Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KK-5Pc-5-2023.pdf
PDF · 108.46 KB
Case nature
Area
Subarea
KK-5Pc/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci navrhovateľky/osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D., E. XXX/XX, proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D., E. XXX/XX, toho času G. H. I., J. XXX/X, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Konanie o určenie spätného výživného a bežného výživného nad sumu 100 eur mesačne zastavuje.
II. Otec F. B., nar. XX. XX. XXXX, je povinný prispievať na výživu plnoletej dcéry A. B., nar. XX. XX. XXXX, sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci plnoletej dcére, za obdobie od 25. 01. 2023 do budúcna, odo dňa doručenia tohto rozsudku osobe povinnej z plnenia vyživovacej povinnosti.
III. Dlžné výživné za obdobie od 25. 01. 2023 do 15. 07. 2023 vo výške 622,54 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne, počnúc mesiacom august 2023, spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci navrhovateľke, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod stratou výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 25. 01. 2023 na Okresný súd Kežmarok návrh na určenie výživného, ktorým žiadala, aby súd zaviazal jej otca prispievať na jej výživu sumou 200 eur mesačne do 10. dňa v mesiaci vopred, a to od 01. 01. 2021.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že toho času je študentkou 3. ročníka K. D. v Prešove a pripravuje sa na svoje budúce povolanie. Počas týždňa žije na internáte a počas víkendov sa vracia do domácnosti k matke, ktorá tam žije aj s jej bratom. Otec s nimi nežije, a to už vyše roka. Zároveň jej otec od roka 2022 prestal akýmkoľvek spôsobom prispievať na jej výživu. Všetky jej výdavky hradí výlučne matka, ktorá však má nízky príjem, dokonca ako rodina žijú na hranici chudoby. Má spojené výdavky s internátom, stravou na internáte, školskými potrebami, cestovnými výdavkami, ošatením. Matkin príjem nepostačuje uhradiť všetky jej výdavky, nakoľko má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Preto žiadala, aby súd podanému návrhu vyhovel.
3. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu, s určením výživného nesúhlasil z dôvodu absencie príjmu.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila navrhovateľka. Nedostavil sa otec, u ktorého má súd predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané, a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, rodným listom navrhovateľky, úradným záznamom z 18. 05. 2023, správami ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, správou ÚPSVaR Martin z 02. 06. 2023, odpoveďami na lustrácie účastníkov v REGOB, registri Sociálnej poisťovne, oznámením ÚPSVaR Martin z 15. 06. 2023, vyjadrením otca/ osoby povinnej z vyživovacej povinnosti doručené dňa 22.06.2023, potvrdením o štúdiu navrhovateľky, rozsudkom OS KK č. k. KK-12P/70/2023 - 43 z 19. 04. 2023 a zistil nasledovné.
6. Navrhovateľka vo svojej výpovedi návrh v časti spätného výživného od 01. 01. 2021 do podania návrhu a v časti bežného výživného nad 100 eur zobrala späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Ďalej uviedla, že na návrhu na určenie výživného vo výške 100 eur mesačne od podania návrhu trvá. V súčasnej dobe stále študuje na SOŠ v Prešove, a to konkrétne na lesníckej škole. V nasledujúcom školskom roku ide do 4. ročníka a plánuje študovať aj na vysokej škole. Keďže študuje mimo miesta trvalého bydliska, býva na internáte, s čím má zvýšené náklady. Za internát platí cca. 200 eur mesačne, v čom je započítaná aj strava vrátane desiaty, ktorú si robí sama. Cestovné výdavky viac – menej nemá, nakoľko cestovanie vlakom, občas však ide autobusom a jedna cesta ju vyjde na 5 eur. Na začiatku školského roku má výdavky na ošatenie v škole v sume 50 eur. Mesačne dostáva vreckové od matky v sume 40 eur. Na stravu doma minie asi ešte 80 eur mesačne. Na hygienické potreby má mesačné výdavky 15-20 eur mesačne a na ošatenie a obuv v priemere 80 eur mesačne. Mesačne si dobíja kredit za 8 eur. Taktiež jej vzniknú výdavky spojené so stužkovou slávnosťou, asi v sume 300 eur. Všetky jej výdavky hradí výlučne matka, otec jej dlhodobo od roku 2021 žiadnou sumou na výživu neprispieva. Nie je s ním v žiadnom kontakte, len od mamy vie, že sa teraz zdržiava u kňaza v G. H. I., kde sa podrobuje terapii. Matka má príjem cca 1000 eur mesačne, v ktorom je započítaný i daňový bonus a rodinné prídavky. Matka hradí všetky výdavky, za inkaso platí 200 eur mesačne, kde je zahrnutá voda, elektrina, plyn. 20 eur platí do fondu opráv. Mama má dlh voči bratovi v sume 2000 eur, nakoľko minulý rok bola práceneschopná a jej príjmom bola nemocenská dávka vo výške 430 eur a v tom čase si od neho požičiavala peniaze. Okrem toho má matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mladšiemu bratovi. Otec v súčasnej dobe platí bratovi výživné v sume 200 eur mesačne, a to niekedy o mája 2023. Na záver uviedla, že keďže otec je nezamestnaný, netrvá na sume 200 eur, ale sumou 100 eur by jej na výživu prispievať mal, nakoľko nemôže všetky jej výdavky hradiť jej matka a ona sa stále pripravuje na svoje budúce povolanie.
