Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_2T-16-2023.pdf
PDF · 124.62 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/16/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovaného S. R., stíhaného pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, § 140 písmeno b) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 19. júla 2023 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
S. R., narodený XX.XX.XXXX v W., trvale bytom W., R. XXXX/XX,
sa uznáva vinným, že:
dňa 06.12.2022 v čase po 17:41 h v Topoľčanoch na ul. Hollého 4 vo vestibule autobusovej stanice, ihneď po príchode k poškodenému H. F. sediacemu na lavičke, tohto z dôvodu, že nedodržal ústnu dohodu medzi nimi zo dňa 16.11.2022 ohľadne užívania bytu - garsónky po zomrelom otcovi obžalovaného v Topoľčanoch na ul. E. XXXX/X, na 5. posch., ktorý mohol užívať iba obžalovaný, ale ten dohodu nedodržal a užívanie bytu dovolil aj ďalšiemu svojmu kamarátovi, ako aj preto, že si obžalovaný dňa 06.12.2022 myslel, že poškodený vykopol dvere na spomínanom byte, ktorý dňa 05.12.2022 od bytu nemal kľúče, lebo ich odovzdal Mestskej polícii, ktorá riešila sťažnosť susedov domu, fyzicky napadol tak, že ho viacnásobne minimálne 12 krát opakovane udrel päsťami do oblasti tváre, hlavy, pričom poškodený sa len bránil rukami pred hlavou a následne sa poškodený zošuchol na lavičke na chrbát, kde ho obžalovaný minimálne 5 krát udrel do oblasti tváre, hrudníka, kolenom ho prikľakol v oblasti pása a celou svojou váhou poskočil na poškodenom, následne ho 4 krát udrel rukami do oblasti tváre, opätovne ho pritlačil kolenom v páse a opätovne udrel päsťou pravej ruky 4 krát do oblasti hlavy, poškodený týmto skízol z lavičky, ktorej sa držal rukou a obžalovaný ho kopol kolenom do oblasti trupu, chytil ho za bundu a dal mu úder do hlavy a úder lakťom do chrbta v oblasti chrbtice, po chvíli ho ešte kopol do nohy, poškodenému sa po tomto podarilo sadnúť na lavičku, kde hlavu mal k zemi a chrbát k obžalovanému, ktorý ho udrel päsťou do boku a do zadnej časti chrbta, následne po krátkej vzájomnej komunikácii opätovne udrel päsťou pravej ruky poškodeného do oblasti hlavy, trupu, pridržal ho rukou za rameno a pravou päsťou ho udřel 5 krát do oblasti chrbta a ťahom za kapucňu bundy ho zhodil z lavičky na zem, kde zostal poškodený na kolenách, po chvíli sa posadil na lavičku, kde po ďalšej krátkej komunikácii obžalovaný udrel poškodeného päsťou do pravej strany krku a druhou päsťou do oblasti ľavej strany krku, pravou nohou obžalovaný poškodenému stúpil na ľavé chodidlo a pravou nohou s obutou zimnou obuvou kopol do oblasti hlavy a krku, načo sa poškodený vystrel a oprel si chrbát o lavičku, kde poškodeného opäť udrel do oblasti tváre, medzi nimi prebehla ďalšia komunikácia a počas toho obžalovaný udrel poškodeného do oblasti tváre a hrudníka oboma rukami 5 krát do oblasti hrudníka, hlavy a následne po krátkej komunikácii k ďalšiemu fyzickému napadnutiu zo strany obžalovaného už nedošlo, pretože prišla do vestibulu hliadka Mestskej polície Topoľčany v čase 17:44 hod, čím poškodenému: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., spôsobil zranenie zlomeninu nosných kostí bez posunu, pomliaždeninu a odreninu nosa, pomliaždenie pravej strany
tváre v oblasti lícnej kosti, pomliaždeninu, krvnú podliatinu a pruhovitú odierku nosa, pomliaždeniny na hlave v pravej temennej, záhlavovej a spánkovej oblasti s povrchovými odierkami, pomliaždeniny a krvné podliatiny s povrchovými odierkami okolo pravého ucha /nad, za, aj pod uchom/, pomliaždeninu na pravej strane krku, pomliaždeninu na pravom líci, pomliaždeninu na pravom čele s povrchovými odierkami, pomliaždeniny na ústach s krvnými podliatinami, podozrenie na pomliaždeninu brady v strede, pomliaždeniny s plošnými krvnými podliatinami na ľavej strane temena, pomliaždeniny na ľavej strane čela a ľavého líca s povrchovými odierkami, pomliaždeniny na ľavej strane za uchom, s predpokladanou dobou liečenia minimálne 14 dní, pričom útok obžalovaného s poukazom na charakter a intenzitu bol spôsobilý poškodenému spôsobiť zranenie životne dôležitých orgánov a systémov a tým ohroziť poškodeného na živote alebo spôsobiť mu vážne trvalé následky,
teda:
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a spáchať taký čin z osobitného motívu - z pomsty, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu,
- dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
tým spáchal:
- pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, § 140 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá:
Podľa § 155 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, postupom podľa pravidla pre ukladanie úhrnného trestu v § 41 odsek 1 Trestného zákona a podľa § 39 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a súčasne obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona mu súd ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno f) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenému H. F., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom W. (hlásený pobyt bezdomovca), toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany zo dňa 02.06.2023, č. Pv 504/22/4406-27 podanej na Okresný súd Nitra dňa 05.06.2023, súd prejednal trestnú vec obžalovaného S. R. stíhaného pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno e) Trestného
zákona, § 140 písmeno b) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.05.2023 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe a zároveň uviedol, že svoje konanie úprimne ľutuje. Obžalovaný bol poučený podľa § 257 odsek 2 Trestného poriadku, že takéto vyhlásenie bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovať za priznanie spáchania skutku a obžalovaný bol tiež poučený podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, že takéto vyhlásenie je neodvolateľné, nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Keďže obžalovaný na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal kladne (bez skutkových a právnych výhrad), po súhlasnom stanovisku prokurátora súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania k spáchaniu skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, na § 140 písmeno b) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že žalovaný skutok zavinene spáchal obžalovaný, spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal iba dokazovanie vo vzťahu k výrokom o treste, náhrade škody a o ochrannom opatrení.
Potrebné dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal prečítaním listinných dôkazov zabezpečených do trestného spisu, prečítaním znaleckých posudkov a osobným výsluchom obžalovaného S. R. a svedkyne G. R. k osobným pomerom obžalovaného.
