Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_61Cbi-14-2012.pdf
PDF · 101.39 KB
Case nature
Subarea
61Cbi/14/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Blahom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej JUDr. Dagmar Ďurčeková, správca konkurznej podstaty úpadcu U. M., X.: A. X. X, XXX XX W. W. o určenie pravosti popretej pohľadávky vo výške 1 244,- Eur takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd n e p r i z n á v a žalovanej právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa po pripustení zmeny žaloby domáhal voči žalovanej určenia, že pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou zo dňa 27. 08. 2012 do konkurzu sp. zn. 1K 31/2012 v sume 1 244,- Eur, ktorých právny dôvod vzniku sú neuhradené úroky z omeškania zo zmluvy o úvere č. 6370526 je nesporná a považuje sa za uznanú. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že po vyhlásení na majetok úpadcu fyzickej osoby U. M. v konkurznom konaní tunajšieho súdu 1K 31/2012 prihlásil žalobca svoju pohľadávku voči úpadcovi prihláškou zo dňa 27. 08. 2012, a to v sume 1 244,- Eur, ktorá suma predstavuje úroky z omeškania, ktoré boli priznané rozhodcovským rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. Cr 0857/07, ktorým bol úpadca zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 21 320,- Sk spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 20 960,- Sk od 21. 09. 2006 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 6 411,- Sk. Predmetom prihlásenej pohľadávky boli len priznané úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy v sadzbe 0,25 % denne od 21. 09. 2006 do dňa vyhlásenia konkurzu. Po prihlásení uvedenej pohľadávky správca úpadcu poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku z dôvodu posúdenia základného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom, ako spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z týchto dôvodov správca poprel prihlásenú pohľadávku čo do dôvodu a výšky.
Žalovaná sa ku nároku žalobcu vyjadrila dňa 04. 01. 2013 a žiadala, aby súd žalobu zamietol. V prvom rade žalovaná poukazovala na skutočnosť, že označenie odporcu - JUDr. Dagmar Ďurčeková ako správca konkurznej podstaty úpadcu U. M. nie je ustanoveným správcom podľa uznesnia Okresného súdu v Banskej Bystrica č.k. 1K 31/2012 z 25. 07. 2012. Podľa tvrdenia žalovanej pasívne legitimovanou osobou v tomto konaní pri určení pravosti popretých pohľadávok má byť súdom určený správca, ktorý je obchodná spoločnosť - JUDr. Ďurčeková, správca KP, IČO: 37 236 833, so sídlom Nám. Slobody 5, Banská Bystrica a nie fyzická osoba označená v žalobe - JUDr. Dagmar Ďurčeková, ktorá nie je zapísaná v zozname správcov. Podľa tvrdenia žalovanej teda nie je daná jej pasívna legitimácia v konaní pri označení, tak ako je uvedené žalobcom v žalobe. Z týchto dôvodov žiadala žalovaná žalobu zamietnuť. Ďalej žalovaná v konaní namietala, že pohľadávka žalobcu bola prihlásená do konkurzného konania ako pohľadávka priznaná rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., pričom podľa tvrdenia žalovanej, zmluva na základe ktorej bola priznaná pohľadávka
žalobcovi voči úpadcovi, je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá obsahuje ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto prihlásenú pohľadávku správca poprel čo do dôvodu a výšky. Žalovaná zdôrazňovala, že pohľadávka uplatnená v konkurznom konaní žalobcom má predstavovať úroky z omeškania s podpisom poskytnutej istiny úveru v sume 531,10 Eur. Podľa tvrdenia žalovanej, t.j. úpadca zaviazal splácať poskytnutý úver 12 mesačnými splátkami istiny a zároveň sumu 512,52 Eur ako príslušný poplatok za poskytnutie úveru. Žalobcom uplatnená pohľadávka v konkurznom konaní vo výške 1 244,- Eur má predstavovať dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne z nezaplatenej istiny, ktorej úroky predstavujú 91,25% ročne. Podľa tvrdenia žalovanej priemerný bankový úrok spotrebiteľských úverov v čase poskytnutia úveru predstavoval 15 % ročne. Podľa tvrdenia žalovanej, takto dohodnuté úroky z omeškania, ako uplatnená pohľadávka pri kapitalizácii takto dohodnutých úrokov z omeškania je dohodou v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s kópiou rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. Cr 0857/07 zo dňa 01. 