Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/148/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, IČO: 00 179 221, so sídlom Kozia 21, Bratislava, zastúpený JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so sídlom v Nitre, Školská 3 proti odporcovi: Mesto Nitra, IČO: 00 308 307, so sídlom Štefánikova 60, Nitra o určenie vlastníckeho práva, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ ako právny nástupca pôvodného vlastníka - Rodinnej základiny S. V. a jeho manželky M. V. sa podaným návrhom domáhal vlastníctva k parc. XXXX/X kat. úz. I. vytvorenej geometrickým plánom č. 2/2011 Ing. X. T.. Ide o parcelu vytvorenú z pôvodných parciel č. XXX a XXX zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX kat. úz. I., neskôr zapísané ako parc. č. XXX a XXX vedené v poznámke na LV č. XXXX. Parcely boli zapísané do vlastníctva právneho predchodcu v roku 1919. Na základe nariadenia č. 114/1946 Sb.n. SNR sa mali nehnuteľnosti previesť v prospech Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku, právneho predchodcu navrhovateľa. Tento úkon nebol urobený. Podaním zo dňa 01.12.2011 navrhovateľ uviedol výmeru parcelu č. XXXX/X v rozsahu 1694 m2.

Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 31.01.2012 návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že tento nemá naliehavý právny záujem na podanom návrhu, ako aj z dôvodu, že odporca nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v súlade so zákonom. Na základe odvolania navrhovateľa KS v Nitre zrušil rozhodnutie okresného súdu, pre nedostatok dôvodov odôvodnenia. V ďalšom konaní sa mal prvostupňový súd vysporiadať s aktívnou legitimáciou navrhovateľa, teda či je navrhovateľ právnym nástupcom po Rodinnej základine V. S. a jeho manželky M. V.. Taktiež mal prvostupňový súd skúmať právny režim majetku rodinnej základiny od r. 1939 do roku 1948.

Do prvého rozhodnutia okresný súd zistil tento skutkový a právny stav: Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia vlastníctva k parc. č. XXXX/X v rozsahu 1694 m2, kat. úz. I. vytvorenú geometrickým plánom č. 2/2011 spol. Geopro s.r.o. Navrhovateľ je právnym nástupcom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku na ktorého sa mali podľa nariadenia č. 114/1946 Sb.n. SNR previesť nehnuteľnosti evidované od roku 1919 na Rodinnú základinu S. V. a jeho manželky O. V.. Išlo o parc. č. XXX o výmere 615m2 a XXX o výmere 2043m2 zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX kat. úz. I.. K prevodu nehnuteľností reálne nedošlo. Odbor školstva a kultúry rady MsNV mal v

roku 1959 záujem o prevod par. č. XXX do vlastníctva Čsl. štátu s čím čiastočne súhlasili aj vlastníci kuratórium základiny V. S. a manželky rod. M.. V roku 1960 bol vyhotovený GP č. 42-920-221-60 podľa ktorého parc. XXX označená v EN ako parc. XXX o výmere 864m2 prechádza na Čsl. Štát a parc. XXX označená v EN ako parc. XXX o výmere 1782 ostáva doterajším vlastníkom. O tomto rozhodol finančný odbor rady MsNV v Nitre dňa 16.05.1960, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.05.1960. Hospodárskymi zmluvami bola parc. XXX prevedená do správy Technických a rekreačných služieb mesta Nitra. Podľa zmlúv 1/1975 a 1359/72 bola nehnuteľnosť evidovaná vo vlastníctve MSP Nitra. Rozhodnutím MsNV odboru pre výstavbu a VH v Nitre č. Výst. 1918/75 právoplatné dňa 04.01.1976 bola za náhradu vyvlastnená par. XXX . o výmere 2043m2 s domom a dvorom. Vyvlastnené boli aj okolité parcely za účelom výstavby Leninovho námestia. Technické a rekreačné služby mesta Nitry požiadali v roku 1976 o zápis vlastníckeho práva parc. XXX a XXX v EN kat. úz. I. na Čsl. Štát- operatívna správa, Technické a rekreačné služby mesta Nitra, r.o. Evidencia nehnuteľností previedla zápis 03.06.1976. Parcely č. XXX a XXX boli evidované na štát v LV č. XX obec I.. Majetok Technických služieb v zmysle prešiel do vlastníctva odporcu k 01.05.1991. Odporca ako vlastník evidoval parc. XXX a XXX ako neidentifikovateľné v poznámke na LV XXXX kat. úz. I.. V súčasnosti sú predmetné parcely evidovane v rámci parc. č. XXXX/X o výmere 6398m2 kat. úz. I. vo vlastníctve odporcu. Navrhovateľ si v rámci reštitučných zákonov v zákonnej lehote neuplatnil vydanie predmetných nehnuteľností. Odporca z opatrnosti namietal aj vydržanie predmetných nehnuteľností k 01.05.1991.

