Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/49/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Šuťakovej a prísediacich Petra Troščáka a Anny Papcunovej v trestnej veci obžalovaného V.. V. K. a spol. pre trestný čin lúpeže podľa účinného do 31.12.2005 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. júna 2013 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaní:

X/ml. V. K., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom W., Ul. B. č. X,

X/ml. Z. R., nar.X.X.XXXX v W., trvale bytom W., Ul. M. č. XX,

sú vinní, že

-dňa 7.5.2002 o 21.30 hod. v W. na Ul. K. pri budove železničnej stanice pod vplyvom alkoholu po vzájomnej dohode schytili R. V. za odev a násilím odviedli za roh budovy, kde ho udrel ml. Z. R. päsťou do brucha a po páde R. V. na zem, ho obaja kopali do brucha a celého tela a potom V.. Z. R. vybral V. z vrecka nohavíc mobilný telefón zn. Z. P. XXXXS, čím mu spôsobil škodu krádežou mobilného telefónu vo výške 1.500,- Sk (49, 74,- Eur), poškodený R. V. neutrpel zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie,

teda

-spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

čím spáchali

-trestný čin lúpeže podľa účinného do 31.12.2005 formou spolupáchateľstva podľa účinného do 31.12.2005.

Za to im súd ukladá

1/obžalovanému V.. V. K.

Podľa účinného do 31.12.2005 s použitím účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa účinného do 31.12.2005 výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa účinného do 31.12.2005 s použitím účinného do 31.12.2005 určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jedného) roka.

2/obžalovanému V.. Z. R.

Podľa účinného do 31.12.2005 s použitím účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa účinného do 31.12.2005 výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa účinného do 31.12.2005 s použitím účinného do 31.12.2005 určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jedného) roka.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na Okresný súd Prešov dňa 28.7.203 obžalobu na X/ml. Q. W. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa účinného do 31.12.2005 (ďalej len ) v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa spáchaného formou spolupáchateľstva podľa a pre trestný čin vydierania podľa , na X/ml. M. H. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa účinného do 31.12.2005 (ďalej len ) v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa spáchaného formou spolupáchateľstva podľa a pre trestný čin krádeže podľa a na X/ml. Z. R. a X/ml. V. K. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa účinného do 31.12.2005 (ďalej len ) v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa spáchaného formou spolupáchateľstva podľa , trestný čin krádeže podľa spáchaného formou spolupáchateľstva podľa a pre trestný čin lúpeže podľa . Uvedené konanie bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. .

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 8.12.2008 bolo s poukazom na znenie účinného do 31.12.2005 (ďalej len ) bolo konanie vedené proti obvineným V.. V. K. a V.. Z. R. pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin lúpeže podľa , ktorého sa mali dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, vylúčené na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. .

Na hlavnom pojednávaní dňa 19.6.2013 súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí obžalovaných V.. V. K. a V.. Z. R., podľa prečítaním svedeckej výpovede poškodeného R. V., podľa prečítaním svedeckých výpovedi M. R. a Z. R. a podľa prečítaním znaleckých posudkov č. 207/2002 Č-M a č. 3/2003 Č-M, vypracovaných MUDr. Q. Č. a MUDr. K. V., znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a oboznámením ďalších listinných a iných dôkazov.

Obaja obžalovaní využili svoje právo a odmietli vypovedať, preto boli prečítané ich výpovede z prípravného konania.

Z výpovedí obžalovaného V.. V. K. vyplynulo, že dňa 7.5.2002 vystúpil pri Železničnej stanici v W. spolu s jeho kamarátom Z. R.. Keď vystúpili z autobusu, zbadali, že na zastávke stojí R. V., na ktorého boli nahnevaní, nakoľko ich udal ako iniciátorov vlámačiek. Chceli sa s ním porozprávať ohľadne chát, preto zašli všetci traja za roh, kde ho následne obžalovaný V.. Z. R. udrel zovretou päsťou do oblasti brucha, v dôsledku čoho poškodený V. spadol na zem a potom ho kopol aj obžalovaný V. K. jeden alebo dvakrát do oblasti nôh, ako aj obžalovaný R., ktorý kopol do oblasti hrudníka, pričom sa poškodený kryl rukami. Keď ležal na zemi, všimol si obžalovaný V.. V. K., že z vrecka mu trčí „niečo čierne“. Bol na poškodeného nahnevaný a bol pod vplyvom alkoholu a chcel vedieť čo to je, preto vytiahol ten predmet a tak zistil, že to je mobil, ktorý následne vložil do vrecka, pričom dôsledky svojho konania nedomyslel. Celú noc strávil pri vatre a na druhý deň povedal, o tom obžalovanému Z. R. a u ktorého si ho schoval. Svoje konanie záverom oľutoval.

