa jeho názoru svokra nie je vhodnou osobou na výchovu dieťaťa. Ďalším dôvodom, prečo nesúhlasil s tým, aby si dcéru brávala do S. a neskôr do X. bol ten, že podľa neho sa matka ťažko definovateľnými postupmi snaží dcéru vmanipulovať do pozície, kedy bude odmietať žiť s otcom. Dňa 01.12.2011 si matka maloletú zobrala k sebe do X. a vrátila mu ju až približne 23.12.2011. Počas decembra 2011 sa otec snažil s dcérou stretnúť, viackrát bol za ňou v X., ale matka ho ani raz za ten mesiac k dcére nepustila. Po jej návrate k otcovi stretávanie s matkou prebiehalo na základe dohody s otcom, príležitostne prichádzala za maloletou aj so svojím synom, čo otec považuje za vítané. Matka sa s dcérou niekedy stretávala cez týždeň, alebo otcovi napísala správu, že by si dcéru chcela vziať napr. k svojim rodičom. Na takúto žiadosť matky otec obvykle reagoval pozitívne, s výnimkou prípadu, kedy dcéra mala práve nejakú mimoškolskú činnosť, prípadne keď boli počas víkend mimo Piešťan, dokonca keď bol otec pracovne asi 3 dni odcestovaný, ponúkal primárne matke možnosť byť s dcérou v jeho bydlisku a tiež ponúkol matke možnosť, že ak chce byť s dcérou bez jeho prítomnosti, spraví si iný program a môžu v jeho byte zostať sami. Je pravdou, že od matky žiadal, aby sa zaviazala, že nebude maloletú vodiť do bytu v S., v ktorom teraz býva so svojím bývalým manželom a synom X., je to preto, lebo nesúhlasí s tým, aby maloletá opustila F. keďže je veľmi naviazaná na prostredie F.. Otec tu s ňou trávi veľa času, chodia spolu von, má tu škôlku, otcovu rodinu a podobne, takže otcovi vadí pokiaľ by matka brávala dcéru mimo F.. Uviedol, že zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti je v záujme maloletej, zatiaľ čo striedavú starostlivosť považuje za nevhodnú, keďže rodičia nežijú v tom istom meste a maloletá navštevuje materskú školu, ešte nevhodnejšia bude keď bude maloletá navštevovať základnú školu. Maloletá má pritom u neho vytvorené veľmi dobré podmienky pre jeho zdravý vývin, zatiaľ čo u matky je výchovné prostredie nestabilné, matka sa medzičasom odsťahovala zo X. a momentálne opäť žije v S.
Matka žiadala zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti, resp. do striedavej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že medzi ňou a maloletou sú silné citové väzby, maloletú P. do troch rokov kojila, maloletá je pri lúčení s matkou plačlivá a nechce od nej odísť. Matka uviedla, že otec neuvádza celkom pravdivo okolnosti jej odchodu zo spoločnej domácnosti. Známosť s navrhovateľom nadviazala v čase, keď boli s manželom odlúčení, keď navrhovateľa spoznala, začali bývať spolu u neho v F. aj s jej synom X.. Manželovi v styku so synom nebránila, ale navrhovateľovi to vadilo. Matka sa mu totiž snažila v záujme ich syna prispôsobiť, keďže manžel pracoval na zmeny a nebolo možné dohodnúť presný čas ich stretávania, čo otec mal. P. znášal s nevôľou. Po narodení maloletej P. boli hádky častejšie, lebo rodina musela program prispôsobovať jej manželovi, čo však matka chcela, pretože jej záležalo na tom, aby syn udržiaval kontakt s otcom. Postupne jej P. otec začal brániť v normálnej komunikácii s manželom a určoval jej podmienky, za ktorých mu môže syna poskytnúť na stretnutie, takže syna mu obvykle do S. vodievala ona a po narodení dcéry tam chodievala aj s ňou. V tom čase bola matka na materskej dovolenke, pracovné dni trávievala sama s oboma deťmi v otcovom byte v F., pretože otec mal. P. pracoval a domov chodieval o 18.00 - 19.00 hod., cez víkendy potom poväčšinou spolu niekam cestovali na výlet s dcérou. Hádky sa stupňovali, lebo nemohli chodiť na spoločné výlety kvôli návšteve X. u otca, matka mala dovolené vodiť ho tam len v určité dni, postupne jej už otec nedovolil brávať auto, takže s oboma deťmi už cestovala vlakom alebo autobusom. Ku koncu už mu vadilo, že P. tam nemá čo robiť a žiadal matku, aby ju tam nevodila, čo matka rešpektovala. Matka si postupne začala uvedomovať, že ju otec príliš obmedzuje v rodičovských právach voči dcére. Keď napr. mala ísť na chatu so spolužiakmi z
vysokej školy, ktorí všetci brali so sebou deti, otec maloletej podmienil jej výlet tým, že spozná všetkých, kto tam pôjde s nimi. Dcéra často cez víkendy nechcela s rodičmi chodiť na výlety, pokiaľ odmietla s otcom ísť na výlet, bol z toho nervózny a kládol to za vinu matke. Keď dcéra plakala, obviňoval z toho matku. Začiatkom leta 2010 sa P. raz večer nechcela ísť s otcom kúpať do vane a plakala, aby tam bola aj matka, otec mal. sa nahneval, kričal, aby matka vypadla, že len zhoršuje situáciu. Matka sa na plač dieťaťa vrátila a otec za to na ňu fyzicky zaútočil a dal jej dve facky. Na druhý deň matka s oboma deťmi opustila otca maloletej a a odišla k svojim rodičom do N., kde strávili prázdniny až do približne polovice augusta, kedy prišiel otec maloletej, vzal si P. a odviezol ju do k sebe do F.. Matka ju niekoľko dní nevidela, nekojila a napokon bola nútená vrátiť sa aj ona do F.. Keďže syn X. sa však už do F. vrátiť nechcel, ale chcel ísť bývať k svojmu otcovi do S.y, ponechala ho preto zatiaľ u svojich rodičov. Bola v zložitej situácii, musela sa vrátiť k otcovi mal. P., aby sa dohodli