Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_17Co-223-2012.pdf
PDF · 89.12 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/223/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. P. J., E. XXX, 2/ B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. P. J. XXX, 3/ Sky Group Slovakia, s.r.o., so sídlom v E., P. XXXX/XX, M.: XX XXX XXX, 4/ VK farm, s.r.o., so sídlom v E., P. XXXX/XX, M.: XX XXX XXX, zastúpení G.. G. U., N. so sídlom v X., J. V. XXXX/XXX, proti odporkyniam: 1/ N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. O. XX a 2/ N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. O. XXX, zastúpeným D.. N. Y., N., so sídlom v E., U. X, o neplatnosť kúpnej zmluvy, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10. apríla 2012, č.k. 3C/65/2009-213, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Každý z navrhovateľov 1/ - 4/ j e p o v i n n ý zaplatiť každej z odporkýň po 16,33 Eur titulom náhrady trov odvolacieho konania, do troch dní, do rúk ich E. V. D.. N. Y., N..
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27.07. a 28.07.2009. Každému z navrhovateľov uložil povinnosť zaplatiť každej z odporkýň 91,37 Eur trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom zisteného skutkového stavu, z ktorého vyplynulo, že medzi navrhovateľkami 1/, 2/ ako predávajúcimi a odporkyňami 1/, 2/ ako kupujúcimi bola uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej previedli navrhovateľky svoje spoluvlastnícke podiely, každá podiel 15/240-ín v nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a XXX kat. úz. H. O. na odporkyne každej v 1/2, s výnimkou pozemkov uvedených v bode 10 článku II zmluvy, v ktorých podiel od predávajúcej navrhovateľky 1/ celý odkúpila kupujúca odporkyňa 1/ a s výnimkou pozemkov uvedených v bode 11 článku II zmluvy, v ktorých podiel od predávajúcej navrhovateľky 2/ celý odkúpila kupujúca odporkyňa 2/. Cena bola stanovená dohodou a u každej z predávajúcich predstavuje 3.400 Eur, ktorú kupujúce zaplatili v hotovosti pred uzavretím zmluvy, čo predávajúce potvrdili svojimi podpismi. Okrem navrhovateliek sú v kúpnej zmluve ako predávajúci svojich spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnostiach uvedení J. Y., ktorý kúpnu zmluvu nepodpísal a N. C.. Kúpna zmluva bola predložená Správe katastra P. D. P. J. s návrhom na zápis vkladu vlastníckeho práva v prospech navrhovateliek 1/, 2/, a to v časti prevodu vlastníckeho práva z navrhovateliek 1/, 2/ a N. C., pretože predávajúci J. Y. odmietol kúpnu zmluvu podpísať. Konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva dosiaľ nie je skončené. Predmetnú kúpnu zmluvu vypracovala G.. G. I., s tým, že návrh zmluvy vypracovala pre svoje príbuzné, teda nie v rámci poskytovania právnych služieb advokátom. Pozvala navrhovateľky do svojej kancelárie v E., kde ich oboznámila s tým, že odporkyne majú záujem využiť svoje predkupné právo spoluvlastníka a ponúkané spoluvlastnícke podiely od nich odkúpiť a oboznámila ich s pripraveným návrhom kúpnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyvodil záver o tom, že navrhovateľky nepreukázali svoje tvrdenie o tom, že k podpísaniu návrhu kúpnej zmluvy boli donútené, teda, že pri podpísaní návrhu zmluvy konali
neslobodne, pod psychickým nátlakom, či iným donútením. Aj z ich výpovedí jednoznačne vyplynulo, že k podpísaniu zmluvy neboli žiadnym spôsobom donútené. Bolo preukázané, že samé ponúkli na kúpu svoje spoluvlastnícke podiely ďalším spoluvlastníkom pozemkov, čím splnili svoju povinnosť vyplývajúcu im z ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ak chceli podiely predať inej, ako blízkej osobe. Obe dobrovoľne navštívili kanceláriu G.. I., ktorá pripravila návrh kúpnej zmluvy, ktorý akceptoval aj kúpnu cenu navrhnutú navrhovateľkami, návrh zmluvy slobodne podpísali a pravosť ich podpisov bola úradne overená. Neoznačili žiadne dôkazy, ktoré by preukázali nátlak vyvíjaný na nich pri poskytovaní zmluvy. Pokiaľ ide o namietanie pravosti podpisu odporkýň ako kupujúcich na predmetnej zmluve, tak poukázal na ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Ak by teda bolo pravdivé tvrdenie navrhovateľov, že odporkyne ako kupujúce zmluvu nepodpísali, tak by kúpna zmluva pre nedostatok písomnej formy prejavu vôle odporkýň nevznikla. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti a podpisu konajúcej osoby. Nedostatok podpisu konajúcej osoby pri písomnom právnom úkone nemá za následok neplatnosť tohto právneho úkonu, pretože tu nie je žiaden z dôvodov neplatnosti zmluvy uvedených v ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Dôsledkom absencie podpisu konajúcej osoby pri písomnom právnom úkone je to, že právny úkon nevznikol. Navrhovateľky sa preto z uvedeného dôvodu nemôžu domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu. Zdôraznil, že odporkyne vo svojej výpovedi potvrdili pravosť svojho podpisu na kúpnej zmluve a tvrdenie navrhovateľov o sfalšovaní podpisu sa preto javí ako účelové, vzhľadom na skutočnosť, že k nemu došlo až po vykonaní všetkých dôkazov na preukázanie ich tvrdení o neplatnosti zmluvy z dôvodu uvedeného v ust. § 37 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa preto potom ani nevykonal dôkaz navrhnutý navrhovateľmi na preukázanie pravosti podpisu odporkýň.
Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie prostredníctvom svojich právnych zástupcov všetci účastníci konania.
Navrhovatelia navrhli rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uvádzali, že v priebehu konania sa dozvedeli o tom, že žalovaní kúpnu zmluvu vlastnoručne nepodpísali, čo by malo za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Žiadali preto výsluch odporkýň v domácom prostredí. Pri osobnom stretnutí s odporkyňami sa potvrdilo, že sú imobilné a nevedia sa k záležitostiam ohľadne zmluvy vyjadriť. Odporkyne nesplnomocnili na podpisovanie a prípravu zmlúv v ich mene žiadnu tretiu osobu, ale z ich výpovedí, ako aj z výpovedí navrhovateliek je preukázané, že podpis kúpnej zmluvy dojednávala, zabezpečovala a financie splácala tretia osoba. Samotné odporkyne 1/ a 2/ pri výsluchu v domácom prostredí teda spochybnili, že zmluvu, ktorej neplatnosti sa domáhajú navrhovatelia, podpisovali, a preto bolo potrebné pribrať do konania znalca z odboru písmoznalectva a vyhotoviť grafologický posudok s otázkou, či podpisy kupujúcich na kúpnej zmluve patria odporkyniam 1/ a 2/. Súdu prvého stupňa tak vyčítali nedostatočné zistenie skutkového stavu.
Odporkyne podali odvolanie proti výroku súdu prvého stupňa o náhrade trov, ktorý navrhli zmeniť tak, že navrhovatelia 1/ - 4/ sú povinní zaplatiť odporkyniam 1/ a 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.902,50 Eur, a to tak, že každý z navrhovateľov 1/ - 4/ je povinný zaplatiť každej z odporkýň 237,81 Eur, do troch dní na účet ich právneho zástupcu. V odvolaní poukazoval na to, že odmena za právne zastúpenie bola stanovená podľa ust. § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Vyslovili názor, že za tarifnú hodnotu predmetnej právnej veci je potrebné považovať podľa § 9 ods. 1 vyhlášky kúpnu cenu zaplatenú odporkyňami 1/ a 2/ navrhovateľkám tak, ako je uvedená v kúpnej zmluve. Súdu prvého stupňa ďalej vyčítali, že vyčíslenie trov právneho zastúpenia a výsledné sumy priznané za jednotlivé úkony právnych služieb obsiahnuté v rozsudku nekorešpondujú ani s postupom podľa prvostupňovým súdom uvedených ustanovení vyhlášky. Rozhodnutie o trovách obsiahnuté v rozsudku považujú preto za zmätočné, nakoľko nie je možné určiť, ako súd dospel k jednotlivým sumám náhrady za úkony právnej pomoci.
K odvolaniu navrhovateliek sa písomne vyjadrili tak, že navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Zdôraznili, že navrhovateľky ako podielové spoluvlastníčky pozemkov samé ponúkli odporkyniam na odkúpenie ich spoluvlastnícke podiely. Zmluvu odporkyne podpísali, ktorú skutočnosť aj potvrdili pri ich výsluchu v domácom prostredí. Vyslovili názor, že v konaní pred prvostupňovým súdom bolo jednoznačne a nad rámec akýchkoľvek pochybností preukázané, že navrhovateľky sa slobodne,
bez akéhokoľvek vplyvu iných tretích osôb, rozhodli previesť svoje vlastnícke právo k ich podielom na predmetných nehnuteľnostiach na tretiu osobu a v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka tieto ponúkli v prvom rade na odkúpenie odporkyniam, ktoré predkupné právo využili. Odporkyne nikdy navrhovateľky nijako nenútili k tomu, aby predávali svoje podiely na pozemkoch a boli to práve navrhovateľky, ktoré im spoluvlastnícke podiely ponúkli.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovatelia v danom prípade výslovne neoznačujú ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie, avšak z jeho obsahu vyplýva, že súdu prvého stupňa vyčítajú úplné zistenie skutkového stavu (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Citovaný dôvod možno v odvolacom konaní úspešne uplatniť v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.
