Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2C-22-2013.pdf
PDF · 78.92 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/22/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobkyne C. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. H. č. XX, J., štátna občianka SR proti žalovanému E. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. H. č. XX, J., t.č. bytom K. č. XX, štátny občan SR, v konaní o určenie výživného pre manželku takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2013 žiadala aby súd zaviazal žalovaného prispievať jej na výživu sumou 50 eur mesačne. Žalobu bližšie neodôvodnila len poukázala na zlé manželské vzťahy.
Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému doručil návrh a vyzval oboch účastníkov aby súdu preukázali svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery.
Pojednávania sa žalovaný nezúčastnil, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával jeho neprítomnosti.
Žalobkyňa na pojednávaní na podanej žalobe trvala, uviedla, že jedným z dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že si uplatnila nárok na priznanie dávky v hmotnej núdzi, ktorej priznanie je podmienené uplatnením si výživného voči manželovi. Ďalej uviedla, že
so žalovaným nevedú spoločnú domácnosť od januára 2013 za toto obdobie jej na výživu ničím neprispel. Manželstvo bolo rozvedené tunajším súdom pod sp. zn. 2P/25/2013, rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2013. Žalobkyňa s deťmi pochádzajúcimi z manželstva býva v rodinnom dome svojej matky, ktorej na chod domácnosti prispieva sumou 70 eur. Jej príjem činí dávka v hmotnej núdzi suma 197,40 eur a rodinné prídavky 46,20 eur.
XC/XX/XXXX
- X -
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: sobášnym listom a dokladmi preukazujúcimi príjem žalobkyne na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili dňa 27.09.1986 manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Podolínci vo zväzku 3, ročník 1986, na strane 221, pod poradovým číslom 35. Z manželstva sa narodilo 5 detí, z ktorých sú 2 maloleté a sú vo výlučnej starostlivosti matky - žalobkyne.
Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2P/25/2013 zo dňa 21.5.2013, právoplatné dňa 31.05.2013.
Žalobkyňa je nezamestnaná, preddavkovo poberá dávku v hmotnej núdzi, a rodinné prídavky na 2 detí, jej príjem činí suma 240,90 eur. Býva spolu s deťmi u svojej matky, ktorej prispieva sumou 70 eur mesačne.
Žalovaný napriek výzve súdu nezdokladoval osobné, majetkové a zárobkové pomery.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni mal súd preukázané, že žalovaný bol dňa 12.02.2013 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu, preto nepoberá ani sociálne dávky.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoR) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 ZoR vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri učení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopností, možností a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
XC/XX/XXXX
- X -
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Účastníci konania ako manželia majú právo na zásadne rovnakú hmotnú a kultúrnu úroveň.
Vzhľadom na zistený skutkový stav a citovanú právnu úpravu súd dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočností, ktoré tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
Keďže žalobkyňa nepreukázala, že jej hmotná a kultúrna životná úroveň je nižšia ako žalovaného, že je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch žalovaného poskytnúť jej výživné v ňou požadovanej výške, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V závere súd poznamenáva, že nadobudnutím právoplatnosti rozvodového rozsudku zaniká aj vyživovacia povinnosť medzi manželmi.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa zásady úspechu. Žalovaný ako úspešný účastník má právo na ich náhradu, avšak ako to vyplýva z obsahu spisu žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že jej právo na náhradu trov nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
XC/XX/XXXX
- X -
.
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.