Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-39-2013.pdf
PDF · 83.48 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/39/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky J.. S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. J., I. XXX, proti odporkyni S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. J., I. XXX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 15. 03. 2013, č. k. 2E/332/2012 -. 26, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky o určenie výživného v plnom rozsahu zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 06. 12. 2012 domáhala, aby súd schválil dohodu o výživnom pre plnoleté dieťa a rozsudkom zaviazal odporkyňu prispievať jej výživným 50,- eur mesačne, pričom tvrdila, že je študentkou 5. ročníka vysokoškolského štúdia na Univerzite Konštantína filozofa v Nitre, Pedagogická fakulta, v decembri 2012 dovŕši 26 rokov a zanikne jej nárok na sirotský dôchodok. V tom čase zostane bez príjmu a zabezpečenia a bude odkázaná v plnej miere na príspevok od matky, ktorá je od roku 1987 vdova a na štúdium je prispieva podľa svojich možností. Odporkyňa je zamestnaná, jej príjem je 280,- eur mesačne a 240,- eur poberá vdovský dôchodok. Býva v rodinnom dome, s ktorým sú spojené náklady.
Odporkyňa s návrhom súhlasila. Uviedla, že navrhovateľku podporuje pri jej štúdiu, ale finančné prostriedky, ktoré jej poskytuje, nie sú dostačujúce.
Okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O. s. p., pričom mal za preukázané, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol navrhovateľke odňatý sirotský dôchodok a výplata zastavená od 02. 01. 2013 z dôvodu, že dovŕšila 26 rokov. Je riadnou študentkou druhého ročníka denného magisterského štúdijného programu. Odporkyňa je poberateľkou vdovského dôchodku vo výške 255,80 eur a je zamestnaná, pričom čistý mesačný príjem za rok 2012 bol 290,57 eur.
Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, 2 a § 65 ods. 3 Zákona o rodine. Poukázal na to, že vyživovacia povinnosť nevzniká rozhodnutím súdu o určení výživného, ale súd rozhoduje o výžinom v prípade, ak rodičia dieťaťa spolu nežijú, alebo ak rodičia dieťaťa spolu žijú, ale jeden z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k plnoletému
dieťaťu, trvá zo zákona aj po dosiahnutí plnoletosti, pokiaľ nie je schopné samé sa živiť. V konaní nebolo preukázané, že by si odporkyňa svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnila, zdôraznil, že z návrhu na začatie konania vyplýva, že odporkyňa dobrovoľne prispieva 50,- eur mesačne, ktorá suma je ako výživné žiadaná v súdnom konaní. Preto dospel k záveru, že odporkyňa si svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plní a niet dôvodu pre úpravu vyživovacej povinnosti. Zároveň poukázal na zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a úpravu v ňom obsiahnutú ohľadom sociálneho štipendia, pričom konštatoval, že návrh bol podaný z dôvodu potreby upravenia výživného rozhodnutím súdu pre priznanie sociálneho štipendia. Poukázal na dôsledky takéhoto rozhodnutia a podmienky, za ktorých sa priznáva sociálne štipendium. Podanie návrhu sledovalo účel, ktorý má za následok formálne splnenie podmienok pre poskytnutie sociálneho štipendia, čo je obchádzaním zákona o vysokých školách vo vzťahu k priznaniu sociálneho štipendia za podmienok ustanovených vykonávacími predpismi. Zdôraznil, že úmyslom zákonodarcu nebolo formálne, resp. účelové rozdeľovanie rodín prostredníctvom súdnych rozhodnutí o určenie výživného na študenta vysokej školy za účelom splnenia podmienok pre priznanie sociálneho štipendia, ale jeho priznanie osobám, ktoré so spoločne posudzovanými osobami nedosahujú potrebnú hranicu príjmu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keď odporkyňa si právo na náhradu trov neuplatnila.
Proti rozhodnutiu sa odvolala navrhovateľka. Namietala, že prvostupňový súd nesprávne právne vec posúdil a zároveň nevyhodnotil objektívne jej situáciu. Zanikol jej nárok na sirotský dôchodok a aj na prídavok na dieťa. Matka jej dobrovoľne prispieva výživným v sume 50,- eur. Od troch rokov je sirota, odkázaná na systém sociálneho zabezpečenia výživné od matky. Dohoda o výške výživného medzi účastníkmi konania má prednosť pred meritórnym rozhodnutím súdu, ak k takejto dohode došlo. Nepovažuje za správne viazať rozhodnutie súdu na nároky uplatňované pre priznanie sociálneho štipendia.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dcére prispieva vrámci jej možností, ktoré sú obmedzené.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vo veci rozhodol správne a odvolací súd sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením v celom rozsahu. S prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 O. s. p. sa preto odvolací súd obmedzuje len na skonštatovanie dôvodov napadnutého rozhodnutia a dopĺňa na zvýraznenie správnosti ďalšie dôvody.
Z odvolania navrhovateľky vyplynulo, že namieta nesprávne právne posúdenie veci, pričom zdôrazňuje, že dohoda o výške výživného má prednosť pred meritórnym rozhodnutím súdu.
