Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/40/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným, v právnej veci navrhovateľa M. N. U., V..R..J.., V. V. Š. XX, M., E.: XX XXX XXX, práv. zast. advokátskou kanceláriou V. - Š.Z., V..R..J.., V. V. Š. XX, M., E.: XX XXX XXX, proti odporcovi R. Z., M. A., Y.. A. XXX, štátne občianstvo Slovenská republika, v konaní o zaplatenie 1.037,12 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 259,41 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 63,19 eur od 19.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 89,83 eur od 18.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 61,34 eur od 19.11.2009 do zaplatenia a zo sumy 45,05 eur od 19.12.2009 do zaplatenia na účet navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX, W.: XXXXXXXXXX, to všetko v splátkach po 20,- eur mesačne, pričom prvá splátka bude splatná 25-teho dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, ďalšie vždy do 25-teho dňa toho - ktorého nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia, a to pod stratou výhody splátok.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 6.9.2012 domáhal, aby zaviazal odporcu zaplatiť mu istinu 1.037,12 eur s príslušenstvom. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým, že odporca s právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou V. N., L..V.. uzavrel zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Faktúrou splatnou dňa 18.1.2010 na sumu 777,71 eur si voči odporcovi vyúčtoval zmluvnú pokutu. Faktúrou splatnou dňa 18.9.2009 na sumu 63,19 eur, splatnou dňa 17.10.2009 na sumu 89,83 eur a splatnou dňa 18.11.2009 na sumu 61,34 eur a dňa 18.12.2009 na sumu 45,05 eur si voči odporcovi vyúčtoval cenu za poskytnuté služby. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti sa odporca dostal do omeškania, v dôsledku čoho je povinný ďalej uhradiť príslušenstvo pohľadávky. V písomnom podaní zo dňa 12.6.2013 navrhovateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.3.2013 č. k. , v ktorom súd vyslovil, že sa nestotožňuje s iným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.4.2012 sp. zn. . V tomto smere zdôraznil prípustnosť dojednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu a legitimitu uplatneného práva žalobcu na jej zaplatenie, a to na základe výkladu poskytnutého v predmetnom rozsudku. Zo žiadnych ustanovení , Zákona o ochrane spotrebiteľa či Zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľov. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto

sankcie v porovnaní so závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom. Neobstojí názor odvolateľa o nevyváženosti dohody o zmluvnej pokute z dôvodu, že by zmluvnou pokutou mal byť výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ (rozsudok NS SR sp. zn. ). Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. Súd môže označiť dojednanie o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Neprijateľnosť takéhoto zmluvného ustanovenia musí existovať ku dňu uzavretia zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. Z hľadiska posudzovanej primeranosti sankcie tvorenej dohodnutou zmluvnou pokutou je právne relevantná taká výška, ktorá zahŕňa aj prípad, keď kupujúci spotrebiteľ nezaplatí predávajúcemu nič, ani zakúpené technologické zariadenie, ani z titulu minimálnej ceny služby za dobu viazanosti. Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečenej sumy ako aj výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti, nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa ust. , . Pre záver neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľa nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Zmluvná pokuta nezabezpečovala dlh odporcu, ale benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi (dotované zariadenie notebook, služba X. N. J. V., X. E. optik 2, dotované koncové zariadenie M. S.+ R., prípadne ďalšie benefity na službách). Odporcovi bolo poskytnuté zariadenie Notebook za cenu 49,99 eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení bola 499,90 eur, program služieb X. N. J. V. za zľavnený mesačný paušálny poplatok 6,95 eur s DPH, pričom štandardná cena uvedeného programu služieb bola 12,58 eur, program služieb X. E. J. X za zľavnený mesačný poplatok 24,95 eur s DPH, pričom štandardná cena uvedeného programu služieb bola 79,- eur. Odporca nebol sankcionovaný len za to, že neuhradil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že v dôsledku nesplnenia povinnosti uhrádzať cenu, boli jeho služby vypojené z prevádzky, čím porušil svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu zabezpečiť mu koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plnila funkciu satisfakčnú (reparačnú). Neplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu vzniká na strane právneho predchodcu navrhovateľa škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou koncového zariadenia a akciovou cenou koncového zariadenia. Zmluvná pokuta v danom prípade plnila aj funkciu preventívnu, pretože podnik chráni pred zneužívaním kúpy koncového zariadenia za akciovú cenu zo strany špekulatívnych zákazníkov. Pri neexistencii zmluvnej pokuty by podnik nemohol zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny za kúpu koncového zariadenia, ale musel by toto predávať za plne neakciové ceny. Funkcia zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovou ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie povinnosti a potom včas a riadne povinnosť splnil. Výška zmluvnej pokuty čo do prijateľnosti je závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniknúť v prípade, ak odporca načerpá všetky benefity a nezaplatí právnemu predchodcovi žiadnu platbu. Z toho pohľadu je potrebné primeranosť zmluvnej pokuty posudzovať z hľadiska hodnoty poskytnutého koncového zariadenia. Ďalej poukázal na analógiu IURIS nar. vlády č. , podľa ktorého sa považuje za primeranú sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov, je možné ako sankciu ďalej uplatňovať iba úroky z omeškania. Toto zákonné ustanovenie je možné primerane aplikovať aj na prípady poskytnutia mobilného zariadenia telekomunikačným operátorom, pretože je toto zariadenie financované a poskytnuté za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad navrhovateľa, ktorý sa mu vráti až prostredníctvom postupných platieb a plnení od odporcu. Toto koncové zariadenie je teda v prípade dodržania viazanosti postupne splatené. V prípade poskytnutia koncového zariadenia v hodnote 500,- eur, by bola primeraná zmluvná pokuta vo výške 1.000,- eur. Navrhovateľ si v uvedenom prípade neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške a z tohto dôvodu sa domnieva, že uplatnená zmluvná pokuta nemôže byť neprijateľná. Ak by súd neuznal nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého koncového zariadenia. Štandardná cena odporcovi poskytnutého zariadenia notebook za cenu 49,90 eur s DPH bola 499,90 eur. Hodnota programu služieb X. za zľavnený mesačný paušálny poplatok 6,95 eur s DPH bola 12,58 eur s DPH a programu služieb X. E. J. poskytnutého

za zľavnený mesačný paušálny poplatok 24,95 eur bola 79,- eur s DPH. Hodnota dotácie právneho predchodcu žalobcu do kúpy zariadenia notebook bola 450,- eur, celková výška zľavy na službu X. N. za dobu 24 mesiacov bola 135,12 eur a celková výška zľavy na službu X. E. bola 1.297,20 eur, vyčíslená za dobu 24 mesiacov. Navrhovateľovi by teda mala byť priznaná zmluvná pokuta minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody. Zmluvou zo dňa 6.12.2011 spoločnosť V. N., L..V.. M. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku na navrhovateľa.

Odporca na pojednávaní uviedol, že v r. 2009 s predchodcom navrhovateľa uzavrel zmluvu o pripojení na poskytovanie služby X.. Zmluvu uzatvoril za tých okolností, že ho v mieste vtedajšieho bydliska navštívil pracovník organizácie a presviedčal ho, aby si takúto službu objednal. Z jednania vyrozumel, že bude uhrádzať mesačne sumu 5 alebo 6 eur. Za to bude môcť využívať službu internetu a televízne programy v službe X.. Určitý čas vyfakturované služby uhrádzal, no neskôr mu prišiel účet na cca 180,- eur. Takouto finančnou čiastkou nedisponoval. Po nezaplatení faktúry mu bola dodávka služieb prerušená. Nikto ho nežiadal o vrátenie dodaných technických zariadení. Nikým nebol poučený o tom, že v prípade porušenia podmienok bude voči nemu uplatnený sankčný postih. Jediné, čo mu bolo zdôraznené bola skutočnosť, že služby má využívať 24 mesiacov. Má ukončené základné vzdelanie. Vychodil 7 tried. V čase uzatvárania zmluvy nebol zamestnaný a nie je zamestnaný ani v súčasnej dobe. Nemá žiadny príjem, žije zo sociálnej výpomoci.

Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením listinných dôkazov a to zmluvy o pripojení, dodatku k zmluve o pripojení, faktúr, cien hardwarových zariadení zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 17.8.2009 uzavreli účastníci zmluvu o pripojení, podľa ktorej sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal odporcovi poskytovať služby elektronickej komunikácie. Predmetom zmluvy bol PC/KZ- predaj, KTZ, PC - leto 2009 - predaj, PC s viazanosťou 24 mesiacov. Prílohou zmluvy bola vyčíslená akciová cena za služby a hardwarové zariadenie X. M. pri zmluvnej 24-mesačnej viazanosti, akciová cena za používanie služby magio TV optik, akciová cena na PC a akciová cena za X. E. V. pri 24-mesačnej viazanosti. Ďalej boli konštatované zmluvné pokuty za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti jednotlivých služieb. Odporca sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami poskytovania, verejných elektronických komunikačných služieb a platným cenníkom. Služby sa zaviazal využívať v období 24 mesiacov. Faktúrou splatnou dňa 18.1.2010 bola odporcovi vyúčtovaná suma 777,71 eur ako zmluvná pokuta za X. N. J. vo výške 299,- eur, X. E. J. vo výške 116,- eur, S. 310,- eur, M. R. 52,- eur a poplatky s tým spojenými vo výške 0,71,- eur. Faktúrami splatnými dňa 18.9.2009 na sumu 63,19 eur, dňa 17.10.2009 na sumu 89,83 eur a dňa 18.11.2009 na sumu 61,34 eur a dňa 18.12.2009 na sumu 45,05 eur bola odporcovi vyúčtovaná cena za poskytnuté služby mobilnej komunikácie v období od 31.8.2009 do 31.12.2009.

