Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/377/2008

Potvrdené rozhodnutím 4CoP/27/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Viery Kandrikovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov Ing. S. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, S. a Mgr. S. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. č. XX, E., zastúpená splnomocneným zástupcom Z. K., bytom N. č. XX, E., o úprave styku, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 15P 377/2008-247 zo dňa 18. 06. 2013 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o úprave styku a o trovách konania účastníkov. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. S. L., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, dieťa rodičov F.. S. L., nar. XX.X.XXXX, bytom S., Y. XX a S.V. L., nar. XX.X.XXXX, bytom E., N. XX, zast. spln. zástupcom Z. K., bytom E., N. XX,

o úpravu práv styku, takto

rozhodol:

Mení sa rozsudok Okresného súdu v Michalovciach č. k. -530 zo dňa 18.1.2008, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o zákaze styku otca s maloletým S. tak, že tento zákaz styku súd z r u š u j e .

Otec maloletého dieťaťa, F.. S. L., je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým S. nasledovne:

- počas prvých 5 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o úprave styku každú tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 13.00 hod do 18.00 hod.,

- počas ďalších 5 mesiacov je otec oprávnený stýkať sa s maloletým každú tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod.,

- po tomto období je otec oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý tretí víkend v mesiaci v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

Otec si dieťa prevezme pred bydliskom matky na adrese E., N. XX a tam ho aj odovzdá.

Matka je p o v i n n á dieťa na styk riadne pripraviť.

Obaja rodičia sú p o v i n n í sa vzájomne informovať o prekážkach, ktoré by bránili realizácii styku, a to 2 dni vopred pred uvedeným stykom.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa, F.. S. L., podal návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom - mal. S. L.. V predmetnom návrhu žiadal, aby tento zákaz styku bol zrušený, a aby sa mohol s dieťaťom stretávať každý nepárny víkend so začiatkom v sobotu, pričom by došlo k odovzdaniu dieťaťa na Železničnej stanici v S. o 9.31 hod. po príchode vlaku z K. o 6.39 hod. a vrátení maloletého vždy po skončení víkendu v hale Železničnej stanice v K. o 18.28 hod. po príchode vlaku odchádzajúceho zo Železničnej stanice v S. o 15.57 hod. Ďalej žiadal upraviť styk počas prázdnin v nepárnom kalendárnom roku počas jarných prázdnin, v čase od 1.8. do 31.8. počas letných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku a počas Vianočných prázdnin od 23.12. do 2.1. nasledujúceho roka. V párnom kalendárnom roku žiadal upraviť styk s maloletým dieťaťom počas polročných prázdnin, počas Veľkonočných prázdnin a v čase letných prázdnin od 1.7. do 31.7. párneho kalendárneho roka.

Na pojednávaniach otec maloletého dieťaťa uviedol, že o zákaze styku s mal. Mariánom bolo rozhodnuté na základe rozsudku Okresného súdu Michalovce pod sp. zn. -530 zo dňa 18.1.2008. Takýto zákaz styku bol navrhnutý v tom čase znalcom a nezodpovedal záujmu maloletého dieťaťa. Pred rozvodom bol upravený styk s maloletým dieťaťom, a to na základe predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Michalovce, pričom matka sa s maloletým dieťaťom na tento styk nedostavila ani raz. Otec má vytvorené podmienky pre riadny a zdravý vývoj maloletého dieťaťa tak, aby u neho mohol tráviť čas aj počas prázdnin a sviatkov. V rámci rozvodového konania mu nebolo nikdy vysvetlené prečo má tento styk zakázaný a čo bolo príčinou, že súd tento styk zakázal. Uviedol, že dieťa je ovplyvňované svojou matkou a jej terajším partnerom. Má výhrady k vypracovanému znaleckému posudku v rámci rozvodového konania a žiada, aby súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že po rozvode mu boli zverené do jeho opatery staršie deti pochádzajúce z manželstva - súd rozhodoval už len o mal. H., nakoľko syn Y. medzitým nadobudol plnoletosť, o obe deti sa riadne postaral, starší syn už vyštudoval vysokú školu, dcéra študuje na vysokej škole, postaral sa aj o ich hmotné a finančné zabezpečenie napriek nízkemu výživnému zo strany matky. Na ďalšom pojednávaní otec uviedol, že s maloletým dieťaťom sa nestretáva, ani nestýka a nemôže s ním udržiavať žiaden kontakt, nakoľko aj pokus o písomný kontakt mu nie je umožnený a zásielky sa mu vracajú späť. Taktiež poukázal, že sám inicioval aj styk medzi deťmi, tento bol realizovaný za pomoci ÚPSVaR v S.. Referátom poradensko - psychologických služieb pri príslušnom ÚPSVaR v S. bolo zorganizované stretnutie súrodencov, kde psychologička v tom čase sama skonštatovala, že styk prebehol medzi deťmi v poriadku, naďalej pretrvávajú súrodenecké vzťahy a nedošlo k žiadnemu konfliktu. Na tomto stretnutí prítomný nebol. Snažil sa aj o ďalšie stretnutia, pravidelne navštevoval ÚPSVaR v Michalovciach, žiadal aj o možnosť tohto styku, bolo mu však oznámené, že matka nemá záujem na tomto styku, a že uvedenú skutočnosť nemôžu ani nevedia zabezpečiť.