03. 2007 , so zmluvou o úvere č. 6370526 zo dňa 13. 03. 2006, so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, s kópiou prihlášky pohľadávky žalobcu, s prílohou ku tejto prihláške, s kópiou výpisu z obchodného registra žalobcu, s písomným popretím pohľadávky zo dňa 04. 10. 2012, s rozpisom splátok a pokút v spise na č.l. 12, s doplnením podania žalobcu doručeného 27. 11. 2012 v spise na č.l. 19 až 22, s uznesením tunajšieho súdu o pripustení zmeny žaloby č.k. 61Cbi 14/2012 - 23 zo dňa 30. 11. 2012, s písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 04. 01. 2013, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 06. 02. 2013, s odpoveďou žalobcu doručenej súdu dňa 22. 02. 2013, s kópiou uznesenia Najvyššieho súdu SR 1Obdo V 44/2007-137, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 21. 03. 2013, s uznesením tunajšieho súdu č.k. 61Cbi 14/2012-67 zo dňa 05. 04. 2013, s výpisom z obchodného registra JUDr. Ďurčeková - správca KS, IČO: 47 236 833, s výpisom z obchodného vestníka OV 146/2012 zo dňa 31. 07. 2012, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 07. 06. 2013 a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 13. 03. 2006 bola uzavretá zmluva o úvere medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom, t.j. U. M., ako dlžníkom, na základe ktorej žalobca poskytol úpadcovi úver vo výške 16 000,- Sk t.j. vo výške 531,10 Eur, pričom zároveň došlo ku dohode o poplatku za poskytnutie úveru v sume 15 440,- Sk, čo predstavuje 512,51 Eur. Dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru teda predstavuje 96,50 % z hodnoty reálne poskytnutého úveru. Úpadca sa mal zaviazať zaplatiť žalobcovi súčet úveru a poplatku t.j. vo výške 31 440,- Sk (1 043,60 Eur), a to 12 mesačnými splátkami po 2 620,- Sk (86,96 Eur) počnúc dňom 16. 04. 2006. V zmysle článku 04 všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvné strany dohodli, že v prípade včasného neuhradenia dvoch po sebe idúcich splátok, alebo neuhradenia časti splátok sa stáva splatný celý dlh okamžite a úpadcu, t.j. dlžník má možnosť uhradiť dve po sebe idúce splátky spolu s zmluvnou pokutou vo výške 300,- Sk. Zároveň v prípade zosplatnenia úveru omeškaním dvoch po sebe idúcich splátok alebo ich častí bol dohodnutý podľa článku 06 všeobecných podmienok úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, t.j. vo výške 91,25 % ročne. Podľa tvrdenia žalobcu uvedeného v kópii prihlášky (č.l. 7) úpadca uhradil v súlade s dohodnutými podmienkami 4 splátky v celkovej sume 347,88 Eur a z dôvodu omeškania z ďalšími úhradami došlo ku zosplatneniu celého poskytnutého úveru ku dňu 21. 09. 2006. Na základe omeškania z povinnosťou úpadcu ako dlžníka s včasnou úhradou dohodnutých splátok na návrh žalobcu bol vydaný rozsudok stáleho rozhodcovského súdu pod sp. zn. Sr 085707, ktorým bol úpadca zaviazaný na zaplatenie sumy 21 320,- Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sume 20 960,- Sk od 21. 09. 2006 až do zaplatenia a zároveň bol zaviazaný na náhradu trov konania vo výške 6 411,- Sk, po vydaní a správoplatnení uvedeného rozhodcovského súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie a v rámci exekúcie spolu s predtým uhradenými splátkami bolo zo strany úpadcu uhradená v prospech žalobcu celková suma 1 103,76 Eur, čo predstavuje 22 platieb. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1K 31/2012 zo dňa 25. 07. 2012 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Jozef Hubač s tým, že za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená obchodná spoločnosť JUDr. Ďurčeková, správca KS, správca K.S., so sídlom Nám. Slobody 5, Banská Bystrica. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. OV 146/2012 dňa 31. 07. 2012. Po vyhlásení konkurzu v zákonom určenej lehote prihlásil žalobca svoju pohľadávku voči úpadcovi vo výške 1 244,- Eur, ktorá suma predstavuje dohodnuté a rozhodcovským rozsudkom priznané 0,25 % úroky z omeškania denne, a to zo sumy 695,75 Eur od 21. 09. 2006 do 22. 02. 2007 vo výške 269,60 Eur, zo sumy 662,56 ?? Eur od 24. 02. 2007 do 06. 11. 2008, t.j. vo výške 1 030,27 Eur a zo sumy 13,60 Eur od 07. 11. 2008 do 14. 12. 2008, t.j. 0,96 Eur, čo predstavuje 1 300,83 Eur, pri ktorej sume vyúčtovaných úrokov z omeškanie započítal žalobca aj úhrady vykonané úpadcom
