Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_27C-370-2012.pdf
PDF · 101.85 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/370/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľa: Holcim Slovensko a.s., 906 38 Rohožník , právne zastúpený JUDr. Genovévou Hlásnikovou, so sídlom Dolný val 30, 010 01 Žilina proti odporcovi: H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom ,X. R. XXX , 013 14, zastúpený JUDr. Eduardom Šoškom, advokátom so sídlom Daniela Dlabača 21, 010 01 Žilina o zaplatenie 1 672,00 € s príslušenstvom, takto:
rozhodol:
Návrh, aby odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.672 eur spolu s 0,05 %-ným úrokom z omeškania denne zo sumy 1.672 eur od 25.6.2012 do zaplatenia sa z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ dňa 12.10.2012 podal návrh, v ktorom žiadal, aby odporca bol povinný zaplatiť sumu 1.672 eur spolu s 0,05 %-ným úrokom z omeškania denne od 25.6.2012 do zaplatenia a trovy konania. V písomnom návrhu uviedol, že spoločnosť Harcek a spol. s.r.o. Kysucké Nové Mesto ako dlžník si na základe objednávky zo dňa 21.3.2012 a všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa, platných od 1.3.2012, ktoré tvoria súčasť objednávky objednal u navrhovateľa betón a jeho dodanie na miesto určené dlžníkom. Navrhovateľ odporcovi dodal tovar v zmysle jeho požiadaviek, čo bolo potvrdené aj na dodacích listoch. Na základe dodacích listov vystavil navrhovateľ faktúru v celkovej výške 1.672 eur. Dlžník nezaplatil uvedené faktúry v deň splatnosti a ani neuplatnil žiadnu reklamáciu dodaného tovaru. Navrhovateľ vyzval dlžníka na zaplatenie, a to upomienkami, naposledy 24.8.2012. Odporca sa podpisom na objednávke ako ručiteľ zaviazal v zmysle bodu 9.7 všeobecných obchodných podmienok uspokojiť všetky pohľadávky navrhovateľa, ak ich neuspokojí dlžník. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie splatných faktúr, a to predžalobnou upomienkou. V zmysle článku 6 bod 6.2. písmeno a) všeobecných obchodných podmienok navrhovateľ požaduje odo dňa omeškania so zaplatením faktúr od 25.6.2012 aj úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Na pojednávaní 29.5. zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že v danom prípade sa na vzťah medzi účastníkmi aplikuje Obchodný zákonník, ako to vyplýva z ustanovenia § 261, a takáto dohoda je aj vo všeobecných obchodných podmienkach bod 9.1 kde sa konštatuje, že pokiaľ v zmluve nie je ustanovené inak, tak sa vzťahy spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka . Na základe tohto aj na vzťah medzi účastníkmi, a to medzi predávajúcim - navrhovateľom a ručiteľom - odporcom je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a to konkrétne § 303 a nasl. , pretože ide o akcesorický právny vzťah. Na základe dokazovania bolo preukázané, že medzi navrhovateľom a spoločnosťou Harcek s.r.o. bola uzavretá kúpna zmluva v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a tovar bol riadne prevzatý kupujúcim a za tovar zaplatené nebolo, a tak navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok od odporcu ako ručiteľa. Pokiaľ je na objednávke odkaz na všeobecné obchodné podmienky, tak je potrebné aplikovať ustanovenie § 273 ods. 3 ktoré uvádza, že je tu možnosť použiť aj zmluvné formuláre, ktoré sú bežne
