Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/119/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobkyne P. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX P., právne zastúpenej JUDr. Michalom Kačurom, advokátom so sídlom Prešov, Jarková 73 p r o t i žalovanému Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A.Reimana Prešov, Hollého 14, 081 81 Prešov, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Goga a spol., s.r.o. so sídlom Žriedlová 3, Košice, o 160,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k. -34 zo dňa 16.05.2012 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zastavení konania v časti o 6,- Eur.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o 6,- Eur. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 154,- Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovanej zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 96,70 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Michala Kačura, advokáta v Prešove, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ust. , , ust. , (ďalej ) a ust. , výrok o trovách konania ust.

Žalobkyňa ešte pred začatím konania vo veci samej zobrala žalobu späť o 6 Eur a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Vzhľadom k tomu, že došlo k späťvzatiu ešte pred začatím konania vo veci samej, súd konanie v tejto časti zastavil (, ).

Pokiaľ išlo o predmet sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby o 6,- Eur, predmetom sporu sa stala suma 154 Eur.

V priebehu konania žalobkyňa predložila listinné dôkazy, o ktoré opierala svoje tvrdenia. Predovšetkým predložila dôkaz o tom, že dňa 19.7.2011 ako pacientka odchádzala z objektu žalovaného, označeného ako monoblok v areáli nemocnice v Prešove z gastroenterologického oddelenia. Ako dôkaz predložila lekársku správu ošetrujúceho lekára o návšteve tejto ambulancie, kde na záver tohto vyšetrenia bola jej vydaná písomná lekárska správa v počítačovej podobe od MUDr. C. Q.. Z tejto správy vyplýva, že čas kedy bola správa vytlačená, bolo 12:11:07 hod. pri ukončení vyšetrenia.

Následne žalobkyňa predložila k podanej žalobe lekársku správu z traumatologickej príjmovej ambulancie, takisto z dňa 19.7.2011 s dátumom vytlačenia 12:27 hod. Ako vyplynulo z tejto správy ošetrujúci lekár ju prijal o 12:20 hod. a uviedol okolnosti, na základe ktorých došlo k reznej rane veľkosti asi 1,5 cm v oblasti achillovej šľachy u žalobkyne. Bolo to pri východe z monobloku v suteréne na plechu, ktorý trčal zo schodov.

Zároveň žalobkyňa predložila písomné oznámenie, resp. spísanie záznamu, ktorý sa realizoval na druhý deň u žalovaného, vzhľadom k tomu, že nehoda sa stala v čase obedňajšej prestávky, kedy zodpovedný pracovník žalovaného z odboru sťažností a kontroly nebol na pracovisku.

Na základe spísanej sťažnosti, žalovaný odpovedal listom z 2.8.2011, ktorý predložila takisto žalobkyňa, čiže po tomto úraze a v tejto odpovedi potvrdil závadu na schodisku a tiež jej odstránenie zamestnancom údržby.

Po absolvovaní liečby bol vyhotovený pre žalobkyňu posudok o bolestnom na 10 bodov, ktoré predstavovali sumu 154 Eur. Na základe tohto žalobkyňa vyzvala žalovaného ešte pred podaním žaloby mimosúdnou cestou na plnenie. Na základe odpovede žalovaného, ktorý uviedol, že nie je si vedomý zodpovednosti za ujmu, ktorú utrpela, že schodište je riadne označené žltočiernymi pásmi a že žalovaný sa nachádza v súčasnej dobe v dlhodobo nepriaznivej finančnej situácii, podala žalobu na súd.

Žalovaný naopak po celú dobu konania svoj postoj k veci nezmenil a dôvodil tým, že neexistuje dôkaz zo strany žalobkyne, že úraz sa stal tak ako ho ona popísala. Súd vychádzal z tvrdenia žalobkyne, ktorá hodnoverným spôsobom opísala celú záležitosť a predložila listinné dôkazy. Možno uznať obranu žalobkyne, že po návšteve gastroenterologického oddelenia, po obdŕžaní správy o 12:11 hod. schádzala dole schodmi objektu žalovaného a už o 9 minút bola prijatá na traumatologickej ambulancii žalovaného s touto ranou. Tu možno konštatovať, že chirurgický monoblok je umiestnený v areáli nemocnice na mieste, ktoré sa nenachádza priamo pri východe areálu. Práve naopak, ide o niekoľkoposchodový objekt, kde sa nachádzajú rôzne oddelenia a rôzne ambulancie a vzhľadom k veku žalobkyne je možné konštatovať, že ten časový odstup medzi odchodom z gastroenterologickej ambulancie a návštevou traumatologickej ambulancie s východom cez suterén zodpovedá reálnemu stavu. Súd chce poukázať na to, že východ z chirurgického monobloku v suteréne je možné bežne využívať či už po schodoch, alebo výťahom.

