Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-52-2011.pdf
PDF · 122.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/52/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudcov JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľov: 1. C. D., bytom V., E. XXX/ X, 2. P. D., bytom V., E. XXX/X, obaja zastúpení advokátom JUDr. Ondrejom Mészárosom, so sídlom Želiezovce, Brezová 10, proti odporcom: 1. E. T., bytom J. - M. nad Y. XXX, 2. C. T., bytom J. - M. nad Y. XXX, 3. SR - Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, odporcovia v l. a 2. rade zastúpení advokátkou: JUDr. Marica Koreňová, so sídlom Banská Bystrica, J. Cikkera 8, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. októbra 2010, č.k. 6C/257/2007-297, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovatelia sú povinní zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume 723,01 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku JUDr. Marici Koreňovej.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, zaviazal ich zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcom v 1. a 2. rade trovy konania v sume 2014,95 eura a trovy odvolacieho konania v sume 147,13 eura do rúk právnej zástupkyne odporcov do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi v 3. rade náhradu trov konania a odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovatelia sa domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Q., kat. úz. Q., ktoré sú na Správe katastra L. X. na základe geometrického plánu č. 249/2006-2 vykazované ako novovytvorená parcela č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 294 m2, parcela č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 58 m2 a parcela č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 340 m2 v celosti, s tým, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam navrhovatelia nadobudli vydržaním. Dôvodili, že si chceli postaviť chatu, na Obecnom úrade Chľaba sa v roku 1991 informovali o možnosti zakúpenia pozemku a za tým účelom sa dohodli s S. T. a P. T. na odkúpení pozemku a dňa 24.02. 1992 uzavreli kúpnu zmluvu vyhotovenú advokátom Ľuboslavom Hromádkom, pričom kúpnu cenu vyplatili predávajúcim v celosti. Zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Nových Zámkoch dňa 07.05.1992 pod č. RI 433/92. Pred uzavretím kúpnej zmluvy bol pozemok vymeraný a v prírode na tvare miesta im bola ukázaná plocha, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy. Uviedli, že nehnuteľnosti užívali dobromyseľne, nikým neboli rušení, na výstavbu chaty im bolo vydané stavebné povolenie, chatu postavili do konca novembra 1992. Pozemok si ohradili. Ďalej uviedli, že vo februári 2006 obdržali od advokátky Mgr. Zuzany Bereseckej dopis, v ktorom im oznámila, že Ing. W. J. s manželkou kúpili pozemok v kat.úz. Q. označený ako parcela č. XXXX/X o výmere 400 m2 a neskôr zistili, že na uvedenom pozemku sa nachádza neoprávnene chata navrhovateľov. Súd prvého stupňa uviedol, že zo spisu zaslaného Správou katastra L. X. zistil, že Dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku uzavretou medzi MNV Chľaba a odporcami v 1. a 2. rade zo dňa 01.08.1984 na základe rozhodnutia ONV zo dňa 19.07.1984 bola pridelená do osobného užívania odporcov parcela č. XXXX/
X na výstavbu chaty. Geodet S. J. na ohliadke nehnuteľností konanej dňa 25.11.2009 konštatoval, že jednotliví vlastníci vrátane navrhovateľov neužívajú časť svojich pozemkov, ktoré majú vo vlastníctve, pričom parcela č. XXXX/X, ktorá vlastnícky patrí odporcom, je užívaná a zastavaná navrhovateľmi v 1. a 2. rade, nachádza sa na nej chata patriaca navrhovateľom. Geodet potvrdil, že pri vyhotovovaní geometrického plánu ohľadne parc. č. XXXX/X mali byť hranice pozemku vyznačené rúrami alebo inak. C. T. uviedla, že ona nebola prítomná pri vytyčovaní hranice pozemku, všetko okolo predaja zariaďovala sestra jej manžela S. T., ktorá už zomrela. Geodet B. P., ktorý vyhotovil geometrický plán č. 128/91-08-123/90 zo dňa 19.10.1991 potvrdil, že parcela č. XXXX/X má výmeru 594 m2, jej hranice boli vyznačené kovovými rúrkami. Geometrický plán robil podľa pozemnoknižných hárkov a parcelného protokolu, na ktorých sú uvedení pôvodní vlastníci a pôvodné čísla parciel, keďže pozemková kniha v Chľabe zhorela a podľa jeho vedomostí bola na pozemnoknižnom hárku ako vlastníčka vedená p. T.. Správa katastra L. X. oznámila, že ku dňu vyhotovenia GP vlastnícke právo k parcele. č. XXXX/X a XXXX/X nebolo evidované na liste vlastníctva a právny stav k pôvodnému pozemku nebolo možné zistiť, keďže pozemková kniha kat.úz. Q. bola vojnou zničená. Zároveň uviedla, že parcela č. XXXX/ X bola v tom čase evidovaná v užívaní Čs. štátu - MNV Chľaba a parcela č. XXXX/X v užívaní Obce Chľaba podľa evidenčného listu č. XXX. Súd prvého stupňa právne posúdil vec podľa § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 2 a 3 a § 130 ods. 1 OZ. Súd prvého stupňa na základe zistený skutočností dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný. Uviedol, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.1992 uzavretej medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako kupujúcimi a P. T. a S. T. ako predávajúcimi bola parcela č. XXXX/X pasienok o výmere 594 m2, vytvorená geometrickým plánom č. 128/91/08-123/90. Z geometrického plánu vyplýva, že navrhovatelia kupovali od manželov T. z parcely č. XXXX/X časť o výmere 234 m2. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by parcela č. XXXX/X bola vo vlastníctva manželov T.. Z uvedených dokladov vyplýva, že táto parcela bola v užívaní MNV Chľaba, resp. Obce Chľaba, pričom vlastníctvo manželov T. k tejto parcele nebolo preukázané, keďže pozemková kniha bola vojnou zničená. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 24.2.1992 je neplatná, keďže vlastníctvo parcely č. XXXX/X ku dňu 24.2.1992 v prospech manželov T. nebolo žiadnym spôsobom preukázané, pretože z listinných dôkazov vyplýva, že vlastníkom resp. užívateľom parcely č. XXXX bol V. W. a užívateľom boli MNV Chľaba resp. Obec Chľaba. Poukázal na to, že navrhovatelia sa domáhajú tiež určenia vlastníckeho práva časti parcely č. XXXX/X (diel 4 a 5 geometrického plánu) a parcely č. XXXX/X (diel 6 a 7 geometrického plánu), ktoré vlastnícky patria štátu v správe Slovenského pozemkového fondu tak ako to vyplýva z LV č. XXX kat.úz. Q. a ktoré sú vedené ako vinice. V tomto smere nie je oprávnená námietka odporcu v 3. rade o tom, že nie je pasívne legitimovaný, keďže navrhovatelia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu v správe Slovenského pozemkového fondu. Z vyjadrenia geodeta S. J. je zrejmé, že navrhovatelia, odporcovia ale i ostatní vlastníci parciel XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X užívajú okrem svojich vlastnícky im patriacich parciel aj časť vedľajšej parcely tak, ako je to zakreslené na uvedenom geometrickom elaboráte. Zo spisu Správy katastra L. X. č. V XXXX/XX mal súd prvého stupňa jednoznačne preukázané, že odporcovia nadobudli k parcele č. XXXX/X vlastnícke právo podľa ustanovenia § 872 ods. 1 OZ, keďže k uvedenej parcele mali právo osobného užívania pozemku zo dňa 01.08.1984. Stavebné povolenie pre navrhovateľov bolo vydané na stavbu chaty na parcele č. XXXX/ X, avšak chata navrhovateľov bola postavená na parcele č. XXXX/X, ktorá vlastnícky patrí odporcom v 1. a 2. rade. Navrhovatelia v 1. a 2. rade žiadnym spôsobom nepreukázali nadobudnutie vlastníckeho práva a teda neuniesli dôkazné bremeno preukazujúce dobromyseľnosť a oprávnenosť svojej držby, t.j. užívania pozemkov vo vlastníctve odporcov. Ak navrhovatelia užívali pozemky vo vlastníctva odporcov, tak ich užívali v omyle, že im vlastnícky patria. Takýto omyl však v žiadnom prípade nezakladá zákonom predpísanú podmienku dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. Súd prvého stupňa mal za to, že nebola splnená ani ďalšia zákonom predpísaná podmienka a to oprávnená držba po dobu 10 rokov podľa § 134 ods. 1 OZ, pričom už najmenej v r. 2001 sa dozvedeli o tom, že nie sú vlastníkmi týchto parciel, resp. že ich chata je postavená na parcele č. XXXX/X, t.j. na pozemku odporcov v 1. a 2. rade. Poukázal na to, že ak by návrhu navrhovateľov vyhovel, došlo by k ukráteniu vlastníckeho práva odporcov v 1. a 2. rade o 260 m2 z parcely XXXX/X a odporcu v 3. rade o 189 m2 z parciel č. XXXX/X /diel č. 4 o výmere 78 m2, diel č. 5 o výmere 69 m2) a č. XXXX/X (diel č. 6 o výmere 16 m2 a diel č. 7 o výmere 26 m2) a navrhovatelia v 1. a 2. rade by okrem im vlastnícky patriacej výmery na parcele. č. XXXX/X o výmere 594 m2 nadobudli na úkor odporcov výmeru 449 m2. Navrhovatelia by teda vlastnili výmeru 1043 m2 a odporcovia v 1. a 2. rade výmeru len 140 m2 a došlo by teda k ukráteniu ich vlastníckeho práva k parcele č. XXXX/X. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešným odporcom v 1. a 2. rade priznal ich náhradu, ktorá predstavuje trovy právneho
zastúpenia v sume 2014,95 eura. Taktiež im priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 147,13 eura. Odporcovi v 3. rade náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil.
Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie navrhovatelia v 1. a 2. rade. Navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo po doplnení dokazovania rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedli, že B. P. vo svojom písomnom vyhlásení potvrdil, že objednávku na vyhotovenie geometrického plánu zadala z pôvodných vlastníkov S. T., pozemok vymeral, označil kolíkmi a chata je postavená na tomto pozemku. Namietali, že súd prvého stupňa nevypočul ako svedka B. P. ku skutočnosti keď pred 3 rokmi sa mal dostaviť na pozemok, kde sa nachádza chata navrhovateľov, kedy ubezpečil navrhovateľa v 1. rade, že chata sa nachádza na pozemku, ktorý bol vymeraný geometrickým plánom č. 128/91-08-123/90 zo dňa 01.11.1991. S. T. uviedla, že pozemkovú plochu, ktorá je v susedstve s pozemkom na ktorej už stála chata pána W. C. už predali pánovi E. T. a preto táto nebola na predaj. Na predaj bola pozemková plocha, ktorá susedila s pozemkom pána E. T. a bola v poradí druhá od pozemku pána W. C.. Aj z Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku je zrejmé, že pozemok označený ako parcela č. XXXX/X pridelený odporcom v 1. a 2. rade do osobného užívania za účelom výstavby rekreačnej chaty. Ďalej uviedli, že časť pozemku, ktorý dodnes užívajú, odkúpili aj od pána W. Y. z Q., ktorému vyplatili kúpnu cenu 3.000,-Kčs. Kúpnu zmluvu však už nemajú k dispozícii. Poukázali na to, že aj odporcovia v 1. a 2. rade uviedli na pojednávaní, že aj im mal predať časť svojho pozemku W. Y.. C. J. uviedol, že i keď ho pán L. pri vymeriavané pozemku ubezpečil, že vlastníkom pozemku je štát, vyplatil štyrom pôvodným vlastníkom určité sumy. V roku 1992 vlastnícke právo k predmetnej parcele nebolo evidované na liste vlastníctva a právny stav k pôvodným nehnuteľnostiam nebolo možné zistiť, nakoľko pozemková kniha bola zničená. Parcela č. XXXX/X pozostáva z pôvodných parciel určeného operátu - označeným v registri parciel E KN s číslami XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, ku ktorým bol právny vzťah zapísaný do listov vlastníctva č. XXXX, XXX, XXXX, XXXX v prospech SR - SPF a rôznych fyzických osôb až v roku 1997 na základe Rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky, odboru pozemkového č.j. 490/97 zo dňa 24.03.1997, ktorým bol schválený Zjednodušený register pôvodného stavu v obci Chľaba. Podľa ich názoru samotná terajšia evidencia pozemkov na Správe katastra Nové Zámky pre pozemky, ktoré súd predmetom konania, nie je dôveryhodná a správna a vôbec nie je v zhode so skutočným vlastníckym a užívacím stavom. Formálne údaje, ktoré sa v roku 1997 zapísali do listov vlastníctva vôbec nezodpovedajú skutočnosti. Z geodetického elaborátu je zrejmé, že stav právny nie je v zhode so skutočným stavom, odchýlky vykazujú všetky pozemky. Svedok C. potvrdil, že od navrhovateľa sa dozvedel, že si kúpil pozemok pod ním. Pozemok medzi jeho pozemkom a pozemkom navrhovateľov nebol nikým užívaný, bol zarastený a samotní odporcovia v 1. a 2. rade zmenili svoje tvrdenie po vypracovaní geodetického elaborátu, kedy už uviedli, že tento pozemok, ktorý predávali pánovi J. a ich pozemok, je ten, ktorý je v užívaní odporcov v 1. a 2. rade a kde je postavená ich chata. Nesúhlasili s názorom súdu prvého stupňa, že už najmenej v roku 2001 by vedeli, že majú v užívaní pozemok, ktorý im nepatrí. Až v druhej polovici roku 2005 zistili, že susedný pozemok patriaci odporcom v 1. a 2. rade začali čistiť a pán J. sa im predstavil ako nový vlastník a uviedol, že pozemok kúpil od odporcov v 1. a 2. rade. Vo februári obdržali od Mgr. Bereseckej list. Geometrickým plánom č. 249/2006-2 bolo vykonané zameranie skutočného stavu pozemkov. Majú za to, že vlastníkmi nehnuteľností sa stali nielen na základe kúpy, ale aj titulom vydržania. Nepovažujú sa za skutočných vlastníkov tej časti pozemku, ktorý neužívajú a formálne je tento vlastnícky vyznačený na ich mene.
