Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-54-2011.pdf
PDF · 100.94 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/54/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľov: 1. F. F., bytom L. Q. XXX, 2. F. V., bytom L. Q. XXX, 3. F. F., bytom L. Q. XXX, všetci navrhovatelia zastúpení JUDr. Evou Baginovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Pod Brezinou 58, proti odporcovi: X. F., trvale bytom K., ul. O. XXXX/XX, o ochranu vlastníckeho práva, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zdržať sa akéhokoľvek nezákonného užívania pozemku, ktorý sa nachádza na parcele registra "C" č. XXXX/X v katastrálnom území L. Q. evidovanom na liste vlastníctva č. XXX vedenom Správou katastra Trenčín a j e p o v i n n ý strpieť nerušené zákonné užívanie tohto pozemku navrhovateľmi.
II. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 22.12.2011 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh, ktorým sa navrhovatelia, domáhajú, aby súd odporcovi zakázal užívať pozemok parc. C KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 242 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX v k.ú. L. Q. na Správe katastra Trenčín a ukladá sa mu vypratať dreváreň nachádzajúcu sa na parc.č. XXXX/X v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnili aj právo na náhradu trov konania.
Návrh odôvodnili navrhovatelia tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku, ktorý sa nachádza na parcele registra "C" č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, ktorý je zapísaný na LV č. XXX v kat. úz. L. Q.. Na uvedenom pozemku, ktorý patrí k rodinnému domu č. XXX, a ktorý je využívaný ako dvor, je postavená stavba pozostávajúca z drevárne a z novšej prístavby. Odporca je vlastníkom susediaceho rodinného domu č. XXX postavenom na pozemku na parcele registra "C" č. XXXX/X v L. Q. zapísanom na LV č. XXX. Odporca bez právneho dôvodu a bez súhlasu navrhovateľov užíva pozemok v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov a na nej sa nachádzajúcu dreváreň. Tento pozemok a dreváreň používajú aj osoby žijúce v rodinnom dome so sup. č. XXX, pričom nerešpektujú vlastnícke právo navrhovateľov. Odporca, rovnako ako aj jemu blízke osoby, sa navrhovateľovi v 3. rade vyhrážajú, urážajú ho, podávajú na neho pochybné udania, nadávajú, a podobne. Z tohto dôvodu sa navrhovatelia rozhodli chrániť si svoj majetok. Navrhovateľ v 3. rade v mesiaci júl 2011 vybudoval oplotenie, ktoré mu následne odporca odstránil odpílením kovových stĺpikov, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku. Navrhovateľ v 3. rade pri výstavbe oplotenia dokonca pre susediaci pozemok vo vlastníctve odporcu ponechal priestor pre zachovanie prístupu ku vchodu odporcovho
rodinného domu. Listom zo dňa 05.10.2011 vyzvali navrhovatelia odporcu a osoby bývajúce v jeho dome, aby sa zdržali akéhokoľvek konania ktoré by im bránilo vo výkone ich vlastníckych práv a takisto ich informovali, že opätovne vybudujú oplotenie. Na túto výzvu reagoval odporca prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 19.10.2011, v ktorom uviedol, že ho mrzí jeho predchádzajúce konanie a v budúcnosti sa zdrží zásahov do ich vlastníckeho práva. Súčasne navrhol osobné stretnutie za účelom spoločného riešenia, lebo zrealizovaním oplotenia, nebudú môcť prejsť do jeho záhrady. Pred dohodnutým termínom stretnutia však odporca naopak v neprítomnosti navrhovateľov neoprávnene zložil na pozemku navrhovateľov približne 4 m3 dreva. Aj napriek dohovoru polície, ktorá bola privolaná na miesto, aby drevo odstránil, sa odporca vyjadril, že drevo sprace až v sobotu, teda o niekoľko dní. Z doterajšieho konania odporcu je zrejmé, že nerešpektuje a ani nemieni rešpektovať vlastnícke právo navrhovateľov k pozemku vrátane drevárne. Preto sú navrhovatelia nútení domáhať sa svojho práva na súde, pričom ani žiadosť o nápravu tohto stavu, ktorá bola adresovaná obecnému úradu neviedla k náprave.
Navrhovateľka v 1. rade na pojednávaní uviedla, že predmetný rodinný dom s pozemkom s manželom kúpila od jej svokra, teda od otca jej nebohého manžela. Navrhovatelia v 2. a 3. rade sú jej deti. Do L. Súče sa prisťahovala niekedy v roku 1975. Predmetná dreváreň už na tomto pozemku vtedy stála. Kto postavil túto dreváreň nevie. Uvedené nehnuteľnosti následne prededili po jej nebohom manželovi. V súčasnosti dom užíva ona spoločne s navrhovateľom v 3. rade. Navrhovateľka v 2. rade s nimi nebýva. Prvé problémy nastali potom, ako sa mladší brat odporcu oženil. Jeho manželka nadmerne požívala alkohol. Táto pôvodne bývala v prístavbe, v ktorej súčasnosti býva mladší brat odporcu s jeho synom ako aj otec odporcu. Odporca tam nebýva, býva v Trenčíne. Nezhody s odporcom nastali vtedy, keď si chceli oplotiť ich pozemok.
Navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní uviedla, že sa stotožňuje s vyjadrením navrhovateľky v 1. rade a k veci nechce nič uviesť.
Navrhovateľ v 3. rade na pojednávaní uviedol, že súhlasí s vyjadrením navrhovateľky v 1. rade, pričom ju len doplnil o skutočnosť, že viackrát bol predvolaný na políciu, pretože ho niekto udal, že pytliači. Je poľovníkom. Podľa jeho zistení ho mala udať manželka mladšieho brata odporcu spolu s týmto bratom. Rovnako keď parkoval svoje auto na svojom pozemku, niekto mu vybral naftu, pričom má podozrenie, že tak urobil mladší brat odporcu. Z tohto dôvodu musel umiestniť plechovú garáž na ceste, avšak za to platí nájom obci. Taktiež mu z prístavby zmizlo 2 až 3 litre vína. Vzájomné vzťahy sú medzi nimi napäté, mladší brat odporcu ako aj jeho syn po nich vykrikujú.
Odporca na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o predmetnú dreváreň, túto postavil jeho otec, čo môže v rámci svedeckých výpovedí otec dosvedčiť. Je ochotný dreváreň navrhovateľom prepustiť pod podmienkou, že mu umožnia prístup do domu, pivnice a do záhrady. On osobne v prístavbe nebýva, býva tam jeho otec, mladší brat a jeho syn. Manželka jeho mladšieho brata tam už nebýva od roku 2010. Z jeho pohľadu nie sú medzi nimi spory ohľadne užívania dvora. Dreváreň uvedená v žalobnom návrhu bola postavená jeho otcom a nie je v spoluvlastníctve navrhovateľov a v súčasnosti platí aj daň z tejto drevárne. Námietky, ktoré vzniesli navrhovatelia v tomto konaní, sa týkajú osôb, ktoré tam už v súčasnosti nebývajú. On užíva pozemok navrhovateľov iba v nevyhnutnej miere, keď chce prejsť do svojej záhrady.
Právna zástupkyňa navrhovateľov na pojednávaní uviedla, že dreváreň, ktorá sa nachádza na pozemku navrhovateľov parc.č. XXXX/X v kat. úz. L. Q. je stavbou, ide o murovanú stavbu, ktorá je spojená so zemou pevným základom. V súčasnosti nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, nachádza sa však na pozemku, ktorého druh je zastavané plochy a nádvoria. Takisto bola táto stavba zahrnutá v rámci predmetu kúpy v čase, keď navrhovateľka v 1. rade spolu s nebohým manželom kúpnou zmluvou nadobudli pozemok, na ktorom táto stavba stojí a v rámci dedičského konania po nebohom manželovi bola zahrnutá do pozostalostí po jej manželovi, poručiteľovi. Táto skutočnosť vyplýva aj zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX D.. V. B. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností na účel dedičského konania po poručiteľovi, manželovi navrhovateľky v 1. rade. Táto dreváreň uvádzaná v žalobnom návrhu je dreváreň uvedená v bode 2.2.1 tohto znaleckého posudku. Odporca pozemok
navrhovateľov užíva tak, že prechádza po pozemku a v minulosti na tomto pozemku zložil drevo a spílil kovové stĺpiky zapustené v betóne. Zo strany navrhovateľov bol ústretový krok, aby odporca mal zriadené vecné bremeno v časti pozemku, avšak odporca je toho názoru, že vecné bremeno nie je potrebné zriaďovať. Navrhovatelia sa v tomto konaní domáhajú ochrany ich vlastníckeho práva. V súčasnosti, rovnako ako aj v minulosti, panovali nezhody medzi účastníkmi ohľadne pozemku na parcele č. XXXX/X, pretože odporca neoprávnene zasahoval do ich vlastníckeho práva, správal sa ako jej vlastník, pričom vlastníkom nie je. Svojim konaním ich obmedzoval. Toto jeho správanie bolo riešené aj v priestupkovom konaní. Oplotenie pozemku, ktoré chceli postaviť, resp. postavili, odporca spílil. V súčasnosti je stav neúnosný. Navrhovateľ v 3. rade ako spoluvlastník uvedeného pozemku, by ho rád využíval aj na parkovanie svojho auta, pričom v súčasnosti to nemôže tak robiť, pretože nemá istotu ohľadne takto zaparkovaného auta.
