Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-5T/70/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Danielou Blažovskou v trestnej veci obžalovaného G. T. pre trestný čin podľa / ods. 1 účinného do 31.12.2005, na hlavnom pojednávaní dňa 19. júna 2013 v Košiciach takto

rozhodol:

Obžalovaný G. T., nar. XX.X.XXXX v Košiciach, trvale bytom L., T. XX, toho času bytom XX O. A. V., E. M., CR XX UA,

j e v i n n ý , ž e

v presne nezistenej dobe v Košiciach ako konateľ spoločnosti B., s.r.o., nevyplácal svojim zamestnancom mzdu v dohodnutej výške a v deň splatnosti, na ktorú mali na základe riadnej pracovnej zmluvy zákonný nárok za obdobie február XXXX a polovicu mesiaca marec 2005, poškodenej Y. R. vo výške 12.645 Sk, dvojmesačné odstupné vo výške 13.000 Sk a poškodenej Bc. L. G. vo výške 9.554 Sk, dvojmesačné odstupné vo výške 13.000 Sk, čím poškodenej Y. R. spôsobil škodu vo výške 851,25 € (25.645 Sk) a poškodenej Bc. L. G. škodu vo výške 748,65 € (22.554 Sk),

t e d a

ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu a odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby,

t ý m s p á c h a l

trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa účinného v čase spáchania skutku do 31.12.2005 (ďalej len „“).

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa , výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú majetkovú škodu titulom nevyplatenia mzdy poškodenej Bc. L. G., nar. 3.8.1981 v Košiciach, bytom L., X. XX vo výške 663,87 € (šesťstošesťdesiattri eur osemdesiatsedem centov) (20.000 Sk) a poškodenej Y. R., nar. XX.X.XXXX v Košiciach, bytom Košice, C. XX vo výške 851,25 € (osemstopäťdesiatjeden eur a dvadsaťpäť centov) (25.645 Sk).

Podľa odkazuje poškodenú Y. R., nar. XX.X.XXXX v Košiciach, bytom L., C. XX so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice II podala na G. T. na tunajšom súde dňa 12.6.2007 obžalobu pod sp. zn. pre skutok právne posudzovaný ako trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa účinného v čase spáchania skutku do 31.12.2005, ktorý skutok mal obžalovaný spáchať spôsobom popísaným v obžalobe, resp. vo výrokovej časti tohto rozsudku. O obžalobe už okresný súd rozhodol 2.7.2010 tak, že obžalovaného uznal za vinného zo spáchania žalovaného skutku, uložil mu trest a rozhodol o nároku poškodených na náhradu majetkovej škody, avšak rozsudok prvostupňového súdu bol uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.1.2011 sp. zn. zrušený a vec obžalovaného G. T. bola vrátená okresnému súdu na znovuprejednanie a rozhodnutie.

V súlade s nariadením odvolacieho súdu bolo pôvodne vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených, svedkyne a znalkyne, zápisnice o výpovedi svedka z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku a listinných dôkazov doplnené výsluchom ďalších svedkov a prečítaním novozabezpečených listín. Nakoľko súd mal za to, že všetky zhromaždené a vykonané dôkazy slúžia ako podklad pre spravodlivé rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho či obstaral dôkazy sám, či ich obstarali v štádiu prípravného konania orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a dospel k rovnakému záveru ako na hlavnom pojednávaní dňa 2.júla 2010, vyjadrenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný G. T. spáchanie žalovaného skutku popieral od začiatku trestného stíhania, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa , že je nevinný. Vo svojich výpovediach rovnako uvádzal, že v roku 2005 sa spoločnosť B., s.r.o., dostala do ťažkostí, k čomu prispeli svojim konaním aj poškodené, keď nevykonávali riadne svoje pracovné povinnosti a v pracovnej dobe sa zdržiavali mimo pracoviska. Bez jeho vedomia presunuli začiatkom februára 2005 prevádzku do skladových priestorov Tesca, presťahovanie prevádzky mu oznámili pri stretnutí v pizzerii v Tescu, kde mu aj dali podpísať výpovede. Poškodeným vznikol nárok na výplatu miezd do 3. alebo 4. marca 2005, keďže prevádzka bola zlikvidovaná, oni nevykonávali svoje pracovné povinnosti, plus mu spôsobili škodu tým, že prevádzku presťahovali do skladových priestorov a jemu zostala zmluvná povinnosť uhrádzať nájomné. Naviac, v čase splatnosti miezd za obdobie február a marec 2005, mal okrem platenia nájomného uhrádzať poplatky za inzerciu a iné platby spojené s činnosťou obchodnej spoločnosti. Spoločnosť v termínoch splatnosti miezd nedisponovala finančnými prostriedkami, ani v pokladni nebola žiadna hotovosť. Účtovníctvo spoločnosti B., s.r.o. za rok 2005 bolo spracované na základe bankového výpisu, pričom nie všetky platby boli realizované cez banku, niektoré faktúry za spoločnosť uhrádzal buď priamo v hotovosti alebo vkladom na účet obchodného partnera. Spoločnosť nebola platcom DPH, preto účtovníctvo dával robiť po skončení zdaňovacieho obdobia, externe to robil B.. G. A., ktorý spracovával aj podklady pre vyplácanie miezd zamestnancom. Obžalovaný zdôraznil, že závery znaleckého posudku z odboru Ekonómia a manažment nezodpovedajú realite, nakoľko v účtovných dokladoch, z ktorých vychádzala znalkyňa pri jeho spracovaní, neboli zahrnuté všetky doklady o výdavkoch obchodnej spoločnosti, stratili sa pri likvidácii prevádzky.

K svojej osobe obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je ženatý, vedie usporiadaný rodinný život s manželkou a ich troma maloletými deťmi. Od roku 2006 podniká na základe licencie vo Veľkej Británii ako súkromný šofér s priemerným mesačným zárobkom 1.000 libier, iný zdroj príjmov nemá a je nemajetný. Doposiaľ nebol súdne trestaný a nevedie sa voči nemu iné trestné stíhanie. Svoj zdravotný stav považuje za dobrý, psychiatricky liečený doposiaľ nebol.

Poškodená Bc. L. G. uplatnila v trestnom konaní nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 663,87 € (20.000 Sk). V rámci svojich výpovedí zhodne uvádzala, že v obchodnej spoločnosti B., s.r.o. bola zamestnaná od 12.11.2004 do 15.3.2005 na základe riadnej pracovnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú. Pracovný pomer bol ukončený výpoveďou, ktorú zamestnávateľovi dala z dôvodu

porušenia jeho povinností. Na prevádzke v obchodnom dome Tesco v Košiciach na Hlavnej ulici pracovala od 3.3.2005 až do zlikvidovania prevádzky z dôvodu neuhrádzania nájomného. Riaditeľka Tesca niekoľko týždňov nevedela skontaktovať obžalovaného ani telefonicky, následne bolo na jej pokyn zariadenie prevádzky B., s.r.o. uskladnené v priestoroch patriacich SBS. Spolu s Y. R. konzultovali na Inšpektoráte práce svoju situáciu a spoločne pristúpili k tomu, že z dôvodu porušenia pracovnej povinnosti dali zamestnávateľovi výpoveď podľa . Až následne zistili, že zamestnávateľ ich neprihlásil v Sociálnej ani zdravotnej poisťovni, neuhrádzal za nich odvody. Za predchádzajúce mesiace bol zamestnávateľ obyčajne s vyplatením mzdy v omeškaní, mzdu im poukazoval na osobné účty. Problémy súvisiace s fungovaním prevádzky zriadenej v Tescu chceli poškodené s obžalovaným riešiť, avšak nevedeli ho kontaktovať na im známych telefónnych číslach, v mieste bydliska ho jeho manželka zatajovala, nechávali mu odkazy v poštovej schránke. Ekonóm B.. A. im vytlačil a odovzdal výplatné pásky. Nakoniec došlo k osobnému stretnutiu s obžalovaným v pizzerii v Tescu, kde im on prisľúbil vyplatenie miezd za február a polovicu marca 2005. Na prevádzke sa skôr nachádzali len doklady: kniha dochádzok, kópie inzercií ktoré sa tam preberali, zmluva ktorú B., s.r.o. uzavrela s cestovnou kanceláriou Firo Tour a ponuka na predaj pozemkov v Košickej Novej Vsi, taktiež príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Všetky tieto písomnosti uložili do skrinky a spolu s technikou a nábytkom odovzdali na uskladnenie pri likvidácii prevádzky. Podotkla ešte, že spoločnosť Petit Press, pre ktorú brali inzercie, ich vyzvala aby podpísali za zamestnávateľa uznanie dlhu vo výške 350.000 Sk, čo poškodené odmietli.

V podstate v tých istý intenciách ako poškodená G. vypovedala v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní poškodená Y. R., ktorá si v trestnom konaní uplatnila okrem nároku na náhradu mzdy a odstupného aj nárok na preplatenie dovolenky vo výške 4.864 Sk. Naviac uviedla, že vo februári 2005 im denník Korzár opakovane avizoval nevyplatenie tržby za inzerciu, koncom februára im z Korzára oznámili, že sa im nedarí skontaktovať s obžalovaným telefonicky ani písomne a faktúry zostali neuhradené. Neboli uhradené poplatky za pevnú telefónnu linku a internet, prevádzka bola odpojená od týchto médií a pre neplnenie povinnosti vyplývajúcich z nájomnej zmluvy bola prenajímateľom začiatkom marca 2005 prevádzka zlikvidovaná. Obžalovaný sa nestaral o chod prevádzky, nezabezpečil napríklad ponukové katalógy k leteckým zájazdom ktoré predával, zamestnankyne kontaktoval len sporadicky, vždy z iného telefónneho čísla, na ktorom následne nebol zastihnuteľný. Keď mu oznámili, že nemajú vytvorené podmienky pre vykonávanie pracovných povinností, neponúkol ani nezabezpečil im náhradnú prácu.

V prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vypovedala svedkyňa G. E., ktorú obžalovaný oslovil v mesiaci január 2006 s požiadavkou spracovania účtovnej agendy spoločnosti B., s.r.o. za rok 2005. Predložil jej však neúplné podklady, ktoré dátumovo nezahŕňali celé účtovné obdobie, obžalovaného na to upozornila. Po spracovaní účtovníctva mu vrátila hlavnú knihu, účtovné doklady a účtovné výkazy. Svedkyňa si pamätala, že spoločnosť mala za obdobie 2005 minimálne obraty pozostávajúce z poplatkov. Medzi dokladmi ktoré spracovala boli určite bankové výpisy, k ostatným sa pre odstup času vyjadriť nevedela, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2005 pre B., s.r.o. nerobila.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal znalecký posudok z odboru Ekonómia a manažment, odvetvia Účtovníctvo a daňovníctvo, ktorý vypracovala Ing. Q. N. dňa 6.10.2006 pod č. 6/2006. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že z predloženého výpisu z účtu spoločnosti B., s.r.o. v peňažnom ústave, ako aj z ďalších predložených podkladov (hlavná kniha syntetickej evidencie, zoznam zápisov - účtovný denník) je možné zistiť stav finančnej hotovosti v období od februára do apríla 2005. V tomto období sa celková čiastka peňazí v pokladnici a v banke pohybovala od 77.000 Sk do 86.000 Sk a celkový zostatok peňažných prostriedkov k 30.4.2005 predstavoval čiastku 77.959,16 Sk, čo znamená, že poškodeným mohli byť vyplatené mzdy. Predložené účtovné doklady nepostačovali pre posúdenie, či spoločnosť vynaložila jednotlivé výdavky efektívne a či nemohla prednostne realizovať mzdy a odstupné.