K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril odporca v 3. rade, navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odporcovia v 1. a 2. rade sa taktiež písomne k odvolaniu vyjadrili, navrhli rozsudok potvrdiť. Uviedli, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od roku 1984 užívajú na základe dohody o osobnom užívaní pozemok parcela č. XXXX/X kat. úz. Q., zapísaný na LV XXX o výmere 400 m2 s tým, že ich právo osobného užívania sa dňom účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. zmenilo na vlastníctvo. Navrhovatelia sú od 7.5.1992 vlastníkmi susediaceho pozemku parcela č. XXXX/X. Stavebné povolenie navrhovateľom na stavbu chaty bolo vydané na parcelu XXXX/X, chata navrhovateľov však stojí na parcele XXXX/ X, bola postavená v rozpore so stavebným povolením. Kolaudačné rozhodnutie preto nebolo doposiaľ vydané. Poukázali na to, že Obecný úrad Chľaba listom zo dňa 08.02.2001 oboznámil odporcov, že je na ich pozemku postavená chata a že majiteľ chaty chce s nimi túto skutočnosť prejednať. Z toho je
zrejmé, že navrhovatelia mali vedomosť že chata stojí na pozemku odporcov. Nedošlo teda k naplneniu pojmového znaku predstavujúceho dobromyseľnosť držiteľa.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľov (§ 212 ods. 1 OSP) na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ OSP) a po zopakovaní a doplnení dokazovania opätovným výsluchom účastníkov konania, vyžiadaním listinných dôkazov a ohliadkou na mieste samom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúcu.
V prvom rade sa odvolací súd vyporiadal s návrhom právneho zástupcu navrhovateľov na doplnenie dokazovania a so zdôvodnením žaloby z iných právnych dôvodov, ako uvádzal počas konania. Právny zástupca navrhovateľov návrh na doplnenie dokazovania nevzniesol, iba konštatoval, že v konaní navrhol výsluch geodeta Ing. J.. Naviac odvolací súd ani nevidel dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania, pretože právnym zástupcom navrhované dokazovanie mohol vykonať i súd prvého stupňa, pričom odvolací súd ani nevzhliadol dôvod na doplnenie dokazovania v uvedenom smere. Zmenu žaloby uviedol na záver odvolacieho pojednávania až pri prednesení záverečnej reči. Uviedol síce, že sa pridržiava petitu ako v návrhu, avšak nežiadal určiť diel 3, pretože tento je vo faktickom vlastníctve navrhovateľov. Bol toho názoru, nie je potrebné meniť petit žaloby. Najprv uviedol, že navrhovatelia kúpili nehnuteľnosť kúpnou zmluvou, časť od p. Y. a následne uviedol, že je toho názoru, že navrhovatelia získali nehnuteľnosť vydržaním, pričom pokiaľ by sa odvolací súd s tým nestotožnil, bol toho názoru, že navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo spracovaním pozemkovej plochy. Právny zástupca navrhovateľov teda uviedol tri spôsoby možného nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľov k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania, nedeklaroval jednoznačné stanovisko navrhovateľov ohľadne spôsobu, ktorým podľa nich mali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnúť. Nepodal však procesný návrh týkajúci sa dispozície žalobou, o ktorom by mal odvolací súd v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rozhodnúť, nepodal konkrétny návrh na zmenu petitu žaloby, či právneho titulu žaloby, ani rozšírenie či čiastočné späťvzatie žaloby. Odvolací súd preto nemal podmienky na procesný postup o rozhodnutí zmeny žaloby a rozhodoval o žalobe tak, ako bola podaná od začiatku konania.