na úprave práv a povinností k dcére a súčasne musela riešiť aj svojho syna, pretože v domácnosti s otcom mal. P. už bývať nechcel. Napokon to vyriešila tak, že matka prespávala u svojho bývalého manžela v S., kde býval s nimi aj X. ale denne syna vodila do F. do materskej školy, následne celý deň bola s P. a keď otec prišiel z práce, vtedy odchádzala so synom do S. Takto fungovali až do júla 2011, kedy skončila synovi škôlka a od septembra 2011 ho už prihlásila do 1. triedy ZŠ v S., kde spolu bývali. Mal. Mia chodila do materskej školy v F., ktorú jej matka vybavila a musela teda dcéru navštevovať v F., pričom brávala aj syna, aby sa súrodenci stýkali. V tom čase bola matka na predĺženej materskej dovolenke bez príjmu a cestovanie bolo finančne nákladné. Otec maloletej jej zakázal brávať si P. do S., pričom táto požiadavka nie je ničím odôvodnená. Matka ju mohla navštevovať len v F. a u svojich rodičov, s cudzími ľuďmi s dcérou nemohla chodiť, lebo si to otec neželal z dôvodu, že ich nepozná. Matka sa snažila vyriešiť situáciu tak, aby otcovi nerobila naschvály a keď sa jej naskytla možnosť otvoriť si súkromnú materskú školu v X., v ktorej pôsobila ako zriaďovateľka aj učiteľka, využila toho, pretože tam mala k dispozícii bývanie v rodinnom dome. Žiadala otca maloletej, aby si tam mohla P. brávať na víkendy, ale nesúhlasil a odmietal dcéru pustiť mimo F.. Matka sa preto obrátila na sociálnych pracovníkov v X., ktorí jej poradili, aby mala dcéru u seba, pokiaľ súd nerozhodne vo veci samej. Z toho dôvodu maloletú v decembri vzala od otca, pričom nemala záujem brániť mu v styku s dcérou, len sa obávala, že dcéru jej odvedie, ako to urobil v lete 2010, preto mu na radu sociálnych pracovníkov styk s maloletou v decembri neumožnila. S otcom maloletej však boli v dennom písomnom kontakte, kedy ho matka žiadala, aby prišiel do X. a videl prostredie, v ktorom je maloletá a aby pochopil, že je vhodné na to, aby dcéru mohla cez víkendy k sebe do X. brávať, ale otec odmietol. Dcéru napokon k otcovi priviedla, lebo chcela aby sa videli a aby mala normálne Vianoce a matka zo X. musela odísť kvôli správaniu otca maloletej, hoci si tam vytvorila bytové aj pracovné zázemie. Následne sa už matka mohla s maloletou stýkať len za podmienok určených otcom. Väčšinou sa stretávajú cez týždeň, otec jej však bráni v stretávaní v čase, keď má maloletá krúžok, ani nechce, aby ju tam vodila. Prakticky otec jej styk s maloletou umožní vtedy, keď on ide do práce a nemá s ňou kto byť. Matka sa vrátila do spoločnej domácnosti k bývalému manželovi a synovi, kde sú vytvorené vhodné podmienky aj na starostlivosť o maloletú P. a súrodenci by mohli vyrastať spolu.
Vzhľadom k protinávrhom rodičov súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru klinická psychológia dospelých klinická psychológia detí. Zo znaleckého posudku Mgr. Karola Zabáka č. 15/2013 vyplýva, že maloletá P. vníma otca ako citovo bezpečnú a stabilnú osobu, jej vnútorný svet je obsadený bohatými zážitkami s otcom, najmä z voľnočasových aktivít. Otec je v jej prežívaní najbohatšie zastúpený, má trvalý záujem o dieťa a vytvára mu stabilné predpoklady pre výchovu a starostlivosť. P. je v súčasnosti výraznejšie viazaná na osobu otca, má však adekvátne citové potreby i k matke. Matka je rovnako citovo aktívna, dokáže dieťa dostatočne sýtiť a povzbudzovať pri vývoji, jej prejavy voči dieťaťu sú pestré a autentické, P. zatiaľ nemá predstavu rodičov ako páru, dokáže byť s každým z nich osobitne bez separačnej úzkosti, či obavy zo straty jedného z nich. Obaja rodičia podľa znalca sú bez špecifických patologických rysov, ktoré by narušili psychický vývin dieťaťa. Mentálna úroveň, citová zrelosť, adaptabilita aj morálne hodnoty umožňujú otcovi, či matke, vychovávať svoje dieťa. Podľa doterajšieho vývinu je u otca predpoklad stabilnejšieho výchovného prostredia, keďže matka je vo viacerých vnútorných konfliktoch ohľadom súčasnej výchovy syna, ako aj zotrvania v partnerskom vzťahu. Znalec by odporúčal striedavú starostlivosť za predpokladu, že by maloletá Mia bola vychovávaná z miesta svojho súčasného bydliska, kde by navštevovala to isté predškolské zariadenie a záujmové krúžky, keďže je už čiastočne socializovaná. Nie je až tak dôležité bydlisko rodičov, ale ich spolupráca rodičov, ktorá by sa mala zo strany oboch zlepšiť. Maloletá je výchovne doteraz dobre zvládnuté dieťa, ani u jedného z rodiča neboli zistené zásadne chybné výchovné postupy. V prípade zmeny bydliska matky, resp. otca, by bolo možné striedavú starostlivosť realizovať
v týždňových intervaloch. Pokiaľ by podľa názoru znalca nebola splnená podmienka zachovania jedného predškolského, či vzdelávacieho zariadenia a nezlepší sa komunikácia rodičov, znalec odporučil ponechať dieťa v prevažnej starostlivosti otca s tým, že frekvencia stretnutí s matkou by mohla byť realizovaná každý druhý víkend od piatku do nedele poobedia a cez pracovný týždeň aspoň jedenkrát na 4 hodiny po návšteve materskej školy. Záverom uviedol, že výchovné predpoklady oboch rodičov a ako aj starostlivosti sú na vysokej úrovni, otec však dokáže maloletej pripraviť stabilnejšie výchovné a citové prostredie.
