Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoE-206-2012.pdf
PDF · 84.91 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/206/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., K., M. XX, T.: XX XXX XXX, právne zastúpený Q. C. B.. Q. R., A.., C. XX, T.: XX XXX XXX, proti povinnému: P. P., O., G. C. XXX/XX, T.: XX XXX XXX, o vymoženie 2.263,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. marca 2012, č.k. 9Er/807/2012-17, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., G. M. G. Z., L. X, o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, na príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj na príslušné ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vo svojom odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.02.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-541/11-MK zo dňa 04.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2011 a vykonateľnosť dňa 17.09.2011. Predmetným exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 2.263,20 eur spolu s 6 % úrokom od 05.09.2010 do dňa zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 7,54 eur a nahradiť trovy konania vo výške 149,37 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD. predložil prvostupňovému súdu dňa 09.03.2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa z predloženého exekučného titulu zistil, že dňa 23.12.2009 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému pôžičku 1.476,00 eur. Pôžička je zabezpečená zmenkou na rad oprávneného, ktorú podpísal povinný ako vystaviteľ. Dňa 23.12.2009 bola vystavená zmenka podľa ktorej sa oprávnený zaviazal uhradiť zmenkovú pohľadávku vo výške 2.263,20 eur v deň splatnosti zmenky, t.j. 04.09.2010. Peňažné prostriedky boli poskytnuté na výkon podnikania. Tento účel nemal súd prvého stupňa za dostatočne preukázaný. Povinný je označený v zmluve ako dlžník ako fyzická osoba, má aj uvedené obchodné meno a IČO, ale podpísal zmluvu len ako fyzická osoba. Povinného treba považovať za spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko z definície spotrebiteľa v § 52 ods. 4 možno vyvodiť, že nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvého stupňa mal za to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že pôžička bola poskytnutá na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda veriteľa. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ) a že existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí pôžičky) na výkon podnikania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s takýmto predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na označenie zmluvy ako zmluvy o pôžičke, prvostupňový súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v bode 21.2. Zmluvy o pôžičke, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovej pôžičke povinný vôbec pristúpil. Nekalú povahu má aj samotné znenie rozhodcovskej doložky. V predmetnej veci vydal rozsudok JUDr. Michal Krnáč, ktorého vopred stanovil oprávnený. Rozhodca, ktorého si vyberá oprávnený je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom. Tak tomu bolo aj v predmetnej veci, pretože rozhodca súčasne doručoval žalovanej výzvu na vyjadrenie sa k žalobe a zároveň doručil ihneď aj rozhodcovský rozsudok. Žalovaný, teda spotrebiteľ, nemal žiadnu možnosť ovplyvniť tak výber rozhodcu a vyjadriť sa k návrhu. Pri garantovanej rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) dochádza k porušeniu uplatňovania práv na strane spotrebiteľa. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že tvrdenie súdu o spotrebiteľskej zmluve nemá oporu v žiadnom dôkaze v exekučnom spise a je založené na účelovej selekcii údajov vyplývajúcich zo samotnej zmluvy o revolvingovej pôžičke, z ktorej vyplýva, že pri označení dlžníka - povinného - sa uvádza aj jeho IČO, pričom v tejto súvislosti poukázal na § 27 a nasl. zákona č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike a § 3a ods. 1 Obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi konania nikdy nebolo sporné, aký charakter má postavenie povinného v zmluvnom vzťahu. Predmetná skutočnosť, t.j. že na zmluve je uvedené IČO, nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinného pri jej uzavieraní. Pritom neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by súd oprávňovalo prezumovať skutočnosť, že v prípade povinného ide o spotrebiteľa. Z uznesenia taktiež nevyplýva, prečo konajúci exekučný súd prehliadol ďalší údaj týkajúci sa identifikácie povinného ako podnikateľa, a to označenie registra, v ktorom je podnikateľ zapísaný. Postup exekučného súdu považoval nielen bez zákonnej opory, ale aj v hrubom rozpore s ňou, čo popri porušení § 121 O.s.p. predstavuje aj porušenie článku 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pred uzavretím predmetnej zmluvy predložil povinný oprávnenému živnostenský list č. J. zo dňa 12.11.2004, potvrdenie daňového úradu a súčasne vyplnil žiadosť o poskytnutie živnostenskej pôžičky, kde uviedol, že žiada o pôžičku na účel úhrady záväzkov voči Sociálnej poisťovni. Pokiaľ ide o zmenku, oprávnený uviedol, že vystavením vlastnej zmenky povinným vznikol samostatný právny vzťah. Emitovanie zmenky v súvislosti so zmluvou predstavuje len kauzálne prepojenie zmenky na zmluvný vzťah zo zmluvy o pôžičke, čo môže mať jediný právny význam, a to pri aplikácii čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. Vzhľadom na podnikateľský charakter zmluvy považoval za nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 21 ods. 21.2 zmluvy ako neprijateľnej podmienky. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov aj napriek skutočnosti, že bola uzavretá medzi podnikateľskými subjektmi a žiadny predpis nezakazuje dohodnúť medzi zmluvnými stranami spôsob riešenia sporov výlučne v rozhodcovskom konaní. Oprávnenému nebolo zrejmé, ako si súd predstavuje dohodu strán rozhodcovskej zmluvy o voľbe rozhodcov odchylne od zákona. Vyslovil názor, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu, čo je v danom prípade rozhodcovský rozsudok, je vymedzený predovšetkým na preskúmanie materiálnej a formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Odkazy na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie považoval za účelovú a skresľujúcu selekciu nielen spomedzi jeho rozhodnutí, ale najmä z odôvodnenia týchto rozhodnutí. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 127,88 eur vrátane DPH.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.02.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie 2.263,20 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom dňa 04.08.2011, sp. zn. RK-541/11-MK, ktorý podľa doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 13.09.2011 a vykonateľnosť dňa 17.09.2011. Zo spisového materiálu odvolací súd tiež zistil, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol založený dňa 23.12.2009 zmluvou o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 citovaného zákona, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 citovaného zákona, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom vychádzal zo skutočnosti, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským a na tento aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovskú doložku následne vyhodnotil ako nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Za spotrebiteľa je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu predloženej zmluvy o revolvingovej pôžičke, ktorou bol založený právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom v danom konkrétnom prípade vyplýva, že povinný ako dlžník je v nej označený obchodným menom, miestom podnikania, identifikačným číslom povinného ako podnikateľského subjektu (IČO) a číslom živnostenského registra. Povinný tak v zmluve vystupuje ako fyzická osoba - podnikateľ, pričom zo samotnej zmluvy nevyplýva, že by povinný uzatváral predmetnú zmluvu mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti, teda na iné účely ako na účely svojho podnikania. Odvolací súd nad rámec uvedeného uvádza, že v predmetnej zmluve, konkrétne v čl. 1.1. je uvedené, že povinnému sa peňažné prostriedky poskytujú na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Podnikateľské oprávnenie povinného vyplýva z priloženého Živnostenského
listu zo dňa 12.11.2004, kedy povinnému vzniklo oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti. Povinný je podľa oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 18.12.2009 prihlásený od 01.07.2007 ako samostatne zárobková činná osoba. Na základe žiadosti zo dňa 14.12.2009 povinný požiadal oprávneného o poskytnutie živnostenskej pôžičky za účelom úhrady záväzkov Sociálnej poisťovne vo výške 1.476,00 eur, pričom predmetnom predloženej zmluvy o revolvingovej pôžičke bolo poskytnutie sumy v uvedenej výške. Z obsahu zmluvy, ako aj z ďalšieho spisového materiálu tak odvolací súd nemá za preukázaný spotrebiteľský status povinného pri uzavieraní a plnení zmluvy, a preto odvolací súd zastáva právny názor, že za týchto okolností nemožno použiť ustanovenia príslušných predpisov o spotrebiteľských zmluvách a ani výklad priaznivejší pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd záverom poukazuje na skutočnosť, že je potrebné v každej jednej veci starostlivo posúdiť vzťah medzi účastníkmi exekučného konania a až následne, ak súd dospeje k odôvodnenému záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah, môže vec posúdiť podľa príslušných ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Súd prvého stupňa sa zároveň pri preskúmavaní exekučného titulu nevyporiadal so skutočnosťou, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému v danej veci právo na peňažné plnenie na základe zmenky a odôvodnenie tohto rozsudku vychádza zo zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, a pre ktorého je právny záver odvolacieho súdu záväzný (§ 226 O.s.p.), vo veci opätovne rozhodne s prihliadnutím na nespotrebiteľský status povinného.
Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .