Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (24)Rozsudok_2T-16-2012.pdf
PDF · 87.4 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/16/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní 19. 06. 2013 v Martine takto
rozhodol:
obžalovaný
S. M., nar. XX. XX. XXXX v Ž., trvale bytom O. - R., Š.. T. XXXX/XX,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
niekedy okolo 16. 01. 2011 v poobedňajších hodinách, sa zo svojho bytu v O. na ul. Š.. T. XXXX/X, telefonicky skontaktoval s H.P. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., U. Č.. X/XX, ktorému povedal, aby sa prišiel k ním dohodnúť ohľadne peňazí za zubára, že to bude viac peňazí ako si mysleli, pričom H. S. to odmietol, nakoľko sa už raz dohodli, nato S. M. povedal, že je to v jeho záujme, aby prišiel a dohodol sa, lebo vie, že má podmienku a povedal mu, že nechce aby išiel sedieť, následne toho istého dňa vo večerných hodinách okolo 18,00 hod., v O., potom čo sa s ním telefonicky skontaktoval H.Š. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., U. X/XX, a tento odovzdal telefón svojmu kamarátovi T. O., mysliac si, že komunikuje s otcom H.Š. S., lebo mu bol tak predstavený, povedal, že vie o H. podmienke, že H. nechce robiť problémy, ak sa dohodnú na zaplatení určitej čiastky a žiadal zaplatiť sumu 5.000,- € za ujmu spôsobenú na zdraví jeho syna O. M., pričom uviedol, že ak mu uvedenú sumu nezaplatia udá H. S. na polícii a H. pôjde sedieť a zaplatí všetkých lekárov a právnikov a bude platiť do konca života,
t e d a
pokračovacím konaním iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal,
č í m s p á c h a l
pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.
z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 / dva / roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon tohto trestu podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 1 / jeden / rok.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 06. 02. 2012 obžalobu na S. M., pre skutok právne posúdený ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby prokurátora.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie a po vykonaní dôkazov a ich zhodnotení jednotlivo aj v ich súhrne dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je z neho uznaný za vinného vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný vypovedal, že s H. S. podpísal čestné prehlásenie u notára, ktorým bolo potvrdené, že prevzal od neho 1000 € ako bolestné pre syna a, že S. sa zaväzuje zaplatiť aj náklady spojené so zubárom. Na druhej strane sa zaviazal, že so svojim synom nebude voči H. podnikať žiadne ďalšie právne kroky. Z dôvodu, že sa synov zdravotný stav zhoršil, zavolal H.P. aby sa prišiel dohodnúť na vyššom odškodnom a navrhol mu 5 000 €. H. S.Ý. na to reagoval tak, že nepríde a o všetkom porozmýšľa. Keďže sa H. neozýval, tak mu zavolal a H. mu dal k telefónu jeho otca. Navrhol mu, že zaplatí 5 000 €. Uvedená suma sa mu zdala privysoká, preto mu povedal, aby mu dali vedieť do 18. 01. 