Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-55-2013.pdf
PDF · 87.09 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/55/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov - matky: R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, F. a otca: J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX, Y., zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Rybovič, Nám. Št. Moysesa 4, Banská Bystrica, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 20. marca 2013, č.k. 6P/259/2012-89, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd v celom rozsahu zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného na maloletú D. zo sumy 66,39 Eur na sumu 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil s použitím § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine ako aj § 163 ods. 1 a 2 O.s.p., vecne v podstate tým, že z vykonaného dokazovania zistil a vyvodil záver, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, nenastala zmena pomerov, ktorá by v súhrne odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom, resp. zníženie výživného tak, ako to navrhol otec maloletej. Poukázal na to, že naposledy bolo rozhodované v danej veci rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k 12C/118/2005-141 zo dňa 19.12.2007, tzn. viac ako pred piatimi rokmi. Maloletá D. pri ostatnom rozhodnutí o výživnom mala 4 roky a bola v celodennej starostlivosti matky, v súčasnosti maloletá navštevuje tretí ročník základnej školy, čím nepochybne vzrástli náklady na jej výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby, rozvoj nadania maloletej, lebo maloletá sa aktívne venuje krasokorčuľovaniu, s čím sú u nej spojené zvýšené výdaje. . Zdôraznil, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine. Čo sa týka pomerov na strane otca, aj u neho došlo k zmene pomerov. Otec v čase poslednej úpravy výživného sa dlhodobo zdržiaval v Írsku, kde v minulosti pracoval ako tesár, pričom už v čase posledného rozhodnutia o výživnom súd vychádzal zo skutočnosti, že otec bol nezamestnaný a poberal sociálne dávky v Írsku vo výške 300,- Eur týždenne, pričom inú vyživovaciu povinnosť nemal. Otec mal v októbri 2007 dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej sa dlhodobo psychiatricky liečil. V súčasnosti je však otec podľa jeho vlastného vyjadrenia zdravotne v poriadku. Antidepresíva už viac ako rok neužíva, je zdravý, je schopný práce, nemá žiadne pracovné obmedzenia. Otec sa koncom roka 2011 vrátil na Slovensko, kde bol až do 20.02.2013 nezamestnaný. Do 30.09.2012 poberal dávky v hmotnej núdzi, ktoré mu boli týmto dňom boli odňaté pre nepreukázanie trvania stavu hmotnej núdze. Momentálne je otec
živnostníkom s predmetom podnikania: prípravné práce k realizácii stavby. Zo živnosti zatiaľ nemá žiaden príjem. Otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť k maloletej Q.. Na strane matky zmena pomerov nastala v tom, že pri poslednej úprave bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 146,05 Eur mesačne. Do 31.10.2012 bola matka zamestnaná v Domove dôchodcov Holíč, kde jej čistý mesačný príjem bol vo výške 370,50 Eur. Ku dňu 31.10.2012 bol skončený pracovný pomer v Domove dôchodcov Holíči dohodou, ktorú iniciovala matka, pričom medzičasom si našla novú prácu, kde nastúpila 01.04.2013 a to do Senior dom Terézia v Holíči, kde jej predpokladaný príjem bude obdobný, ako na predchádzajúcom pracovisku, 370,- Eur mesačne. Matka žije s maloletým dieťaťom v 4 izbovom byte spoločne s jej druhom, ktorý je živnostníkom. Vzhľadom na uvedené zistené pomery súd konštatoval, že došlo k zmene pomerov na strane rodičov u otca v podobe zníženia jeho príjmov a prírastku jednej vyživovacej povinnosti a na strane matky v podobe jej zvýšenia príjmov. Otec bol vyzývaný na predloženie lekárskej správy, ktorá by preukázala jeho nepriaznivý zdravotný stav, čo však otec súdu nepredložil, naopak sám uviedol, že jeho zdravotný stav je v súčasnosti dobrý, je schopný práce, nemá žiadne pracovné obmedzenia. Otec teda súdu nepreukázal objektívne dôvody, ktoré by mu bránili nájsť si zamestnanie, či znemožňovať nájsť si zamestnanie, naviac otec je od 20.02.2013 je živnostníkom. Výživné bolo naposledy na maloletú D. určené v roku 2007 a odvtedy zvyšované nebolo. A v tejto súvislosti poukázal na zvýšené výdaje od roku 2007 na maloletú D., vzhľadom na jej záujmy a nadanie. Suma 66,39 Eur bola naposledy stanová v podstate vo výške, ktorá nepostačuje ani na pokrytie základných potrieb maloletej D.. Z týchto dôvodov nebolo dôvodným znižovať výživné. Okrem toho súd prvého stupňa vyslovil názor, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na maloletú v určenej výške. Výživné má podľa zákona prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Pri rozhodovaní súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloletú, o ich domácnosť a poskytovaní starostlivosti maloletej neboli zistené žiadne nedostatky. Okrem toho záverom uviedol, že prihliadol i na to, že otec sa o maloletú vôbec nezaujíma, nenavštevuje ju, neposiela jej darčeky k sviatkom, otec maloletú ani nepozná, nepozná ani jej potreby a záujmy a vzhľadom na všetky tieto dôvody potom rozhodol tak, že návrh na zníženie výživného podaní otcom zamietol. O trovách konania rozhodol s použitím § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov, pretože išlo o vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu otec maloletej. Ako odvolací dôvod použil v súlade s ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., dôvod, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ako aj podľa § 205 ods. 2 písm. f) a b), že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Zdôraznil, že v rozpore s názorom súdu prvého stupňa, že finančná situácia otca je už dlhodobo nepriaznivá v porovnaní s finančnou situáciou, ktorá tu bola v čase pôvodného rozhodovania súdu. Vtedy otec poberal sociálne dávky vo výške 300,- Eur týždenne, tzn. 1.200,- Eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť v tom čase nemal. V dôsledku dopravnej nehody a následných zdravotných problémoch, ktoré si vyžiadali psychiatrické vyšetrenie prišiel o prácu a koncom roku 2011 sa so svojou priateľkou vrátil na Slovensko. V súčasnosti nemá žiaden príjem. V čase podania návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti poberal síce dávky v hmotnej núdzi vo výške 118,30 Eur mesačne, avšak v čase rozhodnutia súdu ani v súčasnosti tieto dávky už nepoberá a nedisponuje žiadnymi finančnými úsporami, nemôže sa teda nijakým spôsobom podieľať na úhrade nákladov v súvislosti s bývaním, stravovaním, vedením domácnosti a všetky tieto náklady uhrádza jeho matka a družka. Matka otca je zamestnaná a dosahuje príjem 300,- Eur mesačne a družka otca poberá len štátne sociálne dávky, rodičovský prídavok na dieťa, dávku pre rodiča dieťaťa do jedného roku veku, ktoré spolu dosahujú sumu 236,20 Eur. Od návratu na Slovensko otec maloletej sa snažil zamestnať sa, ale neúspešne. Napriek tomu chce pracovať a v súčasnosti mu v tom nebráni zdravotný stav, prácu si aktívne hľadá, čo sa mu zatiaľ nepodarilo. Za účelom získania pracovných príležitostí si otec založil živnosť, z ktorej zatiaľ nedosahuje žiadne príjmy. Okrem toho mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej Q.P., nar. XX.XX.XXXX. V porovnaní s matkou, táto v čase pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom dosahovala príjem 146,- Eur, v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, ktorého príjem zo živnosti dosahuje 1.000,- až 1.500,- Eur mesačne. Na preukázanie príjmu druha matky súd prvého stupňa nevykonal žiadne dôkazy a uspokojil sa len s tvrdeniami matky. Matka poberá prídavky na dieťa vo výške 22,54 Eur mesačne, pričom matka do 31.10.2012 bola zamestnaná s príjmom 370,50 Eur a tohto zamestnania sa bez dôležitého dôvodu vzdala s tým, že od 01.04.2013 má nastúpiť do nového zamestnania, kde by jej príjem dosahoval podobne sumu 370,- Eur, pričom súd na túto okolnosť neprihliadol, keďže v čase jeho pôvodného rozhodnutia matka zamestnaná nebola. V súčasnosti by mal príjem matky spolu s príjmom