Z prečítaných výpovedí obžalovaného V.. Z. R. vyplýva, že dňa 7.5.2002 išiel so svojim kamarátom V.. V. K. a keď vystúpili na zastávke pri Železničnej stanici v W. zbadali R. V., na ktorého boli nahnevaní, nakoľko vedeli, že ich udal ako iniciátorov vlámačiek, na ktorých sa aj on zúčastňoval. Zašli za roh, aby sa s ním porozprávali a následne udrel päsťou do brucha V., v dôsledku čoho spadol a potom ho aj obžalovaný V.. V. K. kopol. Všetko sa udialo rýchlo, noc strávili na vatre a na druhý deň mu V. povedal, že pritom ako bil R. V., ukradol mu telefón a nakoľko sa bál, schoval ho u neho, kde ho obžalovaný R. aj schoval a následne vydal polícii. Záverom obžalovaný V.. Z. R. vypovedal, že predtým ako udreli V. vypili fľašu vína a takisto svoje konanie, ako aj obžalovaný V.. V. K., oľutoval.

Podľa bola prečítané svedecká výpoveď poškodeného R. V. z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že dňa 7.5.2002 v čase okolo 21.30 hod. čakal na autobusovej zastávke MHD pri Železničnej stanici v W., keď z trolejbusu vystúpili obžalovaní V.. V. K. a V.. Z. R., ktorí ho oslovili, že sa chcú porozprávať a následne ho chytili za plece a odvliekli ho za roh budovy, kde ho Z. R. buchol päsťou do brucha. V dôsledku uvedeného on spadol na zem a potom ho obidvaja začali kopať nohami do nôh, do hrudníka. Keď sa nachádzal na zemi, obžalovaný R. mu zobral zo zadného vrecka mobilný telefón zn. Z. P. XXXXS, potom obidvaja odišli.

So súhlasom procesných strán podľa ust. boli prečítané svedecké výpovede svedkov M. R. a Z. R., kde z výpovede M. R. vyplynulo, že o tej lúpeži vie priamo od syna Z. R., ktorý jej povedal, že v čase keď ju spáchal, bol s kamarátom opitý a ani nevedel čo robí. Podrobnosti jej nerozprával.

Z výpovede svedka Z. R. vyplynulo, že jeho syn Z. sa dňa 8.5.2002 vrátil domov ráno okolo 8.00 hod. a mu povedal, že sa pobil s nejakým chlapcom a V. K. mu dal mobil, aby tento vrátil R. V.. K podrobnostiam sa vyjadriť nevedel.

Z prečítaného znaleckého posudku č. 207/2002 Č-M, vypracovaného MUDr. Q. Č. a MUDr. K. V., znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria na obžalovaného V.. Z. R. a zo znaleckého posudku č. 3/2003 Č-M, vypracovaného MUDr. Q. Č. a MUDr. K. V. na obžalovaného V.. V. K. vyplýva, že obaja obžalovaní v čase spáchania skutku boli schopní rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania a svoje konanie ovládať a sú schopní chápať zmysel trestného konania. Ich pobyt na slobode nie je nebezpeční a znalci žiadnemu u obžalovaných nenavrhujú žiadnu formu ochranného liečenia.

Bolo oboznámené odborné vyjadrenie k výške škody, z ktorého vyplýva, že mobilný telefón zn. Z. P. XXXXS bez príslušenstva sa predáva v priemernej cene 50,- Eur (1.500,- Sk).

Z uznesenia zo dňa 13.5.2002, ČVS: Y.-XXX/XX-XXXX vyplýva, že predmetný mobil bol vrátený poškodenému R. V..

Boli oboznámené odpisy z registra trestov, z ktorých vyplýva, že obžalovaný V.. V. K. bol doposiaľ päť ráz súdne trestaný, pričom skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa mal stať skôr, ako bolo vyhlásené rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 12.9.2002, sp. zn. , kedy súd upustil od potrestania za trestný čin uvedený v . Na odsúdeného sa hľadí akoby nebol odsúdený.

Z pripojeného registra trestov obžalovaného V.. Z. R. vyplýva, že tento bol doposiaľ šesť ráz súdne trestaný, pričom skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa mal stať skôr, ako bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 30.3.2006, sp. zn. , kedy mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 1 rok a 6 mesiacov. Výrok o treste ako aj ďalšie výroky obsahovo naň nadväzujúce pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad boli zrušené v rámci ukladania súhrnného trestu trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 22.6.2006, sp. zn. . Na odsúdeného sa v oboch prípadoch hľadí akoby nebol odsúdený.