Na pojednávaniach po vypracovaní znaleckého posudku v danej veci otec uviedol, že znalecké dokazovanie odmietol on, ako aj starší súrodenci, pretože takéto dokazovanie nemá význam, pokladá ho za frašku a otázky, ktoré boli kladené zo strany znalca, nemali nič spoločné so stykom s mal. S.. Pokiaľ však zo strany znalca bolo uvedené, že je potrebné v danej veci zúčastniť sa sedenia v príslušných poradenských inštitúciách za účelom zlepšenia vzťahov žiada, aby bol takto určený psychológ v Košiciach, pretože jemu už finančné možnosti nedovoľujú nijakým spôsobom sa zúčastňovať pravidelných sedení v K., resp. v okolí K.. Poukázal aj na svoje osobné a majetkové pomery, uviedol, že naďalej má vyživovaciu povinnosť k dcére, ktorá študuje na vysokej škole, a ktorá býva s ním v spoločnej domácnosti a taktiež živí naďalej aj syna Tomáša, ktorý síce ukončil vysokoškolské štúdium, avšak je nezamestnaný a t. č. opätovne zaradený v evidencii ÚPSVaR Michalovce. Otec je zamestnaný ako vedúci stavebnej údržby podniku G. I., do práce denne dochádza, pracuje vrátane sobôt a jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu okolo 800,- eur. Iný príjem nemá. Navyše na Okresnom súde Michalovce prebieha konanie o vyporiadanie BSM, kde je predpoklad, že bude musieť určitou finančnou čiastkou vyplatiť bývalú manželku - matku mal. S.. Ďalej uviedol, že matka ani keď žila v Michalovciach, neviedla morálny spôsob života a tento zle vplýval na všetky deti.

Na poslednom pojednávaní otec uviedol, že bol vykonaný pohovor na Referáte poradensko - psychologických služieb v Poprade, kde sa domáhal, aby bol s dieťaťom sám a nechcel toto stretnutie riešiť za prítomnosti ďalších cudzích osôb. Toto mu však nebolo umožnené. Poukázal na doteraz vykonané dokazovanie, žiadal vo veci rozhodnúť a taktiež uviedol aj telefónne číslo, na ktoré by mu mohla matka uviesť základné informácie týkajúce sa styku s mal. S.. Uvedené telefónne číslo je 0917 136652.

Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 15.4.2009 uviedla, že navrhuje zamietnuť návrh otca na úpravu styku, nakoľko naďalej trvajú podmienky na strane otca, pre ktoré styk otca s maloletým dieťaťom bol zakázaný. Znalecký posudok bol vypracovaný v roku 2007, dieťa bolo v tom čase vystavené dosť veľkému psychickému tlaku, kedy sa muselo vracať k otázkam týkajúcich sa spolužitia rodičov v minulosti, dieťa bolo svedkom domáceho násilia a aj na základe odporučenia znalkyne začala matka s dieťaťom navštevovať aj psychológa. Dieťa má už svoj stav stabilizovaný. Nie je však vhodné, aby sa dieťa s otcom stretávalo, takéto bolo aj odporúčanie psychológa ešte v čase, keď nebol právoplatný rozvod, pričom táto správa zo strany psychológa bola zo dňa 4.4.2008. Čo sa týka znaleckého dokazovania z roku 2007, znalecký posudok bol vypracovaný precízne a nebol dôvod tento spochybňovať. Na ďalšom pojednávaní matka uviedla, že čo sa týka styku, ktorý bol upravený na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Michalovce, jednalo sa o rok 2007, kedy matka s dieťaťom už bola odsťahovaná do E., Q. K.. Zároveň uviedla, že nie je pravdou, že by listy, ktoré zaslal otec dieťaťu, dieťaťu nedávali. Všetky boli dieťaťu doručené a taktiež všetky veci, ktoré otec zaslal prostredníctvom školy. Aj uvedené listy boli adresované škole. Matka uviedla, že nie je vhodné, aby takýmto spôsobom bolo obťažované vedenie školy, resp. triedna učiteľka. Dieťa jeden list prečítalo, ďalšie listy čítať nechcelo. Sladkosti a hračky, ktoré taktiež boli dieťaťu zaslané prostredníctvom školy, rozdal priamo deťom. Matka uviedla, že nie je žiadny problém, aby dieťaťu tieto veci zasielal priamo na adresu bydliska v E., o ktorej je riadne informovaný a táto mu je známa. Zároveň matka uviedla, že ona má problém skontaktovať sa s otcom, pretože jej neuviedol žiadne telefónne číslo ani iný kontakt, na ktorý by mohla otcovi uviesť informácie týkajúce sa úpravy styku. Jednoznačne odmieta, aby dieťa ovplyvňovala voči osobe otca. Maloletý sám bol svedkom domáceho násilia, a preto je jeho postoj taký, že sa s otcom stretávať nechce. Matka styku s otcom nebráni a ani nikdy nebránila súrodencom, naopak toto veľmi podporuje, aby sa deti navzájom stretávali.

Po vypracovaní znaleckého posudku matka uviedla, že v záveroch znaleckého posudku je konštatované, že realizácia styku by mohla byť následne po úprave vzťahov v rámci poradenskej, prípadne psychoterapeutickej služby. Maloletý sa zúčastnil už dvakrát znaleckého dokazovania, bol vystavovaný rôznym pohovorom a je potrebné uviesť, že dieťa najviac trpí. Vo vzťahu k znaleckému posudku nemá nejaké výhrady. Uviedla, že súrodenci maloletého dieťaťa neboli síce riadne prítomní na znaleckom dokazovaní a teda nie je celkom známe z čoho vychádzal znalec pri určení záverov znaleckého posudku vo vzťahu k súrodencom. Mal. S. v súčasnosti navštevuje 7. ročník základnej školy, v škole dosahuje vynikajúce učebné výsledky. V rámci mimoškolskej činnosti navštevuje Základnú umeleckú školu - hru na keyboard, v rámci voľnočasových aktivít sa dieťa venuje lyžovaniu, jazde na koni, práci s počítačom, má bližšie k športu, chcel by hrať futbal za Q. E.. Dieťa tieto aktivity vykonáva aj cez víkend. Zdravotný stav maloletého dieťaťa je dobrý.

