Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26C-115-2013.pdf
PDF · 67.39 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/115/2013
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľa: F. I., I.. XX.XX.XXXX, Z. H. XXXX/X, Š., proti odporcovi: O. I., I.. XX.XX.XXXX, Z. H. XXXX/X, Š., o určenie výživného detí voči rodičom, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje súdny zmier nasledovne :
Odporca je povinný platiť na výživné navrhovateľa sumu 150 EUR mesačne od 24.4.2013 s tým, že výživné je splatné v dvadsiaty deň príslušného mesiaca vopred k rukám navrhovateľa.
Splatné výživné od 24.4.2013 do 18.6.2013 vo výške 300 EUR je odporca povinný zaplatiť v dvoch splátkach po 150 EUR, kde prvá splátka je splatná do troch dní od právoplatnosti uznesenia a nasledujúca je splatná spolu s bežným výživným.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.04.2013 žiadal, aby súd zaviazal odporcu k povinnosti prispievať navrhovateľovi mesačne sumou 250 Eur od 23.04.2013 a zaplatiť zameškané výživné od 23.04.2013. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že je synom odporcu, pričom odporca mu dobrovoľne ale nepravidelne prispieval na výživu mesačne sumou 100 Eur. Vzhľadom na to, že je študentom 4. ročníka Spojenej školy, Nivy 2, Šaľa, a pripravuje sa na vysokú školu, žiada výživné v sume 250 Eur.
Súd v danej veci vytýčil pojednávanie, a to na deň 18.06.2013.
Účastníci konania ešte pred otvorením pojednávania uzavreli súdny zmier v znení ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 a 2 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 ods. 1, veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa ustanovenia § 99 ods. 1 O.s.p., ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov.
Podľa ustanovenia § 99 ods. 2 O.s.p., súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ustanovenia § 99 ods. 4 O.s.p., schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a schválil zmier uzavretý medzi účastníkmi konania, nakoľko nie je v rozpore s právnymi predpismi a neprieči sa ani zistenému skutkovému stavu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. b) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné, keďže účastníci sa nedohodli na inej náhrade s tým, že konanie je podľa zákona č. 71/1992 Zb. oslobodené od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti schválenia súdneho zmieru nie je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 202 ods. 3 písm. h) O.s.p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.