Súd na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to informatívnym výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. L. Q., informatívnym výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. L. Q. XXX, rozhodnutím Obvodného úradu Trenčín zo dňa 08.09.2011, úradným záznamom OO PZ Z. zo dňa 31.10.2011, zápisnicou z miestnej obhliadky a znaleckým posudkom č. XX/XXXX D.. V. B., zo dňa 12.10.2008. Súd takisto vykonal dôkaz miestnou obhliadkou. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento, pre rozhodnutie súdu podstatný skutkový stav:
Navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku, ktorý sa nachádza na parcele č. XXXX/X v katastrálnom území L. Q. a je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX. Odporca je vlastníkom domu so súpisným číslom XXX postavenom na pozemku na parcele č. XXXX/X, v katastrálnom území L. Q. a je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX. Takisto je vlastníkom uvedeného pozemku na parcele č. XXXX/X. Rozhodnutím Obvodného úradu Trenčín číslo: XXX/XXXX O. zo dňa 08.09.2011 bol odporca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku, pretože dňa 14.07.2011 asi o 16.00 hod. vo dvore rodinného domu súp.č. XXX a XXX v H. L. Q. odstránil vybudované pletivové oplotenie tak, že elektrickou rozbrusovačkou odrezal 4 kusy v zemi zabetónovaných železných stĺpikov o priemere 6 cm, dĺžky 2,5 m, odstrihol drôty, čím spôsobil škodu vo výške 50 eur. Za to mu bola uložená pokuta v sume 10 eur. Dňa 31.10.2011 brat odporcu F. F. spolu s X. F. zložili palivové drevo na pozemku navrhovateľov, pričom tak urobili so súhlasom odporcu. Odporca pritom uviedol, že nie je dôvod na to, aby si jeho brat a otec nemohli zložiť drevo na spornom pozemku.
Podľa § 1 ods.1 Občianskeho zákonníka úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.
Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 4 ods.1 Občianskeho zákonníka proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.
Podľa § 120 ods.2 Občianskeho zákonníka stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
Podľa § § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 127 ods.3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
Podľa § 6 ods.1 písm.c/ zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálny zákon, v katastri sa evidujú stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré nie sú označené súpisným číslom, v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim.
Podľa § 6 ods.1 písm.f/ katastrálneho zákona, v katastri sa evidujú práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri, práva k stavbám, bytom a nebytovým priestorom na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe a nadstavbe domu, ako aj iné skutočnosti súvisiace s právami k nehnuteľnostiam, a to najmä vyhlásenie konkurzu voči vlastníkovi nehnuteľnosti, začatie konania o výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, začatie vyvlastňovacieho konania a začatie exekúcie predajom nehnuteľnosti (ďalej len "skutočnosť súvisiaca s právom k nehnuteľnosti").
Podľa § 6 ods.2 katastrálneho zákona, v katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby; tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku.
Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov, súd právne posúdil vec takto:
Navrhovatelia sa v tomto konaní domáhajú jednak, aby súd odporcovi zakázal užívať pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území L. Q. na parcele registra "C" č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, a ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX a jednak, aby mu uložil povinnosť vypratať dreváreň nachádzajúcu sa na parc.č. XXXX/X. Túto povinnosť má súd odporcovi uložiť na ochranu ich vlastníckeho práva k uvedenému pozemku a k uvedenej stavbe. Súd neprihliadal na uznesenie súdu, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní konanom dňa 26.04.2012, s výrokom, že vyššie uvedená zmena žaloby sa pripúšťa, pretože toto uznesenie súdu je neurčité, nejasné a tým aj nevykonateľné. Súd konštatuje, že k zmene pôvodného návrhu na začatie konania nedošlo, nakoniec samotná právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že zmenu návrhu na začatie konania nenavrhujú.