Po vyriešení procesných otázok odvolací súd sa zaoberal meritom veci, v prvom rade posúdil správnosť záveru súdu prvého stupňa o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.1992 uzavretej medzi navrhovateľmi a manželmi T.. Posúdenie uvedenej otázky bolo prvoradé, keďže navrhovatelia v konaní uvádzali ako svoj nadobúdací titul vlastníctva predmetných nehnuteľností uvedenú kúpnu zmluvu. Už
v uznesení zo dňa 27.01.2009 č.k. 6Co/257/2008-181, ktorým odvolací súd zrušil prvý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 4.9.2008 č.k. 6C/257/2007-167, odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa sa má v prvom rade zaoberať platnosťou kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.1992. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva je neplatná. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa plne stotožňuje, a to z rovnakých dôvodov ako uviedol súd prvého stupňa, keďže ňou navrhovatelia časť nehnuteľností kúpili od nevlastníka. Nikto nemôže previesť na druhého viac práv ako má sám, preto takýto prevod spôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Predmetnou kúpnou zmluvou predávajúci manželia T. odpredali navrhovateľom aj parcelu č. XXXX/X, ktorá bola vo vlastníctva štátu, nikdy nebola ich vlastníctvom. Ak zmluvu nepodpísal aj čsl. štát ako prevodca, potom kupujúci nemôžu byť v dobrej viere, že sú vlastníkmi prevádzanej nehnuteľnosti.
Navrhovatelia mali vedomosť, že manželia Kabarczoví neboli jedinými vlastníkmi nehnuteľností, keďže sami uviedli, že časť nehnuteľnosti kupovali od p. Y.. Nevedeli však špecifikovať akú časť, resp. akú parcelu, písomnú kúpnu zmluvu nepredložili. Ústna zmluva, ktorá nie je ničím preukázaná, nezakladá oprávnenosť držby, jej dobromyseľnosť a preto nemôže titulom ústne kúpnej zmluvy dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva.
Podľa § 80 písm. c/ OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ zo zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patria, je držiteľom oprávneným, v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená.
Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnú vec a po dobu 10 rokov, ak ide o vec nehnuteľnú (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 a § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Do doby podľa ods. 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca (§ 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Inštitút vydržania je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a dochádza k nemu v prípade, ak je držba oprávnená (§ 130 Občianskeho zákonníka), ak trvá nepretržite po stanovenú dobu (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a ak ide o spôsobilý predmet vydržania (§ 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Podľa platnej právnej úpravy novely Občianskeho zákonníka, zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 01.01.1992 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide nehnuteľnosť. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba započítať aj držbu vykonanú pred 01.01.1992. V tomto smere totiž nemožno prihliadnuť, že už držba na základe ust. § 132a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia, súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene (nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Nová právna úprava (zákon č. 509/1991 Zb.) držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, ale ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (§ 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t. j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu), mohli nastať najskôr 01.01.1992. Zo zákona vyplýva, že po nadobudnutí jeho účinnosti sa stane vlastníkom veci aj osoba, ktorá bola oprávneným držiteľom tejto veci po dobu určenú, i pred nadobudnutím účinnosti zákona. Nejde o spätnú pôsobnosť zákona, ale len o skutočnosť, že zákon viaže na uplynutie určenej doby, počas ktorej oprávnený držiteľ vec držal, hoci aj len sčasti pred
nadobudnutím účinnosti zákona právne dôsledky, ktoré sa mohli uplatniť len v prípade, že podmienky na vydržanie tu boli v deň nadobudnutia účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. Nový vlastnícky vzťah tu celkom jednoznačne vzniká až nadobudnutím účinnosti zákona a neskôr, a to je najskôr 1.1.1992.