Obžalovaný S. R. na hlavnom pojednávaní k osobným pomerom uviedol, že pracuje už od strednej školy, je vyučený baník - mechanizátor, pracuje pod zemou v Hornonitrianskych baniach Prievidza, ako baník - mechanizátor, už 36 rokov. Je asi 4 roky rozvedený, má dve deti S. a J., ktorí sú už dospelí, v súčasnej dobe s nimi žije dcéra J., syn je samostatný. Po rozvode žije stále v tom istom byte, so svojou bývalou manželkou. Rozvádzali sa kvôli tomu, že asi pred 5 rokmi mal v Nitre autonehodu a po nej začal požívať alkoholické nápoje vo väčšej miere, takže dôvodom rozvodu bol alkohol, začal piť kvôli výčitkám svedomia, aj jeho otec mal problém s alkoholizmom. Od mája 2022 sa dobrovoľne lieči z alkoholizmu a z depresie u J.. S. v Hlohovci, nakoľko si chcel s bývalou manželkou upraviť vzťahy. K doktorke chodí 1-2 krát do mesiaca, užíva Campral, na depresie Trittico. Počas liečenia u J.. S. sa mu stalo, že zrecidivoval (oslava a hádka s exmanželkou) a aj v čase skutku bol pod vplyvom alkoholu, nakoľko sa nahneval, keď mu volali z mestskej polície ohľadne otcovej garsónky. S p. doktorkou sa bavili aj o ústavnej liečbe, nezavrhol to, ale kvôli situácii v zamestnaní to neriešil. Finančne sa podieľa na chode spoločnej domácnosti, s exmanželkou má normálny vzťah, pomáha jej aj finančne, byt je napísaný na neho, inú nehnuteľnosť nemá, byt po nebohom otcovi ešte nebol prejednaný v dedičskom konaní. Jeho mesačný príjem je cca 1200 eur. Má chronické ochorenie pľúc druhého stupňa - obštrukčná choroba pľúc, trpí syndrómom karpálneho kanála, lieči sa na vysoký krvný tlak, pravidelne chodí na zdravotné banícke prehliadky, poslednú absolvoval 27.12.2022, zatiaľ je spôsobilý chodiť do podzemia. Hornonitrianske bane tento rok končia, netuší čo bude robiť potom, do predčasného starobného dôchodku môže ísť až v 58 roku života, teda pokiaľ nepôjde na invaliditu. Už v septembri sa začína postupné prepúšťanie z bane, podľa zákona ďalších 7 rokov by mal dostávať plat, ale záleží od odpracovaných rokov, ak by nastúpil do výkonu trestu, tak by ho mohli bez všetkého prepustiť. V minulosti bol trestne stíhaný za dopravnú nehodu, zobrali mu vodičské oprávnenie a potom už neurobil testy. Nikdy nemal takýto konflikt s nikým, je absolútne nekonfliktný typ, asi ho odbrzďuje alkohol. Príčina nadužívania alkoholu je určite aj genetická a určite má pôvod aj v jeho práci.
Svedkyňa G. R., na hlavnom pojednávaní k osobným pomerom obžalovaného uviedla, že je exmanželka obžalovaného, stále žijú spolu v jednej domácnosti, napriek tomu, že by mala kde bývať, majú spolu dve deti. Chcela by sa vyjadriť k skutočnostiam, ktoré prechádzali danému incidentu, pri samotnom incidente však prítomná nebola. Jej exmanžel nikdy nevykazoval žiadne známky agresívneho správania, bola zaskočená a šokovaná tým, čo sa stalo, prechádzalo tomu úmrtie jeho otca, exmanžel bol pred jeho smrťou jediný z jeho synov, ktorý javil o otca záujem, rodičia exmanžela boli rozvedení, jeho matka
sa znovu vydala a exmanželovi dvaja bratia nechceli mať s otcovou chorobou (mal demenciu a chodil o barlách, nebol sebestačný) nič spoločné, z nemocnice tak išiel jeho otec na doliečovák a potom do domova dôchodcov, kde po troch týždňoch zomrel a celé bremeno starostlivosti a vybavovania jeho záležitosti zostalo na exmanžela, aj napriek tomu, že chodil do práce. Exmanžel pracuje v bani už 36 rokov, pracuje 10 hodín denne a aj v ten deň, kedy sa stal incident o tretej ráno vstával, a robil do 16.00 hod., do Topoľčian prišiel o 17.45 hod. a bol asi tak emocionálne vypätý, že musel konať skratovo, v nejakom afekte, Jožo (poškodený) je jeho dlhoročný priateľ, exmanžel sa mu snažil vždy pomáhať, či už finančne, s jedlom, s vecami. V čase, keď dostali kľúče od bytu po zomrelom otcovi, bol byt v zlom stave, ale nešťastným riešením bolo to, že exmanžel tam nechal bývať H. F. za to, aby dal byt do poriadku, pričom sa dohodli, že si tam nemá nikoho vodiť, že nebude ako bezdomovec vonku a on to nedodržal, v ten