Súd návrhu v prvej časti vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nezákonného užívania tohto pozemku a povinnosť strpieť nerušené zákonné užívanie tohto pozemku navrhovateľmi. Splnenie tejto povinnosti, resp. povinností súd odporcovi uložil, pretože mal v konaní za preukázané, že navrhovatelia sú spoluvlastníkmi tohto pozemku a odporca svojim konaním neoprávnene zasahuje do výkonu ich vlastníckeho práva. Podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka vlastník veci je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca zasiahol do nerušeného užívania pozemku navrhovateľov tým, že bez právneho dôvodu, teda nezákonne, odstránil oplotenie tohto pozemku. Takisto nezákonne umiestnil na ich pozemku palivové drevo v značnom objeme, teda neoprávnene na niekoľko dní zabral ich pozemok. Toto konanie navyše žiadnym relevantným spôsobom
neodôvodnil. Tento zásah odporcu, teda toto jeho konanie, súd považuje nielen za protiprávne konanie, ale aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd navyše zdôrazňuje, že samotný Občiansky zákonníka ustanovuje v § 1 ods.1 vlastníctvo za nedotknuteľné. Na základe vyjadrení odporcu je súd tohto názoru, že toto konanie odporcu sa môže opakovať, a preto bolo potrebné rozhodnúť o splnení vyššie uvedenej zákonnej povinnosti odporcu. Súd v rozhodnutí nevylúčil odporcu z akéhokoľvek užívania pozemku navrhovateľov, tak ako to navrhovali navrhovatelia. Odporca je oprávnený užívať pozemok navrhovateľov len v zákonom dovolenom rozsahu, ktorý je upravený napríklad v citovanom ustanovení § 127 ods.3 Občianskeho zákonníka. Toto právo nie je týmto rozhodnutím dotknuté.
Súd návrh vo zvyšnej časti zamietol, čím takisto neuložil odporcovi povinnosť vypratať dreváreň nachádzajúcu sa na pozemku navrhovateľov, pretože nemal v konaní preukázané, že navrhovatelia sú spoluvlastníci tejto stavby. Na základe vykonaného dokazovanie má súd za preukázané, že táto dreváreň je drobnou stavbou bez súpisného čísla. Podľa katastrálneho zákona sa v katastri nehnuteľností evidujú stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré nie sú označené súpisným číslom a práva k nim ako aj iné skutočnosti súvisiace s právami k nehnuteľnostiam. Drobné stavby, teda stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, sa nemusia evidovať v katastri nehnuteľností tak ako riadne stavby. Tieto stavby sú však v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku. V danom prípade táto drobná stavba takto ani nie je zobrazená na katastrálnej mape. V zmysle § 120 ods.2 Občianskeho zákonníka stavby nie sú súčasťou pozemku, preto nie je možné na základe skutočnosti, že táto stavba je postavená na pozemku navrhovateľov, ju považovať za vec v spoluvlastníctve navrhovateľov. Navrhovatelia preukazovali spoluvlastníctvo k nej iba znaleckým posudkom č. XX/XXXX D.. V. B., zo dňa 12.10.2008, v ktorom znalec stanovil hodnotu tejto stavby na účely dedičského konania. Znalecký posudok nie je skutočnosťou preukazujúcou spoluvlastnícke právo navrhovateľov k tejto drevárni. Takouto skutočnosťou je napríklad evidencia stavby a právo k nej v katastri nehnuteľností alebo listina preukazujúca vlastnícke právo k tejto veci. Okrem znaleckého posudku o tejto skutočnosti navrhovatelia nepredložili ani neoznačili žiadny iný dôkaz. Ochrany vlastníckeho práva, napríklad vyprataním nehnuteľnosti, sa môže domáhať len vlastník, resp. spoluvlastník tejto nehnuteľnosti, čo v danom prípade nie je preukázané.
Podľa § 142 ods.2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., pretože navrhovatelia boli úspešní z polovice a odporca takisto z polovice.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.