Matka so závermi znalca nesúhlasila. Uviedla, že striedavá starostlivosť by mala mať prednosť, pričom závery znalca o jej nevhodnosti nie sú dostatočne zdôvodnené. Pokiaľ znalec skonštatoval väčšiu viazanosť maloletej v súčasnosti na otca, mal sa vysporiadať aj s dôvodmi tejto situácie a síce skutočnosťou, že otec má maloletú už dlhšiu dobu u seba a matke neumožňuje pravidelný styk s ňou, sústavne hľadá dôvod, prečo jej dcéru nedať, čo zdôvodňuje jej záujmami a krúžkami, čiže matka nemohla mať na dcéru taký vplyv ako on. Znalec pritom uviedol, že matka je rovnako citovo aktívna a dokáže dieťa dostatočne povzbudzovať vo vývoji. Pokiaľ znalec ako podmienku striedavej starostlivosti uviedol návštevu toho istého predškolského zariadenia, je možné tento problém vyriešiť tým, že by maloletá navštevovala škôlku v S. a otcovi nič nebráni maloletú cestou do práce, priviezť maloletú do škôlky a potom ju od matky prevziať. Matka doposiaľ za dcérou dlhodobo cestovala, pričom otec má cez S. cestu, denne dochádza do W.. Pri striedavej starostlivosti v týždenných intervaloch by P. takto cestovala 2 týždne v mesiaci, čo nie je obtiažne, vzhľadom na krátku vzdialenosť. Poukázala na skutočnosť, že zmena predškolského zariadenia nie je žiadnym závažným zásahom do života maloletej, napokon aj v súčasnom zariadení zmena P. čaká, menia sa pracovné skupiny detí, niektoré deti odchádzajú do školy a samotná maloletá o rok nastupuje na základnú školu, takže zmena školského zariadenia je nezvratná. Otec sústavne u maloletej uprednostňuje krúžky, konkrétne predškolské zariadenie, mesto, v ktorom doteraz žila a podobne, tieto veci by však nemali byť rozhodujúcimi kritériami pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti o dieťa. Vzhľadom k tomu, že otec maloletej nesúhlasí so zmenou predškolského zariadenia maloletej, navrhla súdu, aby rozhodol o nezhode rodičov ohľadom zmeny predškolského zariadenia, keďže otec nemá žiadny vážny dôvod zmenu škôlky odmietať. Matka zabezpečila prijatie maloletej do Materskej školy na D.l. v S., jedná sa o štátne zariadenie, ktoré je v bezprostrednej blízkosti bydliska matky. Uviedla ďalej, že znalec úplne v posudku opomenul, že P. má brata, na ktorého je naviazaná a s ktorým by mala udržiavať vzťahy. Znalec tiež uviedol, že by sa komunikácia medzi rodičmi mala zlepšiť, ale tu treba objasniť, že je síce pravda, že rodičia maloletej sa už dva roky stýkajú iba minimálne, avšak vo veciach týkajúcich sa ich dcéry spolu preukázateľne komunikujú, nehádajú sa, odovzdávanie a preberanie dieťaťa prebieha kultúrne, odovzdávajú si tiež lieky a inštrukcie ohľadom maloletej. Vzhľadom k tomu, že písomné komunikácie otca voči matke boli v minulosti útočné, tak ho požiadala, aby ju kontaktoval iba ohľadom maloletej. Uviedla ďalej, že otec prakticky v súčasnosti nepozná ako matka žije a jeho tvrdenia o nevhodnosti výchovného prostredia nie sú ničím nepodložené. Otec stále zdôrazňuje stabilitu rodinného a výchovného prostredia, ale len u neho, poukazuje na nestabilné vzťahy matky, ktorá sa vrátila k bývalému manželovi, obchádza pritom skutočnosť, že v priebehu roka a pol už má druhú partnerku a teda P. si zvykala na kontakt so cudzou ženou a jej deťmi, ktorý vzťah otec medzičasom ukončil a teraz má novú známosť ( ktorú sám označil ako frajerku), táto býva u otca a maloletá si zvyká na túto ďalšiu ženu. Domácnosť, ktorú matka zdieľa s bývalým manželom v S. v 3- izbovom byte v jeho vlastníctve, je usporiadaná, zariadená pre potreby detí a vzťahy medzi bývalými manželmi sú priateľské, ovzdušie v domácnosti je bezkonfliktné. Bývalý manžel obýva jednu izbu, druhá je zriadená na spôsob detskej herne, kde je TV, hračky, stolík na kreslenie a pod. a tretia izba je spálňa s písacími stolmi, s jednou poschodovou posteľou, kde spí na spodnom dvojlôžku matka s P. a na poschodí maloletý X.. V súčasnosti uvažujú o menšej rekonštrukcii tak, aby deti mali vytvorené maximálne vhodné podmienky aj na oddych aj na učenie.S bývalým manželom sa dohodli na spoločnej domácnosti z dôvodu, aby mal X. šťastnú rodinu, preto spoločne zabezpečujú jeho osobnú starostlivosť. Maloletá má v prípade striedavej starostlivosti v ich domácnosti vytvorené vhodné podmienky, aj vzťahy medzi P. a manželom hodnotí matka pozitívne. Pokiaľ ide o voľnočasové aktivity, v týchto môže P. pokračovať aj v prípade striedavej starostlivosti, nič jej nebráni navštevovať niektoré záujmové krúžky aj s bratom, napokon, v S. sú ešte väčšie možnosti ako v F..