Znalkyňa Ing. Q. N. vypovedala v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, kde v rámci svojich výpovedí zotrvala na záveroch znaleckého posudku č. 6/2006. Na hlavnom pojednávaní zdôraznila, že nebolo jej úlohou posúdiť efektívnosť jednotlivých výdavkov spoločnosti B., s.r.o.. Poukázala na prílohu znaleckého posudku - prehľad o pohybe peňažných prostriedkov, z ktorého podľa znalkyne jednoznačne vyplýva, že k 18.3.2005 bolo v pokladni spoločnosti 78.000 Sk, takýto stav bol aj k 15.4.2005, keďže z dokladov nevyplýval žiaden pohyb. Záverom znalkyňa uviedla, že pri spracovaní znaleckého posudku

vychádza len z tých podkladov, ktoré jej boli predložené, všetky zrealizované úhrady, ktoré prešli bankou zohľadnila v znaleckom posudku.

Obžalovaný predložil v štádiu hlavného pojednávania nový listinný materiál: faktúru č. FO 04/052 zo dňa 21.9.2004, ktorú pre odberateľa B., s.r.o. vystavil dodávateľ C.A.F., s.r.o. a príjmový a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 3.3.2005, v zmysle ktorých mal odberateľ označenú faktúru uhradiť sumou 74.586 Sk. V súvislosti s uvedeným uložil súd znalkyni Ing. Q. N. povinnosť doplniť znalecký posudok č. 6/2006 zo dňa 6.10.2006, konkrétne posúdiť, či citovaná faktúra bola vedená v účtovníctve B., s.r.o., či bola dodávateľovi uhradená a zároveň posúdiť, či úhrada označenej faktúry ovplyvnila platobnú schopnosť spoločnosti B., s.r.o. v období od februára do apríla 2005 vrátane. Takto súd postupoval keďže obžalovaný sa v konaní bránil tým, že ku dňu splatnosti miezd nemala jeho spoločnosť peňažné prostriedky na ich výplatu, nakoľko uhradila označenú faktúru.

Obžalovaný neposkytol znalkyni súčinnosť, nepredložil požadované účtovné podklady pre vypracovanie dodatku znaleckého posudku, preto bola znalkyňa pozbavená povinnosti doplniť znalecký posudok č. 6/2006 a následne bola na hlavnom pojednávaní opakovane vypočutá. Uviedla, že pre vypracovanie dodatku znaleckého posudku bolo potrebné predložiť účtovné doklady - knihu dodávateľských faktúr za obdobie od 1.9.2004 do 30.4.2005, všetky bankové výpisy z existujúcich účtov za uvedené obdobie, pokladničnú knihu za obdobie od 1.9.2004 do 31.12.2004 a od 1.1.2005 do 30.4.2005 a účtovné denníky od 1.9.2004 do 30.4.2005. Ďalej uviedla, že podaný znalecký posudok je vierohodný do tej miery, do akej jej boli dodané podklady na jeho vypracovanie. Mala k dispozícii aj kópiu bankového výpisu vedeného v Tatrabanke, a. s., takže bola schopná porovnať pohyb peňažných prostriedkov na bankovom výpise s pohybom finančných prostriedkov v účtovníctve zúčtovaných na účte 221. V znaleckom posudku je osobitne uvádzaná pokladňa a osobitne je uvádzaný stav peňažných prostriedkov na účte. Do finančných prostriedkov v hotovosti patrí stav na účte aj stav peňažných prostriedkov v pokladnici. Ďalej vysvetlila, že z prílohy znaleckého posudku sa dá stanoviť zostatok peňažných prostriedkov na bankovom účte, kde zostatky sa pohybovali od 96,97 Sk do 37.127,18 Sk, tieto zostatky však vyplývajú z prevodu peňažných prostriedkov z bankového účtu do pokladne, boli vykonané dotácie z bankového účtu do pokladne. Podľa výdavkového pokladničného dokladu predloženého obžalovaným mala byť faktúra č. FO 04/052 uhradená v hotovosti 3.3.2005, avšak v marci 2005 nebola evidovaná ako výdavok z pokladnice. Znalkyňa zdôraznila, že každý výdavkový pokladničný doklad má byť súčasťou účtovnej evidencie a má mať všetky náležitosti vrátane poradového čísla, dátumu vyhotovenia a podpisov a v prípade, ak nemá pridelené poradové číslo, doklad nie je hodnoverný. V mesiaci marec 2005 bola vedená len jedna operácia cez pokladňu a to výdavok do banky vo výške 8.200 Sk, iná účtovná operácia nebola v marci 2005 zúčtovaná.

Krajský súd v Košiciach nariadil doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne Ing. K. G., čo prvostupňový súd rešpektoval a predvolal menovanú k výsluchu. Svedkyňa uviedla, že druhou konateľkou v spoločnosti B., s.r.o. bola krátko, štyri mesiace v roku 2004 a to z toho dôvodu, že bola aj konateľkou obchodnej spoločnosti Z., s.r.o., ktorá z B., s.r.o. vystúpila v roku 2004 a následne previedla svoj obchodný podiel na spoločnosť Castell, s.r.o.. Mená poškodených svedkýň jej nič nehovorili, nevedela sa vyjadriť k tomu, či sa s týmito osobami osobne stretla, avšak pamätala si ako raz za ňou prišla jedna osoba, ktorá tvrdila, že bola zamestnaná v B., s.r.o. a že jej nebola vyplatená mzda. Odporučila ju za konateľom spoločnosti G. T.. V období keď bola druhou konateľkou spoločnosti B., s.r.o., táto obchodná spoločnosť v podstate len rozbiehala svoju činnosť a žiadna agenda ešte vytvorená nebola. Z tohto obdobia pozná obžalovaného, avšak k trestnej činnosti kladenej mu za vinu sa svedkyňa vyjadriť nevedela.

