Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-29-2013.pdf
PDF · 90.99 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/29/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú: I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., C. X a otec B. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., T.. A. XX, zast. JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom so sídlom Malé námestie 5402/1A, 901 01 Malacky, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26. 02. 2013, č. k. 9P/347/2011-138, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloletú I. O., nar. XX. XX. XXXX a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného na maloletú nie je dôvodný. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rodičia maloletého dieťaťa boli rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02. 02. 2012, č. k. 6C/161/10-138 rozvedení, pre čas po rozvode bola maloletá I. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne. Uviedol, že v čase posledného určenia výživného mala maloletá I. XX rokov, v súčasnej dobe má 15 rokov, je žiačkou druhého stupňa základnej školy, teda dospievajúcim dievčaťom, kedy náklady na zabezpečenie školských potrieb, ako aj záujmovej činnosti sa zvyšujú. Matka v čase poslednej úpravy výživného dosahovala čistý mesačný príjem cca 333 eur a v súčasnej dobe je jej priemerný mesačný príjem cca 500,-Eur, počas pracovného týždňa býva v 3-izbovom byte, ktorý obývala rodina spoločne a na odkúpenie ktorého si zobrala úver a medziúver, ktorý mesačne spláca v sume 269,- eur a 74,- eur, platí nájomné vo výške 200,- eur a za elektrinu a plyn mesačne 44,- eur. Otec bol v čase poslednej úpravy výživného, tak, ako aj v súčasnej dobe nezamestnaný, vedený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal ani t. č. nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi ani príspevky k dávke, finančne si vypomáha predajom vecí cez internet, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou V. H. v prenajatom 2-izbovom byte, ktorá aj znáša všetky náklady súvisiace s bytovou otázkou. Obaja rodičia mali a aj v súčasnej dobe majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej I.. Na základe týchto zistení prvostupňový súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k takej zmene pomerov, ako to má na mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a preto návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej I. ako nedôvodný zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Vytýkal súdu, že rozhodol predčasne, bez objektívne zisteného skutkového stavu, absolútne neakceptujúc jeho argumentácie. Uviedol, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že je nezamestnanou osobou bez príjmu, do ktorého stavu sa nedostal vlastným zavinením, ale krachom jeho podnikateľskej činnosti a ani nepredvolal a nevypočul jeho priateľku, hoci jej príjmami argumentoval. Zdôraznil, že jeho priateľka nemá nič spoločné s jeho vyživovacou povinnosťou, nežijú spolu ako druh a družka a ich terajší vzťah bez konkrétneho zistenia jeho skutočnej kvality nemôže slúžiť ako podklad pre rozhodovanie o jeho vyživovacej povinnosti, pretože ide o vzťah bez právneho dôvodu a základu, na ktorom nemožno stavať žiadne práva. Ak súd napriek tejto absurdite k tomu pristúpil, mal zistiť, či priateľka má nielen príjmy, ale aj výdavky a v akej výške. Z jemu neznámych dôvodov súd nezisťoval ani jeho záväzky a povinnosti, hoci je pod viacerými exekučnými konaniami v dôsledku skrachovania svojej podnikateľskej