7. Otec sa pojednávania nezúčastnil, vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že nemá žiaden príjem a nemá z čoho platiť výživné. Toho času je v útulku v G. H. I., predtým bol na ulici, bez domova, nakoľko ho manželka vyhodila zo spoločnej domácnosti. Je bez domova, v útulku pracuje za stravu a ošatenie. Požadované výživné nemá z čoho platiť. V súčasnej dobe sú už s manželkou rozvedení.
8. Podľa potvrdenia o návšteve školy je navrhovateľka žiačkou Strednej odbornej školy D. v Prešove v školskom roku 2022/2023.
9. Podľa lustrácie v registri Sociálnej poisťovne otec toho času nemá platiteľa mzdy, nie je mu vyplácané dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie ani poistenie v nezamestnanosti. Naposledy pracoval v roku 2019.
10. Otec je od 29. 03. 2023 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Martin a jeho evidencia trvá. Nie je poberateľom žiadneho peňažného príspevku ŤZP, dávok v hmotnej núdzi, rodičovského príspevku ani iných štátnych dávok.
11. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. KK-12P/70/2023 - 43 bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené. Vo vzťahu k mal. synovi bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec je povinný prispievať na výživu mal. syna sumou 200 eur mesačne vopred do 20. dňa v mesiaci matke maloletého, a to odo dňa doručenia rozhodnutia osobe povinnej z vyživovacej povinnosti. Styk otca s maloletým neupravil.
12. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej Zákon o rodine), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
- úroveň starostlivosti o dieťa,
- bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
- ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
- podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine; plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine; obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Predmetom pôvodného návrhu bol nárok na určenie výživného na plnoleté dieťa, nakoľko doposiaľ súdom určené nebolo a otec navrhovateľke žiadnou sumou na výživu neprispieva. Navrhovateľka pred
prvým pojednávaním vzala návrh v časti o spätné výživné za obdobie od 01. 01. 2021 do podania návrhu a bežného výživného nad sumu 100 eur mesačne späť a v tejto časti žiadala, aby súd konanie zastavil.
15. Vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľkou, súd konanie o určenie spätného výživného a bežného výživného nad sumu 100 eur mesačne zastavil v súlade s § 29 CMP.
16. Navrhovateľka trvala na určení výživného v sume 100 eur mesačne od podania návrhu do budúcna, a teda predmetom tohto konania bol len nárok na určenie výživného v sume 100 eur pre navrhovateľku od 25. 01. 2023 do budúcna, nakoľko jej otec na výživu dlhodobo žiadnou sumou neprispieva. Navrhovateľka podaný návrh odôvodňovala skutočnosťou, že toho času ešte stále študuje na strednej škole, pripravuje sa na svoje budúce povolanie, je plnoletá, nemá žiaden príjem, pričom jej náklady spojené so štúdiom ako i náklady živobytie hradí výlučne matka a tieto každým rokom rastú. Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a táto trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.