Právny zástupca navrhovateľa uvádzal, že sa pridržiava podaného návrhu a vyjadrení. Má za to, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný. Je pravdou, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené základine V. S. z dôvodu, že sa nestali právne skutočnosti, ktoré sa podľa nariadení stať mali. Podľa nariadenia č. 234/1940 SNR sa zrušovali všetky židovské spolky a všetok ich majetok prechádzal na ústredňu židov. Je pravdou, že reálne sa to ohľadne majetku základine V. S. nestalo ale malo sa stať. Následne podľa nariadenia č.114/1946 SNR § 3 ods. 2 a 3 mal tento majetok prejsť na Ústredný zväz židovských a náboženských obcí na Slovensku, ktorý je právnym predchodcom navrhovateľa tak ako to zase vyplýva zo stanov navrhovateľa. Majetok, ktorý je predmetom sporu, však ani podľa nariadenia č.114/1946 neprešiel reálne pod Ústredný zväz židovských náboženských obcí SR.

Práv. zást. navrhovateľa v záverečnom návrhu uvádzal, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný, návrh je podaný dôvodne a žiada tomuto vyhovieť.

Zástupkyňa odporcu uviedla, že sa pridržiava doterajších vyjadrení. K aktívnej legitimácii navrhovateľa uvádza, že tento nie je aktívne legitimovaný, keď stanovy navrhovateľa sa odvolávajú na to, že tento je nástupcom náboženských obcí a spolkov podľa vyhl. č. 231/1945, avšak ústredňa židov bola likvidovaná až nariadením z r. 1946.

Zást. odporcu v záverečnom návrhu uvádzala, že pridržiava sa doterajších vyjadrení. Má za to, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný a odporca riadne nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Ak si chcel uplatňovať navrhovateľ nárok, mal si ho uplatniť v reštitúcii v zmysle .

Okrem výsluchu účastníkov súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: odvolaniami doručenými dňa 23.02.2012, 01.03.2012, úradným vestníkom s vyhláškou, vyjadrením odporcu doručeným dňa 16.03.2012, uznesením KS v Nitre sp. zn. -248 zo dňa 14.03.2013, doplnením návrhu doručeným dňa 09.05.2013, novými a starými stanovami navrhovateľa, nariadením č.198/1941 , nariadením č. 114/1946, dôvodovou správou o zákone č. 207/96 a zistil tento doplňujúci skutkový a právny stav :

Právny zástupca navrhovateľa zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Konštatoval, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené základine S. V. z dôvodu, že nenastali právne skutočnosti, ktoré nastať mali. Tvrdil, že podľa nariadenia č. 234/1940 SNR sa zrušovali všetky židovské spolky a ich majetok prechádzal na ústredňu židov. Následne podľa nariadenia č. 114/1946 SNR § 3 mal tento majetok prejsť na Ústredný zväz židovských a náboženských obcí na Slovensku, ktorý je právnym predchodcom navrhovateľa vyplývajúc zo stanov navrhovateľa. Právny zást. navrhovateľa však konštatoval, že predmetný majetok reálne na Ústredný zväz náboženských a židovských obcí na Slovensku neprešiel, teda nenastali

skutočnosti, ktoré nastať mali. Zástupca odporcu sa pridržiaval doterajších vyjadrení, mal za to, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný, keď stanovy navrhovateľa uvádzajú, že navrhovateľ je nástupcom Náboženských obcí a spolkov, podľa vyhlášky č. 231/1945 Úradu predsedníctva SNR, avšak Ústredňa židov bola likvidovaná až nariadením z r. 1946.

