Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_K2-39C-7-2017.pdf
PDF · 128.35 KB
No categories available
K2-39C/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice v právnej veci žalobkyne: A. B. - C., nar. X.XX.XXXX B. XXX/XXX XXX XX C., právne zast.: JUDr. Ondrej Lučivjanský, Murgašova 3, Košice, proti žalovaným: 1/TOPASVIT, s.r.o, č. d. 449, Budkovce, IČO: 35 910 739, právne zast.: JUDr. Ján Farkaš, advokát, Námestie slobody 7 071 01 Michalovce, 2/ SPP - distribúcia, a.s, Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35910739, za účasti intervenienta: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 2 195,57 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2. rade a intervenientovi trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.2.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 2.195,57 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.195,57 eur od 14.2.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V odôvodnení žaloby uviedla, že dňa 31.10.2016 o 21:10 hod. došlo v Košiciach – Poľove na Poľovskej ulici k škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla značky Audi A3, EČV C. vo vlastníctve žalobkyne, ktoré viedla žalobkyňa. Škodová udalosť sa stala bez zavinenia žalobkyne, keď žalobkyňa prechádzala úzkou, slabo osvetlenou vozovkou pri rýchlosti najviac 40 km/ h vošla s motorovým vozidlom do výtlku. Na vozovke sa nachádzalo viacero výtlkov a výtlk, na ktorom došlo k poškodeniu motorového vozidla, nebol označený dopravnou značkou ani smerovou tabuľou, resp. iným dopravným zariadením. Čestne to prehlásili aj D. E. a A. F., bývajúci v blízkosti. Žalobkyňa na miesto privolala aj príslušníkov PZ, ktorí spísali záznam o škodovej udalosti a vykonali fotodokumentáciu. OR PZ - Košice, oddelenie dopravných nehôd zistil, že za výtlk zodpovedá žalovaný v 2. rade, ktorého pracovníci na druhý deň po škodovej udalosti k výtlku osadili dopravné značenie. Žalobkyňa telefonicky kontaktovala žalovaného v 2. rade, ktorý jej oznámil, že práce na úseku vozovky vykonáva žalovaný v 1. rade, ktorému má adresovať žiadosť o náhradu škody. Žalovaný v 1. rade žalobkyni oznámil, aby si nárok uplatnila u poisťovateľa Kooperatíva poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Žalobkyňa tak urobila, avšak poisťovňa listom z 10.1.2017 oznámila, že poistné plnenie neposkytne, pretože žalovaný v 1. rade si nepriznal zavinenie vzniknutej škody. Pri predmetnej škodovej udalosti bolo vozidlo žalobkyne poškodené na pravom prednom kolese, odhlučňovacom kryte, v spodnom ramene, v kĺbovom hriadeli, na tlmičoch, na pružinách, na prednej a zadnej náprave, geometrii prednej a zadnej nápravy, predného snímača otáčok a poškodenie puklice. Žalobkyňa si motorové vozidlo nechala upraviť spoločnosťou Moris Slovakia s.r.o. Košice a náklady na opravu vozidla podľa priloženého daňového dokladu boli vo výške 2.195,57 eur. Keďže žalovaní odmietajú poskytnúť žalobkyni náhradu škody, žalobkyňa sa ich domáha súdnou cestou a uplatňuje si aj zákonný úrok z omeškania.
2. Okresný súd Košice II vydal dňa 29.6.2017 platobný rozkaz sp. zn. 39C/7/2017-33 zhodný s petitom žaloby.
3. Podaním doručeným súdu dňa 19.7.2017 podal žalovaný v 1. rade odpor proti platobnému rozkazu s odôvodnením. Žalovaný v 1. rade poprel, že by pri objasňovaní udalosti ODI v Košiciach mal zistiť, že za predmetný výtlk zodpovedá žalovaný v 2. rade. Z listu OR PZ ODI Košice zo dňa 21.12.2016 vyplýva, že došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla žalobkyne a že výtlk na vozovke nebol označený dopravnou značkou, smerovou tabuľou a ani iným dopravným značením. Vyjadrenie bolo vydané 21.12.2016 t.j. takmer dva mesiace po vzniku údajnej škody. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že v čase škodovej udalosti sa na vozovke nachádzalo viacero výtlkov po prácach vykonávaných pre VVS a.s. Košice a inými spoločnosťami. Žalovaný v 1. rade ďalej poprel, že by jeho výtlky neboli riadne označené. Žalovaný v 1. rade vykonáva pre žalovaného v 2. rade činnosť na základe Rámcovej zmluvy č. 0672/15/SPPD/CTZ zo dňa 13.7.2015 s miestom výkonu prác v Košiciach a v Gelnici. Žalovaný v 1. rade namietal príčinnú súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou žalovaného v 1. rade a vznikom škody. Spochybnil čestné prehlásenie D. E. a A. F. a navrhol ich vypočuť. Predložil súdu fotodokumentáciu z realizácie prác preukazujúcu riadne označenie výkopu. Aj po ukončení prác a odovzdaní diela a po vyasfaltovaní sa na mieste samom nachádzali zvyšky dopravného značenie, čo z fotografií vyplýva. Žalovaný v 1. rade spochybnil mechanizmus vzniku škody a síce, že pri rýchlosti 40 km/h pri nájazde na makadamový výtlk nemohlo dôjsť k žiadnej škode. Žalovaný v 1. rade tiež poukázal na to, že z predloženej fotodokumentácie nevyplýva žalobkyňou opisované poškodenie vozidla, pričom spochybnil výšku škody nadväznosti na realizovanú opravu a nezapočítanie amortizácie. Žalobu navrhol zamietnuť a navrhol vstup do konania pre poisťovňu Kooperatíva poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group.
4. Proti vydanému platobnému rozkazu podal dňa 21.7.2017 odpor aj žalovaný v 2. rade. V odpore predovšetkým namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Poukázal na to, že aspekty zodpovednosti za škodu je potrebné posudzovať predovšetkým v kontexte príslušných ustanovení zákona č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách („cestný zákon“). Podľa § 9 a) cestného zákona za škodu, ktorá vznikne užívateľom diaľnic, ciest a miestnych komunikácií zodpovedajú ich správcovia, prípadne vlastníci, správcovia alebo užívatelia priľahlých nehnuteľností. Cestný zákon však zodpovednosť iných subjektov nestanovuje. Žalobkyňa si tak nárok mala uplatniť u správcu dotknutej komunikácie. Odhliadnuc od námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaný v 2. rade poprel tvrdenia žalobkyne a svedkov a označil ich ako nepravdivé a zavádzajúce vo vzťahu k označeniu výtlku pred škodovou udalosťou. Žalovaný v 1. rade na základe požiadavky žalovaného v 2. rade začal s výkonom prác na odstránení úniku plynu dňa 29.7.2016. Účelom presnej lokácie zistenej poruchy ohraničil žalovaný v 2. rade miesto pre výkon prác, k čomu vyhotovil dňa 25.7.2016 aj fotografický záznam. Zo záznamu ako aj zo snímky google maps vyplýva, že práce boli vykonané priamo pred rodinným domom pani D. E. a priebeh prác bol zdokumentovaný. Žalovaný v 2. rade predložil fotografie z 1.8.2016, 10.8.2016, 17.8.2016 kde fotografie zachytávajú výkop s označením výkopu značkami. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že v čase začatia aj priebehu výkonu prác bolo miesto výkonu prác zreteľne označené dopravnými značkami. Vo vzťahu k označeniu výtlku pri vzniku škodovej udalosti dňa 31.10.2016 zo žalobkyňou predložených fotografií v čase škodovej udalosti napriek tomu že sú čierno-biele, je v pozadí jasne viditeľné umiestnenie dopravnej značky „vodiaca tabuľa“ totožné s dopravnou značkou viditeľnou na fotografii zo dňa 17.8.2016. Žalovaný v 2. rade ďalej uvádza, že z osvedčenia o evidencii vozidla vyplýva adresa trvalého pobytu žalobkyne (Pažitná 271/46A, Košice – Poľov) vzdialenej približne 2 minúty autom od ulice Poľovskej č. 62. Žalobkyňa preto musela mať vedomosť o uskutočňovaní rôznych zemných prác obmedzujúcich prechod cez vozovku. Žalobkyňa si tak bola vedomá zhoršeného stavu vozovky ako aj jej slabého osvetlenia, teda mala prispôsobiť spôsob a rýchlosť jazdy stavu vozovky. Navyše, vzhľadom k tomu, že na ceste sa nachádzalo viacero výtlkov žalovaný v 2. rade spochybnil tvrdenie, že žalobkyni škoda vznikla bezprostredne prechodom cez výtlk na ulici Poľovskej č. 62. Ani tvrdenie žalobkyne o tom, že pracovníci žalovaného v 2. rade osadili k výtlku dopravné značenie nasledujúci deň, t.j. 1.11.2016 sa nezakladá na pravde, keďže pracovníci takýmto dopravným značením nedisponujú. Pracovník žalovaného v 2. rade sa dňa 1.11.2016 dostavil na miesto výtlku za účelom zdokumentovania stavu, žiadnu značku na dané miesto neumiestnil ale naopak, zistil, že v čase kontroly sa tam značka nachádzala. Svedčia o tom aj nasnímané fotografie. K rozsahu a výške škody žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobkyňa tvrdený rozsah škody nijako vierohodne nepreukázala, keďže z predložených čierno-bielych fotografií rozsah poškodenia nie je viditeľný. Z týchto dôvodov je sporná aj vierohodnosť
daňového dokladu preukazujúceho súpis vykonaných prác priložených k žalobe. Záverom žalovaný v 2. rade poukazuje na to, že žalobkyňa v žalobe hovorí o poškodených častiach vozidla v jednotnom čísle, pričom z daňového dokladu vyplýva, že pri prácach bol materiál použitý dvojmo. Táto skutočnosť môže dokazovať, že ak žalobca vymedzuje v žalobe poškodenie vozidla v nižšom rozsahu než bol rozsah opravy vozidla, vozidlo mohlo byť už poškodené aj pred prechodom cez sporný výtlk. Poukázaním na uvedené navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
5. Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 39C/7/2017-74 zo dňa 25.8.2017 zrušil platobný rozkaz.