Otec sa so závermi znalca stotožnil, uviedol, že znalec potvrdil lepšie výchovné prostredie u otca ako u matky a potvrdil nevhodnosť striedavej starostlivosti, pričom ide o najdôležitejší dôkaz v konaní. Znalec jednoznačne uviedol, že striedavá starostlivosť by bola vhodná pokiaľ by P. bola vychovávaná
zo súčasného miesta bydliska a navštevovala by to isté predškolské zariadenie, pričom otec so zmenou predškolského zariadenia nesúhlasí, lebo dcéra je naň naviazaná. Cestovanie je záťaž a nabúravalo by aj režim maloletej, vzhľadom k tomu, že má rada rôzne aktivity po škôlke ako bicyklovanie a podobne. Vozenie v aute by nabúravalo režim maloletej, vzhľadom k tomu, že má rada rôzne aktivity po MŠ, jazdu na bicykli a podobne. Uviedol, že do práce chodí cca na 09,00 hod. s tým, že na 08,00 hodinu dcéru dáva do materskej školy, má pohyblivú pracovnú dobu, niekedy sa môže vrátiť skôr, vyzdvihnúť dcéru zo školy a pokiaľ sa mu z nejakého pracovného stretnutia nedá, vyzdvihne dcéru jeho matka alebo priateľka. Uviedol, že niekedy sa však stane, že do práce nejde, alebo ide napr. do Banskej Bystrice, takže tvrdenie, že denne cestuje do Bratislavy nie je až také jednoznačné. Tiež otec nemá v Trnave nikoho blízkeho na to, aby v prípade potreby mohol vyzdvihnúť maloletú zo škôlky. Podľa názoru otca zmena predškolského zariadenia by nebola v prospech maloletého dieťaťa a súd musí vziať do úvahy závery znalca a prvoradý záujem maloletej. je pritom irelevantné, či otec cestuje alebo nie a tiež že o rok bude maloletá meniť školu. Tvrdil, že komunikácia medzi rodičmi nie je celkom optimálna, funguje iba v praktických veciach, keď je mal. chorá, kedy ju odovzdať a pod., otec s ňou komunikuje vecne a stručne. Tiež je toho názoru, že matka nemá vytvorené vhodné výchovné prostredie u bývalého manžela ani zaručenú stabilitu, jej bytové podmienky ani nepozná, byt síce prerobili, ale on si ho pamätá inak. Otec žije s priateľkou, slobodnou a bezdetnou, s ktorou nadviazal známosť v lete 2012, dovtedy žil sám, mal iba jednu krátku známosť. Maloletá bude mať u neho stabilnejšie prostredie, dcére sa venuje, podporuje ju v záľubách, chodia spolu na výlety a turistiku. Maloletá pred ním tiež deklarovala hlboký vzťah k svojmu domovu ( „dúfa, že tento domček nikdy nepredajú“), u otca má vlastnú izbu a takéto podmienky u matky nemá. Matka má možnosť s dcérou sa stýkať, umožňuje jej styk v zmysle súdneho rozhodnutia a pokiaľ matka tvrdí, že jej v styku bráni, nie je to tak, ak bol s dcérou napr. na dovolenke, alebo mala krúžok, vždy sa dohodli na náhradnom termíne. Otec sa domnieva, že ak by sa matka stýkala s maloletou v širšom rozsahu, mohla by mať na výchovu dcéry deštruktívny účinok, podľa neho dcéru voči nemu priamo alebo nepriamo ovplyvňuje. Preto trval na zverení maloletej do jeho starostlivosti, so štandardnou úpravou v časti správy majetku a zastupovania maloletej, pri súčasnej úprave styku matky s maloletou, ktorú nakoniec svojím písomným podaním, doručeným súdu dňa 17.06.2013, navrhol rozšíriť tak, že matka bude oprávnená stýkať sa s maloletou v čase mimo prázdnin každú stredu v párnom týždni od 15,00 hod. do 19,00 hod. tak, že si prevezme maloletú na adrese MŠ, ktorú maloletá navštevuje a po skončení styku ju otcovi vráti v mieste jeho bydliska; každú stredu v nepárnom týždni od 15,00 hod. do štvrtka 08,00 hod. tak, že si prevezmem maloletú na adrese MŠ, ktorú maloletá navštevuje a po skončení styku ju zavedie do MŠ; každý víkend v párnom týždni v čase od piatka od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod. tak, že si prevezme maloletú na adrese MŠ, ktorú maloletá navštevuje a po skončení styku ju otcovi vráti v mieste jeho bydliska a ďalej každý rok počas letných prázdnin v čase od druhej nedele v júli od 18,00 hod. do tretej nedele v júli do 18,00 hod.; každý rok počas letných prázdnin v čase od prvej nedele v auguste od 18,00 hod. do druhej nedele v júli do 18,00 hod.; každý rok počas letných prázdnin v čase od tretej nedele v auguste od 18,00 hod. do štvrtej nedele v auguste do 18,00 hod.; každý kalendárny rok v čase od 25.12. v čase od 09,00 hod. do 