K výsluchu súd predvolal aj Y. B., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že konateľom obchodnej spoločnosti C.A.F., s.r.o. sa stal až začiatkom januára 2012. Obchodná spoločnosť vykonávala stavebnú činnosť, aj v roku 2011. Opakovane bol hospitalizovaný, preto sa nemohol venovať podnikaniu, obchodnú spoločnosť predal. V tom čase bolo sídlo spoločnosti v Košiciach na L. 16. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či prevzal účtovnú agendu spoločnosti za obdobie 2004 a 2005 a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, kde sú archivované účtovné dokumenty spoločnosti.

V zmysle výpisu z obchodného registra bol konateľom obchodnej spoločnosti C.A.F., s.r.o. v období od 25.5.2001 do 19.9.2007 A. V., preto aj jeho súd predvolal na hlavné pojednávanie ako svedka. Svedok uvedené potvrdil s tým, že druhým konateľom v spoločnosti bola v tomto období K. W.. Obchodná

spoločnosť C.A.F., s.r.o. nevykonávala činnosť v oblasti výroby a predaja nábytku, venovali sa len prenajímaniu kancelárskych priestorov. Svedkovi bola poskytnutá k nahliadnutiu faktúra č. FO 04/052 a príjmový a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 3.3.2005, ku ktorým sa svedok vyjadril tak, že v období keď bol konateľom obchodnej spoločnosti všetky faktúry vyhotovovala K. W., spoločnosť nezamestnávala iné fyzické osoby. Odtlačok pečiatky na predmetnej faktúre a pokladničnom doklade by mohol byť v poriadku, avšak podpis pri odtlačku nie je ani jeho a ani K. W.. Svedok si nepamätal na to, že by sa bol stretol s obchodným menom B., s.r.o. a obžalovaného nepozná. Nič mu nehovorí ani meno N. N., ktorý mal predmetnú faktúru vyhotoviť. Ich spoločnosť vlastnila objekt na G. ulici, v ktorom kancelárske a skladové priestory prenajímali. V týchto priestoroch však nesídlila spoločnosť, ktorá by sa zaoberala výrobou alebo predajom nábytku. Svedok si nevedel vysvetliť existenciu predmetnej faktúry a nevedel sa vyjadriť k tomu, kde sa archivujú účtovné doklady spoločnosti C.A.F., s.r.o..

V podstate zhodne ako A. V. vypovedala na hlavnom pojednávaní svedkyňa K. W., ktorá potvrdila, že v období 2001 až 2007 bola spoločníčkou a konateľkou C.A.F., s.r.o., ktorá spoločnosť v tom čase sídlila na Q. 2 v Košiciach a zaoberala sa prenájmom nebytových priestorov. Predmetom činnosti spoločnosti nebola žiadna výroba, teda ani výroba nábytku. Svedkyni nehovoril nič názov obchodnej spoločnosti B., s.r.o., meno obžalovaného ani poškodených, takisto nepozná osobu menom N. N.. Po nahliadnutí do faktúry č. FO 04/052 poukázala na to, že v období kedy bola faktúra vystavená, teda 21.9.2004, sídlila spoločnosť C.A.F., s.r.o. na Q. 2 v Košiciach, nie na L. 16, ako je to uvedené vo faktúre. V tom období nemohli predpokladať že niekedy dôjde k zmene sídla spoločnosti a že nové sídlo bude na L. 16 v Košiciach. V roku 2004 určite nebol zamestnaný a ani externe nepracoval pre spoločnosť C.A.F., s.r.o. N. N., ktorý je uvedený ako kontaktná osoba za spoločnosť v predmetnej faktúre. Svedkyňa nevedela identifikovať podpis osoby, ktorá schválila faktúru a ktorej podpis sa nachádza aj na príjmovom a výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 3.3.2005, ktoré svedkyni taktiež boli predložené k nahliadnutiu. Poukázala aj na to, že odtlačok pečiatky takisto nie je v poriadku, keďže je v ňom uvedené sídlo L. 16, L. a nie Q. 2, Košice. Takisto forma faktúry nie je v súlade s tou, ktorú používali v spoločnosti C.A.F., s.r.o., všetky faktúry za spoločnosť vystavovala ona.

Na ostatnom hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok N. N., ktorý uviedol, že s G. T. ho dávno, možnože v roku 2005 alebo 2006 zoznámil jeho kamarát, ktorý používal prezývku Kučo a ktorý je toho času nebohý. T. ho oslovil s tým, či nemá v účtovníctve nejakú faktúru, potreboval zdokladovať výrobu nábytku, ktorý mal byť umiestnený v Tescu. Od roku 2007 do roku 2011 bol konateľom spoločnosti C.A.F., s.r.o., avšak s touto spoločnosťou nepodnikal, nepodarilo sa mu rozbehnúť plánovanú prepravu tovaru a teda v tomto období spoločnosť v podstate nevykonávala obchodnú činnosť. V čase keď bol on konateľom sídlila spoločnosť na L. 16 v L., toto sídlo bolo uvedené aj na pečiatke, ktorú dal vyrobiť. Po nahliadnutí do listín potvrdil, že faktúru č. FO 04/052 aj pokladničné doklady vydal obžalovanému G. T. na požiadanie on, pričom faktúru našiel v účtovníctve na USB kľúči, vytlačil ju, nemenil v nej text, len ju opatril odtlačkom pečiatky a podpísal ju. Nevedel vysvetliť, ako je možné, že vo faktúre bol označený ako kontaktná osoba, pričom faktúra mala byť vypracovaná v roku 2004, kedy podľa jeho tvrdenia nebol spoločníkom ani konateľom spoločnosti, nebol v nej zamestnaný a ani externe pre spoločnosť nepracoval. Vypísal aj príjmový pokladničný doklad na sumu 74.586 Sk, opatril ho odtlačkom pečiatky C.A.F., s.r.o. a podpísal ho ako príjemca sumy 74.586 Sk. Od G. T. však neprevzal žiadne peniaze a za službu mu nebola poskytnutá odmena. Nato zmenil svoju výpoveď keď uviedol, že príjmový a ani výdavkový pokladničný doklad nevyhotovil on, písmo mu je neznáme.

V štádiu prípravného konania do zápisnice o výsluchu svedka B.. G. A. uviedol, že je konateľom spoločnosti Z., s.r.o. Košice, ktorá na základe mandátnej zmluvy viedla v roku 2004 účtovnú agendu spoločnosti B., s.r.o.. Obžalovaný G. T. si neplnil zmluvné povinnosti, nedoplnil dokumentáciu, bol problém kontaktovať ho a zabezpečiť čo i len jeho podpis na daňovom priznaní za rok 2004, preto Z., s.r.o Košice odstúpila od mandátnej zmluvy a za rok 2005 už účtovníctvo pre B., s.r.o. neviedla.

Zamestnanecký pomer medzi zamestnávateľom B., s.r.o. a poškodenými L. G. (skôr E.) a Y. R. bol založený pracovnými zmluvami, s ktorými súd na hlavnom pojednávaní oboznámil. S obidvoma menovanými boli pracovné zmluvy uzavreté na dobu neurčitú, L. G. vznikol pracovný pomer dňom 12.11.2004 a Y. R. dňom 7.6.2004. L. G. mala dohodnutú mesačnú mzdu vo výške 6.500 Sk a Y. R. vo výške 6.200 Sk mesačne, výplatný termín u obidvoch bol dohodnutý na 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa zamestnancovi vypláca mzda. Podľa článku VII. pracovných

zmlúv zamestnanec môže pracovný pomer skončiť okamžite z dôvodu a za podmienok uvedených v ustanovení .

Zamestnávateľ B., s.r.o. mal s obidvoma poškodenými uzavretú aj dohodu o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty, v zmysle ktorej prevzali poškodené hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, ktorá v zmysle článku V. zanikla dňom ukončenia pracovného pomeru.

Pre opakované porušenie pracovnej zmluvy zo strany zamestnávateľa spočívajúce v nevyplácaní miezd v dohodnutom termíne, nepreplácaní stravných lístkov, nesplnení ohlasovacej povinnosti v zdravotnej poisťovni, neodvádzaní do fondov sociálneho zabezpečenia a neprimerane nízkej dohodnutej mzdy, podali obidve poškodené na konateľa spoločnosti B., s.r.o. G. T. sťažnosť na Inšpektoráte práce Košice, čo je podložené kópiami písomných sťažností.

K okamžitému ukončeniu pracovného pomeru poškodených zo zamestnávateľom B., s.r.o. došlo ku dňa 15.3.2005, z dôvodu nevyplatenia miezd. Za zamestnávateľa podpísal okamžité skončenie pracovného pomeru Marcel T..

Z oznámenia Daňového úradu Košice IV. zo dňa 29.6.2006 je zrejmé, že daňový subjekt B., s.r.o. nepodal za zdaňovacie obdobie 2005 daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb, posledné známe daňové priznanie bolo podané za zdaňovacie obdobie rok 2004, kde priznaná daň bola v sume 5.198 Sk.

Súčasťou spisu sú aj listiny, ktorých vychádzala znalkyňa Ing. Q. N. pri spracovaní znaleckého posudku

- hlavná kniha syntetickej evidencie, zoznam zápisov, hlavná kniha analytickej evidencie a výpis z účtu.

Obsah spisového materiálu tvorí aj výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I na obchodnú spoločnosť B., s.r.o. z ktorého vyplýva, že spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 8.12.2013, konateľom spoločnosti je od 1.4.2004 obžalovaný G. T. a do 11.8.2005 bola konateľkou aj Ing. K. G. s tým, že každý z nich bol oprávnený konať za spoločnosť samostatne.

Zmluvou o zabezpečení riadkovej inzercie zo dňa 1.6.2004 vznikol právny vzťah medzi vydavateľom Petit Press, a.s. a zberným miestom B., s.r.o. s prevádzkou Hlavná 111, Košice - OD Tesco, prvé poschodie, pričom zmluvou sa zberné miesto zaviazalo objednať u vydavateľa uverejnenie prijatej riadkovej inzercie do denníkov podľa článku 1 zmluvy a uhradiť vydavateľovi odplatu za uverejnenie prijatej riadkovej inzercie. Podľa oznámenia vydavateľa k pozastavenia príjmu riadkovej inzercie došlo dňa 31.5.2005 z dôvodu opakovaného neuhrádzania pohľadávok evidovaných voči spoločnosti B., s.r.o.. Zo zoznamu neuhradených faktúr za inzerciu v denníku Korzár je zrejmé, že bolo neuhradených 16 faktúr z dobou splatnosti od 1.9.2004 do 30.3.2005 v celkovej sume 13.499,36 €. Uvedené pohľadávky boli žalované na Okresnom súde Košice II v konaní vedenom pod č. , ktoré bolo ukončené rozsudkom zo dňa 27.3.2007, právoplatným dňa 30.5.2007.

Upovedomením o začatí exekúcie a exekučným príkazom je preukázané, že exekútorským úradom JUDr. C. G. je na základe vyššie označeného vykonateľného exekučného titulu vymáhaná istina 13.499,36 €, jej príslušenstvo a trovy konania.

Obchodná spoločnosť Tesco Stores SR, a.s. bola opakovane vyzvaná na oznámenie všetkých skutočností súvisiacich s prenájmom priestorov pre B., s.r.o. v OD Tesco v Košiciach na Hlavnej 111, najmä akým spôsobom a akú sumu zaplatil obžalovaný za prenájom prevádzky, ako bol ukončený nájom, prečo došlo k presťahovaniu prevádzky obžalovaného bez jeho vedomia a kde boli uložené písomnosti v rámci presťahovania prevádzky, avšak na opakované urgencie Tesco Stores SR, a.s. oznámilo len toľko, že voči spoločnosti B., s.r.o. neevidujú žiadnu neuhradenú pohľadávku a predložili 11 faktúr, ktorými spoločnosti B., s.r.o. vyfakturovali nájomné a ostatné poplatky za služby za obdobie september 2004 až marec 2005, faktúry za nájom v Košiciach zneli na sumy 6.145,20 Sk a 8.145,40 Sk.