Z odvolania nevyplýva, v čom toto nesprávne právne posúdenie veci spočívalo, prípadne, ako by správne mal súd vec právne posúdiť.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ako súd použije limitovaný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Z rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, ktoré ustanovenia zákona o rodine použil a na základe ktorých rozhodol. Odvolací súd konštatuje, že citované ustanovenia, ktoré prvostupňový súd aplikoval sú správne a sú aj správne vyložené. Prvostupňový súd správne poukázal na to, že predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že povinná osoba si neplní povinnosť určenú mu zákonom, to znamená plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa si túto vyživovaciu povinnosť plní, uviedla, že v rozsahu 50,- eur, pričom táto istá suma bola požadovaná aj
v návrhu na určenie výživného. Z § 2 O. s. p. vyplýva, že súdy v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré neboli splnené dobrovoľne.
V danom prípade je nepochybné, že niet sporu, pretože výživné zo strany odporkyne je plnené dobrovoľne. V odvolaní navrhovateľka uvádza, že dohoda o výške výživného má prednosť pred rozhodnutím súdu. Treba zdôrazniť, že pokiaľ medzi účastníkmi existuje dohoda, ako bolo vyššie konštatované, nie je potrebné vo veci rozhodovať.
Z ust. § 3 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
Citované ustanovenie vyjadruje právo každého domôcť sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Zákon síce garantuje možnosť domáhať sa svojho práva na súde, avšak až v priebehu konania súd vykonaným dokazovaním zisťuje, či sú splnené predpoklady na priznanie uplatňovaného nároku, ktorý vyplýva z porušenia jeho práva povinnou osobou. Pokiaľ tento predpoklad nie je naplnený, návrhu nemožno vyhovieť.
Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľka žiada schváliť dohodu o výživnom pre plnoleté dieťa a vyniesť rozsudok vo veci. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade už nejde o konanie ohľadom maloletého dieťaťa, kde v zmysle § 24 a nasl. je možné schváliť dohodu o výške výživného, avšak treba zdôrazniť, že v danom prípade ide o dohodu medzi rodičmi. Vzhľadom na to, že navrhovateľka je plnoletá, nie je zrejmé z jej návrhu, akú dohodu žiadala schváliť, pričom zároveň žiadala vydať rozsudok, pričom v danom prípade dané dve skutočnosti si navzájom odporujú. Súd vo veci v prípade, ak je preukázaný nárok, rozhoduje formou buď skráteného konania, pokiaľ to zákon dovoľuje, a to formou platobného rozkazu alebo rozsudkom, vo vymedzených prípadoch uznesením.
Pokiaľ poukazuje na možnosť uzavretia dohody, do úvahy prichádza postup podľa § 67 a nasl. v zmysle § 99 ods. 2 O. s. p., súd však rozhodne o tom, či zmier schváli, neschváli ho v prípade, ak je to v rozpore s právnymi predpismi. Z návrhu na začatie konania nevyplýva, že by navrhovateľka navrhla rozhodnutie vo veci formou zmieru. Aj keby takýto návrh bol podaný, súd by sa musel riadiť ust. § 99 ods. 1 O. s. p., ktorý predpokladá, že účastníci môžu skončiť konanie súdnym zmierom, ak to povaha veci pripúšťa, pričom súd rozhoduje o tom, či zmier schváli. Zo samej podstaty právnej úpravy vyplýva, že účelom a zmyslom tohto inštitútu (súdneho zmieru) je osobitná forma dohody medzi účastníkmi konania o vyriešení, urovnaní ich sporu spôsobom, ktorý nesmie odporovať zákonu, na druhej strane musí vždy celkom zodpovedať pôvodným stanoviskám sporových strán prezentovaných v priebehu konania.
Odvolací súd zdôrazňuje, že predpokladom takéhoto rozhodnutia je, ako bolo vyššie konštatované, že medzi účastníkmi existuje spor. Predpokladom pre schválenie zmieru je, že nie je v rozpore s právnymi predpismi. Treba tým rozumieť nielen procesnoprávne ale aj hmotnoprávne predpisy upravujúce práva a povinnosti účastníkov konania, týkajúce sa vzťahu, ktorý je predmetom konania. Súd posudzuje, či navrhovaný zmier nevykazuje znaky absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 34 a nasl. OZ, ale aj ďalších všeobecne záväzných predpisov.
Prvostupňový súd správne prihliadol vo svojom rozhodnutí na danú prekážku, a to obchádzanie zákona o vysokých školách.
Súd v danom prípade nemohol rozhodnúť spôsobom, že by vyhlásil rozsudok, pričom by však prihliadal na dohodu medzi účastníkmi, pretože pre takýto postup nemá oporu v Občianskom súdnom poriadku, ani v inom relevantnom predpise. Záverom odvolací súd dodáva, že v súlade s ust. § 2 O. s. p. súd dbá na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že podaným návrhom sa nesleduje legitímny cieľ, a to dosiahnutie splnenia povinnosti, ktorá nie je
plnená dobrovoľne, ale účelom je zabezpečenie podkladu pre výhodnejšie postavenie účastníka pri posudzovaní v zmysle zákona o vysokých školách ohľadom sociálneho štipendia, pričom súd takýto postup považuje za zneužívanie práva na dosiahnutie iného účelu.
Aj z vyjadrenia odporkyne k odvolaniu vyplýva, že prispieva na štúdium vrámci svojich možností, pričom navrhovateľka v odvolaní konštatuje, že matka jej dobrovoľne prispieva výživným v sume 50,- eur mesačne. Ak jej matka, odporkyňa, prispieva sumou, ktorú požaduje zákonne určiť, takémuto návrhu nemožno vyhovieť, keďže nebolo preukázané porušenie povinnosti odporkyňou prispievať výživným navrhovateľke.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p., keď v odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, trovy odvolacieho konania nežiadala nahradiť, preto jej ich súd nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov odvolacieho senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.