6. Žalobkyňa doručila súdu vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu žalovaného v 1. rade datované dňa 16.10.2017 v ktorom uviedla, že pokiaľ žalovaný v 1. rade namieta príčinnú súvislosť medzi jeho prevádzkovou činnosťou a vznikom škody na motorovom vozidle žalobkyne je potrebné poukázať na vyjadrenie OR PZ ODI Košice, je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobkyňa bezprostredne po vzniku škody na miesto škodovej udalosti privolala políciu a zistenia boli zaznamenané priamo na mieste. Neobstojí tak tvrdenie, že vyjadrenie k škodovej udalosti je 2 mesiace po vzniku škody, keďže z obsahu je zrejmé, že vychádza zo zápisu o škodovej udalosti zo dňa 31.10.2016 kde sa uvádza, že vozovka nebola označená dopravnou značkou ani smerovou tabuľou. Fotodokumentácia predložená žalovaným v 1. rade, z ktorej nie je zrejmé kedy bola vyhotovená, nepreukazuje označenie sporného výtlku. Zavinenie žalovaného v 1. rade je potrebné posúdiť podľa § 420 a) ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Ide o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa predpokladá, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzkovej činnosti a nevyžaduje sa zavinenie. Žalovaný v 1. rade tak musí preukázať existenciu liberačných dôvodov, čo však nepreukázal. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že vyjdením žalobkyne na makadamový výtlk nemohla vzniknúť žiadna škoda, je tvrdením špekulatívnym a nepreukázaným. Žalobkyňa svoje vozidlo nechala opraviť v rozsahu, ako to bolo potrebné na používanie. Vo vzťahu k neamortizácii výšky opravy žalobkyňa poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012.
7. Žalobkyňa doručila súdu vyjadrenie k odporu žalovaného v 2. rade datované 16.10.2017 v ktorom uviedla, že pokiaľ žalovaný v 2. rade namieta pasívnu vecnú legitimáciu s poukázaním na cestný zákon, žalobkyňa sa s uvedeným nestotožňuje. Cestný zákon upravuje iba objektívnu zodpovednosť správcov, resp. vlastníkov komunikácií, nie však zodpovednosť ďalších subjektov za škodu spôsobenú porušením ich povinnosti, ktorá zostáva nedotknutá a uplatní sa súbežne. Zodpovednosť žalovaného v 2. rade tak nie je vylúčená a je potrebné postupovať podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa poukazuje aj na znenie § 43 ods. 1 cestného zákona „kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť“. Na uvedené nadväzuje § 43 ods. 2 „ak ten, kto prekážku cestnej premávky spôsobil, ju bezodkladne neodstráni, je povinný ju označiť a oznámiť to policajtovi, ak prekážku neoznačí, príslušný správca cesty je povinný ju bezodkladne označiť na náklady jej pôvodcu“. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že žalovaný v 2. rade ako aj žalovaný v 1. rade si zákonnú povinnosť riadne nesplnili. Pokiaľ žalovaný v 2. rade sa pokúša svoju zodpovednosť preniesť na žalobkyňu argumentujúc, že prechádzala vozovkou slabo osvetlenou a s prekážkami na ceste, žalobkyňa uvádza, že prechádzala oveľa nižšou rýchlosťou, napriek tomu nebolo v jej možnostiach škode zabrániť. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka o prevenčnej povinnosti, ktorá však nemôže byť chápaná ako bezbrehá povinnosť predvídať každý možný vznik škody. To vyplýva napr. z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 28Cdo/3130/2011. Má ísť o bežnú mieru opatrnosti nie o bezbrehú povinnosť predvídať a predísť možným škodám v budúcnosti. Pokiaľ sa žalovaný v 2. rade snaží spochybniť vierohodnosť predložených čestných prehlásení žalobkyňa uvádza, že podstatné je označenie predmetného výtlku v čase škodovej udalosti teda 31.10.2016 o 21:23 hod., čo však žalovaný v 2. rade nepreukázal ani predloženou fotodokumentáciou. Vo vzťahu k fotografii zo dňa 31.10.2016, ktorá má zachytávať označenie výtlku v období najbližšom k vzniku škody žalobkyňa