deň čo sa to stalo, manželovi volali z polície aj susedia, že našli dvere na byte vykopnuté. Exmanžel išiel zo stanice, zastavil sa na autobusovej stanici, stretol tam p. F. a musel to byť skrat. Po prepustení z CPZ sa s exmanželom o tom veľa rozprávali, on ako baník nezvykne plakať, ale vtedy plakal a nechcel ani veriť, že toho bol schopný, ona verí, že za iných okolností by toho nebol schopný, nevie si predstaviť, že by bol schopný niekomu ublížiť a zvlášť svojmu kamarátovi, ktorému pomáhal. Ako baník jej často krát rozprával o úrazoch baníkov, o tom ako prišli o život pri smrteľných úrazoch a myslí si, že má po toľkých rokoch práce v bani podlomené zdravie, či po fyzickej, ale aj po psychickej stránke, robil v bani predáka, mal na starosti mladých kolegov, na ktorých musel dávať v práci pozor, aby si neublížili, to je práca, ktorá si vyžaduje sústredenie, lebo trvá cca 1-2 roky, kým sa nový pracovník zaškolí. Uviedla tiež, že exmanžel je človek, ktorý sa riadne stará o rodinu, dokáže rodinu zabezpečiť, venoval sa deťom a je to čestný a rovný chlap. Rozviedli sa kvôli alkoholu, predchádzala tomu dopravná nehoda a vtedy v ňom niečo zmenilo, mal výčitky svedomia, snažila sa mu pomôcť, chcela aby to riešili u psychiatra, ale on si myslel, že sa s tým dokáže popasovať sám. Toto obdobie trvalo 3 roky a stále o tom rozprával, musela sa s ním rozviesť, lebo sa už nevedela na to jeho nešťastie pozerať, ale nikdy od neho neutiekla, napriek tomu, že má kde bývať, stále je pri ňom. Začal sa liečiť ambulantne v lete 2022, najprv sa tomu bránil, ale raz prišiel, že už nevládze, že to musí riešiť, že nechce skončiť ako jeho otec, ktorý mal problémy s alkoholom. So starostlivosťou o domácnosť jej exmanžel vypomáha tak, že finančné náklady majú na polovicu a dáva jej aj peniaze navyše za to, že sa o neho stará a varí mu. V bani to majú na konci roka zatvoriť, tak dúfa že to ešte pol roka zvládne. Ona je aktuálne už druhý mesiac práceneschopná, lieči sa u psychiatričky, kvôli svojej práci, poberá cca 700 eur. Exmanžel je človek, ktorý pomohol aj iným bezdomovcom, ktorí boli jeho kamaráti z detstva, vždy bol ochotný pomáhať takým ľuďom, od ktorých dávali ostatní ľudia ruky preč, vždy súcitil s ľuďmi, nikdy jej fyzicky neublížil, nepoužil voči nej žiadne fyzické násilie pod vplyvom alkoholu, ani bez alkoholu. Občas si nadávali, ale bolo to vzájomné. Nikdy nebola svedkom niečoho takého, že by prejavoval známky agresivity. Mal dvoch dobrých kamarátov, s ktorými sa navštevovali, ale obaja už zomreli a aj ich tragická smrť (jeden sa zabil na motorke, druhý sa obesil) ho poznačila. Keď bol manžel pod vplyvom alkoholu väčšinou si ľahol a spal, o baníkoch je známe, že si vypijú, tak sa mu snažila vtedy vyhýbať, aby s ním čo najmenej komunikovala, pretože neustále rozprával o smrti baníkov, o smrti svojich kamarátov, mal depresívne reči a ju to ubíjalo. Snažila sa mu pomáhať, keď sa rozviedli, ich vzťah nadobudol kamarátsky rozmer a zmenil sa k lepšiemu.
Postupom podľa § 256 odsek 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný návrh poškodenej UNION zdravotnej poisťovne a.s. zo spisu z čl. 70 z 27.02.2023, v ktorej poškodená organizácia uviedla, že vzhľadom na nízke liečebné náklady vynaložené na liečenie ich poistenca (19,49 eur), si nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatňuje. Bolo tiež prečítané vyjadrenie poškodeného H. F. zo spisu z čl. 53 z 08.12.2022 (strana 10 zápisnice), kde k nároku na náhradu škody uviedol, že si v trestnom konaní žiadny nárok na náhradu škody neuplatňuje.
Postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku bol prečítaný znalecký posudok znalca J.. G. Y. č. 3/2023 ( čl.86-104), v ktorom znalec z odvetvia chirurgia a traumatológia zodpovedal na otázky podľa uznesenia vyšetrovateľa PZ, znalec po vzhliadnutí videozáznamu z incidentu, podľa lekárskej správy a fotodokumentácie popísal zranenia poškodeného v rozsahu, ako boli uvedené v skutkovej vete, vyjadril sa k mechanizmu vzniku identifikovaných zranení (priame pôsobenie tupej sily na zasiahnuté oblasti tela), k dobe liečenia, kde konštatoval, že u poškodeného ide o stredne ťažké zranenia s dobou liečenia najmenej v rozsahu 14 dní, pričom tieto zranenia nezanechajú trvalé následky na zdraví poškodeného a nebudú mať vplyv na jeho pracovnú schopnosť a spoločenské uplatnenie do budúcnosti, zároveň však znalec skonštatoval, že spôsob vedenia útoku obžalovaným voči poškodenému bol spôsobilý spôsobiť mu závažné až fatálne následky a tiež, že takým útokom mohlo dôjsť k poraneniu životne dôležitých orgánov.
Postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku bol prečítaný znalecký posudok znalca J.. P. T. č. 2/2023 (čl. 111-125), v ktorom znalec z odvetvia psychiatria zodpovedal na otázky podľa uznesenia vyšetrovateľa PZ a uviedol, že obžalovaný trpí závislosťou od alkoholu, ide o nepsychotickú duševnú chorobu, ktorá nenarúša jeho kontakt s realitou. V čase spáchania skutku mohol svoje konanie ovládať vo forenzne nevýznamne zníženej miere, mohol však plne rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania, pod forenzne nevýznamné zníženie ovládacích schopností sa však nepodpísal chorobný stav, ale svojvoľne navodený stav jednoduchej alkoholovej opitosti, kedy mohol predpokladať, ako sa bude v takom stave správať. Znalec navrhuje obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, s čím obžalovaný súhlasil, jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť z psychiatrického hľadiska nebezpečný, pričom znalec odporúča uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie v ambulancii J.. S. v Hlohovci, kde sa aktuálne lieči a dôveruje jej.
Z prečítaných listinných dôkazov postupom podľa § 269 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní súd zistil, že uznesením o vrátení vecí ČVS:ORP-409/VYS-ZO-2022 z 16.02.2023 rozhodol vyšetrovateľ PZ o vrátení vydaných vecí obžalovanému, nakoľko neboli potrebné pre ďalšie konanie, neprichádzalo do úvahy zhabanie, alebo prepadnutie veci, podľa zápisnice o vrátení veci zo dňa 27.02.2023, obžalovaný prevzal vrátené veci osobne (čl.133-134). Zo správy Mesta Topoľčany vyplynulo, že MsP Topoľčany riešila incident z 05.12.2022 týkajúci sa užívania bytu po nebohom L.R., pri ktorom boli J. F. odňaté kľúče od bytu a odovzdané majiteľovi (čl. 152-153). Podľa odpisu z registra trestov GP SR súd zistil, že obžalovaný bol dvakrát odsúdený, Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 2T/266/86 a Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 21T/84/2017, v obidvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený (čl.170,239). Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplynulo, že obžalovaný nemá v evidencii žiadny priestupkový postih (čl.172). Podľa správy Mesta Topoľčany obžalovaný nebol riešený v komisii pre sociálne veci, bývanie a verejný poriadok, v meste je prihlásený na trvalý pobyt (čl.181-188). Podľa pracovného posudku spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza a.s. obžalovaný pracuje v ich spoločnosti od roku 1988 ako baník v podzemí, jeho pracovná morálka a dochádzka bola bezproblémová, nezaznamenali u neho neospravedlnenú absenciu, ani porušenie pracovnej disciplíny (čl.189-190). Z priebežných správ PaMÚ Okresného súdu Topoľčany a z priložených listín a lustrácií súd zistil, že obžalovaný rešpektoval nariadený probačný dohľad, vrátane uložených povinností a obmedzení, bol opakovane podrobený dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom, psychiatrička konštatovala zlepšenie jeho zdravotného stavu, počas probačného dohľadu riadne spolupracoval a zúčastňoval sa stretnutí s PaMÚ, v rámci probačného dohľadu neboli zaznamenané žiadne negatívne javy u obžalovaného (čl.203-222). Obsahom čestného vyhlásenia G. R. (exmanželky obžalovaného) boli skutočnosti k osobe a osobným pomerom obžalovaného, ktoré uviedla aj vo svojej výpovedi pred súdom (čl. 230). Podľa výpisu z CESDAP obžalovaný nemá evidované žiadne priestupkové postihy (čl.240).