18. Pri hodnotení výdajov dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.
19. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že výživné na plnoletú navrhovateľku doposiaľ súdnym rozhodnutím určené nebolo. Zároveň mal súd za preukázané, že otec navrhovateľke žiadnou sumou dlhodobo, nielen od podania návrhu neprispieva.
20. Navrhovateľka má výdavky spojené so štúdiom, a to za ubytovanie a stravu na internáte platí cca 200 eur mesačne, je v tom zarátaná i strava na desiatu, ktorú si hradí sama. Strava doma je mesačne v sume 80 eur, oblečenie a obuv cca. 80 eur mesačne, oblečenie do školy na začiatku roka 50 eur, telefón 8 eur mesačne, hygienické potreby 15-20 eur mesačne, vreckové 40 eur mesačne.
21. Ďalej súd mal za preukázané, že navrhovateľka hoci je už v súčasnej dobe plnoletá, toho času nie je schopná sama sa živiť, pretože ešte študuje, nemá žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa.
22. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. V prípade rozvodu rodičov navrhovateľky súd už nerozhodoval o zverení navrhovateľky do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov, nakoľko v tom čase už bola plnoletá, avšak navrhovateľka po rozvode rodičov žije v spoločnej domácnosti s matkou. Príjem matky je momentálne v priemere výške 1 000 eur v čistom, vrátane rodinných prídavkov a daňového bonusu. Mesačné náklady na bývanie sú v sume 200 eur, 20 eur fond opráv. Všetky výdavky pre dcéru, ktoré vyššie uviedla, hradí matka. Potom hradí aj všetky výdavky pre syna, nakoľko má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Ďalej má náklady na stravu a bežné výdavky so zabezpečením ošatenia, hygienických potrieb.
23. Pokiaľ ide o príjmy otca, tak ten je toho času vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nemá žiaden príjem. Nepracuje od apríla 2019. Momentálne sa zdržiava v útulku v G. H. I., kde sa podrobuje aj
terapii, nakoľko sa predtým bezúspešne liečil na protialkoholickom liečení. Svoje výdavky neuviedol, no uviedol, že útulku pracuje za stravu a bývanie. Rovnako súd zistil, že v súčasnej dobe už je rozvedený a podľa rozsudku o rozvode je zaviazaný prispievať na výživu mal. syna sumou 200 eur mesačne. Túto sumu v súčasnej dobe aj platí.
24. Súd tak nemal preukázané reálne príjmy a výdavky otca navrhovateľky. Strata zamestnania bez skúmania dôvodov straty zamestnania, využitia podpory štátnych sociálnych dávok, preukázania aktívneho hľadania si práce, automaticky nie je dôvodom na to, aby povinný rodič bol oslobodený od platenia výživného. Výživné je zákonná povinnosť každého rodiča, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Otcov záhaľčivý spôsob života, nemôže byť na ťarchu dieťaťa, ktoré nemá žiaden príjem, pripravuje sa na svoje budúce povolanie, a teda v súčasnej dobe nie je schopné samo sa živiť. Rovnako nemožno preniesť povinnosť platiť výživné a zabezpečovať všetky potreby dieťaťa len na jedného rodiča, a to toho, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti, keďže vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. Dokonca rodič, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti by mal vo finančnom vyčíslení platiť vyššiu čiastku, nakoľko osobná starostlivosť ako nemateriálne plnenie sa započítava matke na finančné plnenie. Otec sa liečil z alkoholizmu, avšak po prepustení z liečby, on porušil domácu a ambulantnú liečbu, teda súd má za to, že z dôvodov na jeho strane sa aktuálne nachádza v takej situácii ako sa nachádza. Súd mal preto za to, že by mal dosahovať aspoň minimálnu mzdu. Minimálna mzda na Slovensku je pre rok 2023 stanovená na sumu 700 eur mesačne v hrubom, na ktorú má nárok každý zamestnanec pracujúci na plný úväzok. Zároveň minimálna mzda sa zvyšuje podľa stupňov náročnosti práce v prípade zamestnancov, ktorí sú zamestnaní na základe trvalého pracovného pomeru (t. j. na základe pracovnej zmluvy).