Pri posudzovaní otázky, či bol držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je potrebné vychádzať z toho, či pri zachovaní náležitej (bežnej) opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom subjekte práva požadovať, mal, resp. mohol mať behom vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, že vec alebo právo mu patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa. Takýto držiteľ sa domnieva, že mu vykonávané právo patrí, napriek tomu, že tak v skutočnosti nie je. Skutočnosť, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým skutočnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, je treba vždy hodnotiť objektívne, a nielen zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka. Dobrá viera držiteľa je daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam veci a musí sa vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu (titulu), na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Postačuje i domnelý právny titul, avšak povinnosť tvrdiť a preukázať okolnosti dobrej viery prináležia tomu, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.
Ak je zmluva neplatná, potom sa súd zaoberá možnosťou vydržania vlastníckeho práva posúdením splnenia zákonný podmienok potrebných pre vydržanie vlastníckeho práva.
Odvolací súd poukazuje na to, že ak sa nadobúdateľ chopí časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj tej časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takom prípade aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku (NS ČR 22Cdo 1848/98). Je potrebné vychádzať zo všetkých na seba nadväzujúcich nadobudnutých pozemkov. Ak kupuje niekto pozemok, patrí k bežným a zachovávaným zvyklostiam, že sa zoznámi s jeho výmerou. Ospravedlniteľný je iba taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého požadovať.
Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení zaujal právny názor, že v danom prípade vydržacia lehota neuplynula. Navrhovatelia uzatvorili kúpnu zmluvu 24.02.1992, hneď začali pozemok užívať a postavili chatu. V roku 2001 sa od Obecného úradu Chľaba dozvedeli, že ich chata je postavená na pozemku č. XXXX/X, ktorý vlastnícky patrí odporcom. Obecný úrad následne zaslal list odporcom, v ktorom im oznámil, že vlastníci chaty postavenej na ich pozemku chcú s nimi uvedenú situáciu doriešiť. V konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovatelia už v roku 2001 mali vedomosť, že ich chata je postavená na pozemku odporcov a teda od uvedenej doby nemohli byť dobromyseľní v tom, že im pozemok, na ktorom majú postavenú chatu vlastnícky patrí. Dobromyseľnosť držiteľa nehnuteľnosti sa posudzuje z objektívnych hľadísk, neodvodzuje sa zo subjektívneho presvedčenia držiteľa o tom, že sa cíti byť vlastníkom nehnuteľností. Viera navrhovateľov vo vlastnícke právo k pozemku bola spochybnená, pochybnosti objektívne vznikli v roku 2001, keď Obecný úrad Chľaba kontaktoval navrhovateľov za účelom riešenia situácie. V okamihu vzniku týchto objektívnych pochybností, zanikla dobromyseľnosť, resp. dobrá viera navrhovateľov ako oprávnených držiteľov nehnuteľnosti.
Keďže v danom prípade nebola splnená základná podmienka a to uplynutie vydržacej lehoty, nebol dôvod posudzovať vec z hľadiska ďalších podmienok s poukazom na ustanovenie § 130 a 134 OZ a hlavne z hľadiska existencie dobromyseľnosti navrhovateľov v čase začiatku užívania pozemku.
Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že samotní navrhovatelia v konaní uviedli, že p. T. im pri predaji pozemku uviedla, že môžu odkúpiť aj pozemok, ktorý tvorí cíp súvislého pásu na seba nadväzujúcich pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov. Z toho vyplýva, že p. T. navrhovateľom musela odpredať pozemok susediaci s uvedeným cípom. Pri ohliadke na mieste samom odvolací súd zistil, že na pozemku susediacom s uvedeným cípom majú navrhovatelia vysadený vinohrad, ktorý podľa ich vyjadrenia vysadili asi v roku 1993. Chata je postavená na pozemku, ktorý susedí s pozemkom, kde je vysadený vinohrad. Obe časti (pozemok s vinohradom, i pozemok s chatou) majú navrhovatelia
ohradené plotom. Pozemky pokračujúce za pozemkom navrhovateľov sú už na pohľad podstatne menšej výmery ako pozemok, ktorý užívajú navrhovatelia a je zjavné, že navrhovatelia užívajú dva pozemky. Obecný úrad Chľaba prideľoval v uvedenej lokalite do osobného užívania pozemky viacerým osobám, pričom všetky parcely mali rovnakú výmeru 400 m2. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.1991 mali navrhovatelia kúpiť pozemok - parcela č. XXXX/X o výmere 594 m2, ktorá bola vytvorená z parcely XXXX/X o výmere 360 m2 (v užívaní čsl. štátu) a z parcely XXXX/X o výmere 2445 m2 (v užívaní Obce Chľaba), žalobou sa však domáhajú určenia vlastníckeho práva k výmere 692 m2.
