Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-53-2023.pdf
PDF · 83.07 KB
Case nature
Subarea
27C/53/2023
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: Tol Group, s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, IČO: 48 281 824, právne zastúpeného: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820 proti odporkyni: M. Ž.P., H.. XX.XX.XXXX, C. F. XXXX/X, XXX XX E. H. Z., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd o d m i e t a návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia.
II. Odporkyni sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu dňa 20.06.2023 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť do troch dní od právoplatnosti uznesenia vydať všetky účtovné a personálno-mzdové doklady spoločnosti Tol Group, s.r.o. za roky 2016 až 2022, ktoré má k dispozícii. Navrhovateľ žiadal i o priznanie nároku na náhradu trov konania.
2. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo odôvodnil tým, že pracovným pomerom uzavretým dňa 29.05.2017, ktorý mal vzniknúť dňa 01.06.2017 sa navrhovateľ a odporkyňa mali dohodnúť na uzavretí pracovného pomeru. Pracovný pomer mal byť ukončený ku dňu 31.12.2022. Súčasťou záväzku vyplývajúceho z pracovného pomeru malo byť vedenie účtovnej a personálno- mzdovej agendy navrhovateľa za roky 2016 až 2022, vzhľadom k tomu, že aj sídlo navrhovateľa malo byť na adrese trvalého pobytu odporkyne, a to do 20.03.2023. navrhovateľ nemá mať k dispozícii pracovnú zmluvu, vzhľadom k tomu, že i táto mala byť súčasťou dokumentácie, ktorú má mať odporkyňa u seba. Do dnešného dňa nemala byť navrhovateľovi poskytnutá dokumentácia účtovnej a personálno- mzdovej agendy, a to i napriek pokusom o opakované telefonické a písomné kontaktovanie odporkyne, vrátane odporkyňou prevzatej výzvy zaslanej poštou dňa 28.03.2023. Odporkyňa mala potvrdiť vo svojej komunikácii, že má mať dokumentáciu, mala si dohodnúť niekoľkokrát schôdzku, ale vždy túto na poslednú chvíľu mala zrušiť. Táto dokumentácia má byť nevyhnutná pre ďalšie riadne fungovanie spoločnosti navrhovateľa a navrhovateľovi v prípade nedodania majú hroziť sankcie. Odporkyňa do dnešného dňa nemala žiadnym spôsobom reagovať na výzvy navrhovateľa ani jeho právneho zástupcu. Navrhovateľ má za to, že týmto minimálne má odporkyňa porušovať vlastnícke právo navrhovateľa. Ďalej uviedol, že vlastnícke právo je charakterizované ako tzv. absolútne právne panstvo nad vecou a každý je povinný počínať si tak, aby nezasahoval do vlastníckeho práva oprávneného vlastníka, s výnimkou zákonom stanovených obmedzení vlastníckeho práva. Navrhovateľ nemá byť v dôsledku konania odporkyne oprávnená predmet svojho vlastníctva držať, užívať, či nakladať s nim. Odporkyňa tým má neoprávnene zasahovať do vlastníckeho práva navrhovateľa. Medzi navrhovateľom a odporkyňou už nemá existovať žiaden právny vzťah oprávňujúci odporkyňu k veci, čo má mať za následok, že odporkyňa nemá byť a ani nemôže byť oprávnenou držiteľkou veci. V nadväznosti na uvedené má byť zrejmé, že odporkyňa má bez akéhokoľvek právneho titulu zadržiavať veci vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľa, čím má neoprávnene zasahovať do jeho vlastníckych práv a znemožňovať mu užívanie jeho majetku. Z povahy veci má byť zrejmé, že má byť potrebné pomery medzi navrhovateľom a odporkyňou bezodkladne upraviť, najmä pre hroziace škody, nakoľko navrhovateľ nemá vedieť bez dokumentácie uzatvoriť účtovníctvo a nemá mať prístup k personálno-mzdovej dokumentácii za minulé roky, vrátane zmluvy s odporkyňou. Navrhovateľ má zastávať preto právne stanovisko, že majú byť splnené podmienky podľa § 330 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by mohol byť totožný s výrokom vo veci samej, ak to povaha veci pripúšťa. Navrhovateľ má za to, že majú byť splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, a to skutočnosti, na ktoré má poukazovať navrhovateľ majú preukazovať, že konaním odporkyne má dochádzať k neoprávnenému zásahu do práv navrhovateľa, nakoľko odporkyňa nijakým spôsobom nemala odôvodniť nevydanie dokumentácie a sústavne túto má odkladať. Len na základe neodkladného opatrenia má byť možné zabezpečiť účinnú ochranu nároku navrhovateľa, a to bezodkladné vydanie dokumentácie a nariadením neodkladného opatrenia nemá byť odporkyňa neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutý rozsahu ukrátená na žiadnom zo svojich práv, odovzdať má len dokumentáciu, ktorí jej nemá patriť. Na základe skutočnosti uvedených v návrhu, navrhovateľ navrhuje súdu, aby vydal uznesenie, ktorým nariadi neodkladné opatrenie.
3. Navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil ako prílohy emailovú komunikáciu (č.l. 4 až 6, 13, 14 spisu), výzvu právneho zástupcu navrhovateľa na vydanie účtovných a personálno- mzdových dokladov spoločnosti Tol Group, s.r.o. adresovanú odporkyni zo dňa 28.03.2023 (č.l. 7 spisu), podací lístok (č.l. 8 spisu), doručenku zo dňa 12.04.2023 (č.l. 9 spisu), odpoveď na výzvu zo strany odporkyne adresovanú právnemu zástupcovi navrhovateľa zo dňa 16.04.2023 (č.l. 10 spisu), list - potvrdenie termínu a potvrdenie prijatia odpovede na výzvu zo dňa 16.04.2023 zo strany právneho zástupcu navrhovateľa adresovaný odporkyni (č.l. 21 spisu), fotokópiu vrátenej zásielky s poznámkou, že odporkyňa si zásielku neprevzala v odbernej lehote (č.l. 22 spisu), epotvrdenie Sociálnej poisťovne, že odporkyňa bola povinne poistená ako zamestnankyňa navrhovateľa od 01.06.2017 do 31.12.2022 (č.l. 25 spisu).
4. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa ust. § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
10. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi stranami sporu. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú rýchlu a efektívnu úpravu a súčasne sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Z uvedeného vyplýva, že medzi stranami musí existovať právny vzťah a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe navrhovateľom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou navrhovateľa označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.
11. Nevyhnutnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okrem iného špecifikácia čoho sa navrhovateľ domáha, a to vo forme konečného návrhu, tzv. petitu. Z návrhu zároveň musí byť nepochybne zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, aký má vzťah navrhované neodkladné opatrenie k predmetu budúceho alebo existujúceho konania vo veci samej (R 67/1996). Ak je predpoklad, že navrhovaným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania, je potrebné, aby túto skutočnosť navrhovateľ odôvodnil v podanom návrhu. Navrhovateľ síce nie je povinný presne slovne vyjadriť petit neodkladného opatrenia, ktorý by mal súd prevziať do výroku rozhodnutia, avšak z obsahu návrhu musí vyplývať, čoho sa vlastne navrhovateľ domáha. Procesné zabezpečenie neodkladným opatrením musí pritom nevyhnutne smerovať ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z toho vyplýva, že neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku, nie je možné poskytnúť právnu ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
12. Súd po oboznámení sa s návrhom navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh v znení: „Žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia vydať všetky účtovné a personálno-mzdové doklady spoločnosti ToL Group, s.r.o. za roky 2016 až 2022, ktoré má k dispozícii “ je neurčitý, a teda i nevykonateľný, nakoľko navrhovateľ žiadnym spôsobom nešpecifikoval, resp. nekonkretizoval, ktoré účtovné a personálno- mzdové doklady za roky 2016 až 2022 (napr. zoznam žiadanej dokumentácie) má odporkyňa navrhovateľovi vydať.
13. Petit neodkladného opatrenia je obligatórnou náležitosťou návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia, v ktorom by navrhovateľ mal uviesť, ako by mal súd rozhodnúť, resp. čo má súd uviesť vo výroku rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň ním stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Požiadavka na dostatočnú určitosť petitu logicky vyplýva z pravidla, že v sporovom konaní je súd žalobným návrhom viazaný (§216 CSP). Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, teda vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia je z hľadiska vymedzenia konkrétnych subjektívnych práv a povinností voči odporkyni, ktorého by sa mala požadovaná úprava týkať neurčitý. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade presne nešpecifikovanie navrhovaného petitu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje takú vadu návrhu, pre ktorú súd nemôže pokračovať v rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a tento je potrebné odmietnuť.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade, že podanie je odmietnuté. Z uvedeného dôvodu o nároku na náhradu trov konania súvisiacich s odmietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravujú problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu podania, keďže v tomto prípade sa konanie končí odmietnutím návrhu v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľa. Odporkyňa má preto nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v plnom rozsahu. Nakoľko však odporkyni preukázateľne v konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že odporkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.