Na poslednom pojednávaní, ktoré bolo nariadené po pohovore na Referáte poradensko - psychologických služieb v K., matka poukázala na závery z tohto pohovoru. Otec mal možnosť nadviazať kontakt so synom, tento z jeho strany nadviazaný nebol a samotný maloletý uviedol, že sa s otcom nestretne. Povedal to aj pred psychologičkou a matka uviedla, že už nevie akým iným spôsobom by mala pracovať na tom, aby sa dieťa mohlo s otcom stretnúť. Čo sa týka jeho voľnočasových aktivít, matka uviedla, že sa snažia dieťaťu zabezpečiť športové aktivity aj počas týždňa, aj počas víkendov. V budúcom školskom roku chce dieťa navštevovať krúžok karate, počas týždňa bude mať pravidelné tréningy, počas sobôt a nedieľ budú aj zápasy, preto sa teraz nevie presne vyjadriť ku konkrétnemu dátumu, kedy by dieťaťu v rámci mesiaca tento styk vyhovoval. Taktiež matka uviedla, že nie je problém, aby sa dieťa stretlo so svojimi súrodencami, v tomto štádiu sa už začal znovu nadväzovať vzťah jednak medzi dcérou a maloletým dieťaťom, ktorý bol aj predtým pozitívny, taktiež so starším bratom, s ktorým si už tiež začal mailovať. Takéto stretnutie so súrodencami chce matka podporovať aj naďalej, vie o tom,

že dcéra H. by mala robiť vedúcu v detskom tábore a do tohto tábora by preto prihlásila aj mal. S., čo by bolo len na prospech väzby súrodeneckých vzťahov.

Splnomocnený zástupca matky uviedol, že žiada, aby v tomto konaní sa jednoznačne prihliadalo na záujem maloletého dieťaťa. V ostatnom poukázal aj na výpovede zo strany matky.

Kolízny opatrovník vo svojich výpovediach uviedol, že je potrebné vo veci nariadiť znalecké dokazovanie a ako kolízny opatrovník sa oboznámil aj so znaleckým posudkom, ktorý bol vypracovaný v roku 2007. Je však potrebné zistiť, či pominuli dôvody, pre ktoré bol vydaný zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, a či v súčasnosti by už bolo možné určiť tento styk. Ďalej kolízny opatrovník poukázal na vykonaný pohovor s maloletým dieťaťom pred Referátom poradensko - psychologických služieb pri ÚPSVaR v Poprade, a to zo dňa 5.2.2010, pri ktorom bolo zistené, že mal. S. nevyjadril túžbu stretávať sa s otcom, nakoľko si je vedomý, že jemu i mame otec ubližoval. Po vykonanom znaleckom dokazovaní na pojednávaní kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom k záverom znaleckého dokazovania navrhujú, aby súd zrušil zákaz styku otca s maloletým a čo sa týka frekvencie stretávania, tento styk by navrhli postupne, v začiatkoch najlepšie za účasti starších súrodencov, ku ktorým má dieťa vytvorený vzťah. Zároveň však kolízny opatrovník uviedol, že dáva do pozornosti správanie sa otca aj voči matke maloletého dieťaťa, toto je stále urážlivé a je tu obava, či by takéto správanie nevyjadroval aj pred mal. S.J.. O tomto svedčí aj vykonaný pohovor pred Referátom poradensko - psychologických služieb v K. dňa 30.4.2013. Zároveň je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že znalecký posudok neprebehol štandardnou formou, časť znaleckého posudku bola vypracovaná na základe mailovej komunikácie s účastníkmi, preto vec ponechávajú na rozhodnutie súdu.

Z výpovedí účastníkov a pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, znaleckého posudku, správ zo školy, vykonaného pohovoru, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. -530 zo dňa 18.1.2008 bolo manželstvo rodičov rozvedené, na čas po rozvode bola v tom čase mal. H. zverená do osobnej starostlivosti otca, mal. S. L. bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Styk matky s mal. H. bol neobmedzený, matka bola zaviazaná prispievať na výživu dieťaťa sumou 800,-- Sk mesačne. Otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať na výživu mal. S. sumou 1.300,-- Sk mesačne a styk otca s mal. S. súd zakázal, a to na základe záverov znaleckého posudku PhDr. Agáty Sakalovej. Znalkyňa v tomto znaleckom posudku z roku 2007 uviedla, že vo veku, v ktorom sa v tom čase mal. S. nachádzal, nevhodné otcovské vzory správania mohli viesť k narušeniu psychického zdravia dieťaťa, ale aj v prípade identifikácie syna s otcom, s jeho mužskou rolou a môže postupne dochádzať k preberaniu nevhodných foriem správania sa k dieťaťu. Ďalej bolo konštatované, že otec mal. S. síce bránil svojim konaním svoje práva ako otca, ale nebral do úvahy vek, krehkosť psychiky a potreby maloletého dieťaťa. Taktiež znalkyňa nezistila žiadne ovplyvňovanie dieťaťa voči otcovi zo strany matky.