uvádza, že nie je možné identifikovať kde bola vyhotovená, ale predovšetkým to, že bola vyhotovená až po škodovej udalosti. Naopak, žalobkyňa predložila súdu okrem čestných prehlásení aj policajný záznam o tom, že na mieste škodovej udalosti toto značenie prítomné nebolo. K spochybneniu výšky škody žalovaným v 2. rade žalobkyňa uviedla, že tvrdenie žalovaného je špekulatívne, žalobkyňa má za to, že preukázala porušenie právnej povinnosti žalovaného v 2. rade poukazujúc na to, že privolaný príslušník PZ zachytil čas a miesto vzniku škody, rozsah škody ako aj to, že výtlk nebol označený. Naproti tomu tvrdenia žalovaného o tom, že škoda mohla vzniknúť aj inak, sú špekuláciou. Rozsah škody žalobkyňa preukazuje faktúrou dodávateľa, ktorému za opravu riadne zaplatila.
8. Podaním zo dňa 29.11.2017 oznámil vstup do konania intervenient na strane žalovaného v 1. rade Kooperatíva poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group so sídlom v Bratislave. V podaní uviedol, že vstupuje do konania ako intervenient na strane žalovaného v 1. rade, nakoľko tento má s poisťovňou uzavretú poistnú zmluvu č. 6584928765 pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu právnických osôb. Z predmetnej poistnej udalosti žalobkyni za žalovaného v 1. rade neposkytli poistné plnenie z dôvodu, že žalovaný v 1. rade svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu nepriznal a svoje stanovisko nezmenil. Navrhol vykonanie dôkazov navrhnutých žalovaným v 1. rade, posúdiť prípadnú zodpovednosť žalovaného v 2. rade, ako aj prípadnú spoluúčasť žalobkyne. Intervenient za nevyhnutné považuje, aby žalobkyňa preukázala, že všetky poškodenia na motorovom vozidle vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.
9. Žalovaný v 1. rade v duplike doručenej súdu dňa 3.7.2018 zotrval na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v odpore, vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie s poukázaním na cestný zákon.
10. Žalovaný v 2. rade v duplike doručenej súdu dňa 23.7.2018 uviedol, že podľa žalobkyne cestný zákon stanovuje iba objektívnu zodpovednosť správcov, resp. vlastníkov komunikácií, pričom zodpovednosť ďalších subjektov za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti ostáva nedotknutá, v súvislosti s čím je žalovaný v 2. rade presvedčený o nedostatku svoje pasívnej vecnej legitimácie. Avšak podľa žalobkyne sa má súbežne so zodpovednosťou podľa cestného zákona použiť aj zodpovednosť ďalších osôb. Ku škodovej udalosti žalobkyňa argumentuje privolaním príslušníka polície, ktorý mal potvrdiť, že škoda vznikla nabehnutím na sporný výtlk, záznam mal potvrdiť, že v čase vzniku škody výtlk označený nebol, a v zázname mal tiež zachytiť rozsah škody. Ďalšie tvrdenie žalobkyne zotrváva na neoznačení výtlku a výške uplatnenej škody, ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s prechodom cez sporný výtlk. K uvedenému žalovaný v 2. rade uvádza, že zotrváva na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie tak ako to namietal v podaní z 21.7.2017. K argumentom týkajúcim sa neoznačenia výtlku podľa vyjadrenia privolaného príslušníka polície ako aj k zachyteniu rozsahu škody žalovaný v 2. rade tieto tvrdenia považuje za účelové a zavádzajúce. Škodová udalosť mala nastať 31.10.2016 o 21:10 hod. a príslušník škodovú udalosť preveril 21:23 hod., teda informácia je vierohodná vo vzťahu k času preverovania. Zo záznamu vyplýva to, že časť vozovky bola označená a vyfrézovaná s nízkou (prepadnutou) vrstvou makadamu. Iné skutočnosti zo záznamu vôbec nevyplývajú. Zo záznamu tak nevyplýva, že v čase škodovej udalosti výtlk nebol označený, výtlk nebol označený v čase preverenia. Zo záznamu nevyplýva ani rozsah škody, ani spôsob, akým k škode došlo. Žalovaný v 2. rade zotrval aj na argumentácii vo vzťahu k rozsahu škody, ktorá mala vyplývať z priložených fotografií a síce fotografie sú čierno-biele, miestami rozmazané, nedokumentujú uvádzaný rozsah škody. Vo vzťahu k neoznačeniu výtlku žalovaný v 2. rade taktiež zotrval na svojom stanovisku a síce, že výtlk bol od začiatku výkonu prác riadne označený, čo dokazujú aj priložené fotografie. Pracovník, ktorý prišiel na miesto udalosti na 2. deň 1.11.2016 v dopoludňajších hodinách zistil, že značka sa na mieste výtlku nachádzala. Na základe uvedeného je preto dôvodné predpokladať, že výtlk bol označený značkou aj v čase škodovej udalosti, resp. že na účely zhotovenia fotodokumentácie bola značka dočasne odstránená a až následne vrátená na pôvodné miesto. V kontexte s tým žalovaný v 2. rade argumentuje, že pracovníci žalovaného v 2. rade nemajú k dispozícii dopravné značenie, preto prekážku je povinný označiť správca cesty, čo súčasne vyplýva aj z ustanovenia § 43 ods. 2 zák. č. 8/2009. Uvedené tak podporuje argumentáciu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaný v 2. rade zotrval aj na argumentácii o nepreukázaní rozsahu škody v nadväznosti na zlú kvalitu vyhotovených fotografií, na nezrovnalosti v daňovom doklade, kde sú uvedené náklady na materiál a prácu pre dve kolesá, čo nezodpovedá tvrdenému rozsahu poškodenia. Navrhol žalobu po vykonanom dokazovaní zamietnuť.
11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v spise, výsluchom žalobkyne a čestnými prehláseniami svedkov, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:
12. Zo záznamu o preverení oznámenia – škodovej udalosti vyhotoveného OR PZ v Košiciach – Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie dopravných nehôd zo dňa 31.10.2016 vyplýva, že dňa 31.10.2016 v čase o 21:23 hod. bol na úsek Košice – Poľov, ulica Poľovská vykonané preverenie oznámenia – škodovej udalosti oznámenej 31.10.2016 o 21:10 hod. Účastníkom škodovej udalosti bolo vozidlo Audi A3 EČV KE503IX s uvedením VIN vozidla vodiča A. B. – C., s uvedením identifikačných údajov. V zázname sa uvádza: „Neoznačená vyfrézovaná časť vozovky s nízkou vrstvou makadamu.“ Ďalej zo záznamu vyplýva: „Nezavinené vodičom – neoznačený vyfrézovaný úsek vozovky s prepadnutým
štrkom – makadamom.“ V zázname je uvedené, že bol prítomný zástupca za mesto C. a za VVS a.s. Košice.
13. Žalobkyňa predložila súdu osvedčenie o evidencii vozidla vystavené na meno A. B. – C., fotografie vyhotovené 31.10.2016 o 22:21 hod. so zachytením motorového vozidla na makadamovom výtlku na strane spolujazdca. Ďalej na fotografii je zachytené koleso vozidla, avšak nie je možné zistiť poškodenie kolesa s poukázaním na zlú kvalitu fotografie. Ďalej fotografie zachytávajú aj sporný výtlk bez označenia.
14. Žalobkyňa predložila súdu vyjadrenie z 21.12.2016 vyhotovené OR PZ, Okresný dopravný inšpektorát v Košiciach, oddelenie dopravných nehôd, v ktorom sa uvádza: „Na základe žiadosti ku škodovej udalosti zo dňa 31.10.2016, ktorá sa stala v čase o 21:10 hod. v Košiciach – Poľove na ul. Poľovskej a pri ktorej došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla zn. Audi A3, ev. č.. C. uvádzam, že v zápise o škodovej udalosti sú uvedené údaje, ktoré boli na mieste tejto udalosti zistené a preverené. V čase preverenia škodovej udalosti výtlk na vozovke nebol označený dopravnou značkou ani žiadnou smerovou tabuľou resp. iným dopravným zariadením. Jednalo sa o neoznačený výtlk na vozovke s prepadnutým zásypom – makadamom, čo je uvedené aj v zázname o škodovej udalosti. Fotodokumentácia z danej škodovej udalosti vyhotovená políciou na mieste v čase jej preverenia nebola dodatočne poskytnutá žiadnemu účastníkovi.“
15. Žalobkyňa predložila súdu čestné prehlásenie D. E. zo dňa 20.12.2016 v ktorom sa uvádza „prehlasujem, že inkriminovaný výtlk nebol označený dopravnou značkou od jeho vzniku“.
16. Žalobkyňa predložila súdu čestné prehlásenie A. F. zo dňa 20.12.2016 v ktorom sa uvádza, že „prehlasujem, že inkriminovaný výtlk nebol označený dopravnou značkou od jeho vzniku“.
17. Z vyrozumenia Kooperatíva Vienna Insurance Group poisťovne zo dňa 10.1.2017 vyplýva, že poisťovňa žalobkyni poistné plnenie ako náhradu škody neposkytuje, nakoľko poistený škodca si nepriznal svoje zavinenie za vzniknutú škodu.
18. Žalobkyňa predložila súdu daňový doklad zhotovený Moris Slovakia s.r.o., č. dokladu 21 111191 na meno príjemcu – žalobkyne, z ktorého vyplýva suma k úhrade 2.195,57 eur. V časti materiál sú uvedené položky v množstve dvoch kusov – disk oceľový/hliník, závažie lep, ventil bezdušový, skrutka, šrub, pneu nankang NS-20.
19. Žalovaný v 1. rade predložil súdu fotografie zo dňa 10.7.2017 zachycujúce výkop v časti sporného výtlku označený kovovou zábranou, fotografiu zo dňa 10.7.2017 so značkou práca na ceste, fotografiu z 10.7.2017 zachytávajúcu výtlk s označením prekážky na ceste a fotografiu z 10.7.2017 zachytávajúcu uzavretý a zasypaný výtlk.
20. Žalovaný v 1. rade predložil súdu čestné prehlásenie G. H. v ktorom sa uvádza: „Čestne prehlasujem, že dňa 3.11.2017 som bol prítomný ako pracovník firmy TOPASVIT s.r.o. s konateľom pánom I. J. D. v obci Poľov, okres Košice na oprave poruchy úniku plynu pri dome č. 62 kde bola zasypaná vyššie spomenutá oprava plynového potrubia a označená výstražnou značkou. Pri tejto poruche sa stretol Ing. Chvostáľ s pani B. – C., ktorá žiadala od pán Chvostáľa, že si poškodila vozidlo a že ak je podnikateľ, nech jej dá aspoň 90 eur, že je nezamestnaná a on podniká, tak nech jej dá nejaké peniaze, lebo ak jej nič nedá, vyjde ho to ináč draho!! Pán J. pýtal nejaké doklady o tom, že sa jej niečo stalo na aute, auto nech ukáže, ale p. B. – C. povedala, že nič nemá, žiadne doklady, že mu nič nedá a že auto nemá doma!“ Čestné prehlásenie je datované 13.7.2017. Rovnaké čestné prehlásenie s totožným obsahom a z rovnakého dňa podpísal aj K. C..
21. Žalovaný v 2. rade predložil súdu farebné fotografie zo stránky google maps zachytávajúce rodinný dom na adrese B. XXX/XX dňa 20.7.2017. Z ďalších fotografií vyplýva označenie miesta výkopu, umiestnenie dopravnej značky práca na ceste, pričom dátumy sú dopisované rukou. Žalovaný v 2. rade tiež na fotografii zo dňa 31.10.2016 vyznačil značku, ktorá je však v pozadí a nie je umiestnená pri spornom výtlku. Na fotografii zo dňa 1.11.2016 je už výtlk označený opäť výstražnou značkou o prekážke na ceste.
22. Žalovaný v 1. rade predložil súdu Rámcovú zmluvu č. 0672/15/SPPD/CEZ uzavretú medzi objednávateľom SPP distribúcia, a.s. so sídlom v Bratislave a zhotoviteľom TOPASVIT, s.r.o. so sídlom v Budkovciach na realizáciu územných a výkopových prác na plynovodoch pre SPP distribúcia, a.s., okresy Gelnica a Košice.
23. Žalobkyňa bola v konaní vypočutá, vo výpovedi uviedla, že motorové vozidlo si poškodila na neoznačenom výtlku cesty. Býva síce v Poľove, avšak nie na adrese kde s vozidlom prechádzala. Vozidlom išla asi okolo 22 hod. aj keď presný čas si už nepamätá, bola tma. Na ľavej strane cesty bola reflexná značka tak samozrejme išla na pravú stranu cesty, kde chytila predným aj zadným kolesom neoznačený hlboký výtlk. Hneď zavolala políciu, ktorá prišla asi o 10 min. a nehodu zdokumentovala. Boli prizvaní aj pán z mesta avšak bolo skonštatované, že sa jedná o vodárenský výtlk. Žalobkyňa kontaktovala ráno vodárne, ale zistilo sa, že to patrí SPP. Kontaktovala SPP, kde ich na výtlk upozornila a požiadala ich, nech ho označia. SPP to zrejme urobilo, keďže policajti žalobkyni oznámili, že výtlk je označený. Žalobkyňa kontaktovala aj štatutárneho zástupcu žalovaného v 1. rade, tento ju však odbil, že výtlk je označený. Na položené otázky žalobkyňa odpovedala, že poškodené motorové vozidlo najprv dala ohliadnuť v Slovexperte a servis vyberala z tých, ktoré jej dala k dispozícii poisťovňa. Spoločnosť H. vybrala preto, že bol najbližší pri Slovexperte. Oprava sa týkala len poškodení. Na otázku v nadväznosti, že žalobkyňa vo výpovedi spomínala značku označujúcu výtlk, kde tento mal byť umiestnený, žalobkyňa uviedla, že asi 20 metrov od sporného výtlku. Ďalej žalobkyňa uviedla, že jej motorové vozidlo pred nehodou bolo normálne pojazdné a nemalo žiadne poškodenia. Sporný výtlk žalobkyňa popísala tak, že bol široký asi 1,20 m, dlhý 2 m a makadam bol vyjazdený, pričom na okraji bola ostrá hrana. Žalobkyňa poprela, že by si pýtala od konateľa spoločnosti sumu 90 eur pod hrozbou súdneho konania.
24. V konaní bola predovšetkým sporná otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. K uvedenému podal písomné vyjadrenie žalovaný v 2. rade podaním doručeným súdu 26.5.2022, v ktorom poukázal predovšetkým na znenie § 9 a) ods. 2 zákona č. 135/1261 Z.z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), kde podľa vyjadrenia žalobkyne k poškodeniu motorového vozidla malo dôjsť v súvislosti s poškodením vozovky spôsobenej odstraňovaním poruchy plynárenského zariadenia. Za závadu v zjazdnosti komunikácie sa považuje aj poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácií alebo prevádzkovateľmi činnosti v okolí diaľnic, ciest a miestnych komunikácií. V medziach možností správcu dotknutej komunikácie bolo na existenciu závady v zjazdnosti upozorniť, keďže činnosť bola vykonávaná od augusta 2016 a k poškodeniu vozidla malo dôjsť 31.10.2016. Žalobkyňa si tak nárok mala uplatniť u správcu dotknutej komunikácie. Žalovaný v 2. rade tiež zdôraznil dodržiavanie prevenčnej povinnosti.
25. V konaní malo byť vykonané znalecké dokazovanie, avšak s poukázaním na modifikované predbežné právne posúdenie súdu vo vzťahu k námietke pasívnej vecnej legitimácie sa znalecké dokazovanie nevykonávalo.
26. Právny zástupca za žalobkyňu vo vzťahu k otázke vecnej legitimácie doručil súdu písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že v súlade s ustálenou súdnou praxou a relevantnou právnou teóriou sú predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu existencia protiprávneho úkonu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou a zavinenie, ktoré nemá základ v nedbanlivosti. Právna povinnosť môže byť stanovená buď priamo zákonom, alebo iným predpisom objektívneho práva, zmluvným vzťahom, alebo spočíva v nezachovaní určitého všeobecného štandardu správania (porušenie generálnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka). Aj keď je cestný zákon upravujúci zodpovednosť vlastníka (správcu) komunikácie za škodu vo vzťahu k § 420 Občianskeho zákonníka špeciálnym predpisom neznamená to, že by nebola daná objektívna zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka, resp. že by táto bola automaticky vylúčená. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase škodovej udalosti cesta nebola zhotoviteľom ako poškodené miesto riadne označená. Táto povinnosť žalovaných vyplývala nielen z cestného zákona ale aj v zmysle ustanovenia § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka. V rámci zisťovania príčin vzniku škody je podľa názoru žalobkyne konajúci súd povinný zisťovať, či existuje určitá súvislosť (kauzálny nexus) medzi škodou samotnou a protiprávnym úkonom a či určitá skutočnosť vznik škody reálne spôsobila, resp. či by škoda vznikla aj bez existencie skúmanej skutočnosti (protiprávneho konania). Na základe uvedeného je tak daná pasívna vecná legitimácia žalovaných. Žalobkyňa v písomnom stanovisku odkazuje aj na rozhodovaciu prax. Záverom má za to, že ak sa konajúci súd rozhodne na predmetnú vec aplikovať
cestný zákon, tak v súlade s ustanovením § 9a) cestného zákona by boli pasívne vecne legitimovaní aj žalovaní z dôvodu neoznačenia vykonávaných prác a výrezov na vozovke.
27. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 135/1961 o pozemných komunikáciách (Cestný zákon), závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete 2i) a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
28. Podľa § 9a ods. 1, 2 Zákona č. 135/1961, užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych ciest nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo miestnych ciest. Správcovia diaľníc, ciest a miestnych ciest však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
29. Podľa § 3d ods. 3, 5 písm. d/ Zákon č. 135/1961, miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.
Správu pozemných komunikácií vykonávajú,
a) ak ide o diaľnice a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná spoločnosť, 2ba)
b) ak ide o cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom, 2c)
c) ak ide o cesty a miestne cesty pre cestnú nemotorovú dopravu vo vlastníctve samosprávneho kraja, samosprávny kraj, prípadne právnické osoby ním na tento účel založené alebo zriadené,
d) ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne cesty a účelové cesty vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, ak osobitný predpis 2caa) neustanovuje inak,
e) ak ide o účelové cesty vo vlastníctve štátu 2b) - právnické osoby, ktorým celkom alebo prevažne slúžia,
f) ak ide o prejazdné úseky cez colné priestory - príslušné colné orgány po dohode s cestným správnym orgánom a správcom diaľnice alebo cesty vedúcej k hraničnému priechodu,
g) ak ide o koncesné cesty - koncesionár počas koncesnej lehoty.
30. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
31. Podľa § 420 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
32. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
33. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
34. Podľa § 420a ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
35. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie tak, ako ju žalované strany sporu namietali. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania (strany sporu) v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzkov), má pasívnu vecnú legitimáciu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi, ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Pasívna vecná legitimácia znamená, že určitý subjekt je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej mu z hmotného práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu, aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Nedostatok vecnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie žaloby.
36. Cestný zákon upravujúci v § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu komunikácií za škodu je vo vzťahu k ust. § 420 OZ špeciálnym predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a Cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Zodpovednosť za škodu podľa § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť a teda na vznik škody sa nevyžaduje zavinenie. Ako liberačné dôvody zákon ustanovuje prípady, ak by žalovaný preukázal, že nebolo v jeho možnostiach závadu v zjazdnosti odstrániť, ani na túto závadu predpísaným spôsobom upozorniť. Tieto liberačné dôvody treba vykladať objektívne, nie subjektívne, čo už ustálila rozhodovacia prax. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí publikovanom v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R24/1982 zaujal stanovisko, že medze možností, v ktorých je organizácia cestného hospodárstva schopná odstrániť závady v zjazdnosti v ceste alebo na ne predpísaným spôsobom upozorniť, treba chápať objektívne. Treba preto posudzovať všetky možnosti, ktoré mohli byť využité a vylúčiť len tie spôsoby zistenia a odstránenia závad, alebo upozornenia na ne, ktoré sa ukážu objektívne nemožnými.
37. Aplikujúc právny názor, napr. NS SR sp. zn. 8Cdo/112/2014-330, chýbajúca dopravná značka, ktorá bola na cestnej komunikácii pôvodne osadená, avšak ku dňu 31.10.2016 kedy došlo k dopravnej nehode značka chýbala, predstavuje závadu v zjazdnosti komunikácie v zmysle § 9a ods. 2 Cestného zákona, keď žalovaní v 1. a 2. rade preukázali, že pôvodne tam značka osadená bola, no v možnostiach žalovaných nebolo mať vedomosť, že niekto uvedenú značku z miesta výtlku odstránil. Súd na základe uvedeného prijal názor, že v prejednávanej veci je daná zodpovednosť správcu miestnej komunikácie za škodu, ktorá vznikla žalobkyni v dôsledku závady zjazdnosti. Správcom predmetnej komunikácie však nie je žalovaný v 1. rade, ani žalovaný v 2. rade, túto skutočnosť žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala.
38. Zákonodarca špeciálne v § 9a ods. 2 Cestného zákona upravil zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla užívateľom diaľníc, ciest a miestnych ciest a všeobecný predpis, ktorým je Občiansky zákonník je možné aplikovať iba v prípade, ak v osobitných právnych predpisoch nie je špeciálne zákonodarcom upravená zodpovednosť za škodu. Pri opačnom výklade by sa negoval účinok špeciálneho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 135/1961 Zb. a ktorý má prioritu a prednosť pred úpravou všeobecnou, ktorá sa použije iba v prípade, ak špeciálny - osobitný zákon takúto úpravu nemá. V danom prípade podaná žaloba nie je podaná proti subjektu, ktorý je povinným subjektom podľa § 9a ods. 2 Cestného zákona. Súd preto považoval za dôvodné žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na žalovanej strane.
39. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP, keď plne úspešným žalovaným a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. l CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V prípade ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.