2011 ako sa rozhodli, lebo inak bude musieť ísť na políciu a podať trestné oznámenie. Z dôvodu, že sa H. ani jeho otec neozval boli podať trestné oznámenie. Obžalovaný ďalej vypovedal, že sa od svojho syna dozvedel, že má S. podmienku. S. povedal, že je v podmienke, ale nechce mu zle a nechce, aby sa dostal do väzenia, týmto sa mu však nevyhrážal. Na hlavnom pojednávanie doplnil, že telefónne číslo na H. S. mu dal jeho syn. Synovi sa zranenie skomplikovalo, chodil do Ružomberka k lekárovi a ten mu povedal, že by mu mohol dať nejaký strojček, ktorý by mohol stáť od 2 000 € do 7 000 €. V nemocnici synovi povedali, že keby mal úrazovú poistku, tak by ako poistné mohol dostať 10 000 € až 15 000 €. Svedok O. M. vypovedal, že počul ako otec hovoril S. a navrhol zaplatenie 5 000 € ako celkové odškodné, túto sumu si nevymysleli, ale rozprávali o tom s jedným poisťovákom. Počul ako otec povedal H., že nech dajú vedieť do ďalšieho dňa ako sa rozhodli a ak sa neozvú, že pôjde podať trestné oznámenie. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že jeho otec hovoril do telefónu, že zaplatí všetky náklady na liečbu, lebo sa podá trestné oznámenie a ešte hovoril, že H. bol trestaný, aby nebláznili. Potvrdil, že vedel od svojho kamaráta, že H. mal kedysi podmienku. Nevedel však, či je v podmienke aj v tej dobe, ale povedal o tom svojmu otcovi. Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďou svedka T. O.. Svedok vypovedal, že prišiel za ním H. S. a poprosil ho o právnu radu. Povedal mu, že poškodenému zaplatil určitú finančnú čiastku, ale obžalovaný od neho pýta čoraz viac peňazí, preto zavolali obžalovanému, O. sa predstavil ako H. otec a obžalovaný mu povedal, že má vedomosť o H. podmienke ale, že H. nechce robiť problémy a aby zaplatil 5 000 € za spôsobenú ujmu na zdraví jeho syna O.. Uviedol, že ak uvedenú sumu nezaplatia najneskoršie do nasledujúceho dňa, udá H. na polícii a H. pôjde sedieť a zaplatí všetkých lekárov a právnikov a bude platiť do konca života za všetky náklady spojené s úrazom jeho syna. Na hlavnom pojednávaní k tomu doplnil, že mu obžalovaný povedal do telefónu, aby sa chlapci neťahali po súdoch. Celé to však skončilo tak, že ak nezložia 5 000 €, tak s tým pôjdu na políciu. Poškodený sa bál tohto problému, lebo mal predtým podmienku. Obžalovaný hovoril, že vie o tejto podmienke a môže to H. priťažiť. Poškodený H. S. vypovedal, že bol s M. u notára podpísať čestné prehlásenie. Obžalovaný prevzal od neho 1 000 € ako bolestné pre syna. Zaviazal sa zaplatiť aj náklady spojené so zubárom. Obžalovaný a jeho syn sa zaviazali, že za to nebudú proti nemu podnikať žiadne ďalšie právne kroky. Niekedy okolo 16. 01. 2011 mu obžalovaný zavolal, aby prišiel ku nemu sa dohodnúť, pretože to bude stáť viac peňazí. Odmietol to. Obžalovaný mu povedal, že má podmienku a pôjde sedieť. Potom sa poradil s kamarátom O., ktorého aj poprosil o požičanie peňazí. Následne zavolali M., O. sa predstavil ako jeho otec a aj jemu povedal, že ak nezaplatia 5 000 €, tak ho udá na polícii. Peniaze mali zohnať do ďalšieho dňa. Svedkyňa L. N. vypovedala, že obžalovaný pýtal od S. nejaké peniaze za incident. Uvádzala, že to bola suma asi 5 000 €, bolo to niekedy v mesiaci január 2011. H. jej hovoril niečo v tom význame, že obžalovaný tvrdil, že ak by mal O. poistku dostal by veľa peňazí. Mala vedomosť len o tom , že S. sa s M. dohodli na tom, že mu dá ešte nejaké peniaze za liečbu chrupu.