Súd skúmal právny režim majetku rodinnej základiny a zistil, že nariadením č. 234/1940 Sl.z. boli zrušené všetky židovské spolky a organizácie, medzi ktoré v zmysle nariadenia č. 198/1941 patrila aj Rodinná základina V. S. a jeho manželky M. V.. Majetok zrušených spolkov a organizácií mali prejsť na Ústredňu židov, jedinú organizáciu židov v Slovenskom štáte. Podľa nariadenia č. 1/1944 Sb.n. SNR sa Ústredňa židov považovala za zrušenú. Podľa nariadenia č. 114/1946 Sb.n. SNR malo prísť k likvidácii majetku Ústredne židov. Podľa § 2 sa likvidácia mala vykonať tak, že majetky v držbe Ústredne židov, ktoré patrili iným osobám sa vrátia im alebo ich dedičom. Ak by Ústredni židov ostal po skončení likvidácie majetok, tento by prešiel na Ústredný zväz židovských a náboženských obcí na Slovensku. O toto sa mali postarať likvidátori v zmysle § 3 uvedeného nariadenia. Podľa vyhlášky č. 231 Úradu predsedníctva SNR sa správou organizačných vecí Židovských náboženských obcí poveril Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku. V súvislosti s týmto prišlo k odvolaniu všetkých ritov na Slovensku. Majetky uvedených zrušených ústredných organizácií prechádzali do vlastníctva Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku. Uvedenou vyhláškou sa nezrušovali spolky či organizácie založené občanmi židovskej národnosti ako fyzickými osobami. Táto vyhláška upravovala zmenu Ústredných orgánov židovskej náboženskej obce. Podľa stanov navrhovateľa je navrhovateľ právnym nástupcom zaniknutých Židovských náboženských obcí a židovských spolkov v SR podľa vyhl. Ú.v. č. 231/1945. Skutočnému prevodu majetku Rodinnej základiny V. S. a jeho manželky M. V. na Ústredňu židov neprišlo. Nie je potom ani zrejmé, či by sa postupovalo podľa § 2, alebo podľa § 3 nariadenia č. 114/1946 Sb.n. SNR, keď prednosť mal určite postup podľa § 2, teda vrátenie majetku pôvodným majiteľom, či ich dedičom. Ak by aj čisto teoreticky bol dôvod pre postup podľa § 3, reálne k prevodu Rodinnej základiny na Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku, neprišlo. Predmetné nehnuteľnosti boli vyvlastnené tak ako to bolo konštatované v pôvodnom skutkovom a právnom stave v súlade s právnymi predpismi platnými v čase vyvlastnenia. Navrhovateľ si neuplatňoval nárok v zmysle Reštitučného predpisu .

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 234/1940 Sl.z. o Ústredni Židov všetky židovské spolky a organizácie okrem židovských náboženských obcí sa zrušujú.

Podľa § 3 ods. 2 nariadenia č. 234/1940 Sl.z. o Ústredni Židov majetok zrušených spolkov a organizácií prechádza so všetkými právami a záväzkami na Ústredňu Židov.

Podľa § 4 nariadenia č. 198/1941 Sl.z. o právnom postavení Židov za židovské sdruženie podľa tohto nariadenia treba považovať:

a) verejnú obchodnú spoločnosť, ak aspoň polovica spoločníkov sú Židia (židovské sdruženia) a súčasne ak aspoň polovica účasti na zisku spoločnosti patrí Židom (židovským sdruženiam),

b) komanditnú spoločnosť, ak aspoň polovica komanditistov a aspoň polovica verejných spoločníkov sú Židia (židovské sdruženia), alebo ak aspoň polovica účasti na zisku spoločnosti patrí Židom (židovským sdruženiam),

c) účastinnú spoločnosť alebo družstvo, ak viac ako jedna štvrtina členov správnej rady sú Židia, alebo ak aspoň polovica základnej istiny patrí Židom (židovským sdruženiam); pritom sa neberie zreteľ na členov správnej rady, ktorí sú cudzincami a majú stále bydlisko v cudzozemsku,

d) spoločnosť s obmedzeným ručením, ak aspoň jedna štvrtina jednateľov sú Židia, alebo ak aspoň polovica kmeňového kapitálu patrí Židom (židovským sdruženiam),

e) ťažiarstvo, ak štvrtina členov správy sú Židia, alebo ak aspoň polovica kuksov patrí Židom (židovským sdruženiam),

f) právnu osobu (spolok, základina, fond a pod.) alebo iný súbor osôb alebo majetku, ktorých cieľom je napomáhať židovské záujmy, alebo ktorých aspoň polovica členov sú Židia (židovské sdruženia), ak len nejde o útvary zriadené na základe osobitných právnych predpisov.

Podľa § 31 ods. 1 nariadenia č. 198/1941 Sl.z. o právnom postavení Židov jedinou organizáciou Židov, žijúcich na území Slovenskej republiky, výlučne povolanou zastupovať ich kolektívne záujmy, je Ústredňa Židov so sídlom v Bratislave.

Podľa § 31 ods. 2 nariadenia č. 198/1941 Sl.z. o právnom postavení Židov Ústredňa Židov je verejnoprávnou záujmovou korporáciou; jej povinnými členmi sú všetky osoby, ktoré sa podľa § 1 pokladajú za Židov.