používané v obchodnom styku. Na objednávke je výslovný odkaz na všeobecné obchodné podmienky a v bode 9.7 sa konštatuje, že kupujúci zabezpečí na zmluve ručenie tretej osoby a zároveň je to aj vyhlásenie ručiteľa. Odporca sám potvrdil, že objednávku podpísal za kupujúceho, ale aj ako ručiteľ po oboznámení sa so všeobecnými obchodnými podmienkami. Na základe všetkých týchto skutočností zástupkyňa žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať aj trovy konania.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 3.1. uviedol, že dňa 2.7.2009 uzavrel pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Harcek a spol. s.r.o., kde pracuje ako stavbyvedúci. Objednávkou zo dňa 21.3.2012 táto spoločnosť objednala u navrhovateľa betón podľa špecifikácie uvedenej v objednávke. Medzi navrhovateľom a spoločnosťou Harcek s.r.o. mal vzniknúť v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka obligačno-právny vzťah a podľa tohto sa navrhovateľ zaviazal dodať kupujúcemu betón podľa špecifikácie vrátane dopravy a kupujúci sa zaviazal za betón zaplatiť kúpnu cenu. Tento tovar bol aj dodaný v zmysle objednávky a navrhovateľ vystavil faktúru v celkovej výške 1.672 eur. Ďalej poukázal odporca na ustanovenie § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého odporca podpísal objednávku za kupujúceho a ide o právny úkon pri ktorom obvyklým spôsobom bola zabezpečená objednávka. Ďalej odporca poukázal na ustanovenie § 261 ods. 1,2, Obchodného zákonníka a § 546 Občianskeho zákonníka s tým, že medzi účastníkmi konania nie je možné aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka, nakoľko ich vzťah nespadá pod ustanovenie § 261 a ani nebola uzavretá dohoda podľa § 262 Obchodného zákonníka. Na vznik ručenia je potrebné podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka uzatvoriť zmluvu medzi veriteľom a ručiteľom a vyhlásenie ručiteľa adresované veriteľovi musí mať písomnú formu. Na základe dohody o ručení vzniká právny vzťah medzi ručiteľom, to znamená osobou odlišnou od dlžníka, a veriteľom. Ručenie predpokladá vykonanie dvoch právnych úkonov, a to uzavretie dohody medzi veriteľom a ručiteľom, že pohľadávka bude zabezpečená ručením a písomné vyhlásenie ručiteľa voči veriteľovi o prevzatí povinnosti uspokojiť jeho pohľadávku v prípade, ak tak neurobí dlžník. Objednávku zo dňa 21.3. podpísal odporca za kupujúceho a aj keď je uvedený ako ručiteľ, tak tu absentuje obligátorná náležitosť, a to písomné vyhlásenie o prevzatí povinnosti. Navrhovateľ sa odvoláva na všeobecné obchodné podmienky, ktoré ale v časti ručenia podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú neplatné z dôvodu neurčitosti. Vyhlásenie ručiteľa písomne musí byť jasné, zrozumiteľné, aby nevznikali pochybnosti o tom, že ide o ručenie. Z obsahu objednávky vyplýva, že predávajúci a kupujúci súhlasia so všeobecnými obchodnými podmienkami, s ktorými sa oboznámili a prevzali ich. Na základe tohto podpísal objednávku aj odporca ako ručiteľ, avšak nebolo žiadnym spôsobom zabezpečené aby písomne vyhlásil veriteľovi prevzatie povinnosti uspokojiť pohľadávku. So všeobecnými obchodnými podmienkami sa neoboznámil a ani mu neboli predložené a bod 9.7. je neurčitý. V tomto prípade nejde o solidárny záväzok medzi ručiteľom a dlžníkom, nakoľko ručiteľ nemá postavenie solidárneho dlžníka. Pri podpisovaní objednávky mal odporca vedomosť o tom, že týmto podpisom zaväzuje zamestnávateľa k právam a povinnostiam ako vyplývajú z objednávky, avšak aj keď je uvedený jeho podpis ako ručiteľa, tak nevedel že sa zároveň má zaviazať aby zaplatil záväzok za svojho zamestnávateľa.
Na pojednávaní zástupca uviedol, že je potrebné na vzťah medzi účastníkmi aplikovať ustanovenie § 546 Občianskeho zákonníka o ručení, ale nie je podstatné či sa aplikuje toto ustanovenie, alebo ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o ručenie, to znamená vyhlásenie že ručiteľ uspokojí pohľadávku veriteľa ak ju neuspokojí dlžník, tak je to obligátorná náležitosť a musí spĺňať formálne aj obsahové náležitosti. Odporca nepopiera že sú splnené formálne náležitosti, ale nie sú splnené obsahové náležitosti. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti žiadal odporca návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom odporcu a oboznámením listinných dokladov, a to objednávky, všeobecných obchodných podmienok, faktúr a dodacích listov, upomienky a pracovnej zmluvy mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
Podľa objednávky zo dňa 21.3.2012 bolo zistené, že predávajúci - navrhovateľ a kupujúci je uvedený Harcek a spol s.r.o. a ďalej v objednávke sa uvádza špecifikácia betónu s uvedením ceny za m3, v ďalšej časti sú náležitosti ohľadne dopravy a splatnosť faktúry do 30.dní od vystavenia. Ďalej sa uvádza, že súhlasia so všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa, platnými od 1.3.2012, s ktorými sa oboznámili a prevzali ich a ktoré sú dostupné aj na webovej stránke navrhovateľa. V ďalšej časti sú uvedené podpisy odporcu za kupujúceho, kde je uvedená aj funkcia stavbyvedúci a ďalej ako ručiteľa
s uvedením dátumu narodenia a trvalého bydliska. V ďalšej časti je razítko navrhovateľa a nečitateľný podpis. Odporca sa vyjadril, že podpísal objednávku tak za kupujúceho ako aj za ručiteľa.
Podľa všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa sa uvádza v bode 9.1., ak nie je v zmluve stanovené inak, zmluva a VOP sa spravujú a riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. V bode 9.7. za účelom zabezpečenia splnenia všetkých povinností kupujúceho, vyplývajúcich zo zmluvy a týchto všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci zabezpečí na zmluve ručenie tretej osoby. Osoba podpísaná na zmluve ako ručiteľ vyhlasuje, že plne súhlasí so zmluvou a týmito všeobecnými obchodnými podmienkami a že uspokojí všetky pohľadávky predávajúceho voči kupujúcemu, vyplývajúce zo zmluvy a týchto všeobecných obchodných podmienok ak ich neuspokojí kupujúci. Tento záväzok ručiteľa bude spoločný a nerozdielny s kupujúcim podľa § 303 Obchodného zákonníka .
Podľa dodacích listov a faktúr mal súd preukázané množstvo dodaného tovaru a fakturované sumy podľa dodacích listov, pričom medzi účastníkmi bolo nesporné, že na základe objednávky zo dňa 21.3.2012 a bližšej špecifikácie množstva samotným odporcom navrhovateľ dodal spoločnosti Harcek s.r.o. predmetný tovar, betón v požadovanom množstve a kupujúci tovar nereklamoval.
Podľa upomienok zo dňa 26.6., 24.7., 24.8.2012 bolo zistené, že navrhovateľ urgoval kupujúceho spoločnosť Harcek s.r.o. na zaplatenie sumy podľa predložených faktúr v celkovej výške 1.277,55 eur a v ďalšej upomienke žiadal zaplatenie úroku z omeškania.
Podľa predžalobnej upomienky zo dňa 10.3.2012 navrhovateľ odporcu vyzval na zaplatenie spolu sumy 1.672 eur, ktorá vyplýva z neuhradených faktúr za dodávku betónu.
Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 2.7.2009 bolo zistené, že odporca je zamestnancom spoločnosti Harcek a spol. s.r.o. s dňom nástupu do práce 3.7.2009 a druh vykonávanej práce stavbyvedúci, miesto výkonu Kamenná Poruba pracovný pomer bol podľa tejto zmluvy dohodnutý na dobu určitú do 31.3.2010.