Podľa -8 zák. , zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Účastník môže odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak mu podnik

a) oznámi zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred a účastník tieto zmeny neakceptuje, b) opakovane ani po reklamácii neposkytuje verejnú službu podľa zmluvy o pripojení alebo ju poskytuje s podstatnými vadami, c) opakovane neodstráni reklamovanú závadu verejnej služby v určenom čase.

Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 13) alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Účastník môže vypovedať zmluvu o pripojení uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojené s nesplnením jeho záväzku.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“ vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,

ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27.6.2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26.10.2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 ).

So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite transportovať do smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj finančného spotrebiteľa Európska únia prijala viaceré smernice (napr. viď príloha smernice EP a Rady z 23.4.2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13“) si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor v rozsudku Oceáno Grupo Editorial SAC-240/98 až C 344/98 konštatuje, že nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky, obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro, bod 37, Asturcom bod 51).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Medzi účastníkmi došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pripojení, na základe ktorej boli v mesiacoch august 2009 až december 2009 odporcovi poskytnuté služby elektronickej komunikácie. Za poskytnuté služby odporca v stanovenej lehote splatnosti nezaplatil, preto je povinný navrhovateľovi uhradiť faktúrami vyúčtované istiny. Pretože odporca sa dostal do omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky, v súlade s ust. a nar. vlády SR č. , je povinný uhradiť tiež úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške minimálne od doby uplatnenej navrhovateľom.

Návrh navrhovateľa v časti uplatnenia zmluvnej pokuty súd neuznal za dôvodný. Výšky zmluvných pokút boli stanovené v zmluve o pripojení zo dňa 17.8.2009 pevnou sumou za porušenie doby viazanosti zmluvy. Takéto dojednanie nie je možné označiť za individuálne umožňujúce odporcovi ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a okruh povinností, na porušenie ktorých sa zmluvná pokuta mala vzťahovať. Obsah zmluvy bol dopredu daný a odporca ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Výška zmluvnej pokuty nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. . Nie každé porušenie povinností je rovnakej intenzity a významu. Je napr. rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinností dôjde na začiatku zmluvného vzťahu alebo na jeho konci. Môže nastať situácia, že navrhovateľ uplatní rovnakú zmluvnú pokutu v prípade účastníka, ktorý sa dostane do omeškania na začiatku existencie zmluvného vzťahu a rovnakú pokutu u spotrebiteľa, ktorý poruší povinnosť tesne pred ukončením doby viazanosti. Takto koncipovaná zmluvná pokuta nemôže obstáť v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho vzťahu. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách týmto poškodzujú spotrebiteľa. Predmetná zmluvná pokuta podľa názoru súdu nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany- spotrebiteľa, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute už bolo v iných rozhodnutiach súdov vyhlásené za neplatnú zmluvnú podmienku a po vyhlásení týchto zmluvných podmienok za neplatné nebola účastníkovi zmluvy priznaná zmluvná pokuta (rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 7.12.2011, č. k. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. a i.).Nemožno zohľadniť ani poskytnutý benefit zo strany navrhovateľa spočívajúci v odpredaji koncového zariadenia poskytovaných služieb za akciovú kúpnu cenu značne nižšiu oproti všeobecnej kúpnej cene poskytovanej navrhovateľom. Poskytnutie takéhoto benefitu je taktikou obchodnej politiky spoločnosti a nemá žiadnu príčinnú súvislosť s predmetom

sporu. Navrhovateľom koncipovaná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj strán. Pretože súd ustanovenia o zmluvnej pokute vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú zo zákona neplatné, nemohol navrhovateľovi priznať ani časť zmluvnej pokuty, ktorú si navrhovateľ uplatnil a vyčíslil ako rozdiel medzi zvýhodnenou kúpnou cenou koncového zariadenia poskytnutého odporcovi a všeobecnou predajnou cenou týchto zariadení. Nie je dôvod vyvodzovania zodpovednosti voči odporcovi zohľadňovaním inej ako dohodnutej kúpnej ceny. Pretože návrh bol čo sa týka opísania rozhodujúcich skutočností odôvodnený nárokom vyplývajúcim zo zmluvného vzťahu za poskytované služby a z porušenia zmluvnej povinnosti, nie je dôvod, aby súd návrh navrhovateľa pri nepreukázaní odôvodnenosti nároku podľa ust. O.z. posudzoval aj podľa iných ustanovení zákona, napríklad podľa ustanovení o náhrade škody v zmysle ust. a nasl. . Pre takéto právne posúdenie veci navrhovateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani v návrhu, ani v podaniach adresovaných súdu. Tvrdenia navrhovateľa konštatujúce uplatnenie zmluvnej pokuty za porušenie konkrétneho ustanovenia zmluvy, možnosti odporcu ovplyvnenia výšky pokuty výberom programu a zariadenia ako aj doby viazanosti, súd s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil ako účelové, ktoré nemenia nič na konštatovaní, že dohoda o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pri navrhovateľom koncipovanej zmluve by dohoda o zmluvnej pokute neobstála pri akomkoľvek zvolenom programe odporcu a výbere akéhokoľvek dotovaného koncového zariadenia.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal s poukazom na ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa , , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.