26.12. do 09,00 hod.; každý párny rok v čase od 30.12. v čase od 09,00 hod. do 03.01. nasledujúceho roka do 18,00 hod.; každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od 09,00 hod. prvého dňa do 18,00 hod. posledného dňa pripadajúceho na veľkonočné sviatky; každý párny rok počas jarných prázdnin od soboty od 09,00 hod. do nasledujúcej soboty do 18,00 hod. tak, že si prevezme maloletú na adrese bydliska otca a po skončení styku ju otcovi vráti v mieste jeho bydliska. Výživné na maloletú nežiadal určiť spätne ku dňu podania návrhu, ale až počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Súd zabezpečil prešetrenie pomerov v bydlisku matky a zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 12.06.2013 zistil, že v spoločnej domácnosti s ňou žije bývalý manžel S., žiak 2. ročníka ZŠ. Rodina býva v trojizbovom byte s kuchyňou, kúpeľnou a sociálnym zariadením, hygiena bola na požadovanej úrovni, byt čistý, udržiavaný a zariadený, kúpeľna a toaleta po rekonštrukcii. Pre mal. Miu má matka k dispozícii samostatnú izbu s dvojposchodovou posteľou, v hornej časti spáva X.a spodnom dvojlôžku s matkou. V skrini mala maloletá dostatok oblečenia, súčasťou izby je písací stôl, koberec, hudobná veža, knižky a hračky pre deti. Jedna izba slúži ako herňa pre deti s množstvom hračiek, stavebníc, poskladanou trampolínou, televízorom a domácim zvieratkom. V obývacej izbe je sedacia súprava, televízor, stolík, skrinkový nábytok, v tejto izbe spáva p. U... Z celkového dojmu z bytu vyplýva, že je zariadený pre potreby oboch detí a mal. Mia tam má vytvorené vhodné podmienky.
Kolízny opatrovník k otázke osobnej starostlivosti o maloletú uviedol, že sa pridržiava záverov znaleckého posudku.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24 <javascript:%20fZzSRInternal('29995',%20'11455785',%20'11455785',%20'4719234', %20'4719238',%20'0')>, <javascript:%20fZzSRInternal('29995',%20'11455785',%20'11455785', %20'4719239',%20'4719246',%20'0')> 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
.
Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú a nehospodária a maloletá od augusta 2010 ( s výnimkou necelého mesiaca december 2011) žije s otcom, pri udržiavaní styku s matkou v zmysle nariadeného predbežného opatrenia, ktorý styk zabezpečil zatiaľ zachovanie intenzívnych citových väzieb dieťaťa k matke. Matka žiadala striedavú osobnú starostlivosť, s ktorou otec nesúhlasil a trval na zverení maloletej do jeho starostlivosti.
Po vykonanom dokazovaní sa súd priklonil k záveru, že sú tu dôvody na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec svoj nesúhlas opiera najmä o závery znaleckého dokazovania, osobitne o skutočnosť, že rodičia nežijú v rovnakom meste, maloletá je naviazaná na prostredie v ktorom doteraz žila ( F., jej doterajšie bydlisko u otca), ďalej o tvrdenia, že prostredie u matky je nevhodné a
nestabilné a komunikácia rodičov nie je dostatočná. Je pravdou, že vykonané znalecké dokazovanie považuje striedavú starostlivosť v súčasnosti za menej vhodnú než výlučnú osobnú starostlivosť otca, a treba súhlasiť aj s názorom otca, že ide o významný dôkazný prostriedok v konaní, zároveň treba uviesť, že ani závery znalca netreba absolutizovať. Súd totiž musí znalecký posudok zakomponovať do súboru všetkých ostatných dôkazov a až po komplexnom zistení skutkového stavu, berúc pritom do úvahy aj odborné odporúčania znalca, vyhodnotiť všetky dôkazy každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri rozhodovaní súdu o spôsobe starostlivosti o dieťa je základným hľadiskom záujem maloletého dieťaťa. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a až potom, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady pri súčasnom zabezpečení jeho potreby byť aj s druhým rodičom, majúcim v živote dieťaťa nezastupiteľnú úlohu. Je preto povinnosťou súdu, aby skúmal predovšetkým či je možná striedavá osobná starostlivosť vzhľadom k osobným predpokladom rodičov a ich záujmu na nej, ak áno, či sú tu nejaké okolnosti, ktoré jej bránia a ak áno, či tieto okolnosti možno preklenúť úpravou súdu tak, aby striedavá starostlivosť mohla fungovať.
Znalec vo svojom posudku uviedol, že výchovné predpoklady oboch rodičov ako aj ich starostlivosti sú na vysokej úrovni, otec však dokáže maloletej pripraviť stabilnejšie výchovné a citové prostredie. Zo znaleckého aj ďalšieho dokazovania súd zistil, že obaja rodičia majú s maloletou vytvorené pevné citové väzby, ktoré sú vzájomné a dieťaťom opätované. Citové väzby matky s maloletou sa vyvíjali od narodenia dieťaťa, matka maloletej zabezpečovala prevažne sama starostlivosť počas materskej dovolenky a dlhodobo ju kojila. Počas spolužitia rodičov rodina žila v otcovom byte v F., kedy otec trávil pracovné dni v zamestnaní, domov prichádzal navečer a rodine sa venoval najmä počas víkendov. Rodičia sa v dôsledku nezhôd rozišli, k čomu prispeli aj direktívne metódy otca uplatňované vo vzťahu k matke, ktoré sa týkali výchovy maloletej ( najmä obmedzenia, ktoré jej stanovoval už počas ich spolužitia). Matka napokon opustila spoločnú domácnosť, ale keďže nemá vlastný byt, vrátila sa najskôr k bývalému manželovi do S.. Nakoľko jej otec maloletej nedovolil brávať si P. k sebe do S., snažila sa situáciu riešiť nájdením samostatného bývania s prácou, čo sa jej podarilo v X. ale otec ani toto neakceptoval a zakázal jej P. brávať domov. Matka bola teda nútená stýkať sa s maloletou buď u otca v F., alebo si ju vziať k svojim rodičom do N., čo otec maloletej ako jediné akceptoval. Vzhľadom k obmedzenému kontaktu s dcérou je prirodzené, že pôvodné silné citové väzby medzi P. a matkou ustúpili a nahradil ich prioritne jej silný vzťah k otcovi, s ktorým býva, nestalo sa tak ale matkiným zavinením, skôr správaním otca, ktorý matke jej zložitú situáciu ( kedy pri neexistencii vlastného bytu a obmedzení pri styku s Miou musela súčasne riešiť aj otázku osobnej starostlivosti a záujmov mal. X.) nielen neuľahčoval, ale naopak, odcudzeniu matky a mal. P. nepriamo napomáhal stanovovaním takých obmedzení, ktoré matka len ťažko mohla dodržiavať, a ktoré obmedzenia sa navyše javia ako ničím neodôvodnené. Znalec uviedol, že P. vníma otca ako citovo bezpečnú a stabilnú osobu, má bohaté zážitky s otcom, najmä z voľnočasových aktivít, pričom s ohľadom na okolnosti opísané vyššie, je zrejmé, že matka takéto možnosti pri jej občasnom styku s maloletou a otcových obmedzeniach nemala ( nesúhlasil ani, aby ju vodila na tanečnú).
Pri uvažovaní o režime starostlivosti súd musel vziať do úvahy argument vznesený matkou, ktorý považoval za veľmi dôležitý a síce skutočnosť, že maloletá má brata v starostlivosti matky. Obe tieto maloleté deti majú právo na rozvíjanie pevných súrodeneckých väzieb, majú právo tráviť spolu čo najviac času, spoločne sa hrať a vykonávať iné voľnočasové aktivity, čomu striedavá starostlivosť veľmi napomôže. Otec síce posledne navrhol pomerne širokú úpravu styku matky s maloletou, súd však musel vziať do úvahy aj doterajšie jeho správanie v otázke styku matky s maloletou, ktoré nasvedčuje tomu, že aj v budúcnosti by mal tendencie matku obmedzovať pri výbere aktivít s mal. P., ako aj ľudí, s ktorými sa bude chcieť aj s deťmi stýkať. Matka by v prípade zverenia maloletej do otcovej starostlivosti mala neustále nad sebou kontrolu zo strany otca, ktorý si doteraz uzurpoval právo rozhodovať o tom kam a s kým matka môže s dcérou chodiť. Takýto stav by ich vzťahom neprospieval. Otec si musí uvedomiť, že obaja rodičia majú právo vychovávať dieťa v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa ( § 30 Zákona o rodine). V konaní nebolo preukázané, že by matka na P. vplývala negatívne, alebo že by jej výchovné postupy boli na ujmu maloletej, aj znalec konštatoval, že maloletá je výchovne doteraz dobre zvládnuté dieťa, ani u jedného z rodiča neboli zistené zásadne chybné výchovné postupy. Pokiaľ ide o vhodnosť bytových
podmienok, tieto boli u oboch rodičov zistené ako vyhovujúce a obaja rodičia vynakladajú maximálne úsilie na prispôsobenie domácnosti potrebám maloletej ( resp. u matky aj potrebám maloletého brata) a námietky otca v tomto smere sa ukázali ako nedôvodné. Súd vyhodnotil u oboch rodičov celkovú vhodnosť výchovného prostredia ako vyhovujúcu, obaja rodičia majú právo usporiadať si nanovo svoj súkromný život a bolo zistené, že ani samotný otec opakovanou výmenou partneriek nie je zárukou celkom stabilného výchovného prostredia dieťaťa, preto vo vzťahu k matke, ktorá sa vrátila k bývalému manželovi jeho námietky neobstoja.