Odporca vo svojej výpovedi potvrdil uzavretie pracovnej zmluvy s tým, že podľa ďalšej zmeny bol dohodnutý pracovný pomer na dobu neurčitú. Ďalej uviedol, že ako stavbyvedúci má v náplni práce mimo iného aj preberať objednaný tovar a nahlasovať zamestnávateľovi potrebné nákupy tovaru. V uvedenom období bol zodpovedný ako stavbyvedúci za stavbu Zelená Voda. Keďže bol potrebný betón na pokračovanie stavby, tak po dohode so zamestnávateľom objednal priamo u navrhovateľa predmetný betón. Tento betón objednal podľa objednávky zo dňa 21.3.2012 s tým, že presná špecifikácia množstva betónu bola podľa potreby a samotný odporca oznamoval v betonárke, koľko betónu ešte potrebujú doviesť. Ďalej potvrdil, že betón podľa objednávky bol riadne dodaný, ako vyplýva z dodacích listov, a prevzatie betónu taktiež podpisoval odporca. Faktúry za tovar boli adresované jeho zamestnávateľovi a myslí, že zaplatená cena nebola, inak by nebol podaný tento návrh. Odporca ďalej uvádzal, že keď podpisoval objednávku, ktorú podpísal dvakrát, aj ako kupujúci, aj ako ručiteľ, tak si ju neprečítal, ani nevedel čo to je ručenie a prečo dvakrát podpisuje túto objednávku. Taktiež nevie o tom a neprečítal si že by mal súhlasiť so všeobecnými obchodnými podmienkami a tieto nečítal a ani ich neprevzal. Taktiež mu nebola odovzdaná ani táto objednávka, ale zostala u navrhovateľa. Keby vedel že ide o ručenie, tak žiaden doklad by nepodpisoval. Situácia bola taká, že na stavbe potrebovali betón a on ako stavbyvedúci po dohode so zamestnávateľom priamo tento betón objednával u navrhovateľa ako dodávateľa. Plnil si len povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 273 ods. 3 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvnú formuláre používané v obchodnom styku.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k takému záveru, že nie sú splnené podmienky aby bolo návrhu vyhovené, pretože výkon práva ktorého sa domáha navrhovateľ je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a teda nepožíva právnu ochranu. Súd v konaní aplikoval na vzťah medzi účastníkmi ustanovenia Obchodného zákonníka. V danom prípade navrhovateľ žiadal od odporcu zaplatenie sumy 1.672 eur , a to navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako ručiteľ. V konaní bolo preukázané, že medzi navrhovateľom ako predávajúcim a spoločnosťou Harcek a spol. s r.o., zamestnávateľom odporcu, ako kupujúcim bola uzavretá riadna kúpna zmluva v súlade s ustanoveniami § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania je nesporné, že na tento vzťah medzi týmito dvoma spoločnosťami, predávajúcim a kupujúcim je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka v súlade s§ 261 ods. 1 a na vzťah medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako ručiteľom je teda potrebné aplikovať ustanovenie § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. V danom prípade ručenie je akcesorický právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať totožné zákonné ustanovenia ako na hlavný právny vzťah, a tak nie je možné na vzťah medzi navrhovateľom a spoločnosťou Harcek a spol. s.r.o. aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ale na vzťah medzi účastníkmi, ktorý vznikol titulom ručenia, aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka § 546 a nasl., tak ako tvrdil odporca. V danom prípade súd dospel k takému záveru, že sú splnené podmienky citovaného § 303 a nasl. o ručení a odporca ako ručiteľ podpisom objednávky prevzal svoj záväzok, ktorý vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok a je v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to konkrétne § 273 ods. 3, že ručiteľský záväzok je obsahom všeobecných obchodných podmienok ako formuláru používaného v obchodnom styku. Odporca ako ručiteľ podpísal objednávku, v ktorej sa výslovne uvádza že súhlasí so všeobecnými obchodnými podmienkami, s ktorými sa oboznámil a prevzal ich. Tvrdenia uvádzané odporcom, že sa neoboznámil s objednávkou a ani so všeobecnými obchodnými podmienkami a nevie ani prečo dvakrát podpisoval objednávku sú právne bezvýznamné, nakoľko tá skutočnosť, že odporca objednávku nečítal, ako tvrdí, nemá za následok zánik záväzku.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd teda dospel k takému záveru, že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy, ale táto mu nemohla byť priznaná, a teda nemohol byť v konaní úspešný, pretože výkon jeho práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodné styku podľa § 265 Obchodného zákonníka, a teda nepožíva právnu ochranu. V danom prípade aj na vylúčenie ochrany výkonu práva súd aplikoval ustanovenie Obchodného zákonníka, tak ako vyplýva už z vyššie uvedeného výkladu, nakoľko ide jednoznačne o obchodno-právny vzťah medzi navrhovateľom a spoločnosťou Harcek a spol. s.r.o., zamestnávateľom odporcu, a vzťah medzi účastníkmi je len akcesorický zmluvný vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia totožného zákona, a tak nie je možné vychádzať z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ale na tento prípad je potrebné aplikovať ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktorý vlastne je konkretizáciou a prispôsobením tohto pojmu na oblasť obchodných vzťahov. V tomto prípade teda nemôže ísť o rozpor s dobrými mravmi vôbec, ale vždy musí byť preukázaný zreteľný rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad, či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú
obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Zásady poctivého obchodného styku sú právne relevantné pri výkone práva.
