Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_18Er-128-2008.pdf
PDF · 82.89 KB
Case nature
Subarea
18Er/128/2008
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: LeasePlan Slovakia s.r.o., Ševčenkova 24, 851 01 Bratislava, IČO: proti povinnému: ALVARAK GROUP s.r.o., (deň výmazu z obchodného registra 30.12.2010) Suchovská cesta 2, 917 00 Trnava, IČO: 35828013 vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavol Holík, Horné Bašty 12, 917 01 Trnava o vymoženie 6266,71 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavol Holík, Horné Bašty 12, 917 01 Trnava, náhradu trov exekúcie v sume 28,96 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 074677 zo dňa 19.02.2008 bol súdny exekútor JUDr. Viera Kučerová v zmysle § 44 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Trnave č.k. 700-0410137805-GC04/05 zo dňa 15.02.2007.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd má za to, že prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie v danom prípade je dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda nemajetnosť povinného, vzhľadom na to, že nemajetnosť povinného nastala už pred jeho výmazom z obchodného registra, preto dôvod na zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nastal skôr ako dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Podobnou situáciou, kolíziou dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v prípade, že je povinný právnická osoba,
ktorá je zrušená pre nedostatok majetku a následne vymazaná z obchodného registra, sa zaoberal Najvyšší súd SR. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011, „ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Závery súdov nižších stupňov, ktorými ustálili dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, treba považovať za súčasného stavu veci, keď sa neoboznámili s dôvodmi, pre ktoré došlo na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I z 28. októbra 2009 sp. zn. 32 CbR 239/2009 k zrušeniu povinného bez likvidácie a následne k jeho výmazu z obchodného registra, za predčasné. Preto aj ich rozhodnutie o trovách nemožno považovať za správne.“
Okresný súd Trnava v právnej veci začatého konania o zrušení spoločnosti: ALVARAK GROUP, s.r.o., IČO: 35 828 013 <javascript:fFindIco('35828013');>, so sídlom Suchovská cesta 2, 917 00 Trnava, bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov zverejňuje oznámenie podľa § 68 ods. 10 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení zákona č. 487/2009 Z. z. v Obchodnom vestníku. Rozhodnutie o zrušení spoločnosti bez likvidácie môže súd vydať až po uplynutí troch mesiacov od zverejnenia oznámenia podľa § 68 ods. 10 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
Podľa § 68 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka ,,ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra“.
Podľa § 68 ods. 10 Obchodného zákonníka ,,súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti podľa odseku 9 zverejní oznámenie v Obchodnom vestníku, že sa vedie konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie; rozhodnutie o zrušení spoločnosti bez likvidácie môže súd vydať až po uplynutí troch mesiacov od zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku“.
Vzhľadom na to, že bola súdom zistená nemajetnosť povinného, ktorý bol následne zrušený bez likvidácie a vymazaný z obchodného registra, tunajší súd v súlade s aktuálnou ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR považuje za preukázané, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku sú v danom prípade splnené. Z uvedených dôvodov súd exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia sa ustanovuje vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom v čase začatie exekučného konania (ďalej len “vyhláška“). V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 22.01.2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. V zmysle § 27a vyhlášky, exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.04.2008, patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 44,90 Eur a to odmena: podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 13,28 Eur (vyhotovenie žiadosti o poverenie na vykonanie exekúcie- 30 min, vypracovanie upovedomenia i začatí exekúcie - 30 min., žiadosť o lustráciu vlastníctva nehnuteľnosti- 20 min, žiadosť o lustráciu vlastníctva motorových vozidiel-20 min, žiadosť o lustráciu vlastníctva bankových účtov- 20 min.) a podľa § 14 ods.1 písm. b) vyhlášky ( získanie poverenia, doručenie upovedomenia, zisťovanie vlastníctva nehnuteľnosti, zisťovanie vlastníctva motorových vozidiel, zisťovanie vlastníctva bankových účtov, získanie výpisu z obchodného vestníka o výmaze) vo výške 19,92 eur.
Nakoľko súdny exekútor pri vyčíslení a špecifikácii trov konania nepostupoval v súlade so zákonom a vyhláškou, súd mu nepriznal požadovanú odmenu podľa § 14 ods.1 písm. a) vyhlášky v požadovanej výške. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 6 M Cdo 6/2011 z 21.03.2012 nemožno prizanť odmenu za duplicitne za úkony ktoré majú totožnú náplň ,,dovolací súd však nepovažuje za opodstatnené ďalšie námietky dovolateľa uvedené v jeho mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože má za to, že rozhodnutia exekučného súdu a odvolacieho súdu o ďalšej odmene súdnej exekútorky podľa ustanovení § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov a o náhradách hotových výdavkov sú správne a v podrobnostiach preto na ich odôvodnenie odkazuje. K týmto záverom, reagujúc na argumentáciu dovolateľa, že vyhláška o odmenách exekútorov „súdneho exekútora neobmedzuje, že by si trovy konania mohol uplatniť len podľa písm. a/ alebo podľa písm. b/“, dovolací iba stručne dodáva, že súdy ani nevylúčili určenie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a / a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov popri sebe; odmenu priznali aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (v rozsahu 2 hodín) a aj paušálnou sumou za 4 úkony exekučnej činnosti. Pokiaľ nepriznali odmenu za ďalšie tri súdnou exekútorkou účtované hodiny, rozhodli správne. Z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré majú totožnú náplň. Dovolací súd považuje v tomto smere za nenáležitú „polemiku“ dovolateľa so závermi prijatými v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zn. 1 M Cdo 7/2006 z 28. mája 2007“. Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu podľa § 14 ods.1 písm. a) nakoľko si súdny exekútor uplatnil duplicitne úkony podľa § 14 ods. 1 písm a) vyhlášky a § 15 ods. 1 vyhlášky. Podľa názoru súdu sa jedná o úkony, ktoré majú totožnú náplň a preto by odmena bola priznaná duplicitne.
Jednotlivé úkony exekučnej činnosti, za ktoré možno priznať paušálnu sumu vo výške 3,32 EUR, sú taxatívne vymedzené v § 15 ods. 1 vyhlášky. Paušálnu náhradu za všetky súdnym exekútorom vymedzené úkony súd po preštudovaní exekučného spisu v plnej výške priznal, t.j. súdnemu exekútorovi súd priznáva odmenu v zmysle § 14 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v celkovej výške 19,92 Eur, t.j. za šesť úkonov exekučnej činnosti.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd priznnal súdnemu exekútorovi poštovné v plnej výške 4,22 Eur, ktoré ma preukázané doručenkami z exekučního spisu.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd považuje za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu odmenu a náhrady zvýšil o DPH v sume 4,82 Eur v zmysle § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty.
Celková výška trov, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, je teda 28,96 EUR, na ktorých úhradu súd zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods.2 Exekučného poriadku oprávneného.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení a výkladu teda súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia je na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).