Súd bol toho názoru, že sú tu podmienky pre striedavú starostlivosť vzhľadom na dispozície a záujem oboch rodičov a jedinou prekážkou je v podstate skutočnosť, že matka býva v S. a otec v F. Súd vzal do úvahy vyjadrenie znalca, že pokiaľ by nebola splnená podmienka zachovania jedného predškolského, či vzdelávacieho zariadenia a nezlepší sa komunikácia rodičov, bolo by lepšie ponechať dieťa v prevažnej starostlivosti otca. Súd podrobne prípad z hľadiska týchto podmienok preskúmal a zistil, že v súčasnosti je P. zvyknutá na otca aj matku, je to zdravé a dobre prosperujúce dieťa, ktorého obaja rodičia majú potrebnú spôsobilosť aj snahu dieťaťu poskytnúť čo najlepšiu starostlivosť a v čo najširšom rozsahu sa na jej výchove podieľať. Komunikácia rodičov ohľadom maloletej P.e síce stručná a vecná, avšak v otázkach týkajúcich sa maloletej možno hovoriť o ich spolupráci ( rodičia si vymieňajú potrebné informácie, lieky, inštrukcie a pod.) a Miu ich vzájomnými problémami nezaťažujú. Aj odovzdávanie a preberanie dieťaťa prebieha kultúrne a doposiaľ sa neobjavili v tomto smere žiadne vážne problémy. Takáto komunikácia sa javí ako dostatočná pre fungujúcu striedavú starostlivosť, ku ktorej nie je za každých okolností potrebné, aby rodičia po rozchode zostali blízkymi priateľmi, dôležité je, aby dokázali svoje eventuálne negatívne vzťahy neprenášať na dieťa, naďalej sa správali ako rodičia a ohľadom spoločného dieťaťa spolupracovali, čo je aj uvedený prípad. Je nepochybné, že výchovné metódy oboch rodičov nie sú rovnaké, je však dôležité, aby obaja tolerovali aj predstavy toho druhého o výchove a v prípade, že nie sú v rozpore so záujmami maloletej, tieto akceptovali. Táto tolerancia zo strany otca zatiaľ nie je dostatočná, je však možné dôvodne predpokladať, že ak prestane matku vo vzťahu k maloletej obmedzovať, spolupráca rodičov sa prehĺbi.
Pokiaľ ide o znalcom uvádzanú nutnosť zachovania jedného predškolského zariadenia, táto podmienka je pochopiteľná a logická, netreba si ju však vykladať tak, že by neprichádzala do úvahy zmena predškolského zariadenia, pokiaľ táto bude v záujme maloletej. Je nepochybné, že znalec, uvažujúci z hľadiska vhodnosti striedavej starostlivosti u rodičov, o ktorých vie, že žijú v iných mestách, poukázal na nutnosť zachovania jedného predškolského zariadenia, pretože by iste bolo nevhodné, aby maloletá striedala škôlky v F. týždňových intervaloch tak, ako si budú rodičia striedať aj dieťa. Keďže však súd, skúmajúci bližšie aj ostatné okolnosti prípadu, mal za preukázané, že otec pracuje v W., kam dochádza z F. táto skutočnosť ponúka riešenie na odstránenie prekážok brániacich striedavej starostlivosti. Súd sa stotožnil s názorom matky, že v prípade, ak by maloletá zmenila predškolské zariadenie a nastúpila do škôlky v S. kam má otec možnosť ju voziť z dôvodu dochádzky do práce cez toto mesto, čím bude zachovaná podmienka jedného predškolského zariadenia a nič nebráni striedavej starostlivosti rodičov. Preto súčasne súd rozhodol o nezhode rodičov v tejto otázke podľa § 35 Zákona o rodine ( Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd) tak, že určil, že maloletá bude v školskom r. 2013/2014 navštevovať P. Toto zariadenie navrhnuté matkou, sa nachádza v blízkosti jej bydliska a Mesto S. rozhodlo, že v budúcom školskom roku je tam maloletá prijatá, čo matka súdu preukázala. Súd bol toho názoru, že zmena škôlky nemôže spôsobiť dieťaťu žiadnu závažnú traumu. Prípadná krátkodobá nevôľa dieťaťa je vysoko kompenzovaná možnosťou žiť s oboma rodičmi, u ktorých má poskytnuté dobré zázemie. Otec má pružnú pracovnú domu a sám v konaní uviedol, že prácu sa snaží prispôsobiť potrebám dieťaťa. Ak by nestihol dcéru vyzdvihnúť zo škôlky včas, vyzdvihne ju matka, prípadne jej manžel a otec si následne dcéru preberie v bydlisku matky. Pokiaľ by sa stalo, že v určitý deň otec do práce nebude cestovať, nemal by byť problém pre neho zabezpečiť zavezenie dieťaťa do škôlky buď zo strany partnerky alebo príbuzenstva, žijúceho v F., ktoré mu so starostlivosťou o dcéru vypomáha, v krajnom prípade je možné požiadať matku, aby zabezpečila odvoz dcéry ona. Argument otca, že cestovanie je záťaž, je síce pravdivý, nie však dostatočne presvedčivý v prípade, keď ide o vyšší záujem dieťaťa, ktorým je právo byť so svojou matkou a bratom. Ostatne, vzhľadom k rozdielnosti bydlísk rodičov by sa v prípade pravidelného styku s matkou maloletá nevyhla aj tak cestovaniu medzi S.i, ktoré
motorovým vozidlom trvá cca 30 minút a nie je obzvlášť náročné. Podobne ostatné výhrady zo strany otca ako záujmová činnosť maloletej, či úzka spätosť s miestom jej terajšieho bydliska, nemôžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie o jej starostlivosti, dieťa je ešte nízkeho veku, adaptabilné a uvažovať v tomto veku o trvalých väzbách ( napr. k F. ku konkrétnemu bytu, či folklórnemu súboru a pod.) je ešte priskoro.
Po vyhodnotení takto vykonaného dokazovania súd zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch s tým, že si maloletú budú odovzdávať vždy v piatok večer, aby mala možnosť zadaptovať sa počas víkendu na domácnosť konkrétneho rodiča, teda v čase, kedy rodič nie je v zamestnaní a môže sa jej dostatočne venovať.
Zároveň súd prisúdil obom rodičom právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, keď u žiadneho z nich nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné tieto jeho práva obmedziť alebo odňať.