Z takto vykonaného dokazovania zhodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrne súd zistil nasledovné:

Dňa 7.5.2002 obaja obžalovaní V.. V. K. a V.. Z. R. potom, čo zbadali poškodeného R. V. pri Železničnej stanici v W., a na ktorého boli nahnevaní, lebo ich udal ako iniciátorov vlámačiek, zašli s ním za roh a tam ho najsamprv päsťou do brucha udrel obžalovaný V.. Z. R., v dôsledku čoho poškodený spadol a keď bol na zemi, kopal do neho aj obžalovaný V.. V. K., ako aj Z. R. a aj keď poškodený žiadne poranenia neutrpel, ako však ležal, V. K. mu z vrecka vytiahol mobilný telefón zn. Z. P. XXXXS v hodnote 50,- Eur, ktorý si následne skryl u obžalovaného V.. Z. R., ktorý ho následne aj vydal polícii.

Pokiaľ ide o objektívnu stránku trestného činu lúpeže podľa spáchaného formou spolupáchateľstva podľa , túto bez pochýb naplnili V. K. a Z. R., lebo spoločným konaním proti inému požili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, teda mobilu poškodeného, ktorého napadli.

Obaja obžalovaní spáchanie skutku nepopreli, svoje konanie oľutovali, popísali priebeh skutku, čo korešponduje s výpoveďou poškodeného R. V., ktorý presne popísal, akým spôsobom sa skutok stal, a to tak, že potom čo z trolejbusu vystúpili obžalovaní V.. V. K. a V.. Z. R., ho oslovili, že sa chcú porozprávať a následne ho chytili za plece a odvliekli ho za roh budovy, kde ho Z. R. buchol päsťou do brucha. V dôsledku uvedeného on spadol na zem a potom ho obidvaja začali kopať nohami do nôh, do hrudníka a keď sa nachádzal na zemi, obžalovaný R. mu zobral zo zadného vrecka mobilný telefón zn. Z. P. XXXXS.

Nepriamo skutok tak ako je uvedený vo výroku potvrdzujú aj ďalší svedkovia, a to M. R. a Z. R., ktorí to vedeli priamo a bezprostredne po jeho spáchaní od obžalovaného Z. R..

Obaja obžalovaní sú plne trestnoprávne zodpovedné subjekty.

Obaja obžalovaní, aj po subjektívnej stránke, naplnili obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa spáchaného formou spolupáchateľstva podľa os. 2 , lebo chceli ohroziť záujem chránený a to osobnú slobodu v zmysle slobodného rozhodovania ohľadne majetku, ktorého sa chceli zmocniť.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä z ustanovení a ako aj , kde uložené tresty majú zabezpečiť účel , a to individuálnu a generálnu prevenciu a uložený trest musí byť primeraný a spravodlivý.

Aj keď skutku sa mali dopustiť obaja obžalovaní skôr, ako boli súdom vyhlásené iné odsudzujúce rozhodnutia (Z. R. skôr ako bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 30.3.2006, sp. zn. , V. K. skôr ako bolo vyhlásené rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 12.9.2002, sp. zn. ), ani u obžalovaného V.. V.Z. K., ale ani u obžalovaného V.. Z. R. neboli splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu, nakoľko sa na oboch obžalovaných v týchto prípadoch hľadí akoby neboli odsúdení ( ). V tejto súvislosti súd preto ukladal obom obžalovaným samostatné tresty a dospel k záveru, že na zabezpečenie vyššie uvádzaného účelu postačuje aj uloženie iného trestu ako trestu odňatia slobody spojeného s obmedzením osobnej slobody.

Pri uznaní viny umožňuje v osobitnej časti uložiť za trestný čin lúpeže podľa trest odňatia slobody v rozmedzí 2 až 10 rokov.

Aj obžalovaný V. K. aj obžalovaný Z. R. v čase spáchania skutku nedovŕšili 18 rokov.

Podľa sa trestné sadzby ustanovené v tomto zákone u mladistvých znižujú na polovicu, pričom však horná hranica nesmie prevyšovať 1 rok a dolná hranica 5 rokov.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obom obžalovaným je možné uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a preto im uložil pri rešpektovaní zásad ukladania trestov mladistvým podľa trest odňatia slobody v trvaní 1 roka.

Zároveň dospel k záveru, že na oboch obžalovaných nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu a preto výkon trestu podmienečne odložil.

Vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy, ale aj na skutočnosť, že pred spáchaním skutku viedli riadny život a následne na dobu, ktorá od spáchania skutku uplynula, ako aj to, že obaja obžalovaní svoje konanie oľutovali a uvedomili si následky, určil skúšobnú dobu obžalovanému V.. K. ako aj obžalovanému V.. R. na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, teda v trvaní jedného roka, ktorú súd považoval za primeranú.

Počas tejto skúšobnej doby sú obaja obžalovaní povinný viesť riadny život, čím preukážu súdu, že aj hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvarovali akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie.

Obžalovaní si ale musia uvedomiť, že opačnom prípade súd, a to aj počas plynutia skúšobnej doby, môže nariadiť výkon takto odloženého trestu.

Takýto trest súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Na základe vyššie uvedených skutočností a záverov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 ( ôsmich ) dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.