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa vnútorného presvedčenia, založenom na zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania, bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku, má znaky žalovaných trestných činov, bolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojím protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, § 140 písmeno b)Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej tým, že na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol poškodeného a dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví poškodeného z osobitného motívu - z pomsty, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo. Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a)Trestného zákona (jednota vedomosti a vôle) a motívom jeho konania bola „pomsta“ resp. neprípustná satisfakcia poškodenému za nedodržanie ich vzájomnej dohody pri dočasnom užívaní bytu po nebohom otcovi.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd zobral do úvahy základné pravidlá pri ukladaní trestu. Ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represia), vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (rehabilitácia) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; pričom ukladaný trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určuje závažnosť trestného činu, pohnútka páchateľa a možnosť jeho nápravy. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa mal pri hodnotení súdom veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu, ale aj jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967).
Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného prihliadol na okolnosť uvedenú pod písmenom j), že pred spáchaním stíhanej trestnej činnosti viedol riadny život, nakoľko z odpisu registra trestov bolo zistené, že v registri trestov sú síce evidované dve odsúdenia obžalovaného, ale v obidvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a vo výpise z ÚEP MV SR sa nenachádza žiadny záznam o priestupkovom postihu obžalovaného. Takto zistené skutočnosti oprávňovali súd k priznaniu hore uvedenej poľahčujúcej okolnosti. Obžalovaný sa od počiatku trestného stíhania k spáchaniu žalovaného skutku bez výhrad priznával, svoje konanie ľutoval, uviedol otvorene a pravdivo aj motív svojho konania napriek tomu, že táto skutočnosť mu bola spôsobilá privodiť prísnejšiu právnu kvalifikáciu stíhaného skutku. Na potvrdenie svojho postoja k stíhanej trestnej činnosti obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a spáchanie skutku opätovne úprimne oľutoval, z týchto dôvodov súd rozhodol o priznaní poľahčujúcej okolnosti uvedenej pod písmenom l) v § 36 Trestného zákona. V neposlednom rade súd konštatoval, že postoj obžalovaného, jeho priznanie, popis skutkových okolností a motivácie jeho konania a tiež aktívna účasť obžalovaného na úkonoch trestného stíhania a pri objasňovaní trestnej činnosti významne napomohli OČTK pri objasňovaní trestnej činnosti, pri ustálení právnej kvalifikácie protiprávneho konania obžalovaného, ale aj pri objasňovaní skutočností subjektívnej povahy slúžiacich pre prijatie právneho záveru o zavinení obžalovaného. Komplexne tak obžalovaný napomáhal nielen OČTK pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, ale aj súdu pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, v dôsledku čoho došlo k výraznému skráteniu trestného konania, preto súd rozhodol aj o priznaní poľahčujúcej okolnosti uvedenej pod písmenom n) v § 36 Trestného zákona. Súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno h) Trestného zákona, že jedným konaním obžalovaný spáchal dva trestné činy a v dôsledku uvedených úvah stanovil tak pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na 3:1. Po aplikácii ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona súd použil pri ukladaní trestu ustanovenie pre ukladanie úhrnného trestu uvedené v § 41 odsek 1 Trestného zákona a zároveň upravil trestnú sadzbu (určenú pre prísnejšie posudzovaný trestný čin) v ustanovení §155 odsek 2 Trestného zákona (5-12 rokov) na zníženú trestnú sadzbu (5 rokov až 9 rokov a 8 mesiacov). Takto zistený rozsah trestnej sadzby však považoval pre určenie trestu obžalovanému za neprimerane prísny. Súd pri ukladaní trestu obžalovanému zvolil pri určení konkrétnej výmery trestu miernejší prístup po aplikácii mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia uvedeného v § 39 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu, osobu páchateľa a štádium trestného činu (pokus), berúc do úvahy najmä skutočnosť, že obžalovaný reagoval pod vplyvom alkoholu skratovo (exces), a to po tom, čo poskytol výlučne svojmu dlhoročnému kamarátovi, poškodenému J. F. (bezdomovcovi) možnosť dôstojne prespávať v byte po nebohom otcovi a upraviť si tak dočasne osobné pomery, tento napriek ich dohode umožnil obývanie bytu ďalším osobám bez domova, na ktorých usmernenie a reguláciu správania musela byť privolaná hliadka MsP Topoľčany, ktorá riešila incident v bytovom dome na požiadanie susedov, čo obžalovaný vnútorne nespracoval. Emocionálne vypätie zo straty otca, sklamanie dôvery zo strany poškodeného, komplikácie v bytovom dome a tiež s MsP, celodenné pracovné vyčerpanie, navyše po predchádzajúcom požití alkoholu, pri náhodnom strete s poškodeným vyvrcholili tak, že obžalovaný nahromadený stres, hnev a sklamanie ventiloval a situačne napadol poškodeného, ktorému pri hrubej inzultácii na rôzne časti tela (aj na dôležité orgány), spôsobil rôzne zranenia s dobou liečenia minimálne 14 dní, pričom k zraneniu životne dôležitého orgánu u poškodeného nedošlo. Je potrebné poznamenať, že ani sám poškodený sa negatívne nevyhranil voči obžalovanému, inzultáciu paradoxne prijal ako „zaslúženú“, nežiadal žiadnu náhradu škody, v konečnom dôsledku aj náklady na jeho ošetrenie činili takú minimálnu čiastku (necelých 20 eur), že ani zdravotná poisťovňa si neuplatňovala nárok na náhradu škody v rámci adhézneho konania.
K osobným pomerom obžalovaného bola vypočutá svedkyňa R. (exmanželka), ktorá súdu potvrdila, že obžalovaný je rovný a čestný chlap, nemá v bežnej výbave agresivitu, dokonca ani pod vplyvom alkoholu, nikdy nikoho fyzicky nenapadol, kvôli výčitkám po dopravnej nehode začal piť, ťažko spracúval aj tragickú smrť svojich dvoch priateľov, mal tak problémy s alkoholom, ktoré si uvedomoval a riešil to dobrovoľným nástupom (máj 2022) na ambulantné protialkoholické liečenie (dg.alkoholizmus a depresie). Uviedla, že poškodený je dlhoročný kamarát exmanžela a ten mu doposiaľ iba pomáhal (finančne, jedlom, vecami). K liečeniu závislosti súd poznamenáva, že ide o dlhodobý a zložitý proces identifikácie spúšťačov a detekovanie príčin abúzu alkoholu a sprevádzajú ho nezriedka aj stavy recidívy, pričom k spáchaniu žalovaného skutku došlo práve počas takéhoto stavu recidívy. Nemožno opomenúť, že alkoholizmus je chorobný stav, kedy vyššie riziko vzniku závislosti je u ľudí s pozitívnou rodinnou anamnézou (s výskytom alkoholizmu u rodičov) tak, ako to bolo aj u obžalovaného, pričom v jeho prospech svedčí, že na nadužívanie alkoholu reagoval, priznal si problém so závislosťou a liečil sa. V zásade je podľa názoru súdu prioritnou potrebou pre nápravu obžalovaného práve liečenie jeho chorobného stavu závislosti, keďže ide o osobu, ktorá je vo všeobecnosti nekonfliktná, ťažko pracujúca v podzemí (36 rokov), vystavená dlhodobému stresu a obavám z prípadného úrazu, alebo straty života v bani (ako to potvrdila svedkyňa), čo malo nepochybne dopad na jeho psychiku. Zo zabezpečených dôkazov súd na hlavnom pojednávaní zistil, že obžalovaný bol od ukončenia školy zamestnaný ako baník, je otcom dvoch plnoletých detí, žije v spoločnej domácnosti s exmanželkou, ktorej prispieva na domácnosť (t.