Podľa § 2 nariadenia č. 1/1944 Sb.n. SNR o vykonávaní zákonodarnej, vládnej a výkonnej moci na Slovensku všetky zákony, nariadenia a opatrenia ostávajú v platnosti, pokiaľ neodporujú duchu republikánsko-demokratickému.

Podľa vyhlášky 231 Úradu Predsedníctva SNR zo dňa 10.09.1945 Sbor povereníkov Slovenskej národnej rady na základe najvyššieho dozorného práva poveruje správou organizačných vecí židovských náboženských obcí na Slovensku, ktorý má predsedu, šesť členov poradného sboru a šesť náhradníkov.

V súvise s týmto opatrením odvolá Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre školstvo a osvetu schvaľovacie doložky k stanovám židovských náboženských obcí všetkých ritov na Slovensku.

Majetky uvedených zrušených ústredných organizácií prechádzajú do vlastníctva Ústredného sväzu židovských náboženských obcí na Slovensku, taktiež majetky zaniknutých židovských náboženských obcí všetkých ritov s tým, že majetky zrušených ústredí môžu byť použité na ciele menovaného ústredného sväzu, majetky zaniknutých židovských náboženských obcí na organizačné ciele židovskej konfesie a na ciele sociálne, ale v každom prípade len s predbežným súhlasom Povereníctva Slovenskej národnej rady pre školstvo a osvetu v Bratislave.

Podľa § 1 nariadenia č. 114/1946 Sb.n. SNR o likvidovaní právnych a majetkových pomerov bývalej Ústredne Židov Ústredňu Židov, zriadenú nariadením č. 234/1940 Sl.z. a nariadením č. 198/1941 Sl.z., treba považovať podľa § 2 nariadenia č. 1/1944 Sb.n. SNR za zrušenú.

Podľa § 2 písm. a) nariadenia č. 114/1946 Sb.n. SNR o likvidovaní právnych a majetkových pomerov bývalej Ústredne Židov likvidácia majetku Ústredne Židov sa vykoná podľa týchto zásad: majetkové čiastky, pokiaľ sú ešte v držbe Ústredne Židov a patria vlastníckym právom iným osobám, vrátia sa in natura vlastníkom, poťažne ich dedičom; nemožno uplatniť nárok voči Ústredni Židov na odškodné za stratu, zničenie alebo poškodenia vecí, prenechaných Ústrední Židov na užívanie;

Podľa § 3 ods. 2 nariadenia č. 114/1946 Sb.n. SNR o likvidovaní právnych a majetkových pomerov bývalej Ústredne Židov čistý majetok Ústredne Židov, ktorý zostane po skončení likvidácie, ak naň nemožno uplatňovať nárok podľa restitučných noriem, prechádza na Ústredný sväz židovských náboženských obcí na Slovensku.

Podľa § 3 ods. 3 nariadenia č. 114/1946 Sb.n. SNR o likvidovaní právnych a majetkových pomerov bývalej Ústredne Židov ak podľa ods. 2 prechádza na Ústredný sväz židovských náboženských obcí na Slovensku nehnuteľnosť, na ktorú je vložené v pozemkovej knihe vlastnícke právo na židovský spolok alebo organizáciu, rozpustenú podľa nariadenia č. 234/1940 Sl.z., postarajú sa likvidátori, aby

prevod vlastníckeho práva na Ústredný sväz židovských náboženských obcí na Slovensku bol vložený v príslušnej pozemkovej knihe na základe tohto nariadenia.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 129 ods. 1 O.z. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 O.z. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 O.z. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 133 ods. 1 O.z. ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákone neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 1 O.z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 O.z. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 854 O.z. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa O.z. do času uvedeného v ustanovení v znení sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( ) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( ) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa § 868 O.z. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 872 ods. 6 O.z. ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa vlastník smie s vecou v medziach právneho poriadku nakladať, požadovať ju od každého, kto ju má neprávom vo svojej moci, a neoprávnenému zásahu sa vzoprieť.

Podľa vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samou zmluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

Podľa o majetku obcí veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, 6) ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, 7) prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.

Podľa o stavebnom poriadku ak to vyžaduje uskutočnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, uskutočnenie stavby alebo jej užívanie alebo vykonanie asanácie, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť. Ak nejde o vyvlastnenie na účely uskutočnenia úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, možno nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť, len ak prevažuje záujem na uskutočnení alebo užívaní stavby alebo na vykonaní asanácie nad iným oprávneným záujmom doterajšieho vlastníka alebo iného oprávneného.