Otec maloletého dieťaťa podal ďalší návrh na zrušenie zákazu styku, konanie bolo zapísané pod sp. zn. . Okresný súd Poprad uznesením č. k. -175 zo dňa 20.5.2011 spojil uvedené konania na spoločné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania. Navyše sa jedná o tú istú vec a tých istých účastníkov konania.

V súčasnosti dieťa žije spolu so svojou matkou a jej partnerom v E., navštevuje 7. ročník základnej školy, v škole dosahuje dobré výsledky, venuje sa rôznym voľnočasovým aktivitám zameraným prevažne na šport. Navštevuje však aj ZUŠ, odbor hra na keyboard. Matka je zamestnaná v E. N. Š., otec pracuje ako vedúci stavebnej údržby podniku G. I..

Zo správy zo školy, ktorú dieťa navštevuje - ZŠ, Z. W.., K., vyplýva, že mal. S. je na vyučovaní aktívny, komunikatívny, ochotne sa zapája do vyučovacieho procesu, domáca príprava je dobrá, matka so školou spolupracuje, starostlivosť zo strany matky je na výbornej úrovni. V čase, kedy maloletý navštevoval

3. ročník ZŠ, ho boli v škole navštíviť súrodenci aj otec, ale dieťa sa s nimi odmietlo stretnúť, nechcel vyjsť ani na chodbu.

Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade zo dňa 5.2.2010 vyplýva, že rozhovor s maloletým dieťaťom bol vykonaný bez účasti matky, mal. S. nevyjadril túžbu stretávať sa s otcom, nakoľko si je vedomý, že jemu i mame ubližoval. Po predložení znaleckého posudku bol vykonaný pohovor na Referáte poradensko - psychologických služieb v Poprade dňa 30.4.2013 s účastníkmi konania, pričom boli pozvané aj staršie deti,

t. j. súrodenci mal. S.. Na uvedené stretnutie sa nedostavil F.. Y. L. - brat mal. S.. Cieľom stretnutia bolo posúdiť možnosť stretnutia otca a súrodencov s maloletým. Bolo zistené, že kontakt otca ako aj starších súrodencov je prerušený

cca 6 rokov v súvislosti s rozvodovým procesom a zákazom styku pre otca. Otec napriek prítomnosti syna nenadviazal s ním kontakt, prioritne mal potrebu v jeho prítomnosti konfrontovať sa s jeho matkou a slovne ju napádať, následne aj kritizovať prácu všetkých doteraz zainteresovaných odborníkov. V záujme ochrany detí bola ponúknutá možnosť H. L. - sestre mal. S. a mal. S. spoločne nadviazať kontakt vo vedľajšej miestnosti bez prítomnosti otca. Matka mala záujem podporiť kontakt otca so synom za určitých podmienok, s čím bol na začiatku stretnutia stotožnený aj mal. S. (fungujúca komunikácia medzi rodičmi, návšteva v bydlisku maloletého). Otec toto na stretnutí odmietol, naopak očakával, že syn príde za ním sám verejnou dopravou bez matky. Zo záveru uvedenej správy vyplýva, že v súčasnosti nie je možné upraviť vzťah rodičov poradenskými prostriedkami, ani vzťah maloletého k otcovi. Prekážkou je deštruktívna komunikácia otca a silná nenávisť k bývalej manželke, ako aj jednoznačne odmietavý postoj maloletého k otcovi na konci stretnutia. Čo sa týka kontaktov medzi súrodencami, ten sa podarilo nadviazať s perspektívou pokračovania aj v budúcnosti, čo podporila aj matka.

Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že obaja rodičia majú relatívne dobré osobnostné predpoklady pre výchovu mal. S., pričom každý z nich môže svojim špecifickým a nezastupiteľným podielom významne prispievať na podporu kvality jeho celkového dozrievania. Ani u jedného z rodičov neboli zistené také osobnostné vlastnosti, ktoré by spochybňovali ich výchovné rodičovské kompetencie. Maloletý je emocionálne naviazaný predovšetkým na matku, ktorá mu psychologicky zabezpečuje potrebné životné istoty. Citový vzťah mal. S. k otcovi je odmietavý. Znalec upozornil, že súčasný stav emocionálneho negatívneho nastavenia maloletého voči otcovi, ako aj k staršiemu bratovi, môže významne negatívne ovplyvňovať proces jeho emocionálneho dozrievania v najbližšej budúcnosti s rizikom pretrvávania aj v dospelom veku. Výchovné prostredie, v ktorom mal S. v súčasnosti vyrastá, mu poskytuje dobré podmienky k jeho zdarnému psychickému vývinu. Prítomnosť priamych negatívnych vplyvov matky, resp. otca, pri výchove dieťaťa voči druhému rodičovi nebolo zistené. Na doterajší psychický vývin však významne nepriamo vplýva aj dlhodobo pretrvávajúci porozvodový konfliktný vzťah rodičov, ktorý priamo zasahuje do citových vzťahov všetkých troch súrodencov. Znalec preto uviedol, že v súčasnosti zákaz styku maloletého dieťaťa s otcom neodporúča. Na základe vyhodnotenia výsledkov vyšetrovania odporučil, aby stretávanie otca s maloletým sa uskutočňovalo pravidelne počas víkendov v dvojtýždňových intervaloch za podmienky, že sa momentálne odmietavý vzťah maloletého k otcovi podarí upraviť poradenskou, prípadne psychoterapeutickou cestou v príslušnej poradenskej inštitúcii. Znalec taktiež uviedol, aby v záujme postupnej úpravy vzájomného porozvodového vzťahu rodičia spoločne využili poradenské, prípadne psychoterapeutické služby. Tento proces by zahŕňal aj aktívnu spoluúčasť dvoch starších súrodencov, čo by viedlo k pozitívnej úprave vzťahov všetkých rodinných príslušníkov. Znalec taktiež na ostatné otázky týkajúce sa úpravy styku jednak otca a starších súrodencov uviedol, že psychologické vyšetrenie sestry H. L. sa neuskutočnilo pre jej odmietavý postoj k vyšetreniu a vzťah maloletého k terajšiemu partnerovi matky je jednoznačne pozitívny.

Podľa § 25, ods. 2, Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36, ods. 1, Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že v súčasnosti netrvajú dôvody pre zákaz styku tak, ako boli označené v znaleckom posudku PhDr. Agáty Sakalovej z roku 2007, ktorý bol vypracovaný pre účely rozvodového konania. Od uvedeného času prebehla určitá doba, v ktorej sa niektoré vzťahy medzi účastníkmi stabilizovali. Naďalej však pretrváva konfliktný vzájomný vzťah medzi rodičmi mal. S.Á., ktorý sa následne odráža aj v jeho postoji, ktorý je momentálne vo vzťahu k otcovi odmietavý. Znalec sám odporučil, aby styk otca s maloletým dieťaťom prebiehal pravidelne, avšak za podmienky odstránenia práve uvedeného odmietavého postoja dieťaťa k otcovi. Taktiež znalec odporučil, aby v záujme postupnej úpravy porozvodového vzťahu rodičov títo taktiež využili možnosť návštevy psychoterapeutických služieb, resp. poradenskej inštitúcie za účelom nielen vzájomnej komunikácie, ale celkového zlepšenia vzťahov so všetkými rodinnými príslušníkmi. V tomto zmysle aj súd oslovil príslušný Referát poradensko - psychologických služieb pri ÚPSVaR v K.. Napriek snahe pracovníkov nebol nadviazaný spoločný kontakt medzi dieťaťom a otcom, a to aj z dôvodu deštruktívnej komunikácie otca a jeho nenávisti k svojej bývalej manželke. Z uvedeného vyplýva, že ani súdom nariadené stretnutia v rámci psychologickej poradne, resp. poradenských služieb, by neviedli v súčasnosti k výraznejšej náprave s tým, aby k realizácii styku mohlo riadne dôjsť. Navyše tomuto bránia aj iné skutočnosti, ktoré sú na strane účastníkov, či už vzdialenosť bydlísk, časové zladenie jednotlivých terapeutických sedení, ak by sa týchto mali zúčastniť aj všetci rodinní príslušníci a podobne. Je však nesporné, že sa podarilo nadviazať kontakt súrodencov s mal. S., a to u sestry H. aj osobný, u brata Tomáša zatiaľ formou mailovej komunikácie, prípadne telefonicky. Takéto stretnutia sú podporované aj zo strany rodičov. Preto súd na preklenutie vzájomných stretnutí otca s mal. S. zvážil dané možnosti a upravil styk otca s dieťaťom v čase, kedy tento styk majú upravený aj starší súrodenci. Je nesporné, že pre dieťa takéto stretnutie za účasti starších súrodencov je prijateľnejšie ako momentálne samotné stretnutie sa s otcom, kedy dieťa k nemu zastáva odmietavý postoj. Čo sa týka frekvencie uvedeného styku, súd zvážil možnosti na stranách účastníkov konania ako aj záujem maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho voľnočasovými aktivitami, pracovné povinnosti na strane otca ako aj vzdialenosť bydlísk a s tým spojených nákladov na cestu a podobne. Preto po zvážení uvedených okolností súd tento styk upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. S. každú tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod. počas prvých piatich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o úprave styku. Ďalších 5 mesiacov súd tento styk ďalším účastníkom konania rozšíril v čase každej tretej nedele v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a po tomto období, kedy je už predpoklad určitej adaptácie na strane maloletého dieťaťa, súd tento styk rozšíril na každý tretí víkend v mesiaci v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Zároveň súd určil, že otec si dieťa prevezme pred bydliskom matky a tam ho aj odovzdá a matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Čo sa týka vzájomnej informovanosti ohľadom styku a prekážkach, ktoré by tomuto styku bránili, súd zaviazal účastníkov, aby uvedené skutočnosti si dali navzájom vedieť aspoň dva dni vopred pred uvedeným stykom. Otec dieťaťa má k dispozícii telefónne číslo matky, na poslednom pojednávaní otec uviedol svoje telefónne číslo, na ktorom ho môže kontaktovať matka, a ktoré je taktiež uvedené v odôvodnení rozsudku.

Zákon o rodine vychádza zo zásady, že na otázke úpravy styku rodiča s dieťaťom sa rodičia dohodnú. Ak k takejto dohode nedôjde, prichádza do úvahy rozhodovanie súdu. Súd pri rozhodovaní sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa daný predovšetkým jeho vekom, zdravotným stavom, denným režimom, školskými a mimoškolskými aktivitami, zohľadňuje vzdialenosť bydliska maloletého dieťaťa od bydliska rodiča, časovú odlúčenosť, citovú naviazanosť a podobne. S poukazom na zistený skutkový stav, ako aj s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa, súd preto určil styk tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmami rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami (Európsky súd pre ľudské práva Elsholsz proti

Nemecku). Otec vo svojom návrhu žiadal upraviť styk aj v čase letných prázdnin, jarných prázdnin, polročných prázdnin ako aj Vianočných a Veľkonočných sviatkov. S poukazom na závery znaleckého dokazovania súd určil styk otca tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v tejto prevyšujúcej časti týkajúcej sa sviatkov a prázdnin, súd návrh zamietol. Je potrebné, aby maloletý sa v súčasnosti adaptoval na realizáciu styku so svojim otcom postupne, sprvoti aj za účasti starších súrodencov. Nie je v budúcnosti vylúčené, že pokiaľ bude tento styk na prospech maloletého a v jeho záujme, je možné tento styk rozšíriť aj o možnosti trávenia dieťaťa v prítomnosti otca počas sviatkov a prázdnin.

O trovách konania rozhodol súd podľa , ods. 1, písm. a/, , pretože konanie mohlo začať aj bez návrhu. Pokiaľ sa týka trov štátu, tejto časti bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa , ods. 3, (t.j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , ods. 1, , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.