vo výške 56,83 Eur, a potom výška prihlásenej pohľadávky predstavuje sumu 1 244,- Eur. Správca úpadcu dňa 04. 10. 2012 oznámil žalobcovi popretie ním prihlásenej pohľadávky čo do dôvodu a výšky, a to z dôvodu posúdenia úverovej zmluvy medzi žalobcom a úpadcom ako spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech úpadcu ako spotrebiteľa. Na základe takéhoto popretia pohľadávky v zákonnej lehote žalobca podal žalobcu o určenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky v sume 1 244,- Eur.
Podľa § 32 ods. 2 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správca na predpísanom tlačive čo do právneho dôvodu vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zapezpečovacím právom, alebo poradia zabezpečovacieho práva.
Podľa § 32 ods. 9 Zákon. č. 7/2005 Z.z. veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku.
Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z.z. oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konateľ za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
Podľa § 47 ods. 4 Zák. č. 7/2005 Z.z. súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrhu správcu, návrhom podaním voči správcovi v súlade s týmto zákonom, alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že tunajší súd uznesením č.k. 1K 32/2012 zo dňa 25. 07. 2012, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku OV 146/2012 dňa 31. 07. 2012 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu - U. M., A.. XX. XX. XXXX, W. J.. I. XX/XX, XXX XX Ž. A. M.. Za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená právnická osoba - JUDr. Ďurčeková, správca K.S., so sídlom Nám. Slobody 5, 974 01 Banská Bystrica. Z citovaného ustanovenia § 32 ods. 9, ZRK vyplýva, že veriteľ, ktorého pohľadávka bola popretá má právo podať žalobu o určenie pohľadávky, ktorá musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Keďže v danom prípade došlo ku popretiu žalobcom prihlásenej pohľadávky správcom konkurznej podstaty, bolo povinnosťou žalobcu podať žalobu voči osobe, ktorá poprela pohľadávku, t.j. v danom prípade voči správcovi konkurznej podstaty. Ako bolo uvedené vyššie, správcom konkurznej podstaty bola ustanovená právnická osoba JUDr. Ďurčeková, správca K.S., so sídlom Nám. Slobody 5, 974 01 Banská Bystrica. Keďže žaloba bola podaná nie voči súdom ustanovenému správcovi, ako právnickej osobe, alebo voči fyzickej osobe JUDr. Dagmar Ďurčeková, Nám. Slobody 5, Banská Bystrica, žaloba nesmeruje voči správne pasívne legitimovanému subjektu podľa § 32 ods. 9 Zák. o konkurze a reštrukturalizácii, pretože fyzická osoba JUDr. Dagmar Ďurčeková nie je správcom konkurznej podstaty, ktorý poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku. Vzhľadom k tomu, že žaloba o určenie pohľadávky bola podaná voči osobe odlišnej od správcu, ktorý poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku, takto označená fyzická osoba JUDr. Dagmar Ďurčeková nie je v konaní pasívne legitimovaným účastníkom konania a súd preto žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Pokiaľ sa žalobca domáhal pripustenia zmeny označenia účastníka konania na strane žalovaného, tunajší súd o tomto procesnom návrhu rozhodol svojim uznesením č.k. 61Cbi 14/2012-67 zo dňa 05. 04. 2013, ktorým bol procesný návrh žalobcu na zmenu označenia žalovaného zamietnutý, pričom voči tomuto uzneseniu žalobca odvolanie nepodal, hoci bol poučený o možnosti podania odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Na dôvody zamietnutia procesného návrhu žalobcu v označení žalovaného, súd odkazuje na citované uznesenie tunajšieho súdu č.k. 61Cbi 14/2012
- 67 zo dňa 05. 04. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 05. 2013.