Obžalovaný sa v konaní bránil aj tým, že nemal voľné peňažné prostriedky na výplatu miezd pre poškodené, nakoľko v účtovnom období 2004 až 2005 uhradil svojim dodávateľom K., s.r.o., Y. Q. 6 SK s.r.o., B. B. V. G., s.r.o. a B. B. W. G., s.r.o., doklady o týchto platbách sa mali nachádzať v prevádzke OD Tesco v Košiciach a znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku ich nemala k dispozícii. Súd dotazom

u označených spoločností zisťoval aké platby boli realizované spoločnosťou B., s.r.o. v ich prospech v inkriminovanom období.

Zo zabezpečených listín vyplýva, že spoločnosť B., s.r.o. v účtovnom období rokov 2004 a 2005 v prospech spoločnosti B. B. V. G., s.r.o. nezrealizovala žiadne platby a všetky pohľadávky, ktoré obchodná spoločnosť evidovala voči spoločnosti B., s.r.o. ako reklamný správca obchodného centra Galéria Košice titulom zmluvy č. 31/2004 o nájme obchodných priestorov a parkovacích miest, boli Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.7.2005 postúpené na obchodnú spoločnosť Y. Q. 6 SK, s.r.o.. Posledne označená spoločnosť ich žalovala v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod č. a priznané pohľadávky vymáha v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade Mgr. B. D. v Prešove. Uvedené je podložené listinnými dôkazmi, vrátane pripojeného spisu Okresného súdu Košice II č. .

Spoločnosť B., s.r.o. neuhradila spoločnosti K., s.r.o. zo šiestich vystavených faktúr dve faktúry a to faktúru č. 24VF1132 zo dňa 17.12.2004 znejúcu na sumu 6.852 Sk a faktúru č. zo dňa 28.1.2005 znejúcu na sumu 8.004,50 Sk. Zo správy K., s.r.o. vyplýva, že obžalovaný sa vyhýbal prevzatiu výzvy na úhradu faktúr, resp. posledne označenú faktúru si odmietol prevziať. Nakoľko zistili, že odišiel do cudziny, nepodnikli žiadne právne kroky ohľadom úhrad predmetných faktúr.

Z ďalších listín je zrejmé, že obžalovaný nezrealizoval v účtovnom období rokov 2004 a 2005 žiadne platby ani v prospech spoločnosti IFM B. W. G., s.r.o.. Spoločnosť postúpila všetky pohľadávky titulom zmluvy č. 31/2004 KE o nájme obchodných priestorov a parkovacích miest Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.7.2005 na spoločnosť Y. Q. 6 SK, s.r.o.. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok je zrejmé, že ide o pohľadávky z ôsmych faktúr vystavených v období od 4.10.2004 do 5.5.2005, znejúcich od 878,50 Sk až do 41.077 Sk.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I na spoločnosť C.A.F., s.r.o. vyplýva, že v predmete činnosti nemala výrobu nábytku, avšak mala zapísanú činnosť - prenájom nebytových priestorov s poskytovaním aj iných než základných služieb spojených s prenájmom. Vypočutí svedkovia boli zapísaní ako spoločníci a konatelia obchodnej spoločnosti: A. V. a K. W. od 25.5.2001 do 19.9.2007, N. N. od 20.9.2007 do 1.2.2011 a Y. B. od 1.7.2011 do 26.3.2012.

K osobe obžalovaného boli zabezpečené listiny: odpis registra trestov, v ktorom obžalovaný nemá žiaden záznam a správa o povesti vypracovaná Mestskou časťou Košice - Sídlisko Ťahanovce, ktorá je stručná, má evidenčný charakter.

V trestnom konaní vedenom proti obžalovanému G. T. súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vyššie popísanými dôkaznými prostriedkami, pričom iné dôkazy procesnými stranami navrhnuté neboli a ani súdu neboli iné známe a dostupné. Všetky dôkazy ktoré súd vykonal boli získané zákonným spôsobom a dokazovanie bolo vykonané s cieľom zistiť skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Pri vykonaní dokazovania postupoval súd tak, aby boli objasnené všetky okolnosti svedčiace jednak v prospech obžalovaného, jednak proti obžalovanému. Jednotlivé dôkazy súd vyhodnotil v zmysle kritérií podľa , t.j. jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či obstaral dôkazy súd sám, či boli obstarané orgánmi činnými v trestnom konaní alebo predložené niektorou z procesných strán. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd nepochybné podklady pre vyslovenie záveru, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal tak, ako bol popísaný, že ho spáchal obžalovaný Marcel T., avšak na rozdiel od obžaloby, ktorá po právnej stránke skutok kvalifikovala ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa účinného od 1.1.2006, skutok právne kvalifikoval ako trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa účinného v čase spáchania skutku (do 31.12.2005), nakoľko účinný od 1.1.2006 nie je pri posudzovaní trestnosti činu ani ukladaní trestu pre páchateľa trestného činu priaznivejší.

Obžalovaný G. T. od začiatku trestného stíhania popieral spáchanie skutku a na hlavnom pojednávaní dal vyhlásenie podľa o nevine. Potvrdil síce, že poškodeným L. G. a Y. R. nevyplatil mzdu za obdobie február 2005 a polovicu marca 2005 avšak kvôli tomu, že v čase splatnosti miezd nemal dostatok finančných prostriedkov na ich vyplatenie, nakoľko v inkriminovanom období zrealizoval ako odberateľ platby v prospech svojich dodávateľov, o čom znalkyňa nemala

podklady, vrátane faktúry č. FO 04/052 znejúcej na sumu 74.586 Sk, ktorú uhradil 3.3.2005, preto znalkyňa uzavrela, že v čase splatnosti miezd mal dostatok finančných prostriedkov potrebných pre ich úhradu. Naviac podľa obžalovaného poškodeným nevznikol nárok na mzdu za marec 2005, nakoľko v tomto mesiaci nevykonávali svoje pracovné povinnosti, keďže prevádzka bola zlikvidovaná, bez jeho vedomia ju presťahovali, nezdržiavali sa na pracovisku, on ďalej platil nájom, čím v podstate poškodené spôsobili škodu jemu.

Obrana obžalovaného je vyvrátená výpoveďami poškodených svedkov, svedkov a znalkyne, znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi. Výpoveďami poškodených a listinným materiálom bolo preukázané odkedy trval ich pracovno-právny vzťah so spoločnosťou B., s.r.o., konateľom ktorej bol obžalovaný G. T., ako aj to, že pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany poškodených z dôvodu porušenia povinnosti zamestnávateľa vyplývajúcich z uzavretých pracovných zmlúv, ku dňu 15.3.2005. Z výpovedí poškodených je zrejmé, že prevádzka v OD Tesco na Hlavnej 111 v Košiciach bola zlikvidovaná z dôvodu neplnenia povinností vyplývajúcich ich zamestnávateľovi z nájomnej zmluvy a to začiatkom marca 2005, čo síce čiastočne vyplynulo aj z výpovede samotného obžalovaného, avšak listinným materiálom sa nepodarilo podložiť. Podľa poškodených obžalovaný sa o prevádzku nestaral, nezabezpečil jej riadny chod, nevytvoril im podmienky pre vykonávanie pracovných povinností a ani im neponúkol a nezabezpečil náhradnú prácu. Bolo veľmi ťažké kontaktovať ho, čo potvrdili aj niektorí iní svedkovia, resp. v písomných správach bývalí obchodní partneri obžalovaného. Poškodené uplatnili mzdu v súlade s tým, ako bola dojednaná v pracovných zmluvách a poškodená R. uplatnila na náhradu aj 15 dní dovolenky. Závery znaleckého dokazovania v odbore Ekonómia a manažment sú také, že obžalovaný v deň splatnosti nárokov poškodených v skutočnosti mal peňažné prostriedky na ich výplatu a to v takej výške, že mohol uhradiť aj ostatné nevyhnutné náklady na zabezpečenie činnosti jeho obchodnej spoločnosti, ktoré v tom čase spočívalo v platení nájomného. Podľa znalkyne sa od februára do konca apríla 2005 celková čiastka peňazí v pokladnici aj v banke pohybovala od 77.000 Sk do 86.000 Sk a celkový zostatok peňažných prostriedkov k 30.4.2005 predstavoval čiastku 77.959,16 Sk, preto bolo možné vyplatiť mzdy poškodeným. Znalkyňa pritom neposudzovala, nakoľko to nebolo jej úlohou a jednak nemala dostatočné podklady, efektívnosť jednotlivých výdavkov obchodnej spoločnosti B., s.r.o.. K 18.3.2005 bola podľa znalkyne v pokladni spoločnosti suma 78.000 Sk a takýto stav bol počas celého mesiaca apríl 2005, keďže z dokladov nevyplýva žiaden pohyb. Nakoľko obžalovaný v štádiu hlavného pojednávania neposkytol znalkyni súčinnosť v zmysle dodania potrebných účtovných dokladov, znalkyňa nemohla splniť uloženú povinnosť v zmysle vypracovania dodatku znaleckého posudku, v ktorom mala posúdiť, či úhrada faktúry č. FO 04/052, ktorú ako listinný dôkaz predložil obžalovaný v štádiu hlavného pojednávania, mohla ovplyvniť platobnú schopnosť, resp. stav finančnej hotovosti spoločnosti B., s.r.o. v sledovanom období. Pri opakovanej výpovedi na hlavnom pojednávaní však znalkyňa k tejto záležitosti uviedla, že ak mala byť označená faktúra uhradená sumou 74.586 Sk, ako to vyplýva z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 3.3.2005, bez označenia číslom, mal byť v mesiaci marec 2005 evidovaný výdavok z pokladnice, avšak takáto účtovná operácia v marci 2005 zaúčtovaná nebola. Naviac poukázala na to, že predmetný výdavkový pokladničný doklad nie je označený riadne, nemá pridelené poradové číslo, takže nie je možné považovať ho za hodnoverný z pohľadu znalca.

Obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu miezd keďže 3.3.2005 uhradil faktúru č. FO 04/052, súd preveril ďalším dokazovaním - výsluchmi svedkov a listinami. Zistil, že obchodná spoločnosť C.A.F., s.r.o., ktorá mala dňa 21.9.2004 vyhotoviť faktúru č. FO 04/052 a vyfakturovať ňou cenu za výrobu a montáž nábytku pre B., s.r.o. sa nikdy nezaoberala výrobou nábytku, v predmete činnosti to ani nemala zapísané. Svedkovia, ktorí boli konateľmi tejto spoločnosti v období kedy mala byť faktúra vystavená, faktúru spochybnili kvôli tomu, že nebola vyhotovená konateľkou, ktorá ako jediná vystavovala za spoločnosť faktúry, fakturovalo sa niečo čo ich spoločnosť nedodávala, kontaktná osoba označená na faktúre im bola neznáma, na odtlačku pečiatky bolo uvedené sídlom spoločnosti, ktoré bolo skutočne sídlo až o niekoľko rokov neskôr. Podarilo sa vykonať aj dôkaz výsluchom svedka N. N., ktorý je označený ako kontaktná osoba v tejto faktúre a ktorý potvrdil, že ju vytlačil na požiadanie obžalovaného (bol konateľom od 20.9.2007 do 1.7.2011). Súd mu neuveril v tom, že faktúra bola v účtovníctve C.A.F., s.r.o., že ju našiel na USB kľúči, len ju vytlačil. Nezodpovedá tomu tá skutočnosť, že vo faktúre, ktorá mala byť vystavená v roku 2004, už bol uvedený on ako kontaktná osoba, aj keď sám uviedol, že v tomto období nemal žiaden vzťah k spoločnosti C.A.F., s.r.o., a že formu ani text faktúry neupravoval. V rozpore s jeho výpoveďou sú aj výpovede predchádzajúcich konateľov spoločnosti, ktorí uviedli že ich faktúry mali inú formu. Svedok uviedol, že od G. T. neprijal 74.586 Sk ako to vyplýva z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 3.3.2005, ktorý podľa svedka vyhotovil on,

avšak v závere svojej výpovede poprel, že by bol vyplnil pokladničný doklad. Vzhľadom na uvedené súd považuje listinný dôkaz - citovanú faktúru plus pokladničné doklady za taký materiál, ktorý neslúži na prospech obžalovanému, aj keď on sám ich použil na svoju obranu.