Vykonaným dokazovaním je v podstate preukázané, že obžalovaný žiadal od poškodeného finančné prostriedky vo výške 5.000,- €, hoci poškodený jeho synovi už 05.10.2010 uhradil 1.000,- €. Súd mal ustálenú žiadanú čiastku 5.000,- €, lebo obžalovaný vypovedal : „ Povedali sme, že 5.000,- €“, syn
obžalovaného O. M.: „ Otec im navrhol sumu 5.000,- €, poškodený H. S. : „Obžalovaný chcel proste 5.000,- €“, svedok O.: „Obžalovaný pýtal sumu 5.000,- €“, svedkyňa N.: „ Myslím, že to bola suma 5.000,- €“. Súd má ďalej preukázané, že obžalovaný žiadal poškodeného zaplatiť čiastku 5.000,- € pod hrozbou podania trestného oznámenia. Obžalovaný vypovedal: „ Povedal som im, aby mi dali vedieť do 18.01.2011 ako sa rozhodli, lebo inak budem musieť ísť na políciu a podať trestné oznámenie, hovoril som poškodenému, že nechcem, aby išiel sedieť, keď som žiadal 5.000,- €, to nebola stanovená suma, hovoril som, že sa chcem dohodnúť, keby boli prišli boli by sme sa dohodli možno aj na viac, bol som rozhodnutý ísť na políciu, ak nezaplatí, je to pravda s tými lekármi a právnikmi, tým som chcel naznačiť, že potom to môže stáť viac“, syn obžalovaného O. M.: „Otec navrhol 5.000,- €, povedal tomu H. otcovi, že nech si to rozmyslia a dajú mu do zajtra do 16.00 hod. vedieť, ak sa neozvú, tak pôjdeme podať trestné oznámenie pre ublíženie na zdraví, otec hovoril do telefónu tomu akože otcovi H., že zaplatí všetky náklady na liečbu, lebo sa podá trestné oznámenie a hovoril, že H. bol trestaný, aby nebláznili.“, poškodený S.: „ M. povedal T., že chce odo mňa 5.000,- €, nech si to rozmyslíme do nasledujúceho dňa, lebo ak nie, že ma udá na polícii, že zaplatím všetkých právnikov a doktorov, budem platiť do konca života, udá ma a pôjdem sedieť“, svedok O.: „ Otec O. povedal, že ak nezložíme 5.000,- €, tak s tým pôjdu na políciu, že H. má podmienku, ale že mu nechce robiť problémy, aby zaplatil, ak nezaplatíme do druhého dňa 5.000,- €, tak to bude riešiť cez políciu, do druhého dňa sme mali doniesť 5.000,- €, ak nezaplatíme , tak budeme platiť do konca života a keď ho udá pôjde do basy“.
Z prečítaného spisu tunajšieho súdu 12T/130/2005 vyplýva, že H. S. bol trestným rozkazom Okresného súdu Martin z 25. 11. 2005, sp. zn. 12T/130/2005 uznaný vinným z trestného činu podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., účinného do 01. 01. 2006, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok. Skúšobná doba uplynula 10. 02. 2007 a odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil. Prečítaním pripojeného spisu tunajšieho súdu 2T/129/2011 je preukázané, že 18. 01. 2011 O. M. podal trestné oznámenie na H. S., vec bola vyšetrovaná a 17. 08. 2011 uzatvorená dohoda o vine a treste. Poškodený O. M. si uplatnil náhradu škody vo výške bolestného teda 1 712,35 €, inú škodu nahradiť nežiadal. Poškodený uviedol, že S. mu už predtým zaplatil 1 000 € a teda v trestnom konaní žiadal doplatiť 712,35 €. Rozsudok Okresného súdu Martin z 27. 09. 2011, sp. zn. 2T/129/2011 bola táto dohoda schválená a S. bol uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, s podmienečným odkladom a probačným dohľadom na skúšobnú dobu 4 roky, povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenému a nahradiť poškodenému škodu 712,35 €.
Objektom trestného činu vydierania je slobodné rozhodovanie človeka. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím alebo hrozbou násilia, alebo inej ťažkej ujmy. Čin je dokonaný uvedeným násilným konaním, resp. uvedenou hrozbou. Nevyžaduje sa aby páchateľ dosiahol svoj zámer. Hrozba inej ťažkej ujmy môže spočívať v hrozbe spôsobenia majetkovej ujmy, vážnej ujmy na cti a dobrej povesti, môže smerovať k rozvratu manželstva, k začatiu trestného stíhania, a to bez ohľadu na to, či poškodený spáchal trestný čin. Podľa judikátu Rt 27/1982 inou ťažkou ujmou v zmysle znakov trestného činu vydierania môže byť aj začatie trestného stíhania v dôsledku oznámenia trestného činu, ktorým páchateľ poškodenému hrozí a núti ho tak niečo konať, opomenúť alebo trpieť. Pritom nie je rozhodujúce, či sa poškodený trestnej činnosti, ktorým oznámením sa hrozí, dopustil alebo nedopustil.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a judikátu súd dospel k záveru, že obžalovaný práve spojením požiadavky nahradenia škody v uvedenej výške s podaním, či nepodaním trestného oznámenia na poškodeného, spolu so zmieňovaním sa o jeho podmienečnom treste, hrozbou inej ťažkej ujmy poškodeného nútil, aby niečo konal, v tomto prípade nahradil škodu, v rozsahu uplatňovanom obžalovaným. V týchto súvislostiach je potrebné uviesť, že následne po podaní trestného oznámenia, keďže S. finančnú čiastku neuhradil, bol poškodený stíhaný i odsúdený pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Tr. zák., za ktorý zákon ustanovuje uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od 4 do 10 rokov, teda nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z týchto dôvodov sa hrozba podania trestného oznámenia objektívne javila ako ťažká ujma a poškodený ju tak aj pociťoval (poškodený vypovedal: „ Z telefonátov som bol vystresovaný, nemal som robotu a vedel som, že budem platiť, pobolieval ma chrbát, na lekárskom vyšetrení mi potom povedali, že to môže byť psychického pôvodu“). Ďalej je potrebné zdôrazniť, že v uvedenom trestnom konaní si syn obžalovaného uplatňoval nárok na náhradu škody iba vo výške bolestného 1.712.35,- €, určeného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
stomatológia. Na uvedenej náhrade škody sa s O. M. dohodol i v rámci konania o dohode o vine a treste 17.08.2011 na Okresnej prokuratúre Martin. V priebehu trestného konania si neuplatňoval, ani doteraz si v inom súdnom konaní neuplatňuje 5.000,- €, ktoré žiadal zaplatiť obžalovaný od poškodeného pod hrozbou podania trestného oznámenia. Konanie obžalovaného bolo neoprávnené, lebo žiadal vyplatiť takmer štyrikrát vyššiu čiastku (celkovo 6.000,- €), akú následne jeho syn uplatňoval v trestnom konaní a to práve pod hrozbou podania trestného oznámenia. Totiž aj v prípade, že bol obžalovaný presvedčený o správnosti a dôvodnosti oznámenia polícii o konaní poškodeného, nemôže byť toto konanie prostriedkom k tomu, aby na poškodenom vynucoval, aby niečo konal, v tomto prípade nahradil škodu, naviac vo vyššej sume, ako jeho synovi prináležala. Obžalovaný okrem toho nebol v právnom vzťahu s poškodeným, pretože mu tento žiadnu škodu nespôsobil a na liečbu svojho syna a nápravu škody podľa vykonaného dokazovania nevynaložil 6.000,- €. Obžalovaný konal v priamom úmysle tak, ako je uvedené v § 15 písm. a/ Tr. zák.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal najmä z ustanovení § 31, § 36, § 37, § 38 Tr. zák. Obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním činu viedol riadny život. Priťažujúce okolnosti súd nezistil. Súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a najmä na motív obžalovaného (ublíženie na zdraví H. S. jeho synovi) uložil mu trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na spodnej hranici trestnej sadzby. Uložený trest povedie obžalovaného k tomu, aby viedol v budúcnosti riadny život, nedopúšťal sa trestnej činnosti a taktiež bude výrazom generálnej prevencie trestu.
Poškodený S. nárok na náhradu škody neuplatňoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný úči- nok ( § 306/2 ). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.