č. je exmanželka PN) a z pracoviska, aj z miesta bydliska má len pozitívne hodnotenie. Súd preto posudzoval pri ukladaní trestu nielen predchádzajúci život obžalovaného, okolnosti jeho protiprávneho konania, ale aj jeho postoj k prejednávanej trestnej činnosti a doterajší priebeh probačného dohľadu (nahradenie väzby), pričom zvažoval aj prípadný dopad nepodmienečného trestu odňatia slobody na obžalovaného, kedy by došlo k pretrhnutiu sociálnych, ekonomických a emocionálnych väzieb obžalovaného k rodine, dopad na jeho pracovné zaradenie a sociálne zabezpečenie (v súvislosti s očakávaným uzavretím bane), zohľadňoval aj možnú stratu zákonného zabezpečenia obžalovaného ako baníka s negatívnym dopadom na jeho ďalší život (vek, pracovné možnosti), s prihliadnutím na aktuálny zdravotný stav obžalovaného (obštrukčná choroba pľúc, vysoký tlak, depresie, alkoholizmus) a vyjadrenie psychiatra, že obžalovaný nie je na slobode hrozbou pre spoločnosť. Tradičný trest odňatia slobody a umiestnenie obžalovaného v ústave na výkon trestu by bolo z hľadiska hore uvedených skutočností ostrakizujúce, naproti tomu uloženie podmienečne odloženého trestu s probačným dohľadom a s uložením primeraných obmedzení a povinností zasahuje do života obžalovaného v primeranej a obmedzenej miere, dokonca posilňuje snahu o vedenie riadneho života a preto aj sociálna inklúzia po skončení trestu bude omnoho jednoduchšia a pravdepodobnosť recidívy nižšia , zároveň eliminovaná aj liečením závislosti. S poukazom na hore prezentované úvahy, kedy súd považoval dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby (5 rokov) pre obžalovaného za neprimerane prísnu, po aplikácii § 39 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona ukladal obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe a skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. V rámci probačného dohľadu súd uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenému H. F. (t.č. v ÚVTOS) a povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, kedy spolupráca s odborníkmi môže priaznivo prispieť k podpore obžalovaného vo vedení riadneho života a pri eliminácii nepriaznivého dopadu stresových a emocionálne vypätých situácií na postoje a správanie obžalovaného.
V súlade so závermi znaleckého posudku z odvetvia psychiatria súd podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko UNION zdravotná poisťovňa a.s., ani poškodený H. F. si nároky na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnili.
Súd na základe hore uvedeného vyhodnotil, že podmienečne odložený trest odňatia slobody s probačným dohľadom, v kombinácii s povinnosťami a obmedzeniami uvedenými vo výroku rozsudku a ochranným protialkoholickým liečením bude z hľadiska proporcionality ukladania trestov u obžalovaného dostatočný pre dosiahnutie účelu trestu vyplývajúceho z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, zároveň so zabezpečením čo najmenšieho dopadu na rodinu páchateľa (§ 34 odsek 3 Trestného poriadku), súčasne bude primeraný na nápravu páchateľa (individuálna prevencia) a bude vysielať aj signál do spoločnosti na odradenie iných od páchania trestnej činnosti (generálna
prevencia), čím komplexne dôjde k zabezpečeniu ochrany spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestných činov a posilňuje pocit právnej istoty a dôveru v princípy právneho štátu. Uložený trest takto vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, vyslovením viny a uložením trestu spoločnosť deklaruje nemorálnosť konania obžalovaného, nakoľko fyzický atak navyše s následkom na zdraví, smerovaný na ktoréhokoľvek člena občianskej spoločnosti, hoc aj pod psychickým tlakom (vybičované emócie, hnev, stres), nemožno beztrestne tolerovať.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.