Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_B2-52Csp-3-2023.pdf
PDF · 105.31 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-52Csp/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v sporovej veci žalobcu: MINIHOTOVOSŤ, SE, T.G.Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČO : 04 355 211, zast. : Mgr. Zuzana Bírová, advokátka, Americká 2, Bratislava, IČO : 30 849 837, proti žalovanému: M. M., T.. XX.XX.XXXX, H. XXXX/XX, H., o zaplatenie 362,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o upomínacom konaní") domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 350 eur s príslušenstvom, nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávky vo výške 12 eur, ako aj náhrady trov konania. 2. Svoju žalobu odvodnil tým, že žalovaný ako fyzická osoba prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registroval požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 350 eur. Pri registrácii uviedol svoje údaje a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so Smlouvou o zápůjčce, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol, sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o úveru č.XXXXXX zo dňa 23.12.2019 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru v znení neskorších predpisov žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 350 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 25 eur do 7 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o zápůjčce č. XXXXXX sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 25 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o zápůjčce, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 30.12.2019. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo SMS správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 eur za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov. Na upomienky nereagoval, telefonicky sa s ním nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 12 eur za zaslané upomienky. V prílohe žalobca priložil 4 upomienky, ktoré boli zaslané 02.01.2020, 03.01.2020, 08.07.2022, 20.07.2022 žalovanému e-mailom v súlade so Smlouvou o zápujčce ako aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru Upomienky zaslané e-mailom boli zaslané v súlade s ustanovením čl. 4 zmluvy o úvere v zmysle ktorého: "Spotrebiteľ
dáva výslovný súhlas k tomu, aby mu Veriteľ zasielal upomienky formou SMS alebo emailovej správy na mobilné telefóny alebo e-mailové adresy. Dňa 02.09.2022bola žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Žalobca si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov uplatňuje voči žalovanému zákonný úrok z omeškania. 3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 23.11.2022 platobný rozkaz, sp. zn. 17Up/1499/2022, ktorým uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi istinu 350 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 07.01.2020 do zaplatenia. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto súd vyzval žalobcu, aby v zmysle § 10 ods. 1 zákona o upomínacom konaní navrhol pokračovanie na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku. Konanie bolo postúpené dňa 02.01.2023. 4. Súd žalovaného uznesením zo dňa 17.01.2023 vyzval na vyjadrenie k žalobe. Súd vykonal všetky úkony potrebné na zistenie pobytu žalovaného. Nakoľko sa nepodarilo pobyt žalovaného zistiť, súd preto postupoval podľa § 116 ods. 2 CSP a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 08.02. 2023. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.07.2023, na ktoré sa strany sporu nedostavili. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil. Preto súd konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav: 7. Zo zmluvy o úvere (smlouva o úvěru) č. XXXXXX vyplýva, že ju mal uzavrieť žalobca ako veriteľa žalovaný ako dlžník, pričom mala byť oboma účastníkmi zmluvy podpísaná dňa 23.12.2019 o 11:33 hod. elektronicky. Zmluva mala byť uzavretá podľa zákona č. 89/2012 Sb. Občiansky zákonník a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru v znení neskorších predpisov. Istina úveru predstavovala 350 eur, úroková sadzba 0 %, poplatok za poskytnutie (odmena) bol 25 eur. Deň splatnosti úveru bol určený na 30.12.2019, pričom doba trvania spotrebiteľského úveru predstavovala 7 dní. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť 375 eur, ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 3550.63 %. Podľa článku II ods. 2 veta druhá okamihom, v ktorom veriteľ poskytne spotrebiteľovi úver podľa tejto zmluvy, sa zmluva stáva platnou a účinnou a všetky podmienky tejto zmluvy sa považujú za oboma stranami odsúhlasené. 8. Z potvrdenia o zaslaných upomienkach k pôžičke č. XXXXXX vyplýva, že žalobca eviduje e-mailom zaslané upomienky žalovanému zo dňa 02.01.2019, 03.01.2019, 08.07.2022 a 20.07.2022. 9. Z výzvy na okamžité uhradenie dlžoby zo dňa 02.09.2022 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy vo výške 687,09 eur do 14.09.2022 do 16,00 hod. K výzve nebol pripojený žiaden dôkaz o jej odoslaní akoukoľvek formou žalovanému. 10. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou. 11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 16. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z.") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. 18. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska. 19. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25. 20. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. iný veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, len na základe povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska. 21. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (ďalej len "zákon č. 266/2005 Z. z.") tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku. 22. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. 23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z. z. dodávateľ môže použiť na ponuku finančných služieb spotrebiteľovi prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce priamu komunikáciu len s jasným a zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa, alebo ak proti ich použitiu spotrebiteľ výslovne nenamieta; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona. Automatický telefónny volací systém a fax môže dodávateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom spotrebiteľa. 24. Podľa § 8 zákona práva č. 266/2005 Z. z. spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi 25. Podľa 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 26. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 27. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 28. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 29. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o konanie s cudzím prvkom, zaoberal sa súd predovšetkým otázkami svojej právomoci a rozhodného práva, ktoré je na vec potrebné aplikovať. Súd dospel k záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky je daná, a to podľa článku 17 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis). Je totiž nepochybné, že hoci žalobca sídli v Českej republike, svoju podnikateľskú činnosť smeruje do Slovenskej republiky, v ktorej má žalovaný ako spotrebiteľ bydlisko, nakoľko žalobca ponúka spotrebiteľom možnosť uzavrieť zmluvu o úvere prostredníctvom slovenskej lokalizovanej stránky www.minipozicka.sk. 30. Pokiaľ ide o rozhodné právo, z rovnakého dôvodu, nakoľko žalobca smeruje svoju podnikateľskú činnosť na územie Slovenskej republiky ako krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. a) a písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), je rozhodným právnym poriadkom právny poriadok Slovenskej republiky. Hoci v zmluve je uvedené, že je uzavretá podľa zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonníka zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru v znení neskorších predpisov, teda podľa českého právneho poriadku, toto zmluvné ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve nezodpovedá požiadavkám podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Rím I, v zmysle ktorého voľba iného právneho poriadku musí byť urobená výslovne alebo musí byť jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Priemerný spotrebiteľ nemôže tomuto zmluvnému ustanoveniu rozumieť tak, že sa zmluva ako celok a všetky práva a povinnosti jej účastníkov spravujú právnym poriadkom Českej republiky, ani následkom,
ktoré sú s tým spojené. Pokiaľ by aj zmluva ako celok bola platná, na toto ustanovenie by bolo potrebné nahliadať ako na neplatné pre rozpor s článkom 3 ods. 1 nariadenia Rím I, keďže nejde o výslovnú voľbu právneho poriadku Českej republiky. Preto súd otázku platnosti zmluvy skúmal podľa práva Slovenskej republiky. 31. Súd po ustálení existencie svojej právomoci a vyriešení otázky rozhodného práva, sa ďalej zaoberal platnosťou v konaní predloženej zmluvy. Súd uvádza, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z úradnej povinnosti, teda aj bez návrhu, resp. bez toho, aby sa protistrana tejto neplatnosti dovolala. Žalobca predložil spolu so žalobou zmluvu o úvere (smlouva o úvěru) č. XXXXXX zo dňa 23.12.2019, od ktorej si odvodzoval svoj nárok voči žalovanému. V predmetnej zmluve síce bol označený svojimi osobnými údajmi žalovaný ako dlžník, ale nie je z nej zrejmé (a nevyplýva to ani zo žiadneho iného žalobcom predloženého dôkazu), či s ňou žalovaný prejavil súhlas. Zmluva o úvere mala byť podľa toho, čo je v nej samotnej uvedené, elektronický dokument podpísaný elektronickými podpismi oboch jej účastníkov. O tom, že táto zmluva bola skutočne podpísaná jej stranami, žalobca žiaden dôkaz neprodukoval, nie je vôbec zrejmé či a akým technickým postupom malo k podpisu zmluvy dôjsť. Samotná poznámka "-podepsané elektronicky-" na zmluve takýmto dôkazom podľa názoru súdu nepredstavuje. Z predloženej zmluvy o úvere ani žiadnych listín predložených žalobcom nevyplýva, že žalovaný disponuje zaručeným elektronickým podpisom a túto skutočnosť nemožno bez ďalšieho prezumovať. Navyše, aj keby žalovaný disponoval zaručeným elektronickým podpisom žalobca ničím nepreukázal, že ho na uzavretie tejto zmluvy aj použil. Žalobca taktiež nepreukázal ani to, či on sám zmluvu zaručeným elektronickým podpisom podpísal. Súd uvádza, že hoci v zmysle § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka nie je jediným do úvahy prichádzajúcim spôsobom uzavretie zmluvy elektronickými prostriedkami na diaľku jej podpísanie zaručeným elektronickým podpisom, bol to samotný žalobca, ktorý ako spôsob uzavretie zmluvy medzi zmluvnými stranami zvolil elektronický podpis. Súčasne nakoľko uzavretie úverovej zmluvy na diaľku by predstavovalo poskytnutie finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z., bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že dostal jasný a zrozumiteľný súhlas spotrebiteľa na použitie takejto ponuky finančných služieb podľa § 3 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z. z. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, aj keby zmluva bola riadne jej účastníkmi podpísaná, podľa článku II , druhý odsek, druhá veta predmetnej zmluvy to nestačí na to, aby nadobudla platnosť a účinnosť. Zmluva sa v zmysle uvedeného dojednania stáva platnou a účinnou až poskytnutím úveru spotrebiteľovi podľa tejto zmluvy. Žalobca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že úver bol skutočne žalovanému poskytnutý, t.j. odfinancovaný na jeho účet. 32. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu predložená zmluva o úvere uzavretá nebola. Avšak aj v prípade, že by tento právny úkon bol zachytený na stranami riadne podpísanom elektronickom dokumente a úver by bol v súlade článkom II ods. 2 veta druhá zmluvy odfinancovaný, nebolo by možné zmluvu o úvere považovať za platný právny úkon. Predmetná zmluva by totiž predstavovala spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ju uzavrel veriteľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda v postavení dodávateľa, so spotrebiteľom ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Nejde v zmysle § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko takýmto úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace (v tomto prípade bola splatnosť 7 dní). Ide o tzv. úver, ktorý nie je spotrebiteľským úverom a ktorý je poskytovaný inými veriteľmi spotrebiteľom v zmysle § 24 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca nepredložil súdu povolenie podľa § 24 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. udeleným Národnou bankou Slovenska, ktoré by ho oprávňovalo poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom. Národná banka Slovenska na túto skutočnosť aj upozornila oznámením zverejneným dňa 14.8.2018. Ustanovenie § 24 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. pritom obsahuje výslovný zákaz poskytovania takýchto úverov bez príslušného povolenia. Súdu je aj z jeho z jeho činnosti známe, že žalobca nedisponuje predmetným povolením. V dôsledku tejto skutočnosti by bolo na predloženú zmluvu o úvere (ak by aj platne vznikla) potrebné nahliadať ako na neplatný právny úkon pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), čo má za následok j absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy o úvere. 33. Súd ďalej uvádza, že s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti uzavrel, že účastníci zmluvy o úvere platne zmluvu neuzavreli. Preto do úvahy pripadá vrátenie poskytnutých plnení z neplatnej zmluvy podľa zásad bezdôvodného obohatenia. Právny režim bezdôvodného obohatenia, pod ktorý spadá nárok na vrátenie plnenia z neplatného právneho úkonu, sa spravuje slovenským právnym poriadok s poukazom na článok 10 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), podľa ktorého rozhodným právom je právny
poriadok krajiny, na území ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu, t.j. v tomto prípade právny poriadok Slovenskej republiky. 34. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu platne nevznikol zmluvný vzťah, mohol by mať žalobca voči žalovanému iba nárok podľa § 457 Občianskeho zákonníka na vrátenie toho, čo žalovaný podľa zmluvy dostal, t .j. na vrátenie sumy úveru vo výške 350 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Ako však už súd uviedol, žalobca v konaní ničím nepreukázal odfinancovanie istiny úveru, teda skutočnosť, že podľa neplatnej zmluvy žalovanému aj túto sumu plnil. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôkazné bremeno v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR predstavuje procesnú zodpovednosť strany sporu za preukázanie svojich tvrdení produkovaných v spore. Následkom nesplnenia si procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, je neúspech strany v spore. Zmyslom a účelom dôkazného bremena zaťažujúceho strany sporu je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v prípadoch, keď určitá skutočnosť významná pre rozhodnutie vo veci z hľadiska aplikovateľného hmotného práva nebola alebo nemohla byť v konaní preukázaná, v dôsledku čoho výsledok hodnotenia dôkazov neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti, ani o nepravdivosti určitého tvrdenia. Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno spočíva na tom subjekte konania, ktorý od existencie ním tvrdených skutočností odvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, a ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (porovnaj napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24. júna 2010). 35. S poukazom na uvedené, žalobca by sa mohol úspešne na súde domáhať vydania bezdôvodného obohatenia iba vtedy, ak by preukázal, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, teda že došlo (v tomto prípade) k majetkovému plneniu zo sféry žalobcu do sféry žalovaného plnením z neplatného právneho úkonu. Túto skutočnosť žalobca ničím nepreukázal. 36. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu nároku na zmluvné plnenie, ani prípadnú existenciu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ išlo o jeho tvrdenie o uzavretí zmluvy, a ani pokiaľ išlo o tvrdenie o poskytnutí peňažnej sumy žalovanému. Nakoľko žalobca nemá nárok na žalovanú istinu, poplatky za upomienky, bez ďalšieho mu nevznikol ani nárok na požadované úroky z omeškania. Preto súd žalobu žalobcu zamietol. 37. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.1CSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd v súlade so zásadou racionality žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu