Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoEk/3/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX M., o vymoženie pohľadávky vo výške 154,00 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn. EX 2234/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. -39 zo dňa 27. marca 2023, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. -39 zo dňa 27. marca 2023 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec uznesením č. k. -39 zo dňa 27. marca 2023 zastavil exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj len „Exekučný poriadok“).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp. zn. SR 20932/07 zo dňa 03.12.2009, ktorým rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Následne uviedol, že dňa 03.02.2016 postúpil súdny exekútor súdu prvej inštancie doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na základe ktorého sa exekúcia proti povinnému vykonáva. Tieto skutočnosti sa stali v minulosti známe tak exekútorovi, ako aj súdu prvej inštancie, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Z exekučného titulu súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe blankozmenky vystavenej dňa 16.01.2009, ktorou účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah. Samotná zmenka bola vyplnená oprávneným dňa 08.10.2009 na sumu 154,-Eur s dátumom začiatku úročenia 07.06.2009 a povinnému bola predložená na zaplatenie dňa 13.10.2009.

3. Zo zmluvy o úvere č. 6561526 zo dňa 16.01.2009 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 100,- Eur, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver navýšený o poplatok v sume 68,- Eur v 6 mesačných splátkach po 28,- Eur. Zo zmluvy vyplýva, že povinný je tam označený svojim menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Vzhľadom na takéto označenie povinného je z jej obsahu možné ustáliť, že povinný ju uzatváral ako spotrebiteľ. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v pochybnostiach o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, t. j.

oprávnený, pričom existujúce pochybnosti je povinný odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie. Posúdením samotnej zmluvy dospel súd prvej inštancie k záveru, že bola vyhotovená na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami, čo svedčí o skutočnosti, že bola uzatvorená bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t. j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. S prihliadnutím na povahu účastníkov a vopred pripravovaný obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi mal potom súd prvej inštancie preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva a že je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

4. Keďže oprávnený k doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nepredložil zmenku, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, dospel súd prvej inštancie k záveru, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie riadne, teda o všetky náležitosti vyžadované § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, tak ako mu to ukladá § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Na základe vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemal za preukázané, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, a preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku) a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní odmietol posudzovanie povinného ako spotrebiteľa. Poukázal na to, že dňa 16.01.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 6561526, na základe ktorej mu poskytol úver na účely zamestnania a sám povinný v zmluve uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytnuté peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Dôležitý je v tomto prípade účel, na ktorý bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti poskytol. Tiež Zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný, preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany a preto aj v prípade, ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľom, nemôže sa potom takáto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Uviedol, že pokiaľ je predmetom vzťahu účelovo poskytnutý úver a účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, nejde podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy nemožno uvedený predpis aplikovať. Na základe uvedeného je oprávnený toho názoru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď aplikoval ustanovenie 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, na základe ktorého predmetnú exekúciu zastavil. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 11.03.2010 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 20932/09 zo dňa 03.12.2009. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe blankozmenky vystavenej dňa 16.01.2009, ktorou žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Zo spisu ďalej odvolací súd zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 16.01.2009 uzatvorená zmluva o úvere. Súd prvej inštancie vydal dňa 30.07.2010 poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 27.03.2023 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený podal voči predmetnému uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie.

9. Odvolací súd je podľa ustanovenia (ďalej len „“), pri rozhodovaní o podanom odvolaní viazaný dôvodmi odvolania, a preto môže prihliadať len na také odvolacie dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania.

10. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu preskúmaval v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov oprávneného, pričom zistil, že oprávnený v odvolaní namietal, že právny vzťah medzi ním a povinným vyplývajúci zo zmluvy o úvere nie je spotrebiteľský a predmetná zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru odvolacieho súdu, právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle a nasl. . Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený ( a , ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu oprávneného, že úver bol poskytnutý na účely výkonu zamestnania. V zmluve o úvere je povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je taktiež povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou trvalého pobytu. Rovnaké označenie vyplýva taktiež aj z ostatných zmluvných dokumentov. To znamená, že povinný je označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinný nie je označený údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle v spojení s . Rozhodcovský súd konal s povinným ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Povinný síce označil v zmluve o úvere, že účelom použitia úveru je výkon zamestnania, to ale nebráni tomu, aby bol považovaný za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v . Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa považuje osobu, ktorá nekoná v rámci podnikania, a takouto osobou je aj osoba konajúca v rámci zamestnania, ako je tomu v danom prípade.

11. Rovnako možno povinného považovať za spotrebiteľa podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom poskytnutia úveru je zamestnanie. Poskytnutie úveru na účely výkonu zamestnania totiž musí byť dostatočne overené, t. j. musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená, že bola vopred pripravená oprávneným, povinný nemohol v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli obchodné podmienky.

12. Ďalšie pochybnosti o tom, že išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 20 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle , že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať , teda zmluvné strany dohodli pre daný prípad tzv. fakultatívny obchod. Ak by skutočne išlo o oprávneným tvrdený obchodno-právny vzťah, zmluva o úvere sa riadi (absolútny obchod). Vzhľadom na to nebol daný dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa , ktoré sa aplikuje na prípady, keď zmluvné strany prejavia vôľu, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa ( ). Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že nejde o spotrebiteľský právny vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnému obsah zmluvy, pretože inak by mu úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.

13. V záujme zachovania princípu ochrany spotrebiteľa je podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku potrebné prihliadať na hospodársku kauzu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. z akých dôvodov poskytol oprávnený povinnému úver za účelom povolania, najmä ak uvedenie účelu podľa obsahu formulárovej zmluvy od povinného vyžadoval.

14. Odvolací súd ďalej zistil, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti a neoznačil žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by vecne spochybňoval správnosť napadnutého uznesenia. V odvolaní oprávnený namietal v zásade len nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci,

pretože mal za to, že zmluva o úvere bola poskytnutá na účel zamestnania, preto povinného nemožno považovať za spotrebiteľa, a teda na posúdenie zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch.

15. Oprávnený však v odvolaní neuviedol žiadne výhrady proti skutkovému a právnemu zhodnoteniu okresného súdu o tom, že nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie riadne, o všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku), čím súd nemal za preukázané, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadané na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, pričom práve na tomto zistení okresný súd napadnutým rozhodnutím exekúciu zastavil. Vzhľadom na obsah odvolania tak oprávnený neumožnil odvolaciemu súdu prieskum záveru súdu prvej inštancie o dôvodnosti zastavenia exekúcie.

16. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa v celom rozsahu potvrdil.

17. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).