jej druha predstavovať 1.400,- až 1.900,- Eur, ide o príjmy neporovnateľné vyššie oproti príjmom otca maloletého dieťaťa a jeho družky, ktoré predstavujú 236,- Eur. Navyše matka maloletej uviedla, že spolu s jej druhom disponujú úsporami približne vo výške 6.000,- Eur. Uznal, že na strane maloletej D. došlo k zmene pomerom tým, že sa zvýšili jej výdavky v súvislosti s návštevou školy a záľubami maloletej, ktorá sa venuje krasokorčuľovaniu. V konaní však okrem uvedených výdavkov neboli preukázané žiadne nadštandardné výdavky a potreby maloletej. Pri porovnávaní zmeny pomerov na strane rodiča a maloletého dieťaťa je potrebné prihliadnuť na to, že otec maloletej D. nemá v súčasnosti finančné prostriedky ani na úhradu svojich základných životných potrieb a zabezpečovania výživy dcéry Q., preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach podieľať sa ani na výžive maloletej D. a už vôbec nie sumou určenou pôvodným rozhodnutím. Navrhoval preto, aby súd vo veci aplikoval ust. § 23 ods. 3 zákona o rodine a rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej sumou zodpovedajúcej minimálnemu rozsahu vyživovacej povinnosti, t.j. 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Záverom otec poukázal, že v dôsledku objektívnej nemožnosti plnenia si vyživovacej povinnosti je voči nemu vedené exekučné konanie na vymoženie zameškaného výživného aj bežného výživného. Pokiaľ nedôjde k zníženiu jeho vyživovacej povinnosti za jeho súčasnej situácie, môže viesť súdne rozhodnutie o vyživovacej povinnosti až k trestnému stíhaniu a sankcionovaniu otca maloletej, čím súdne rozhodnutie otca maloletej vopred kriminalizuje. Pokiaľ sa finančná situácia otca maloletej v budúcnosti zlepší, bude možné zmeniť výšku výživného na maloletú D.. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a rozhodol o znížení vyživovacej povinnosti otca k maloletej D. v súlade s návrhom na začatie konania alebo ho zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zníženie výživného, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom jeho výsledky náležite vyhodnotil a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyhotovené písomné odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Prvostupňový súd správne uzavrel, že od poslednej úpravy výživného od roku 2007, síce došlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov, ako aj na strane maloletej , ale nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného. K výraznej zmene pomerov odôvodňujúcej skôr zvýšenie výživného treba konštatovať u maloletej, ktorá je viac ako o 5 rokov staršia, čo je príčinou vyšších výdavkov na oblečenie a stravu a ostatné potreby a okrem bežných potrieb dieťaťa v jej veku, venuje sa i krasokorčuľovaniu, mimo bydliska s čím má matka na ňu zvýšené výdavky nielen na cestovné, ale aj ostatné výdavky s tým spojené. I keď otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, ani táto okolnosť nie je dôvodom na zníženie určeného výživného, nakoľko jeho výška 66,39 Eur je tak nízka , že nepostačuje ani na krytie najzákladnejších potrieb dieťaťa. Čo sa týka námietky otca, že druh matky dosahuje vysoký príjem odvolací súd zdôrazňuje, že tento muž nemá vyživovaciu povinnosť k maloletej a tým, že sa podieľa na výchove a starostlivosti maloletej, supluje povinnosti otca, ktorý sa o maloletú nezaujíma a ničím sa nepodieľa na jej výchove . Vzhľadom na uvedené by bolo zníženie výživného v príkrom rozpore so záujmami mal. dieťaťa.
Na strane otca maloletej, je pravdou, že sa po návrate zo zahraničia a strate pravidelného príjmu je v neľahkej situácii, keď nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi ale má živnostenské povolenie, ktorým si môže príjem zabezpečiť, keď podľa vlastného prehlásenia, nemá žiadne zdravotné problémy a aj o
dávky v hmotnej núdzi prišiel preto, že prestal spĺňať podmienky na ich poberanie. Žiada sa zdôrazniť, že hoci otec maloletej v súčasnosti nedosahuje preukazateľný príjem, ale určitý, aj keď zatiaľ nízky príjem si určite dokáže zabezpečiť príležitostnými prácami, pričom s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto otec i z takto predpokladaného nízkeho príjmu musí prednostne uspokojovať nároky na výživné dieťaťa. Ak by otec nedokázal plniť vyživovaciu povinnosť ani v nevyhnutnej miere, došlo by v zmysle § 68 a nasl. Zákona o rodine k jej prechodu na starých rodičov maloletej.
Vzhľadom na uvedené, prvostupňový súd správne uzavrel, že zákonné podmienky pre zníženie výživného otca k maloletej D. aktuálne nie sú splnené a preto bolo dôvodným jeho návrh na zníženie výživného zamietnuť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím ust. § 219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.