Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/166/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcov: 1/ H. N., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., G. XXX/XX a 2/ X. N., nar. X.XX.XXXX, bytom v O., N. XXXX/XX, obaja zast. JUDr. Ingrid Repkovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Ružová 33, proti žalovaným: 1/ P. C., nar. XX.X.XXXX a 2/ Y. X., nar. XX.X.XXXX, obom trvale bytom vo Q. M., M. XX/XX, t.č. na neznámom mieste, obom zastúpeným opatrovníčkou JUDr. Antóniou Svičinovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 1.061,42 eura s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 921,91 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 130 eur od 21.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 230 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 410 eur od 21.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 87,86 eura od 7.2.2011 do zaplatenia a zo sumy 64,05 eura od 7.6.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V časti o zaplatenie 139,51 eura s prísl. žalobný návrh zamieta.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobcom na účet ich právnej zástupkyne trovy konania vo výške 46,81 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 152,20 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.10.2011 žiadali žalobcovia v 1. a 2. rade, aby súd žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť im istinu vo výške 1.061,42 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 130 eur od 21.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 230 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 420 eur od 21.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 90 eur od 7.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 174,89 eura od 7.6.2011 do zaplatenia a zo sumy 16,70 eura od 11.8.2011 do zaplatenia a uplatnili si náhradu trov konania. Na odôvodnenie uviedli, že sú vlastníkmi 3-izbového bytu č. 49 a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, nachádzajúceho sa na 10. poschodí na N. ul. č. XX v O., súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, pre kat. úz. Grunt a dňa 19.8.2010 uzatvorili so žalovanými v 1. a 2. rade nájomnú zmluvu o prenájme predmetného bytu. Na základe nájomnej zmluvy žalovaní v 1. a 2. rade spoločne byt užívali a boli povinní platiť nájomné a služby spojené s nájomným. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 410 eur mesačne, splatné bolo do 20. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Uviedli, že si vyhradili právo zvýšiť nájomné o 10 eur za kalendárny mesiac každý rok. Žalobcovia uviedli, že si žalovaní svoju povinnosť platiť nájomné nesplnili riadne a včas a nezaplatili im nájomné za mesiac október 2010 vo výške 130 eur, za mesiac december 2010 vo výške 230 eur, za mesiac január 2011 vo výške 420 eur a za mesiac február vo výške 90 eur. Žalobcovia uviedli, že vyzývali žalovaných na zaplatenie dlžného nájomného

a z dôvodu jeho nezaplatenia títo dňa 6.2.2011 byt opustili a došlo k ukončeniu nájomného vzťahu. Žalobcovia uviedli, že sa žalovaní podľa čl. 2 zmluvy zaviazali uhradiť nedoplatky vyúčtované správcom bytu, ktoré uviedli, že predstavujú sumu 174,72 eura a túto žalovaní žalobcom rovnako neuhradili a ktorú žalobcovia dňa 6.6.2011 zaplatili. Ďalej žalobcovia uviedli, že žalovaní počas doby nájmu došlo zo strany žalovaných k rozbitiu zrkadla v kuchyni, ktoré bolo súčasťou kuchynskej linky a museli ho preto oni - žalobcovia nanovo zakúpiť a namontovať a to za cenu 16,70 eura, ktorú sumu doposiaľ im žalovaní nezaplatili. Podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. si žalobcovia uplatnili aj nárok na úroky z omeškania s odôvodnením, že si žalovaní nesplnili svoje finančné povinnosti voči nim riadne a včas.

Keďže pobyt žalovaných sa súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť a teda nie je známy, ustanovil im súd v súlade s ust. , opatrovníčku, ktorá ich v konaní zastupovala. Opatrovníčka odporcov sa k žalobnému návrhu nevyjadrila a ani sa na pojednávanie, na ktoré bola riadne a včas predvolaná, nedostavila a ani nepožiadala z vážneho dôvodu o jeho odročenie.