Navrhovatelia sa snažili akýmkoľvek právnym dôvodom dosiahnuť úspech ich žaloby. Posledným právnym dôvodom malo byť nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním veci.
Spracovanie veci v právnom zmysle predstavuje samostatný právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva (§ 135b OZ). Rozumejú sa ním prípady, keď sa z jednej veci vytvorí iná vec, ktorá sa od pôvodnej veci líši buď vzhľadom, svojimi funkciami, alebo dokonca i druhovo (ex aliena materia speciem facere). Môže ísť najmä o použitie materiálu na výrobku celkom novej veci, ale môže ísť aj o takú úpravu už existujúceho výrobku, ktorým sa mení jeho podstata (napr. ak niekto z cudzieho obilia zomletím vyrobí múku, k spracovaniu veci ešte nedôjde; ak však z múky vyrobí chlieb, o spracovanie cudzej veci už ide). K spracovaniu môže dôjsť spojením vecí, zabudovaním jednej veci do druhej veci, riedením, zatavením alebo zmiešaním. K tomu, aby mohlo vzniknúť nové vlastnícke právo, je potrebné, aby došlo k spojeniu vecí, ktoré patria odlišným vlastníkom. Ak niekto spracuje veci, ktoré mu vlastnícky patria, nejde o spracovanie veci podľa § 135b OZ.
O spracovanie veci podľa § 135b OZ nejde: a/ v prípade spracovania pozemku (§ 120 ods. 2 OZ) ani zriadenia stavby na ňom (§ 135c OZ), pretože pozemok a stavby sú dve samostatné veci, pričom spracovanie predpokladá, že vznikne iná vec, b/ ak ide len o dočasné spojenie vecí, pričom oddelením týchto vecí môžu spojené veci samostatne existovať bez akejkoľvek ujmy, c/ ak niekto spracuje svoje vlastné veci (v takomto prípade, pochopiteľne, vlastník pôvodných vecí zostáva vlastníkom novej veci), d/ v prípade spracovania vecí na základe zmluvy, ktorá určuje vlastnícke právo k veci (napr. zmluva o zhotovení veci na zákazku v rámci zmluvy o dielo) (§ 631 a nasl. a § 644 a nasl. OZ); dohoda môže založiť aj vznik podielového spoluvlastníctva (§ 136 a nasl. OZ).
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozsudku, v celom rozsahu na ne poukazuje ako na správne a nebude ich opakovať (§ 219 ods. 2 OSP). Odvolací súd svojim zdôvodnení iba zdôraznil správnosť dôvodov súdu prvého stupňa.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP, pričom v odvolacom konaní úspešným odporcom vniklo právo na náhradu trov. Odporca v 3. rade si ich náhradu neuplatnil. Odporcom v 1. a 2. rade odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania predstavujúcu trovy právneho zastúpenia v sume 723,01 eura. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 3 úkony právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 31.11.2012, účasť na ohliadke dňa 16.05.2013, účasť na pojednávaní dňa 19.06.2013), jeden úkon v sume 61,23 eur vrátane DPH, režijný paušál 1 x 7,63 eura, 2 x 7,81 eura + DPH, cestovné náklady za cestu na pojednávanie dňa 31.11.2012 Banská Bystrica
- Nitra a späť v sume 64,31 eura, za cestu na pojednávanie dňa 16.05.2013 Banská Bystrica a späť v sume 63,32 eura, za cestu na miesto ohliadky Banská Bystrica - Chľaba a späť v sume 73,71 eura, náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 31.11.2012 za 6 polhodín po 12,71 eura + DPH, za cestu na ohliadku dňa 16.05.2013 za 8 polhodín po 13,01 eura + DPH, za cestu na pojednávanie dňa 19.06.2013 za 6 polhodín po 13,01 eura + DPH. Odmenu a náhrady priznal podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.