Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/3/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu A. B. C. D., so sídlom E. F., XXX XX G., IČO: XX XXX XXX proti žalovanej H. I., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom J. F., D. X/XX, o zaplatenie 689,80 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. septembra 2022 č.k. –42, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 7. septembra 2022 č.k. –42 súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 689,80 Eur, poštovné náklady vo výške 1,85 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalovaná bola v období od 01.04.2008 do 30.11.2021 platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa zákona o úhrade za služby verejnosti ako odberateľ elektrickej energie na odbernom mieste D. X K. J. F.. K obrane žalovanej uviedol, že nebolo zistené, že by bola žalovaná oslobodená od úhrady, resp. že by bola evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach. Uviedol, že len ak by oba inkasné lístky na odberných miestach o odbere elektrickej energie, ktoré predložila žalovaná, boli evidované na meno H. I., len vtedy by sa na ňu vzťahovala povinnosť platiť úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa / , o úhrade za služby verejnosti/. Vec posúdil podľa , , podľa ktorého nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1. Tieto skutočnosti však žalovaná nepreukázala. Výška mesačnej úhrady je zo zákona 4,64 Eur. Z nespochybneného tvrdenia žalobcu a z prehľadu predpisov úhrad za služby verejnosti a platieb bolo preukázané, že celková dlžná suma úhrad za uvedené obdobie predstavuje 672,80 Eur. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením úhrad za služby verejnosti, vzniklo žalobcovi v zmysle zákona o úhrade za služby verejnosti právo na pokutu vo výške 17,- Eur. V súvislosti so zaslaním výzvy vznikli žalobcovi náklady vo výške 1,85 Eur predstavujúce vynaložené poštovné. Výška týchto nákladov bola preukázaná potvrdením Slovenskej pošty, a.s. a doručenkou preukazujúcou odoslanie výzvy žalovanej. Nárok na zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky patrí žalobcovi v zmysle ako príslušenstvo pohľadávky. Žalovaná je teda povinná zaplatiť žalobcovi i poštové výdavky vo výške 1,85 Eur. Vzhľadom na uvedené súd považuje žalobu za dôvodnú v celom rozsahu a žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 689,80 Eur (súčet dlžných úhrad v

celkovej výške 672,80 Eur a pokuty vo výške 17,- Eur), ako aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,85 Eur. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe nevyhovie. Namietala, že výpismi z listov vlastníctva dokladovala, že od XX.XX.XXXX je manželkou L. I.. Od roku 1992 bývajú na súčasnej adrese, pri nadobudnutí bytu do BSM boli energie napísané na jej meno. Keď v roku 1996 kupovali do BSM dom so záhradou, bola zmluva uzatvorená na meno manžela. Až od roku 2017 im začali chodiť „dvojité platby RTVS“, ktoré spočiatku platili, a až po zistení a zaslaní oznámenia RTVS, že ide o podvojný odber, prestali. Tvrdila, že už od prvej upomienky komunikovali s RTVS a oznamovali im „písomne, telefonicky, mailom, že druhé odberné miesto, je viacnásobný odber.“ Podali aj žiadosť o opravu a zmenu zmlúv s SPP, ktoré dodnes neupravili. K odvolaniu predložili zmluvy s dodávateľom energie SPP a staršie faktúry s dodávateľom ZSE. Požadovanú dlžnú sumu 689,80 Eur považuje za duplicitnú a neopodstatnenú.

3. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a k odvolaniu uviedol, že žalovaná neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na nárok žalobcu a žalovanú sumu, preto zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § a 380 (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil.

6. Na úvod odvolací súd uvádza, že právny predpis, podľa ktorého súd prvej inštancie vec právne posudzoval ( o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), stratil účinnosť k 01.07.2023.

7. Podľa o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov výber a vymáhanie za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „“), ktorú bol platiteľ úhrady podľa o za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto , vykonáva od 1. júla 2023 Rozhlas a televízia Slovenska podľa o za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené , ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska a sú určené na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska.

8. Citované ustanovenie upravuje použiteľnosť už zrušeného právneho predpisu - o za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, aj v súčasnosti. Preto odvolací súd posudzoval právnu vec podľa citovaného zákona.

9. Odvolateľka sa od počiatku sporu bránila tvrdením, že žalovaná suma predstavuje sumu žiadanú žalobcom v rozpore so zákonom, duplicitne, pretože je spolu s manželom odberateľkou energie v dvoch odberných miestach (uvádzala byt na adrese D. XX/X, J. F. a rodinný dom v Beluši), a domáhala sa aplikácie , podľa ktorého platiteľ podľa , ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi podľa .

10. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaná nepreukázala, že by splnila podmienky citovaného ustanovenia pre priznanie práva na len za jedno odberné miesto. Jednak nepreukázala, že by bola evidovaná dodávateľom elektriny (SPP) v evidencii odberateľov elektriny vo viacerých odberných miestach, čo v podaní v konaní pred súdom prvej inštancie (v odpore proti platobnému rozkazu) vysvetľovala ako administratívnu chybu, pretože odbery elektriny v nehnuteľnostiach (byt a rodinný dom), ktoré vlastní spolu s manželom, neboli zapísané na toto istého manžela a bránila sa tým, že minulý rok (r. 2021-pozn. odvolacieho súdu) požiadala SPP o zmenu a vyhotovenie nových zmlúv na jedného odberateľa, ktoré sa doposiaľ neuskutočnilo. Uvedená obrana žalovanej neobstojí. Žalovaná potvrdila v odvolaní, že najneskôr v roku 2017 sa dozvedela o povinnosti uhrádzať žalované koncesionárske poplatky, no podľa jej tvrdenia v odpore proti platobnému rozkazu kontaktovala dodávateľa elektriny s požiadavkou o nápravu až v roku 2021, ktorá sa doposiaľ neuskutočnila. Žalovaná tak bola pasívna a napriek vedomosti o uplatňovaných nárokoch žalobcu nepodnikla včas a riadne kroky k náprave.

11. Predovšetkým však žalovaná nepreukázala, že túto skutočnosť (že ide o viacnásobný odber elektriny) oznámila a preukázala žalobcovi. Do spisu ako dôkaz predložila len emailovú komunikáciu s SPP (dodávateľom elektriny), nepredložila ani neoznačila však žiaden dôkaz o oznámení tejto skutočnosti žalobcovi (RTVS). Žalobca nepotvrdil, že by ho o tejto skutočnosti žalovaná informovala.

12. K podstatnej a rozhodujúcej odvolacej námietke odvolateľky resp. presnejšie k jej návrhu na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré predložila v odvolacom konaní (v odvolaní a najmä v doplnení odvolania po výzve súdu: zmluva o prevode vlastníctva bytu, výpis z LV č. XXX, čestné vyhlásenie, faktúry SSE, zmluvy o združenej dodávke elektriny s SPP) odvolací súd poukazuje na charakter odvolacieho konania ako apelačného konania. V našom civilno-procesnom systéme sa uplatňuje systém neúplnej apelácie. Východiskom pre použitie neúplnej apelácie v platnej právnej úprave je zásada, že súd prvej inštancie je inštanciou skutkovou, t.j. inštanciou, u ktorej majú byť zásadne na jednom pojednávaní vykonané všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie sporných právne významných skutkových tvrdení. Za účelom splnenia tejto zásady zákon ukladá stranám povinnosť tvrdiť pred súdom prvej inštancie všetky v tom čase existujúce pre vec právne významné skutočnosti a označiť všetky v tom čase dostupné dôkazy spôsobilé ich preukázať. Strany sú povinné tvrdiť všetky pre rozhodnutie veci významné skutočnosti (čl. 8, § 150 ods. 1) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (čl. 8, § 132 ods. 1, § 151) a nesú procesnú zodpovednosť, ak uvedené povinnosti nesplnia (bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné).

13. Zo spisu odvolací súd zistil, že žalovaná odvolateľka vo svojom prvom podaní vo veci (v odpore proti platobnému rozkazu) uvedené dôkazy nepredložila ani neoznačila napriek tomu, že jej spolu s platobným rozkazom súd doručil písomné poučenie o povinnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany včas najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaná napriek výzve súdu nereagovala ani na súdom prvej inštancie doručené vyjadrenie žalobcu k jej odporu (dňa 31.05.2022), ktorý označil jej odpor ako neoprávnený a poukazoval na variabilné symboly a evidovaných odberateľov .

14. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Z odvolania vyplýva, že žalovaná nenamieta nedostatky podmienok konania, vylúčenia sudcu a zároveň nejde o dôkazy, ktoré by mali preukázať, že v konaní došlo k vadám konania (ide o dôkazy na preukázanie nesprávnosti skutkových zistení a právneho posúdenia veci). Nie je teda splnená žiadna z výnimiek zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov až v odvolaní podľa § 366 písm. a), b), c). Žalovaná v odvolaní neuviedla žiaden ospravedlniteľný dôvod, prečo tieto dôkazy nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nie je splnená ani výnimka zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov podľa

16. Z uvedeného je zrejmé, že nenastala žiadna z výnimiek zo zákazu skutkových a dôkazných novôt, a teda žalovanou navrhované nové dôkazy, ktoré predložila až v odvolacom konaní (zmluva o prevode

vlastníctva bytu, výpis z LV č. XXX, čestné vyhlásenie, faktúry SSE, zmluvy o združenej dodávke elektriny s SPP), nie sú akceptovateľným, prípustným odvolacím dôvodom.

17. Žalovanou uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za prípustné, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

18. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

19. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalobcu v zmysle , preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).