Podľa § 65 Zákona o rodine ak rodičia mal. dieťaťa nežijú spolu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnakým spôsobom, ak rodičia žijú spolu, avšak jeden z nich neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V prípade striedavej osobnej starostlivosti v zásade platí, že každý rodič uhrádza sám potreby dieťaťa v čase, keď ho má u seba. Aj v týchto prípadoch prichádza však do úvahy určenie výživného v zmysle ustanovenia § 62 ods. 6 Zákona o rodine, a to vtedy, ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké alebo ak jednému z rodičov je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti. V uvedenom prípade je síce dĺžka osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti rovnaká, ale majetkové pomery matky a otca nie sú rovnaké, pričom rozdiely sú značné a je tu teda dôvod na to, aby sa teda otec na výžive dieťaťa podieľal v širšom rozsahu ako matka.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových pomerov u oboch rodičov ako aj z odôvodnených potrieb maloletej.
U otca bolo zistené, že je zamestnaný vo firme X. a.s., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem cca X.XXX eur, vlastní byt v F.h, iné vyživovacie povinnosti okrem maloletej nemá. Jeho pravidelné mesačné výdavky predstavujú náklady na bývanie 188,38 eur, internet 20,99 eur, životné poistenie 66,39 eur, úrazové poistenie 24,11 eur a platí aj životné poistenie maloletej 32,99 eur. Okrem toho na pohonné hmoty a údržbu vozidla minie mesačne v priemere 187 eur, na stravovanie v práci 50 eur, ďalej spláca hypotéku na byt v sume 569,77 eur a ďalšie 3 úvery po 163,31 eur, 127,59 eur a 169,44 eur. Inak má výdavky na bežnú spotrebu v domácnosti, z toho potraviny a drogéria stojí odhadom 200 eur, ostatné potreby ako ošatenie, obuv a pod. vo výške cca 100 eur mesačne a platí tiež všetky náklady na výživu maloletej.
Matka je nemajetná, zamestnaná v spol. L. s.r.o. s priemerným čistým mesačným zárobkom XXX eur, poberá prídavky na obe deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. Hoci na čas po rozvode súd uložil jej bývalému manželovi platiť výživné na mal. X. vo výške 165,97 eur (5.000 Sk), keďže ale žijú spoločnej domácnosti a obnovili spoločné hospodárenie, výživné jej neplatí. Pokiaľ ide o náklady na bývanie, matka uviedla, že väčšinu uhrádza manžel, zatiaľ čo ona platí potraviny a nákupy do domácnosti a súkromnú umeleckú školu synovi 33,- Eur mesačne. Značná časť jej príjmov ide na cestovanie za dcérou. Syn X. je žiakom 2.triedy ZŠ, rodičia mu platia úrazovú poistku 30,- Eur mesačne.
P.avštevuje materskú školu, kde platí 35 eur mesačne, jej náklady s mimoškolskými aktivitami otec vyčíslil v hodnote cca 100 eur mesačne. V súvislosti so zdravotnou starostlivosťou nemá zvýšené náklady na výživu. Pri zohľadnení ostatných bežných výdavkov na výživu maloletej, ako strava, ošatenie obuv, hygiena a pod. možno uvažovať o výške mesačných nákladov na výživu maloletej v sume cca 250 eur mesačne. Aby sa obaja rodičia podieľali na výžive maloletej rovnocenne v závislosti od ich schopností a možností, bude otec musieť hradiť väčšiu časť jej výdavkov vzhľadom k jeho lepším schopnostiam a možnostiam v porovnaní s matkou, ktorá je na rozdiel od neho nemajetná, má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť a jej príjem je cca o 4,8 krát nižší než otcov. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd určil otcovi povinnosť platiť k rukám matky výživné na dcéru v sume 120 eur, čím bude maloletej zabezpečená približne rovnaká životná úroveň u matky i otca, ( dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov), ktorá je inak u otca vyššia. Takto stanovené výživné zohľadňuje vyššie uvádzané odôvodnené potreby maloletej aj rozdielne majetkové pomery rodičov, pričom zohľadňuje tiež povinnosť matky živiť aj mal. X..
Doposiaľ matka neplatila na maloletú žiadne výživné (podieľala sa na jej výžive iba vecne a osobnou starostlivosťou v čase jej stykov s ňou), ale otec na spätnej úprave rodičovských práv a povinností vrátane určenia výživného matke za dobu do rozhodnutia vo veci samej netrval, s čím ostatní účastníci súhlasili. Súd preto konanie v tejto časti t j. za obdobie odo dňa podania návrhu až do dňa vyhlásenia rozsudku za použitia ustanovenia § 96 O.s.p. zastavil. Keďže striedavá osobná starostlivosť bude realizovaná až od právoplatnosti rozsudku, nebol zároveň dôvod na spätné určenie povinnosti otca platiť výživné na maloletú.
O trovách konania bolo rozhodnuté za použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, ktorá podmienka vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je splnená.
V konaní vznikli aj štátu trovy a to v súvislosti so znaleckým dokazovaním, ktoré sa dotýkalo záujmov oboch rodičov. Odmena bola znalcovi priznaná uznesením č. 5P/111/2011-141 zo dňa 06.05.2013, podľa ktorého časť znalečného vo výške 150 eur bola zaplatená otcom ( z ním zloženého preddavku na trovy dôkazu) a zvyšok vo výške 214,46 eur bola zaplatená zo štátnych prostriedkov. Tieto trovy štátu vo výške 214,46 eur, súd za použitia ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. uložil obom rodičom zaplatiť tak, aby sa každý z rodičov, v záujme ktorých bol dôkaz vykonaný, podieľali na vzniknutých trovách rovnakým dielom. Polovica z priznaného celého znalečného 364,46 eur predstavuje 182,23 eur, takže otec, ktorý už zaplatil 150 eur na preddavku, nahradí štátu sumu 32,23 eur a matka nahradí štátu 182,23 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.