Súd prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov nemal pochybnosti o pravdivosti tvrdenia žalobkyne. Naviac žalobkyňa navštívila žalovaného aj po ošetrení, ale vzhľadom k tomu, že išlo o obedňajšiu prestávku, bola usmernená, že nemá kto vybaviť túto sťažnosť a má navštíviť žalovaného na druhý deň, čo urobila. Súd vychádzal z argumentácie žalobkyne, že žalovaný ako prevádzkovateľ nemocnice a zdravotníckeho zariadenia je prevádzkovateľom nebytovej budovy a zo stavebného zákona č. 50/76 vyplýva pre prevádzkovateľa takejto nehnuteľnosti aj povinnosť udržiavať stavbu po celú dobu v dobrom stavebnom aj technickom stave (§ 86 ods.1 citovaného zákona).

Z týchto dôvodov súd mal za to, že bola preukázaná objektívna povinnosť žalovaného ako prevádzkovateľa a poskytovateľa zdravotníckych služieb vo svojom zariadení, zabezpečiť technický bezproblémový a bezzávadový prístup.

Súd prvého stupňa vychádzal aj z toho, že pokiaľ žalobkyňa uviedla a popísala skutočnosti, nevidel iný motív, prečo by žalobkyňa takto konala, ak by sa tak nestalo. V konečnom dôsledku prihliadol aj na skutočnosť, že pešou chôdzou z chirurgického monobloku po východ z areálu žalovaného v časti východu z nemocnice v Prešove trvá minimálne 5 minút. Z tohto dôvodu je nepravdepodobné, žeby žalobkyňa mohla opustiť areál nemocnice, ktorý končí vlastne až za bránou nemocnice, za rampou a vrátiť sa v rozpätí 9 minút nazad na traumatologickú ambulanciu. Čiže obranu zo strany žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala, že škoda na zdraví sa stala v areáli žalovaného, tak ako to popísala, súd nepovažoval za dôvodnú. Časové súvislosti týchto dvoch vyšetrení, okolností prípadu, znalosť súdu, ktorý pozná areál, svedčia v prospech žalobkyne, ktorá tieto okolnosti vo svojej výpovedi popísala hodnoverne.

Pokiaľ išlo o výšku nároku, súd vychádzal z . Ako vyplynulo z tejto vyhlášky, bolesť, ktorá bola ohodnotená na 10 bodov (suma 769 Eur ako priemerná mesačná mzda zamestnanca v Národnom hospodárstve SR za rok 2010), 2 % predstavujú sumu 154,- Eur. Išlo konkrétne o sumu 153,8 Eur, čo zaokrúhlene predstavuje 154,- Eur. V tejto časti akceptoval, že žalobkyňa reagovala na námietku žalovaného a upravila svoj nárok tak, že zobrala žalobu späť o 6 Eur. Pokiaľ ide o použitie liberačných dôvodov, ktoré namietal žalovaný vo svojom vyjadrení, súd nezistil takú okolnosť.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. a priznal náhradu trov konania, ktoré v zmysle zásady úspechu žalobkyňa uplatnila. Išlo o trovy konania za 4 úkony právnej pomoci podľa vyhl.č. 655/04. Hodnota sporu bola 154,- Eur, odmena za jeden úkon právnej služby bolo 16, Eur a priznal túto odmenu: prevzatie a prípravu, podanie žaloby, vyjadrenie žalobkyne k stanovisku žalovaného a účasť na jednom pojednávaní. K tomu priznal aj režijný paušál podľa citovanej vyhlášky za úkon v r.2011 vo výške 7, Eur a za 3 úkony v r.2012 vo výške 7, Eur. Celkovo trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 96,70 Eur.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne a prizná žalovanej náhradu trov konania za súdny poplatok za podanie odporu proti platobnému rozkazu a súdny poplatok za podanie odvolania proti rozsudku. Žalovaný si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia tak prvostupňového, ako aj odvolacieho vo výške 207,56 Eur.