Nepreukázalo sa ani tvrdenie obžalovaného spočívajúce v tom, že v inkriminovanom období už nemala jeho spoločnosť dostatok finančných prostriedkov, nakoľko uhradil aj iné pohľadávky, ktoré mal voči svojim obchodným partnerom. Ako to vyplýva z listinných dôkazov neuhradil spoločnosti Petit Press, a.s. odplatu za uverejnenie inzercie vyúčtovanú šestnástimi faktúrami splatnými v období od 1.9.2004 do 30.3.2005 v celkovej fakturovanej sume 406.682,50 Sk (13.499,36 €), pohľadávka je vymáhaná v rámci exekučného konania, spoločnosti K., s.r.o. neuhradil dve faktúry zo dňa 27.12.2004 a 28.1.2005 znejúce celkovo na čiastku 14.856,50 Sk, vyhýbal sa prevziať poslednú z nich ako aj prevziať výzvu na úhradu faktúr, spoločnosť nepodnikla žiadne kroky ohľadom úhrad faktúr a v účtovnom období rokov 2004 a 2005 nezrealizoval žiadne platby ani v prospech obchodnej spoločnosti B. B. W. G., s.r.o. a B. B. V. G., s.r.o., ktoré spoločnosti postúpili svoje pohľadávky obchodnej spoločnosti Y. Q. 6 Sk, s.r.o. a v súčasnosti sú vymáhané v exekučnom konaní. Jediné čo obžalovaný uhradil bolo nájomné v prospech Tesco Stores SR, s.r.o., avšak napriek opakovaným požiadavkám táto spoločnosť nepredložila súdu materiál preukazujúci dátum úhrad jednotlivých faktúr, ktorými bolo vyúčtované za nájomné a spojené služby, avšak dá sa predpokladať, že faktúry boli uhradené oneskorene, keďže prenajímateľ pristúpil k zlikvidovaniu prevádzky začiatkom marca 2005 práve kvôli neplneniu povinností nájomcu vyplývajúce zo zmluvy o nájme.

Na základe vyššie uvedeného súd považuje obranu obžalovaného, vrátane vznesených námietok proti platnosti a objektívnosti znaleckého posudku, za irelevantnú. Podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním bol náležite zistený skutkový stav vecí tak, že bolo možné spravodlivo rozhodnúť, pričom súd zdôrazňuje, že vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so základnými zásadami upravenými v , keď rovnako hodnotil tie, ktoré svedčia v prospech ako aj tie, ktoré svedčia v neprospech obžalovaného. Obžalovaný pri dokazovaní nespolupracoval, keď nepredložil znalkyni na požiadanie materiál, ktorý bol potrebný na vypracovanie dodatku znaleckého posudku. Čiastočne sa to vyriešilo tým, že ako sa preukázalo nebolo možné zohľadniť faktúru FO 04/052, resp. jej úhradu a čiastočne tým, že bolo preukázané, že v sledovanom období nevykonal ani iné úhrady pohľadávok, ako to tvrdil.

Súd teda uzatvára, že obžalovaný v deň splatnosti nárokov poškodených na výplatu miezd skutočne mal peňažné prostriedky na ich výplatu, keďže od februára do konca apríla 2005 sa celková čiastka peňazí v pokladnici a v banke pohybovala od 77.000 Sk do 86.000 Sk a celkový zostatok peňažných prostriedkov k 30.4.2005 predstavoval čiastku 77.959,16 Sk. Táto suma bola v pokladni spoločnosti určite do konca apríla 2005 a je vylúčené, že by bol tieto finančné prostriedky použil obžalovaný, ako to sám tvrdil, na úhradu faktúry č. FO 04/052. Obžalovaný sa preukázateľne nezaujímal dostatočne o činnosť spoločnosti B., s.r.o., neriadil ju spôsobom ako mu to vyplývalo z postavenia konateľa spoločnosti. Podľa názoru súdu bola podmienka trestnosti podľa ustanovenia a/ ods. 1 účinného v čase spáchania skutku naplnená aj tým, že nebolo preukázané, že peňažné prostriedky, ktoré mal použiť na úhradu nárokov poškodených nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby. Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podľa a/ ods. 1 , preto ho súd uznal za vinného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery sa súd riadil ustanovením , ktorý zakotvuje základné zásady pre ukladanie trestov a prihliadol najmä na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť a možnosť nápravy a pomery páchateľa. Taktiež prihliadol na okolnosť ktorá podľa poľahčuje obžalovanému a spočíva v tom, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Uvedené je preukázané jednak tým, že doposiaľ nebol súdne trestaný, čo vyplýva z odpisu z registra trestov, jednak správou o povesti ako aj tým, čo k spôsobu svojho života uviedol v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní samotný obžalovaný. Za takéhoto stavu súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov, ktorú považuje vo vzťahu k výške trestu za primeranú.

Nakoniec súd rozhodol o nároku poškodených na náhradu spôsobenej majetkovej škody tak, že obžalovanému uložil povinnosť nahradiť majetkovú škodu poškodenej Kataríne G. vo výške 663,87 €

a poškodenej Y. R. vo výške 851,25 €. Posledne menovanú so zvyškom nároku na náhradu škody za nevyčerpaných 15 dní dovolenky, ktorú vyčíslila sumou 4.864 Sk, odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.