Aj v prípade pokiaľ by žalobca označil správne pasívne legitimovaného účastníka na strane žalovaného, je tu ďalší dôvod, na základe ktorého by súd žalobu žalobcu zamietol.
Podľa § 23a ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchod. zák ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najme nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenia.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúci z občiansko- právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnenie záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Predloženej kópie zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a úpadcom uzavretej dňa 13. 03. 2006 vyplýva, že sa jedná o tzv. typickú formulárovú zmluvu, t.j. zmluvu s vopred pripraveným textom znenia, ktorej obsah nemá v zásade druhá zmluvná strana možnosť ovplyvniť a zasahovať do neho. Z tohto dôvodu súd preto posúdil predloženú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na takúto povahu úverovej zmluvy, ako spotrebiteľskej zmluvy, platilo v čase uzavretia zmluvy kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, podľa ktorého podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Znamená to, že pokiaľ vo všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru malo byť medzi zmluvnými stranami dohodnutý úrok z omeškania v prípade omeškania úpadcu, ako dlžníka, s úhradou dvoch splátok úveru, ktorým dôsledkom je zosplatnenie celého poskytnutého úveru, pričom malo dôjsť ku dohode o výške úrokov z omeškania v sume 0,25 % denne, takéto dojednanie o výške úrokov z omeškania je v rozpore s úpravou Občianskeho zákonníka, platného v čase uzatvárania zmluvy podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v rozpore s kogentnou úpravou § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorý v danom prípade bolo nariadenie Vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré určilo výšku úroku z omeškania ako dvojnásobok zásadnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, základná úroková sadzba bola v tomto období 4,5 %, čo pri jej zvýšení na dvojnásobok predstavuje 9% ročne. Dohoda o výške úroku z omeškania 0,25% denne podľa článku 06 Všeobecných obchodných podmienok je v rozpore s kogentnou úpravou § 54 ods. 1 s použitím § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzhľadom na posúdenie daného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom ako spotrebiteľského vzťahu. Dohoda o úrokoch z omeškania, keďže je v rozpore s kogentnou úpravou Občianskeho zákonníka je preto v časti dohody o 0,25% úrokov z omeškania denne absolútne neplatným právnych úkonom v tejto časti. Keďže predmetom z prihlásenej pohľadávky žalobcu sú práve úroky z omeškania 0,25% denne, pričom táto dohoda je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je v rozpore s kogentnou úpravou § 54 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj v prípade správne určeného pasívne legitimovaného žalovaného by súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu absolútnej neplatnosti dohody o výške úrokov z omeškania. Súd konštatuje, že takémuto záveru o preskúmávaní judikovanej pohľadávky priznanej žalobcovi rozhodcovským rozsudkom nebráni ani právoplatnosť uvedeného rozsudku rozhodcovského súdu, tak ako to bolo uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR 3OBO 71/2007 zo dňa 10. 04. 2008, z ktorého vyplýva: „nesporným teda je , že v konkurznom konaní podliehajú preskúmaniu aj vykonateľné pohľadávky, teda pohľadávky priznané právoplatným rozhodnutím súdu, čo znamená, že ich pravosť možno preskúmať v spore o určenie dôvodnosti ich popretia a to bez ohľadu na účinky rozhodnutia súdu, ktorým preskúmávaná pohľadávka bola priznaná“.