Žalovaný uviedol dôvody odvolania podľa ust. , , s tým, že žalovaná, či už vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach na pokus o zmier žalobkyne, ako aj na pojednávaní konanom dňa 16.05.2012 namietala skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi škodou, ktorá jej vznikla a medzi prevádzkovou činnosťou žalovanej. Konajúci súd pri svojom rozhodnutí vychádzal najmä z tvrdení žalobkyne a z listín, ktoré predložila k návrhu na vydanie platobného rozkazu a to najmä z lekárskej správy ošetrujúceho lekára z gastroenterologického oddelenia žalovanej zo dňa 19.07.2011, kde čas vytlačenia predmetnej správy je 12:11:07 hodine. Následne konajúci súd prihliadol na lekársku správu z traumatologickej príjmovej ambulancie žalovanej zo dňa 19.07.2011 s časom vytlačenia 12,27 hod., kde ošetrujúci lekár uviedol, že sa žalobkyňa porezala v oblasti Achillovej šľachy pri východe z monobloku v suteréne na plechu, ktorý trčal zo schodov. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že ošetrujúci lekár čo sa týka vzniku poranenia, vychádzal len z informácií, ktoré mu žalobkyňa sama povedala a túto informáciu nemožno považovať za preukázanie toho, že žalobkyňa sa skutočne porezala na schodoch žalovanej. Podľa názoru žalovanej konajúci súd vyvodil záver o tom, že sa žalobkyňa poranila práve na schodoch žalovanej len z hľadiska možnosti a pravdepodobnosti tvrdení žalobkyne, respektíve s ohľadom na dôveryhodnosť osoby žalobkyne a s prihliadnutím na časovú súvislosť medzi vyšetreniami a následnými krokmi žalobkyne. Žalovaná opäť poukázala na skutočnosť, že je potrebné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb zo strany žalobkyne preukázať skutočnosť, že sa žalobkyňa poranila práve na týchto poškodených schodoch žalovanej, a teda jednoznačne preukázať príčinnú súvislosť medzi poškodením schodov a poranením. Podľa názoru žalovanej uvedené tvrdenia konajúceho súdu v odôvodnení rozsudku len vyjadrujú časovú súvislosť medzi poškodením schodov a ďalšími následnými skutkovými okolnosťami. Žalovaná poukázala na to, že právny nárok náhrady škody predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok a to protiprávne konanie škodcu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. V súvislosti s príčinnou súvislosťou žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I ÚS

177/08 zo dňa 01.03.2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Žalovaná má za to, že predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie príčinnej súvislosti medzi prevádzkovou činnosťou žalovaného a následkom, teda vzniknutou škodou a poranením nohy žalobkyne. Vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez pochybnosti práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 21/1992. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru sa konajúci súd zaoberal len časovou súvislosťou a nezaoberal sa preukázaním vecnej súvislosti, t.j. príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a poranením žalobkyne. Podľa jej názoru žalobkyňa bez akýchkoľvek pochybností nepreukázala príčinnú súvislosť medzi poškodením schodov a jej poranením, teda neuniesla dôkazné bremeno v spore.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je po vecnej a právnej stránke správne. Žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v konaní pred súdom neoznačil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by vyvrátil súdom dôkazmi doloženú objektívne zistenú skutočnosť, že sa žalobkyňa poranila práve na poškodených schodoch žalovaného. Žalovaný ani v odvolaní neuviedol, aký ňou navrhnutý konkrétny dôkaz na preukázanie jeho tvrdení, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností prvostupňový súd nevykonal. Preto na strane žalovaného nie je daný spôsobilý, ním v odvolaní uvádzaný všeobecný odvolací dôvod podľa ust. Súd prvého stupňa ako významné dôkazy pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví vykonal listinné dôkazy vydané kompetentnými útvarmi žalovaného, ktoré preukazujú predovšetkým vecnú súvislosť o poškodených schodoch v objekte žalovaného a časovú súvislosť, že k úrazu a k poškodeniu zdraviu žalobkyne došlo práve na týchto schodoch. Žalovaný žiadnym dôkazom pred súdom nevyvrátil žalobkyňou preukázané skutočnosti, že sa v čase úrazu nachádzala v objekte, v ktorom žalovaný prevádzkuje zdravotnú starostlivosť. Práve naopak sám žalovaný túto skutočnosť, ktorá je obsahom ním spísaného záznamu o ústnej sťažnosti žalobkyne zo dňa 20.07.2011 o tomto úraze potvrdil po prešetrení sťažnosti vo svojom Oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 02.08.2011. Ďalej žalobkyňa poukazuje na obsah oznámenia. Žalobkyňa by bez vážneho dôvodu svojou sťažnosťou neupozorňovala žalovaného, že v suteréne nemocničného pavilónu sú poškodené schody a treba ich opraviť. To mal v rámci preventívnej činnosti zistiť práve žalovaný a udržiavať bezpečnosť stavby pri jej užívaní, vrátane prevádzky v stave zodpovedajúcom jej kolaudácií, aby nevzniklo neprípustné nebezpečenstvo úrazu okrem iného poranením, ako to priamo vyplýva z ust. Stavebného Naopak žalobkyňa sa sťažovala výlučne z toho dôvodu, že práve na týchto poškodených schodoch, vyčnievajúcom plechu došlo k poraneniu jej nohy, a preto v Zázname o ústnej sťažnosti žiada o náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená v objekte FNsP Prešov. Toto sú nezvratné dôkazy o príčinnej vecnej súvislosti vzniku škody na zdraví žalobkyne priamo v objekte žalovaného v spojení s písomnými záznamami ošetrujúcich lekárov žalovaného pred úrazom a po úraze aj v časovej súvislosti, že nedbanlivosťou žalovaného pri zabezpečení údržby svojho objektu a prevádzkových priestoroch, v ktorých žalovaný vykonáva zdravotnú starostlivosť pre občanov vznikla žalobkyni škoda na zdraví, za ktorú je objektívne zodpovedný žalovaný. Žalobkyňa poukázala na ust. . Vecnú príčinnú súvislosť v merite veci žalobkyňa pred súdom jednoznačne preukázala a súd jej dôkazy vyhodnotil vecne správne a právne správne odôvodnil, čo jednoznačne vyplýva z právnych záverov súdu na strane 3 a 4 rozsudku. Vzhľadom na okolnosti, ktoré sa žalobkyni stali správne rozhodol súd prvého stupňa na základe objektívnej zodpovednosti žalovaného, bez nutnosti preukázania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody, čo vyplýva priamo z ust. . V súvislosti s objektívnou zodpovednosťou žalovaného prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov poukázal na vecnú spôsobilosť príčiny a následku aj pri hodnotí postupu žalobkyne, že nemohlo ísť o vykonštruovanú nehodu zo strany žalobkyne voči žalovanému nárokovať si bezdôvodne odškodnenie, čo logicky vyplýva aj z vykonaného právneho záveru súdu na strane 5 rozsudku.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 12.06.2013 o 11,45 hod. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Ust. taxatívne určuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Odvolací dôvod podľa ust. , teda nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď pri hodnotení dôkazov súd prvého stupňa nepostupoval podľa kritérií daných v ust. až Ide o situáciu, keď jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti súd prvého stupňa nehodnotil z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska.

Nesprávne právne posúdenie veci podľa ust. je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav.

O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd prvého stupňa použije iný právny predpis než mal správne použiť alebo keď síce aplikuje správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloží.

Neúplne zistenie skutkového stavu veci, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa ust. je spôsobilý odvolacím dôvodom vtedy, ak účastník navrhne dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd prvého stupňa by takýto dôkaz nevykonal. Vtedy vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

Súd prvého stupňa účastníkmi konania produkované dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v ust. až a jeho hodnotenia a skutkový záver si osvojuje i odvolací súd. Zo spisu nevyplýva, že by žalovaný navrhol dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a takýto dôkaz by bol súd prvého stupňa nevykonal. O aký dôkaz ide neuviedol žalovaný ani vo svojom odvolaní.

Podľa ust. , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

Podľa ust. , škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti.

Ust. je novým ustanovením, ktoré bolo do V tomto ustanovení chýba jedna z podmienok vzniku zodpovednosti a to protiprávnosť konania toho, kto za škodu zodpovedá. Stačí, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho a to bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil určitú právom uloženú povinnosť alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania; ide o zodpovednosť za výsledok.

Predmetom odvolacieho konania je povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 154,- Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania. Čo do zastavenia konania v časti o 6,- Eur, odvolanie podané nebolo, preto tento výrok nie je predmetom preskúmania odvolacím súdom ( ).

Možno prisvedčiť súdu prvého stupňa, že žalobkyňa v priebehu konania predložila listinné dôkazy, o ktoré opierala svoje tvrdenia. Predovšetkým predložila dôkaz o tom, že dňa 19.7.2011 ako pacientka odchádzala z objektu žalovaného, označeného ako Monoblok v areáli nemocnice v Prešove z gastroenterologického oddelenia. Ako dôkaz predložila lekársku správu ošetrujúceho lekára o návšteve tejto ambulancie, kde na záver tohto vyšetrenia bola jej vydaná písomná lekárska správa v počítačovej podobe od MUDr. C. Q.. Z tejto správy vyplýva, že čas kedy bola správa vytlačená, bol o 12:11:07 hod. pri ukončení vyšetrenia. Žalobkyňa predložila lekársku správu z traumatologickej príjmovej ambulancie, takisto zo dňa 19.7.2011 s dátumom vytlačenia 12:27 hod. Ako vyplynulo z tejto správy ošetrujúci lekár ju prijal o 12:20 hod. a uviedol okolnosti, na základe ktorých došlo k reznej rane veľkosti asi 1,5 cm v oblasti achillovej šľachy u žalobkyne. Bolo to pri východe z monobloku v suteréne na plechu, ktorý trčal zo schodov.

Zo strany žalobkyne bolo predložené aj písomné oznámenie, teda spísanie záznamu, ktorý sa realizoval na druhý deň u žalovaného. Žalovaný odpovedal listom z 02.08.2011, ktorý bol tiež žalobkyňou predložený ako dôkaz. Bolo to necelé dva týždni po úraze a v odpovedí žalovaný potvrdil závadu na schodisku a tiež deklaroval jej odstránenie zamestnancom údržby.

Žalobkyňa predložila aj posudok o bolestnom na 10 bodov, ktoré predstavujú sumu 154,- Eur. Žalobkyňa vyzvala žalovaného mimosúdnou cestou na plnenie.

Žalovaný namieta nedostatok príčinnej súvislosti ako jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) ako jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu vyžaduje, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody, vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Podľa tzv. teórie adekvátnej príčinnej súvislosti príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy obvyklého chodu veci a skúsenosti adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu.

Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa okolnosti zistené súdom prvého stupňa postačujú na záver o existencií príčinnej súvislosti medzi úrazom žalobkyne a objektívnou zodpovednosťou žalovaného. Naopak v konaní nebol produkovaný dôkaz, ktorého výsledkom by bolo skutkové zistenie, že žalobkyňa utrpela úraz inde, teda mimo areálu žalovaného.

Žalobkyňa dňa 19.07.2011 ako pacientka odchádzala z objektu žalovaného označeného ako Monoblok s tým, že záver vyšetrenia bol vydaný písomne na základe lekárskej správy v počítačovej podobe o 12:11:07 hodine. Zároveň existuje lekárska správa z traumatologickej príjmovej ambulancie zo dňa 19.07.2011 o 12,27 hod. s tým, že bola prijatá o 12,20 hod. a lekárovi uviedla okolnosti, na základe ktorých došlo k reznej rane veľkosti asi 1,5 cm v oblasti Achillovej šľachy. Žalobkyňa tvrdila, že to bolo pri východe z Monobloku v suteréne na plechu, ktorý trčal zo schodov.

Žalovaný listom zo dňa 02.08.2011 v odpovedi na sťažnosť žalobkyne potvrdil závadu na schodku a tiež jej odstránenie zamestnancom údržby. Pravidlám formálnej logiky preto zodpovedá právny názor súdu prvého stupňa, pokiaľ žalobe vyhovel z dôvodu, že nemal pochybnosti o pravdivosti tvrdenia žalobkyne. Zároveň, že mal za to, že bola preukázaná objektívna povinnosť žalovaného ako prevádzkovateľa a poskytovateľa zdravotníckych služieb vo svojom zariadení zabezpečiť technicky bezbariérový a bezzávadový prístup. Sám žalovaný vo svojom liste uviedol, že úraz sa stal preto, že od týchto schodov, ktoré slúžili ako východ z objektu vyčnieval plech, ktorý bol istým spôsobom vysunutý cúvaním vozidiel, ktoré tam prevážajú pacientov. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v danom prípade boli preukázané aj časové súvislosti možnosti vzniku úrazu zo strany žalobkyne.

Súd prvého stupňa správne rozhodol i o trovách konania, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania v časti o 6,- Eur podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. Neúspešnému žalovanému uložil odvolací súd v rozsudku, ktorý vyhlásil dňa 18.06.2013 povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku.

Podľa ust. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh, spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V danom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vyhlásené dňa 18.06.2013. Úspešná žalobkyňa si trovy odvolacieho konania v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila.

Z dôvodu, že zo spisu nevyplývajú iné odvolacie trovy na strane žalobkyne, iba trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby a to vyjadrenie k žalobe, odvolací súd rozhodol, že žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože podľa ust. nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov odvolacieho konania žalobkyni vo vyhlásenom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.