V prejednávanej veci navrhovateľky považujú za takýto dôkaz, ktorý navrhli a súd ho nevykonal, vykonanie grafologického dokazovania na pravosť podpisu odporkýň na predmetnej kúpnej zmluve, ktorej neplatnosti sa v danom konaní domáhajú.
Zo spisu vyplýva, že navrhovatelia sa domáhajú neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľkami 1/, 2/ a odporkyňami 1/, 2/ v podstate z dôvodu, že obsah kúpnej zmluvy bol jej účastníčkam inou osobou nanútený, v dôsledku čoho treba konštatovať neplatnosť v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka.
V priebehu prvostupňového konania boli vykonané dôkazy na túto skutočnosť, ktoré tvrdenia o nedostatku vôle a prípadne jej prejavu zo strany ako navrhovateliek 1/, 2/, tak aj odporkýň 1/, 2/ ako účastníčok kúpnej zmluvy nepreukázali.
Na otázku, či predmetnú kúpnu zmluvu podpísali odporkyne ako kupujúce, súd prvého stupňa vykonal ich výsluch v domácom prostredí.
Odporkyňa 1/ vo svojom výsluchu výslovne uviedla, že akceptovala ponuku navrhovateliek 1/, 2/ na predaj podielov k nehnuteľnostiam, v ktorej otázke sa radila so svojou dcérou a rozhodla sa ponúknuté podiely odkúpiť. Potvrdila, že kúpnu zmluvu podpisovala doma a ďalej splnomocnila dcéru, aby ďalšie otázky vybavila a odniesla aj kúpnu zmluvu do E..
Rovnako odporkyňa 1/ potvrdila, že akceptovala ponuku od navrhovateliek na odkúpenie spoluvlastníckych podielov k pozemkom, kde bola uvedená aj cena a rozhodla sa, že tieto podiely odkúpi. Kúpnu zmluvu jej priniesol domov právny zástupca - N. Y. na podpis a túto aj podpísala.
Z takto vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že odporkyne ako kupujúce nespochybnili svoj vlastnoručný podpis na kúpnej zmluve, ako aj vôľu odkúpiť spoluvlastnícke podiely na pozemkoch, ktoré im navrhovateľky 1/, 2/ ponúkli. Vykonanie dokazovania znalcom z odboru grafológie preto súd prvého stupňa opodstatnene nepovažoval za dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktorého
nevykonanie by oprávňovalo navrhovateľov na uplatnenie dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Odvolací súd považuje za správny rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách prvostupňového konania.
Odporkyne boli v konaní úspešné, preto im súd prvého stupňa v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v odmene za právne zastúpenie.
Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa výrok o trovách aj náležite a podrobne odôvodnil. Jednoznačne uviedol, že odmenu stanovil v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorej základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu vecí alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Vyslovil správny názor o tom, že v danom konaní sa mala odstrániť existujúca právna neistota v otázke, týkajúcej sa platnosti právneho úkonu, v dôsledku čoho predmet konania nie je možné vyjadriť v peniazoch a podaným návrhom a rozhodnutím vo veci sa teda nemalo a ani nemohlo priamo priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch.
Vzhľadom na to, že išlo o zastupovanie viacerých osôb, bolo potrebné postupovať podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Úspešným odporkyniam priznal a v súlade s ust. § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. aj režijný paušál vo výške odstupňovanej podľa právnej úpravy v čase, kedy úkony boli vykonané. Priznal aj hotové výdavky advokáta v zmysle § 15 - § 16 vyhlášky, ktorých výšku aj náležite odôvodnil, rovnako ako aj náhradu za stratu času.
Odvolací súd preto nepovažoval odvolanie proti výroku o náhrade trov prvostupňového konania za opodstatnené.
Rozsudok okresného súdu bol preto odvolacím súdom v celom rozsahu potvrdený.
V odvolacom konaní boli tak úspešné odporkyne, ktoré majú v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v odmene za právne zastúpenie, a to za jeden úkon, t.j. vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej, kde odmena podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje 58,69 Eur x 2 osoby = 117,38 Eur, znížené o 50 % v zmysle ust. § 13 ods. 2 vyhlášky = 58,69 Eur + režijný paušál 7,63 Eur = 65,32, t.j. trovy odvolacieho konania každej z odporkýň činia 65,32 Eur a túto sumu im majú zaplatiť navrhovatelia, každý rovnakým dielom, t.j. každý po 16,33 Eur.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .