Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8CoP-3-2013.pdf
PDF · 78.25 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcu s matkou zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV dieťaťa rodičov E. B. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v N. na Q. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Katarínou Adamovskou advokátkou so sídlom v Košiciach na Žižkovej ul. č. 6 a W. B. nar. X.X.XXXX bývajúceho v G. č. XX v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej G. o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 15.11.2012 č.k. 43P/131/2012-76 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre maloletú G. B. nar. XX.X.XXXX.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom od 1.4.2012 do 30.11.2012 a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom schválil rodičovskú dohodu o zverení mal. G. do osobnej starostlivosti matky, o výživnom od otca pre maloletú v rozsahu 130 Eur mesačne, ktoré bude prispievať matke maloletej od 1.4.2012 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, o povolení splácania dlhu na výživnom v rozsahu 740 Eur od 1.4.2012 do 30.11.2012 s bežným výživným v mesačných splátkach po 40 Eur mesačne pod následkom straty výhody splátok, o styku otca s maloletou počas víkendu, keď bude mať otec voľno v práci od soboty od 8.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že otec vyzdvihne a odovzdá mal. dieťa v byte matky a o trovách konania, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti výroku o určení výživného a o dlhu na výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ich odvolací súd zmenil tak, že mu určí vyživovaciu povinnosť voči mal. G. 100 eur mesačne od 1.4.2012, alternatívne, aby ich zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal znenie zápisnice o pojednávaní, ktorá podľa jeho názoru neodráža jeho skutočný priebeh. Poukázal na to, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej 130 Eur mesačne a uhradiť dlžné výživné 740 Eur z jeho čistého príjmu 750 Eur mesačne za situácie, keď z neho ešte platí poplatky za užívanie bytu, v ktorom žije matka. Navyše, platí podnájom aj za byt v G., kde sa presťahoval s priateľkou, spláca úver po 35 a 47 Eur mesačne, sporí si na stavebnom sporení po 15 Eur a platí životnú poistku po 18 Eur mesačne.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca trval na určení takého výživného, ktoré zodpovedá veku a potrebám mal. dieťaťa s prihliadnutím na finančné možnosti otca.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch, pretože je vecne správny. Poukázala na to, že väčšina odporcom uvádzaných výdavkov nemá prednosť pred výživným pre mal. G.W..
Výroky rozsudku o schválení rodičovskej dohody o zverení mal. G. do osobnej starostlivosti matky a o styku otca s maloletou neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a správne rozhodol o schválení dohody o určení výživného pre mal. G. na 130 Eur mesačne od 1.4.2012, odkedy rodičia nevedú spoločnú domácnosť. Odvolací súd je toho presvedčenia, že takto určené výživné, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletej, ktorá je vo veku intenzívneho fyzického rastu. Odvolací súd uvádza, že otcovi zostane aj po zaplatení výživného z jeho čistého príjmu 750 Eur dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil mal. G. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd pri formulovaní tohto záveru nezohľadnil v plnom rozsahu výdavky otca na poplatky súvisiace s užívaním bytu, v ktorom býva matka, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že od matky za to požaduje kompenzáciu v rozsahu ich polovice. Odvolací súd neuznal otcovi ani jeho výdavky na vlastné stavebné sporenie a na splátky úverov, pretože podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine súd pri skúmaní možností a schopností rodičov neberie do úvahy tie výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec v priebehu konania nepreukázal, že by bolo jeho stavebné sporenie nevyhnutné pre udržanie príjmu alebo na zabezpečenie bývania. Pokiaľ ide o splátky jeho úveru, tie budú predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže zo zmluvy predloženej otcom vyplýva, že jeden z úverov bral v čase trvania manželstva aj s matkou maloletej. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samotným. Takýmto rozhodnutím je rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej
alebo o trovách konania. Účastník konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, nemá možnosť, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním, t.j. aby mohol odvolanie odôvodniť podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., pretože ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo obsahuje dôvody, ktorým sa nedá porozumieť, v takom prípade objektívne ani nemá možnosť posúdiť správnosť, či nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu súdu prvého stupňa, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Takýto postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka a dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..
Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého výroku o dlhu na výživnom dospel k záveru, že súd prvého stupňa v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. dôsledne nerešpektoval právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa článku 6 Dohovoru, ak v odôvodnení napadnutého výroku rozsudku jasne a výstižne nevysvetlil, akými úvahami sa riadil, ak schválil dohodu rodičov o rozsahu a spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom. Z odôvodnenia nie je zrejmé, ako dospel k schváleniu čiastky 740 Eur mesačne, či a aké plnenia otca do neho započítal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria aj náklady na bývanie. Z obsahu spisu vyplýva, že otec aj po svojom odchode zo spoločnej domácnosti naďalej platil poplatky súvisiace s užívaním bytu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či súd prvého stupňa túto skutočnosť zohľadnil pri schvaľovaní rodičovskej dohody o rozsahu dlhu na výživnom. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne neodôvodnil výrok rozsudku o dlhu na výživnom, odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, v dôsledku čoho bolo potrebné zrušiť rozsudok v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a v tomto rozsahu vec podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou odstrániť vytýkané nedostatky, opätovne rozhodnúť o dlhu na výživnom a rozsudok v tejto časti odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby z neho bolo zrejmé, na základe akého výpočtu dospel k schváleniu určitej sumy dlhu na výživnom, ako sa pritom vysporiadal s platbami otca na poplatky súvisiace s užívaním bytu, v ktorom mal. G. žije s matkou, eventuálne aj s inými, ktoré je možné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti, a za tým účelom prípadne vykonať ďalšie dokazovanie.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.