Za splnenia podmienok podľa ust. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných.

Vo veci súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcami a zistil tento skutkový stav:

Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 11.5.2005 kúpili žalobcovia ako kupujúci od predávajúcich G.. H. M. a Y. M. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov byt č. 49 vo vchode č. XX na 10. poschodí obytného domu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria na N. ul. č. XX v O., zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. Grunt vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. Vklad vlastníckeho práva na základe uzavretej kúpnej zmluvy v prospech žalobcov bol povolený dňa 8.11.2005 pod č. V4354/2005.

Výpisom z katastra nehnuteľností vytvoreným cez katastrálny portál dňa 15.5.2013, LV č. XXXX pre kat. úz. Grunt, mal súd za preukázané, že v časti B. LV sú ako vlastníci stavby súp. č. XXXX na parc. č. XXXX

- obytný dom N. XX a to konkrétne bytu č. 49 vo vchode č. XX na 10. poschodí vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 1943/100000, zapísaní žalobcovia v spoluvlastníckom podiele 1/1 titulom nadobudnutia - Kúpna zmluva V-4354/2005 z 8.11.2005 - 1876/05.

Dňa 19.8.2010 uzavreli žalobcovia ako prenajímatelia so žalovanými ako nájomcami nájomnú zmluvu, ktorou žalobcovia ako vlastníci 3-izbového bytu č. XX na ul. N. č. XX v O. tento 3-izbový byt č. 49 pozostávajúci z predsiene, izieb, kúpeľne, WC, kuchyne, dali do prenájmu žalovaným ako nájomcom. Podľa čl. II. ods. 1. nájomnej zmluvy, sa žalovaní zaviazali platiť žalobcom za prenájom bytu nájomné vo výške 410 eur mesačne vždy do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca. Podľa čl. II. ods. 2. nájomnej zmluvy sa zaviazali žalovaní platiť zálohy za spotrebu energie, plynu, odpadu a poplatkov za TV a rozhlas, ktoré označili ako zálohové platby s tým, že tieto nie sú súčasťou nájomného. Zálohové platby za spotrebu energie mali byť vyúčtované raz ročne na základe faktúr príslušných dodávateľov a správcu. Prípadné nedoplatky mali byť bezodkladne uhradené žalovanými do 7 dní od doručenia vyúčtovania. V čl. II. ods. 4. nájomnej zmluvy si žalovaní vyhradili právo zvýšiť nájomné o 10 eur za kalendárny mesiac. Podľa čl. III. ods. 1. nájomnej zmluvy, nájomný pomer vznikol dňom 19.8.2010 a bol uzatvorený na dobu neurčitú s výpovednou lehotou 1 mesiac. V čl. III. ods. 3. nájomnej zmluvy, bolo dohodnuté, že v prípade, ak nebude nájomné a zálohové platby zaplatené vo výške a v termínoch podľa čl. II., nájomný vzťah skočí posledným dňom mesiaca, za ktorý bolo nájomné zaplatené. Podľa čl. V. ods. 6. nájomnej zmluvy, žalovaní boli zodpovední za všetky škody, ktoré by vznikli neprimeraným užívaním predmetu nájmu, boli by spôsobené nimi alebo ich návštevníkmi. Pre prípad, ak by neodstránili vzniknuté škody napriek písomnej výzve v stanovenej lehote, boli žalobcovia oprávnení vykonať opravy na náklady žalovaných. Podľa čl. VI. ods. 1 nájomnej zmluvy meniť ustanovenia zmluvy bolo dohodnuté, že je možné iba na základe písomných dodatkov k zmluve.

Výzvou na zaplatenie nájomného zo dňa 22.1.2011 žalobcovia prostredníctvom splnomocnenca Q. F. vyzvali žalovaných na zaplatenie nájomného za 3-izbový byt č. 45 na 10. poschodí na ul. N. č. XX v O., pričom ku dňu 22.1.2011 evidovali žalobcovia dlh za prenájom bytu vo výške 870 eur. Žalovaní boli vyzvaní, aby svoje dlhy uhradili do 31.1.2011 s tým, že ak platby neuhradia do uvedeného termínu, nájomný vzťah skončí dňa 31.1.2011. Výzvu žalovaní v 1. a 2. rade prevzali osobne dňa 23.1.2011, ktorú skutočnosť potvrdili svojimi podpismi na tejto výzve.

Žalobcovia predložili fotokópiu pokladničného dokladu predajcu Hrubý a Hrubý s.r.o., Zrkadlá, sklo, so sídlom na Mäsiarskej 20 v Košiciach, IČO: 45 692 734, zo dňa 10.8.2011 o zaplatení hotovosti za sklo 16,70 eura.

Stavebné bytové družstvo II. Košice ako správca vykonávajúci správu predmetného bytu na základe zmluvy uzatvorenej s vlastníkmi bytov, konkrétne aj so žalobcami v 1. a 2. rade, vyúčtoval im náklady za dodávku studenej vody, teplej úžitkovej vody a ústredného kúrenia za r. 2010, výsledkom ktorého vyúčtovania bol nedoplatok z predpisu vo výške 174,72 eura pri predpísaných platbách spolu 1.536,56 eura a celkových nákladoch na byt 1.711,28 eura. Podľa predloženého podacieho lístka poštového poukazu na účet, žalobca v 1. rade vyúčtovaný nedoplatok vo výške 174,89 eura uhradil na účet správcu Stavebného bytového družstva II. Košice vo výške 174,89 eura dňa 6.6.2011 na pošte Košice 3 pod podacím č. 04005.

Podľa ust. § 663 Obč. zák., nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa ust. § 685 ods. 1 veta prvá Obč. zák., nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Podľa ust. § 671 ods. 1 Obč. zák., nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa ust. § 696 ods. 1 Obč. zák., spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis.

Podľa ust. § 40 ods. 2 Obč. zák., písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Vykonaným dokazovaním (predloženou nájomnou zmluvou) mal súd za preukázané, že žalobcovia ako vlastníci bytu č. 49 na 10. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na ul. N. č. XX v O. tento byt prenajali s účinnosťou od XX.X.XXXX na dobu neurčitú žalovaným v 1. a 2. rade. Podpisy žalobcov ako prenajímateľov aj podpisy žalovaných ako nájomcov na uzavretej nájomnej zmluve boli úradne overené. Žalovaní boli povinní žalobcom za prenájom bytu hradiť nájomné vo výške 410 eur mesačne. Keďže žalovaní nevyvrátili v konaní tvrdenie žalobcov o tom, že im nezaplatili riadne nájomné za mesiac 10/2010 vo výške 130 eur a za mesiac 12/2010 vo výške 230 eur, súd vzal toto tvrdenie žalobcov za pravdivé a mal preukázaný dlh žalovaných vo výške 360 eur titulom dlžného nájomného za . Súd na základe vyššieuvedenej právnej konštrukcie mal za preukázané aj, že žalovaní nezaplatili žalobcom nájomné za mesiac 01/2011 a za prvých 6 dní mesiaca 02/2011. Avšak súd nemal za dôvodný žalobcami uplatnený nárok na nájomné za mesiac 01/2011 vo výške 420 eur a za prvých 6 dní mesiaca 02/2011 vo výške 90 eur ako pomernej časti zo sumy 420 eur, pretože nájomné bolo

účastníkmi nájomnej zmluvy dohodnuté vo výške 410 eur mesačne. Pokiaľ žalobcovia argumentovali ohľadom uplatnenej výšky nájomného poukazovaním na ust. čl. II. ods. 4 nájomnej zmluvy, súd uvádza, že výhrada práva zvýšiť nájomné o 10 eur za kalendárny mesiac každý rok bola dohodnutá v prospech nájomcov, t.j. žalovaných. Ak by aj súd vychádzal z toho, že sa jedná o omyl v písaní a výhrada zvýšenia nájomného bola oprávnením žalobcov, títo v konaní nepreukázali jej uplatnenie písomnou formou vo vzťahu k žalovaným. Pritom aj podľa ust. § 40 ods. 2 Obč. zák., aj podľa čl. VI. ods. 1 nájomnej zmluvy bolo možné písomnú dohodu zmeniť len písomne. Preto súd vzal za preukázané, že dlh žalovaných za 01/2011 je vo výške 410 eur a za prvých 6 dní mesiaca 02/2011 je vo výške 87,86 eura ako pomernej časti zo sumy mesačného nájomného 410 eur. T.j. za mal súd preukázaný dlh žalovaných titulom neuhradeného dohodnutého nájomného vo výške 497,86 eura (410 + 87,86), spolu za 10 a 12/2010 a za 01 a 02/2011 vo dlh výške 857,86 eura. Predloženým na nahliadnutie, Záznamom o odovzdaní bytu medzi žalovanými a žalobcami zo dňa 6.2.2011, ktorý bol podpísaný žalovaným v 1. rade, mal súd za preukázané, že žalovaní prenajatý byt uvedeného dňa odovzdali späť žalobcom a teda došlo k ukončeniu nájmu dohodou. Podľa ust. čl. II. ods. 2. nájomnej zmluvy, boli žalovaní povinní zaplatiť žalobcom aj prípadný vyúčtovaný nedoplatok za spotrebu energií, ktoré boli predmetom vyúčtovania. Predloženým vyúčtovaním nákladov za dodávky SV, TÚV a ÚK v r. 2010 mal súd preukázaný správcom bytu vyúčtovaný nedoplatok vo výške 174,72 eura. Žalovaní však byt neužívali počas celého obdobia r. 2010, za ktoré bolo vyúčtovanie vyhotovené, ale byt užívali len v období od 19.8.2010 do 31.12.2010. Pomerná časť z vyúčtovaného nedoplatku zodpovedajúca obdobiu, v ktorom žalovaní byt užívali, predstavuje za 135 dní sumu 64,05 eura. T.j. v tejto časti mal súd nárok uplatnený žalobcami titulom vyúčtovaného nedoplatku za studenú vodu, teplú úžitkovú vodu a ústredné kúrenie za dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel; v časti o zaplatenie 110,67 eura uplatnených titulom nedoplatku z vyúčtovania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ak žalobcovia si uplatnili titulom náhrady škody za rozbité zrkadlo proti žalovaným nárok na zaplatenie sumy 16,70 eura, v tejto časti žalobcovia svoj nárok vôbec nepreukázali. Rozbitie zrkadla nebolo zaznamenané v Zázname o odovzdaní bytu medzi žalovanými a žalobcami a žalobcovia ani iným spôsobom nepreukázali, že žalovaní zrkadlo rozbili a spôsobili im tak škodu. T.j. nepreukázali žalovaní ani len prvý z predpokladov pre uplatnenie náhrady škody titulom zodpovednosti a to vznik škody, nepreukázali ani porušenie právnej povinnosti žalovanými v 1. a 2. rade, ani príčinnú súvislosť a ani zavinenie. Účtovný doklad z registračnej pokladnice nie je dôkazom, ktorý by preukázal zodpovednosť žalovaných za spôsobenú škodu rozbitím zrkadla. Celkom tak súd žalobnému návrhu žalobcov vyhovel vo výške 921,91 eura (857,86 + 64,05). V prevyšujúcej časti o zaplatenie 139,51 eura (12,14 + 110,67 + 16,70) s prísl. žalobný návrh z už vyššieuvedených dôvodov zamietol.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. nar. vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení platnom v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa dohody účastníkov v čl. II. ods. 1. nájomnej zmluvy, bolo nájomné splatné do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca. Žalobcovia si uplatnili nárok na úroky z omeškania z nezaplateného nájomného za mesiac 10/2010 od 21.10.2010, za omeškanie s úhradou nájomného za 12/2010 od 21.12.2010, za omeškanie s úhradou nájomného za 01/2011 od 21.1.2011 a za omeškanie s úhradou nájomného za mesiac 02/2011 od 7.2.2011, súd preto v tejto časti žalobnému návrhu uplatnenému nároku žalobcov na úroky z omeškania vyhovel, pretože si žalobcovia nárok na úroky z omeškania uplatnili jednoznačne od tej doby, kedy žalovaní boli v omeškaní s úhradou mesačného nájomného, ktoré podľa dohody bolo splatné v predchádzuajúci kalendárny mesiac. Úroky z omeškania zo sumy vyúčtovaného nedoplatku za spotrebovanú vodu, TÚV a ÚK žalobcovia si uplatnili od 7.6.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy vyúčtovaný nedoplatok správcovi uhradili. Súd preto vzal za preukázané omeškanie žalovaných od 7.6.2011 a vyhovel uplatnenému nároku žalobcov na úroky z omeškania z dlžnej sumy vyúčtovania 64,05 eura od 7.6.2011 do zaplatenia. V čase, kedy žalobcovia sa dostali

postupne do omeškania s plnením finančných dlhov, výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola 1 % a preto vznikol žalovaným nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a náhradu trov pomerne rozdelil, keďže účastníci mali vo veci úspech len čiastočný. Pre pomerné rozdelenie trov konania vzal súd do úvahy pomer úspechu a neúspechu žalobcov a žalovaných (vychádzajúc z uplatneného práva žalobcov vo výške 1.061,42 eura a priznaného práva vo výške 921,91 eura, žalobcovia boli neúspešní v časti nepriznaného práva vo výške 139,51 eura, ktorá suma predstavuje súčasne úspech žalovaných) vo výške 86,86 % úspechu žalobcov k 13,14 % úspechu žalovaných, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcov na náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie práva vo výške 73,72 % (86,86 - 13,14).

Pri vzniknutých trovách konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 63,50 eura predstavuje právo žalobcov na ich náhradu sumu 46,81 eura.

Vzniknuté trovy právneho zastúpenia žalobcov v 1. a 2. rade, oboch zastúpených advokátkou, spočívajú v trovách za 3 úkony právnej služby (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola vypočítaná podľa ust. vyhl. č. vo výške 61,41 eura, podľa ust. vyhl. č. bola znížená o 50 %, keďže sa jednalo o spoločné zastupovanie žalobcov v 1. a 2. rade, t.j. na 30,705 eura/ úkon; pri zastúpení žalobcov v 1. a 2. rade: 2 x 30,705 eura = 61,41 eura/úkon):

1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 26.10.2011 - 61,41 eura + režijný paušál 7,21 eura,

2/ podanie žaloby dňa 27.10.2011 - 61,41 eura + režijný paušál 7,21 eura a

3/ účasť na pojednávaní dňa 19.6.2013 - 61,41 eura + režijný paušál 7,81 eura,

t.j. spolu trovy za úkony ad 1/ - 3/ vo výške 206,46 eura (tarifná odmena 184,23 eura + režijný paušál 22,23 eura), čo pri práve žalobcov na náhradu trov vo výške 73,72 % znamená právo na náhradu vo výške 152,20 eura. Súd sa nestotožnil s uplatnením trov právneho zastúpenia žalobcami v časti v ktorej si žalobcovia uplatnili nárok na paušálnu náhradu za šesť úkonov právnej služby, pretože v danom prípade boli advokátkou poskytnuté im len horeuvedené tri úkony právnej služby.

Trovy konania a trovy právneho zastúpenia sú žalovaní povinní zaplatiť podľa ust. , keďže boli žalobcovia zastúpení advokátkou, priamo na účet advokátky JUDr. Ingrid Repkovej.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).