činnosti. S poukazom na to, že je spolumajiteľom spoločného bytu s odporkyňou, ktorý sama užíva s dcérou, mal za to, že umožnením užívania svojej časti bytu dochádza bezodplatným spôsobom vo vzťahu k dcére, ale aj k odporkyni sui generis k plneniu vyživovacej povinnosti in natura, čo súd tiež vôbec neakceptoval. Súd sa tiež nevysporiadal ani s tvrdením matky dieťaťa, že jej príjem je asi 333 eur mesačne, no mesačné výdavky sú takmer 1.200 eur a ani nezohľadnil, že dieťa celý čas žije u starých rodičov na ich náklady, ktorí dokonca prispievajú aj na náklady svojej dcére, čo dokazuje, že matka s dieťaťom nemá žiadne náklady. Poukaz súdu, resp. zohľadnenie nosenia okuliarov dcérou považoval za bezdôvodné preto, že okuliare sa nekupujú každý týždeň. V závere prejavil ochotu plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, no do času, kým sa situácia vo vzťahu k zabezpečeniu jeho príjmov nezlepší, nemá inú možnosť, len domáhať sa zníženia výživného, pretože sa opakovane vystavuje nebezpečenstvu trestného stíhania pre neplnenie vyživovacej povinnosti v pôvodne stanovenej výške. V dôvodoch odvolania naviac poukázal aj na to, že sústavne ponúka odporkyni vyporiadanie majetku BSM a predaj bytu s tým, že by z predajnej ceny vzájomne vysporiadali svoje majetkové vzťahy, čo matka dieťaťa neakceptuje, a hoci byt nepotrebuje a čiastočne ho prenajíma, len zadlžuje seba, dieťa nechá živiť svojimi rodičmi a sama sa od nich dáva podporovať. Dodal, že so svojou matkou uzavrel dohodu, na základe ktorej mu požičala a bude požičiavať sumu 50 eur mesačne, účelovo viazanú výhradne na čiastočné plnenie vyživovacej povinnosti voči dieťaťu.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s poukazom na to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.
Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Dôvodila tým, že jej manželstvo s otcom dieťaťa bolo rozsudkom OS Bratislava IV zo dňa 02. 02. 2012 rozvedené, dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne a po vyhlásení rozhodnutia sa účastníci odvolania vzdali. Zdôraznila, že rozvodový súd sa ťahal 2 roky a výživné na maloletú sa ťahá od 28. 04. 2011. Tvrdenia otca o jeho nezamestnanosti považovala za účelové, so snahou finančne a psychicky ju zničiť, poukazujúc na jeho vyjadrenie po tom, čo sa rozhodla podať žiadosť o rozvod manželstva. Zdôraznila, že súdu predložila dôkazy o tom, že otec naďalej podniká (internetová stránka „Betty Caravan Design“, registrácia na Daňovom úrade Bratislava IV o tom, že je spoločník právnickej osoby Investwood, s. r. o. od 28. 01. 2005) a čo sa týka exekúcií, tak exekútori dlhy otca dieťaťa napísali na nehnuteľnosť - byt na C. X v N., ktorý patrí do ich BSM, za ktorý ona platí úver každý mesiac vo výške 343,99 eura už 6 rokov, nájom 199 eur a za energie, na ktorých platbách sa otec dieťaťa nikdy nepodieľal.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
V danej veci podal otec dňa 31. 08. 2011 na Okresný súd Bratislava IV návrh na zníženie výživného voči maloletej I., nar. XX. XX. XXXX, ktoré výživné mu bolo stanovené súdom dňa 05. 04. 2011, právoplatným 28. 04. 2011 (bez uvedenia sp. zn. a označenia súdu) vo výške 150 eur mesačne na minimálnu dávku z dôvodu nezamestnanosti a úplného finančného krachu v podnikaní. Okresný súd
Bratislava IV uznesením zo dňa 19. 10. 2011, č. k. 25E/161/2011-15 preniesol svoju miestnu príslušnosť na OS Topoľčany. V návrhu len uviedol, že dôvodom podania návrhu je jeho nezamestnanosť a úplný finančný krach v podnikaní.
Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd dňa 22. februára 2012 vydal uznesenie č. k. 9P/347/2011-35 (právoplatné dňom 10. 03. 2012), ktorým podľa § 81 ods. 1, 3 OSP začal konanie o zníženie výživného na maloletú I. O., nar. XX. XX. XXXX.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 25P/171/2010 vyplýva, že matka maloletej I., nar. XX. XX. XXXX podala dňa 16. 08. 2010 návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu a rozsudkom tohto súdu zo dňa 5. apríla 2011, č. k. 25P/171/2010-145 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá I. zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne s účinnosťou od 01. 06. 2010 a zročné výživné za obdobie od 01. 06. 2010 do 05. 04. 2011 vo výške 1.500 eur bolo otcovi povolené splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odo dňa rozhodnutia súdu mala byť matka evidovaná ako nezamestnaná, v 1/2010 až 4/2010 mala príjem 482,47 eur mesačne, v 7/2010 až 9/2010 mala príjem 335,47 eur mesačne a od 12/2010 do konca marca 2010 pracovala v Rakúsku s priemerným mesačným zárobkom 1.200 eur mesačne. Otec bol v čase rozhodovania súdu spoločníkom spoločnosti Ďateľ s. r. o., ktorá v roku 2009 mala základ dane 51.756,33 eur a daň 4.860,21 eur, pričom uviedol, že od leta 2010 nemá žiaden príjem, peniaze si požičiava a na výživu maloletej dcéry od júna 2010 neplatí.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 6C/161/2010 bolo zistené, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otcovi určená rozsudkom tohto súdu zo dňa 02. 02. 2012, č. k. 6C/161/2010-138, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej I. O., nar. XX. XX. XXXX dňom 22. 03. 2012 právoplatne rozvedené (návrh na rozvod manželstva podala matka maloletého dieťaťa dňa 12. 05. 2010), maloletá I. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne k rukám matky.
Pre úplnosť treba uviesť, že po rozvode manželstva otec maloletej podal dňa 09. 08. 2012 na Okresný súd Bratislava IV návrh na zníženie výživného na maloletú I. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne, ktorá vec bola v zmysle § 105 ods. 2 OSP postúpená Okresnému súdu Topoľčany z dôvodu prenesenia príslušnosti uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19. 10. 2011, č. k. 25P/161/2011-15, ktoré konanie bolo uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22. 11. 2012, č. k. 9P/203-2012-21 podľa § 104 ods. 1 OSP pre prekážku litispendencie právoplatne dňom 21. 02. 2013 zastavené.
Podľa § 163 ods. 1 OSP, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie plnenie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 OSP, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní obmedzenia alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Hmotnoprávnym predpokladom v zmysle ust. § 78 Zákona o rodine na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného rázu), v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadnuť ku
všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, potrebnou na to, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou pomerov strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa zmenili pomery, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Pri posudzovaní zmeny pomerov súd zvyčajne vychádza z obdobia za posledných 12 mesiacov a za toto spätné obdobie sa posudzuje dôvodnosť zmeny pomerov.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad a zisteného skutkového stavu, odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je treba ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť. V súdenej veci faktická zmena pomerov, ktorá sa pre prípad zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom vyžaduje, zistená nebola, pretože návrh na zníženie výživného voči svojej maloletej dcére otec podal dňa 31. 08. 2011, teda v čase, keď výživné bolo určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 5. apríla 2011, č. k. 25P/171/2010-145 vo výške 150 eur mesačne s účinnosťou od 01. 06. 2010. Keďže počas tohto konania bolo manželstvo rodičov maloletej I. právoplatne dňom 28. 04. 2011 rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02. 02. 2012, č. k. 6C/161/2010-138 rozvedené a zároveň ním bolo právoplatne rozhodnuté aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I. O., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode tak, že maloletá I. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne, potom akákoľvek zmena predchádzajúceho rozhodnutia v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení neprichádza do úvahy z dôvodu, že by sa jednalo o reparáciu predchádzajúceho rozhodnutia, čo je neprípustné. Zároveň je potrebné dodať, že právoplatným rozsudkom o rozvode rodičov a o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej I., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode, sa skoršie rozhodnutia súdov (v danom prípade rozsudok OS Bratislava IV zo dňa 05. 04. 2011, č. k. 25P/171/2010-145) stáva pre ďalšie obdobie neúčinným.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.