Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-576-2012.pdf
PDF · 78.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9Er/576/2012
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Mesto Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie č.1651/2, IČO: 00 314 463, zast.: LawService, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Stráž 3/223, proti povinnému: H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. P., E. U. XXXX/XX, v exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky 25,55 eur s príslušenstvom, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému súd u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému vo výške 1,40 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Podaním doručeným na tunajší súd dňa 20.02.2013 označeným ako „Návrh na zastavenie exekúcie“, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 58 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov („ďalej len EP“). Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v súvislosti s jej zastavením vo výške 68,80 eur. Z predmetného podania súdneho exekútora vyplýva, že súdny exekútor žiada, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, a to z dôvodu, že povinný svoju pohľadávku v sume 25,55 eur uhradil dňa 16.11.2012 na účet oprávneného, o čom súdu predložil dôkaz, úradne overený odpis z Mestského úradu Dolný Kubín o úhradách platobných výmerov k 30.11.2012.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Súd vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia a v súlade s podaním súdneho exekútora rozhodol tak, že exekúciu zastavil, nakoľko zo strany povinného došlo dňa 16.11.2012 k splneniu pohľadávky v celej uplatňovanej výške.
Súd sa ďalej zaoberal priznaním náhrady trov exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatnil v súvislosti s jej zastavením.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 druhá veta EP, oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Zo súdneho spisu vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 16.11.2012, pritom v rovnaký deň povinný uhradil vymáhanú pohľadávku. V prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, t.j. ak oprávnený nevenoval náležitú pozornosť tomu, či povinný dobrovoľne neplnil už pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie alebo v priebehu exekúcie, súd mu môže uložiť podľa § 203 ods. 1 EP nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, že na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Podľa § 47 ods. 3 EP, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych exekútorov, (ďalej len „vyhláška“), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
V danom prípade povinný uhradil vymáhanú pohľadávku v rovnakom čase ako začalo exekučné konanie, preto v zmysle citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 EP, súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na tzv. minimálnu odmenu, ktorú si uplatnil vo výške 33,19 eur + 20% DPH. Z vyššie uvedeného dôvodu mu súd uplatnenú odmenu nepriznal.
Súd ďalej súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu poštovného, ktorú si súdny exekútor uplatnil v súvislosti s doručením „Žiadosti o udelenie poverenia“, keďže súd má z obsahu spisu preukázané, že súdny exekútor k doručeniu uvedenej žiadosti nevyužil služby Slovenskej pošty a.s., ale túto podal osobne do podateľne tunajšieho súdu. Rovnako súd nepriznal náhradu poštovného za písomnosti označené ako „Prvotná žiadosť o poskytnutie súčinnosti - SP“ a „Príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov - SP“, ktoré boli tiež podané osobne na pobočke Sociálnej poisťovne. Súd nepriznal poštovné ani za písomnosť „Žiadosť o poskytnutie súčinnosti - SP“ zaslanú elektronickou poštou, pretože ide zjavne o ide nadbytočný úkon, keďže v rovnaký deň bola predmetná žiadosť podaná aj osobne na pobočke Sociálnej poisťovne.
Súd ďalej nepriznal náhradu za poštovné za „Upovedomenie o začatí exekúcie“, ktoré bolo zaslané na adresu oprávneného. Podľa súdu ide o neúčelne uplatnenú náhradu, pretože exekútorský úrad súdneho exekútora sídli na rovnakej adrese ako právny zástupca oprávneného. Súd považuje za neúčelné zaslanie predmetného upovedomenia poštovou prepravou, keďže mohlo byť podané osobne, z tohto dôvodu mu uplatnené poštovné nepriznal.
Súd nepriznal náhradu za poštovné za „ODI- elektronická blokácia vozidiel“, nakoľko v exekútorskom spise sa nenachádza doklad o doručovaní tejto písomnosti. Súd nemôže priznať predmetnú náhradu, pokiaľ nemá preukázané jej doručenie.
Súd ďalej nepriznal náhradu poštovného za písomnosti označené ako „príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke“, ktoré exekútor poslal takmer do všetkých bánk v tom čase podnikajúcich na území Slovenskej republiky. Súdny exekútor vôbec nezisťoval, či v nich má povinný vedený účet. Podľa § 95 ods. a písm. a) EP exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ banka účet povinného nevedie, je zbytočné, neúčelné a nehospodárne zasielať jej príkaz na začatie exekúcie.
Súd krátil na polovicu uplatnenú náhradu poštovného za zaslanie „Upovedomenia o začatí exekúcie“ a „Výzvy na splnenie povinnosti a predvolanie povinného“, keďže súd má z exekútorského spisu preukázané, že obe písomnosti boli povinnému zaslané spoločne. Súdom priznané poštovné za zaslanie týchto písomnosti je vo výške 1,40 eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú DPH z hotových výdavkov - poštovného, nakoľko v zmysle ust. § 28 zák. č. 222/2004 Z. z. v platnom znení, sú univerzálne poštové služby a dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou oslobodené od dane z pridanej hodnoty.
Súd nakoniec súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov za papier, obálku a tlač listiny, ktoré si tento uplatnil v celkovej výške 2.97 eur + 20% DPH, nakoľko nemal z exekútorského spisu preukázanú výšku výdavkov, ktorá súdnemu exekútorovi takto vznikla. Súd nemôže priznať náhradu hotových výdavkov, keď nemá preukázanú ich výšku.
Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 1,40 eur, ktorú je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e
odvolanie vždy p r í p u s t n é . (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.