Podľa o stavebnom poriadku prechodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyvlastnením zanikajú všetky práva tretích osôb k nej, pokiaľ rozhodnutie o vyvlastnení neustanovuje niečo iné.

Podľa vládneho nariadenia č. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora kompetentný orgán na žiadosť nájomcu rozhodne vždy o prechode najatých vecí do socialistického vlastníctva, ak presahuje ich cena sumy uvedené v a ak ich potrebuje nájomca nevyhnutne na plnenie svojich úloh; o náhrade rozhodne osobitne.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle cit. zák. ust. vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd návrh zamietol. Ako to bolo konštatované v skutkovom a právnom stave k reálnemu prevodu vlastníctva na Ústredňu židov a následne na Ústredný zväz židovských a náboženských obcí na Slovensku, ktorý je podľa stanov navrhovateľa právnym predchodcom navrhovateľa, nedošlo. V súlade so zákonom prišlo k vyvlastneniu predmetných nehnuteľností a k oprávnenému nadobudnutiu vlastníctva odporcom. Z tohto dôvodu navrhovateľ nemohol byť aktívne legitimovaný na podanie návrhu, keďže nie je právnym nástupcom po Rodinnej základine V. S. a jeho manželky M. V.. Súd skúmal aj právny režim majetku podľa ktorého v súlade s nariadením č. 234/1940 Sl.z. a nariadením č. 198/1941 Sl.z. majetok Rodinnej základiny mal prejsť na Ústredňu židov, ale následne podľa § 2 nariadenia č. 114/1946 Sb.n. SNR sa mal vrátiť pôvodným vlastním, či ich dedičom. Tvrdenie navrhovateľa, že tento majetok mal prejsť na Ústredný zväz židovských a náboženských obcí na Slovensku podľa § 3 nariadenia č. 114/1946 Sb.n. SNR je hypotetický a nepodložený ani po právnej stránke. Mohlo sa tak stať, ak by sa nenaplnil postup podľa § 2, čo navrhovateľ nepreukázal a obsah spisu to nepotvrdzoval. Vyhláška Ú.v. č. 231/1945 sa týkala ústredných orgánov Židovskej náboženskej obce na Slovensku, nie spolkov či organizácií, ktorú si založili fyzické osoby židovskej národnosti. Navrhovateľ deklaroval, že je právnym nástupcom zaniknutých Židovských náboženských obcí a spolkov v Slovenskej republike podľa vyhlášky Úv.č. 231/1945. Po právnej stránke teda navrhovateľ nemôže byť právnym nástupcom Rodinnej základine V. S. a jeho manželky M. V., ktorej sa vyhláška Ú.v. č. 231/1945 netýkala. Z týchto skutočností vyplýva, že ani po právnej stránke nie je navrhovateľ aktívne legitimovaný na podanie návrhu na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam patriacich pôvodne Rodinnej základine V. S. a jeho manželky M. V.. Navrhovateľ sa tak teoreticky nemohol domáhať ani vydania vlastníctva v rámci reštitučných predpisov, konkrétne podľa vzhľadom na to, že nie je právnym nástupcom Rodinnej základiny. V zmysle zmenenej súčasnej ustálenej judikatúry sa môže osoba domáhať vlastníctva nielen podľa osobitných právnych predpisov ale aj podľa , teda navrhovateľ mal naliehavý právny záujem

na podanom návrhu. Po hmotnoprávnej stránke však svoj nárok nepreukázal. Súd len poukazuje na skutočnosť, že aj keby čisto hypoteticky bol navrhovateľ aktívne legitimovaný, prešlo vlastníctvo na odporcu v súlade s platnými právnymi predpismi v čase, keď k zmene vlastníctva dochádzalo, prečo by tiež návrh navrhovateľ nebol dôvodný. Vzhľadom na pôvodný skutkový a právny stav z ktorého vyplynulo, že právny predchodca odporcu - Čsl. štát, Technické a rekreačné služby mesta Nitry, r.o. nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v súlade s platnými zákonmi v rokoch 1960 až 1975. Následne odporca nadobudol zo zákona vlastníctvo v roku 1991 od kedy nehnuteľnosťami disponuje ako vlastník. Súd tak mal za to, že odporca je dobromyseľný držiteľ po dobu viac ako desať rokov a oprávnený vlastník sporných nehnuteľnosti. Výrok rozhodnutia je tak totožný ako v prvom rozhodnutí okresného súdu. Na tieto skutočnosti však len okrajovo súd poukazuje vzhľadom na dôvody zamietnutia návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že úspešnému odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže si ich nežiadal a ani mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ), pričom podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.