Súd však zdôrazňuje, že aj v prípade správne označeného pasívne legitimovaného účastníka na strane žalovaného by súd posúdil uvedenú úverovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným ako absolútne neplatný právny úkon v celom rozsahu vzhľadom na obsah tejto spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje také ustanovenia, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech úpadcu, ako spotrebiteľa. Súd zdôrazňuje, že žalobca mal poskytnúť úpadcovi úver vo výške 16 000,- Sk t.j. 531,10 Eur, pričom bol zároveň dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 15 440,- Sk, čo predstavuje 512,52 Eur, t.j. 96,05 % vo vzťahu ku poskytnutej sume úveru. Dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru teda predstavuje takmer 100% poskytnutého úveru. Súdu zdôrazňuje, že táto dohoda o poplatku za poskytnutie úveru fakticky obchádza dohodu o úrokoch za poskytnutie úveru, pričom obvyklou výškou za poskytnutie spotrebiteľského úveru bankami v čase uzavretia zmluvy boli úroky v sadzbe od 12 do 15%. Dohoda o poplatku za poskytnutie úveru v sadze 96,05 % z poskytnutého úveru niekoľkonásobne prevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu za poskytovanie spotrebiteľských úverov bankami v danom období uzatvorenia zmlúv. Súd zdôrazňuje, že podľa samotného vyjadrenia žalobcu, uhradil úpadcu celkovo sumu 1 103,76 Eur, hoci reálne bolo úpadcovi poskytnutý úver vo výške 531,10 Eur. Ak podľa samotného tvrdenia žalobcu žalovaný uhradil riadne len prvé 4 splátky vo výške 347,88 Eur z istiny potom ostala neuhradená suma 183,22 Eur. Pri zákonnom úroku z omeškania od dohodnutého dňa splatnosti, t.j. od 21. 09. 2006 do dňa vyhlásenia konkurzu, t.j. do 31. 07. 2012 by potom predstavovala neuhradená istina poskytnutého úveru 183,22 Eur a zákonný úrok z omeškania 96,72 Eur, t.j. 279,94 Eur. Započítaním prvých 4 splátok úpadcom vo výške 347,88 Eur a uvedeného neuhradeného zostatku istiny spolu so zákonným úrokom vo výške 279,94 Eur potom predstavuje čiastku 627,82 Eur, pričom úpadcu uhradil sumu vyššiu a to čiastku 1 103,76 Eur. Napriek úpadcom uhradenej sumy vyššej ako je istina poskytnutého úveru a suma zákonných úrokov z omeškania si uplatnil žalobca ešte voči žalované ďalšiu sumu vo výške 1 244,- Eur. Súd vzhľadom na takto dohodnuté podmienky poskytnutia úveru, a to istina 131,10 Eur, poplatok za poskytnutie úveru 512,52 Eur, dohodu o úrokoch z omeškania v sadzbe 91,25 % ročne, kumulovanú zmluvnú pokutu článku 04 považuje uvedenú úverovú zmluvu v celom rozsahu za absolutne neplatný právny úkon pre jej zásadný rozpor s dobrými mravmi vzhľadom na zjavnú nevyváženosť dohodnutých zmluvných podmienok v prospech úpadcu ako spotrebiteľa. Ku obdobnému záveru o neplatnosti úverovej zmluvy, ako celku, práve vzhľadom na dohodu o výške úveru a výške poplatku za poskytnutie úveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozsudku 4Obo 161/2007 zo dňa 06. 05. 2008. V tomto rozsudku najvyšší súd konštatoval, že žalovanej bol de facto poskytnutý úver vo výške 16 800,- Sk, čo predstavuje nižšiu čiastku ako je súčet úrokov (3 000,- Sk) a poplatku za spracovanie a vedenie úverového prípadu (15 400,- Sk) spolu vo výške 18 400,- Sk, pričom žalovaná na úverovú zmluvu zaplatila 35 200,- Sk. Na základe takto dohodnutých zmluvných podmienok dospel najvyšší súd k záveru o porušeniu rovnováhy účastníkov a založenia nerovnosti zmluvných strán, a preto je úverová zmluva absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto obdobne aj v konkrétne posudzovanom prípade dospel k záveru o absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy ako celku vzhľadom k tomu, že poplatok za poskytnutie úveru je takmer 100% výšky poskytnutého úveru a pri zohľadnení ďalších podmienok zmluvy, t.j. 91,25% úroky z omeškania zmluvné pokuty má súd toho názoru, že uvedenú úverovú zmluvu je nutné vyhlásiť za neplatnú ako celok pre jej rozpor s dobrými mravmi v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu vznikol jej nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže žalovaná si v konaní náhradu trov konania neuplatnila súd rozhodol, že je nepriznáva právo na ich náhradu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák.č. 233/1995 Z.z..
Banská Bystrica dňa 19.06.2013