Súd vychádzal z takéhoto výkladu ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka a vzhľadom na špecifické okolnosti tohto prípadu dospel k takému záveru, že výkon práva navrhovateľa je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a tak nepožíva právnu ochranu, a tak bol návrh v celom rozsahu zamietnutý. V konaní bolo nesporne preukázané, že bola uzavretá zmluva medzi navrhovateľom ako predávajúcim a zamestnávateľom odporcu ako kupujúcim. Zároveň bolo nesporné to, že odporca je zamestnancom spoločnosti Harcek a spol. s.r.o., ktorý kupoval od navrhovateľa predmetný tovar. Postup navrhovateľa, ktorý na objednávke uviedol osobu zamestnanca kupujúceho, ktorý si len plnil svoje povinnosti na základe pracovnej zmluvy súčasne ako ručiteľa a len vo všeobecnosti len na objednávke uviedol že súhlasí so všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa, s ktorými sa oboznámil a prevzal ich, a až v týchto všeobecných obchodných podmienkach uviedol vyhlásenie ručiteľa s plnením záväzku ak ho nesplní kupujúci je jednoznačne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Takýto postup , kde podnikateľský subjekt zaväzuje zamestnanca svojho obchodného partnera, ktorý si len plní svoje pracovné povinnosti v súlade so Zákonníkom práce, kde je mu poskytované zvýšená ochrana, nemôže požívať právnu ochranu podľa citovaných ustanovení Obchodného zákonníka. Odporca si len plnil svoje povinnosti podľa pracovnej zmluvy ako stavbyvedúci a po dohode so svojim zamestnávateľom na stavbu objednal u navrhovateľa betón, ktorý ďalej bližšie špecifikoval ústnou formou. Išlo o bežný postup pri objednávaní tovaru a tento nebol spochybnený žiadnou so zmluvných strán. Navrhovateľ konal nepoctivo, keď si chcel zabezpečiť úhradu svojej pohľadávky na úkor zamestnanca zmluvného partnera, a to ešte podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikujú na vzťah medzi podnikateľskými subjektmi, kde je prioritou zabezpečenie zmluvnej voľnosti pri úprave obchodno-právnych vzťahov a bežná prax využívania formulárovej zmluvnej úpravy vzťahov. Odporca je zamestnancom kupujúceho a tu je potrebné prihliadať aj na zvýšenú ochranu, ktorá vyplýva z jeho zamestnaneckého pomeru, aj keď nie vo vzťahu k navrhovateľovi ale k zmluvnému partnerovi navrhovateľa. Plnenie pracovných povinností odporcu nemôže mať za následok ujmu, ktorá by mu vznikla pri splnení záväzku za svojho zamestnávateľa. Na základe všetkých týchto skutočností súd považoval postup navrhovateľa v tejto veci síce formálne v súlade so zákonom, ale s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti tohto prípadu je tu zrejmý rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, a tak výkon práva navrhovateľa nepožíva ochranu a návrh bol v celom rozsahu zamietnutý.
Podľa § 151 ods. 3 OSP o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Okresný súd Žilina
dňa 19.6.2013
JUDr. Jana Scholtzová
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Surovková Slávka