25. Otec sa s navrhovateľkou v súčasnej dobe nestretáva, nie sú v žiadnom kontakte ani osobnom ani telefonickom. Rovnako už od roku 2021 navrhovateľke neprispieva na výživu žiadnou sumou, všetky výdavky navrhovateľky hradí výlučne matka. Ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojmu dieťaťu mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce jeho potrebám, pokiaľ s ním nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o neho nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Súd preto rozhodol o určení výživného, a určil výživné pre navrhovateľku na sumu 100 eur, tak ako žiadala po čiastočnom späťvzatí samotná navrhovateľka. Táto suma síce nepokrýva ani polovicu výdavkov navrhovateľky, no súd mal za preukázané, že je v možnostiach otca platiť takto určené výživné. Súd prihliadol aj na to, že na mal. syna hradí 200 eur mesačne a teda suma vyššia ako 300 eur mesačne titulom výživného pre obe deti by už pre otca bola v súčasnej dobe na hranici jeho možností. Zároveň súd má za to, že je v otcových možnostiach dosahovať príjem, aby mohol jednak platiť výživné a jednak i svoje nevyhnutné výdavky. Taktiež z výpovede navrhovateľky mal súd za preukázané, že mal. synovi prispieva na výživu sumou 200 eur mesačne, teda v útulku nepracuje len za stravu a odev. Zároveň súd poukazuje aj na vek otca, ktorý je v produktívnom veku, kedy by nemal problém nájsť si prácu na začiatok aspoň za minimálnu mzdu.
26. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. Rovnako súd prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť deťom zabezpečuje výlučne matka, nakoľko otec sa s deťmi nestretáva a teda osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy pripočítal matke na plnenie vyživovacej povinnosti. Otec dobrovoľne žiadnou sumou dcére neprispieva.
27. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k plnoletej navrhovateľke súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti
mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
28. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Preto súd určil výživné do budúcna vo vyššej sume ako žiadal otec, nakoľko má za to, že otec, a to s poukazom aj na jeho vyjadrenia, môže dosahovať príjem, z ktorého bude schopný splácať výživné deťom ktoré je okrem iného prednostná pohľadávka. Skutočnosť, že otec z reálne pracuje pre firmu, z ktorej nepoberá žiaden príjem, že je vydržiavaný, no napriek tomu je schopný uhrádzať svoje výdavky, nemôže byť na ťarchu deťom, ktoré sa aj v súčasnej dobe nepretržite pripravujú na svoje budúce povolanie. Zároveň otec sám vo svojich vyjadreniach a výpovediach uviedol, že využíva firemné auto, z firemných peňazí si dal zrekonštruovať dom, ktorý okrem toho, že využíva na firemné účely (realizuje tam školenia, zabezpečuje bývanie pre klientov), využíva aj na svoje vlastné bývanie, všetky nákupy realizuje z firemného účtu, jeho priateľka bez nájomnej zmluvy s firmou používa druhé motorové vozidlo, ktoré je vo vlastníctve firmy, deťom odporúčal, aby mu dali výdavky, ktoré by prehnal cez firemný účet, teda je zrejmé, že z firmy, z ktorej nepoberá žiaden príjem, čerpá iné benefity na svoje súkromné a osobné účely.
29. Súd priznal výživné od 25. 01. 2023, teda podania návrhu na súd. Zároveň súd vypočítal otcovi aj dlžné výživné u navrhovateľky za obdobie od 25.01.2023 do 15.07.2023 v celkovej sume 622,54 eur / pomerná časť mesiaca január 2023 v sume 22,54 eur (3,22x 7 dní mesiaca január) a 6 mesiacov x 100 eur, čo je 600 eur/. Otcovi vznikla povinnosť doplatiť za obdobie od 25. 01. 2023 do 15. 07. 2023 výživné v sume 622,54 eur. Vzhľadom na výšku dlžného výživného na bežné výživné, ktoré celkovo činí čiastku 622,54 eur pre navrhovateľku, platobné schopnosti otca, povolil splatenie dlžného výživného na bežné výživné pre navrhovateľku formou mesačných splátok vo výške po 20 eur mesačne, a to pod hrozbou straty splátok, počnúc mesiacom august 2023, spolu s bežným výživným. Zároveň vzhľadom na finančné možnosti otca, súd mal za to, že takto umožnené splatenie dlžného výživného formou splátok nijako neohrozí zabezpečovanie základných potrieb otca.
30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.