Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/100/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: Y. S., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX D. W. č. XX, zast. JUDr. Martinom Jalčom, advokátom, AK Komenského 8, 066 01 Humenné, proti žalovaným: 1. Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX P. B. O., zast. Mgr. Františkom Chocholom, advokátom, M. R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou, 2. N. U., rod. X., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX P. B. O., zast. Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX P. B. O., o zaplatenie 22 042 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -152 zo dňa 19. 3. 2012 jednohlasne takto

rozhodol:

I. N e p r i p ú š ť a sa zmena návrhu.

II. M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že každý zo žalovaných je povinný zaplatiť žalobcovi po 3.983,36 Eur s 7,5% úrokom p.a. za obdobie od 6. 11. 2008 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti rozsudok v zamietavom výroku potvrdzuje.

III. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

IV. Žalovaní sú p o v i n n í nahradiť štátu spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania vo výške 27,29 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Krajského súdu v Prešove.

odôvodnenie:

Predmetom konania je žaloba o vrátenie nesplatenej časti pôžičky podľa zmluvy o pôžičke z 5.5.2008, ktorá podľa žalobcu mala byť poskytnutá žalovaným bezúročne vo výške 1.240.000,-Sk (v starej mene) so splatnosťou do 5.11.2008. Predmetom konania sú aj úroky z omeškania a zmluvná pokuta 5% mesačne z nesplatenej časti pôžičky.

Obrana žalovaných spočívala v tom, že uznávajú nárok len v rozsahu pôžičky vo výške jej reálneho poskytnutia a že sú obeťami rozmáhajúcich sa praktík požičiavania peňazí, v rámci ktorých sa úroky z pochybných dôvodov neuvádzajú a v listine sa uvedie výška pôžičky zahŕňajúca už aj úroky. Namietali neprimeranosť zmluvnej pokuty.

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,prvostupňový súd“) žalobe vyhovel len čiastočne s odôvodnením, že v skutočnosti sa pôžička poskytla len vo výške 1,000.000,- Sk a sumou 240.000,- Sk sa obchádzali úroky za poskytnutie pôžičky. Zmluvnú pokutu pre jej neprimeranosť (60% ročne) a okolnosti pôžičky vyhodnotil ako neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.

Presne výrok napadnutého rozsudku znie: „Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7 037,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne za obdobie od 6.11.2008 do 31.12.2008 zo sumy 13 091,44 Eur, za obdobie od 4.12.2008 do 17.6.2009 zo sumy 12 012,64 Eur, za obdobie od 18.6.2009 do 30.6.2009 zo sumy 10 762,64, za obdobie od 1.7.2009 do 13.7.2009 zo sumy 9 262,64 Eur, za obdobie od 14.7.2009 do 17.9.2009 zo sumy 8 262,64 Eur, za obdobie od 18.9.2009 do 31.12.2009 zo sumy 7 762,64 Eur, za obdobie od 1.1.2010 do 31.1.2010 zo sumy 7 512,64 Eur, za obdobie od 1.2.2010 do 28.2.2010 zo sumy 7 287,64 Eur, za obdobie od 1.3.2010 do zaplatenia zo sumy 7 037,64 Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 7 037,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne za obdobie od 6.11.2008 do 31.12.2008 zo sumy 13 091,44 Eur, za obdobie od 4.12.2008 do 17.6.2009 zo sumy 12 012,64 Eur, za obdobie od 18.6.2009 do 30.6.2009 zo sumy 10 762,64, za obdobie od 1.7.2009 do 13.7.2009 zo sumy 9 262,64 Eur, za obdobie od 14.7.2009 do 17.9.2009 zo sumy 8 262,64 Eur, za obdobie od 18.9.2009 do 31.12.2009 zo sumy 7 762,64 Eur, za obdobie od 1.1.2010 do 31.1.2010 zo sumy 7 512,64 Eur, za obdobie od 1.2.2010 do 28.2.2010 zo sumy 7 287,64 Eur, za obdobie od 1.3.2010 do zaplatenia zo sumy 7 037,64 Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania“.

Žalobca v odvolaní navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Poukázal na listinu o pôžičke, ktorá potvrdzuje jeho tvrdenia o skutočnej výške pôžičky. Výšku zmluvnej pokuty určili samotní žalovaní, ktorá narástla len v dôsledku dlhodobého nesplácania pôžičky a ktorú mal súd možnosť zmoderovať.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“ ) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, zopakoval dokazovanie, doplnil ho o výsluchy svedkýň notárky JUDr. N. X., bývalej družky žalobcu Mgr. B. W. a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu ( ).

Odvolací súd poukazuje na pochybnosti o bezúročnosti pôžičky. Pochybnosti vyplývajú najmä z dôvodu pomerne vysokej výšky pôžičky a nie je obvyklé, aby si navzájom cudzie osoby požičiavali tak vysoké sumy bez úrokov, najmä ak prostriedky sa vyberú z banky, ktorá poskytuje úroky. Pochybnosti umocnili tiež poznatky z rozmáhajúcej sa praxe požičiavania peňazí údajne bez úrokov a obeťou sa stali aj žalovaní vo vzťahu k takmer identickej zmluve o pôžičke od O. Z., ktorý takto poskytuje peniaze opakovane. Rovnako pochybnosti vyplynuli aj z výpovede notárky X., ktorá takéto zmluvy o pôžičke už má ako vzor a do ktorých sa len dopisuje výška pôžičky. Takúto prax vníma odvolací súd ako spoločensky nebezpečnú a až v možnej kolízii s trestným právom.

Berúc do úvahy dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ( ) však nebolo dôvodné prijať záver, že by posudzovaná zmluva o pôžičke bola úročená. Žalovaní na preukázanie svojich tvrdení navrhli výsluch notárky X., ktorá neuviedla žiadne skutočnosti preukazujúce tvrdenia žalovaných. Listina o pôžičke síce nemá silu (dôkaznú) verejnej listiny, no je jedným z dôkazov na preukázanie výšky pôžičky.

Podľa zmluvy o pôžičke z 5.5.2008 žalobca poskytol žalovaným pôžičku 1.240.000,-Sk. Žalovaný presvedčivo vypovedal o zdroji týchto prostriedkoch, ktoré nadobudol prácou v zahraničí. Jeho argumenty nespochybnila nijako ani bývalá družka, ktorú odvolací súd vypočul z dôvodu, že pôžička sa poskytovala, keď ešte žili spolu a tak vysoká suma by nemala uniknúť pozornosti osoby žijúcej v spoločnej domácnosti.

Žalobca logicky vysvetlil aj dôvody, prečo nežiadal úroky. Žalovaný mu mal za to vyhotoviť eurookná a žalobca aj preukázal stavbu, na ktorej sa to malo vykonať. Pri výške pôžičky bola táto argumentácia pochopiteľná a výrazne zrelativizovala argumentáciu žalovaných.

Pochybnosti vniesli tvrdenia o rozmáhajúcom sa požičiavaní peňazí s utajením úrokov napríklad pochybné požičiavanie peňazí O. Z., ktorého dal ako typ žalovanému žalobca. Žalobca však vysvetlil, že pôžička žalovaným bola jeho jediná.

Žalobca pôžičku preukázal listinou a ani iné dôkazy neboli tak silné, aby mal dôvod odvolací súd žalobcovi neveriť. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia o doplatení (vrátení) pôžičky do jej výšky podľa listiny o pôžičke, t.j. o doplatení sporných 7.966,72 (240.000,-Sk). Odvolací súd z uvedených dôvodov zmenil rozsudok v rozsahu suspenzívneho odkladného účinku odvolania ( ) a uložil žalovaným zaplatiť rovnodielne uvedenú sumu ako doplatok do výšky poskytnutých peňažných prostriedkov. Odvolací súd priznal aj zákonný úrok z omeškania vo výške, ktorá vyplývala z nariadenia vlády č. v čase vzniku omeškania. Výsledky vykonaného dokazovania umožňovali zmenu rozsudku, pretože skutkový stav bol spoľahlivo zistený, vykonali sa navrhnuté dôkazy a žiadne iné dôkazy odvolací súd nepovažoval za dôkazy spôsobilé spochybniť skutkové závery o výške poskytnutých peňažných prostriedkov.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu o absolútnej neplatnosti zmluvnej pokuty 5% mesačne, ktorej korešponduje 60% úrok per anum (ročne; 5x12). Len v súvislosti s odvolacími dôvodmi a na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozsudku odvolací súd dopĺňa.

Odvolací súd nielen v predmetnej veci opakovane judikoval, že tak vysoká zmluvná pokuta za žiadnych okolností nie je v demokratickej spoločnosti akceptovateľná. Odvolaciemu súdu sú známe aj odlišné názory z aplikačnej praxe podporujúce dokonca vyššie sankcie s odôvodnením, že takýto zabezpečovací prostriedok slúži na vyvinutie tlaku na dlžníka, aby plnil svoj dlh.

Odvolací súd musí konštatovať, že aj podstatne nižšia sankcia by naplnila cieľ sledovaný žalobcom. Odvolací súd dokonca je toho názoru, že neprimerane vysoká sankcia nepôsobí stimulačne, ale naopak likvidačne a demotivujúco. A aj v predmetnej veci sa to potvrdilo, že ak sa dlžník prehnane zadlží a rôzne sankcie sú najčastejším dôvodom, tak dlžník rezignuje, pretože dlh narastie do neúnosnej výšky. Na otázku odvolacieho súdu, z akých dôvodov žalovaný nevrátil pôžičku aspoň do výšky uznanej pôžičky uviedol, že pri extrémnej pohľadávke už stráca ratio splácanie, ak nastupuje hrozba výkonu záložného práva na extremnu pohľadávku. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca navrhol rozšírenie žaloby v odvolacom konaní o zmluvnú pokutu voči žalovaným voči každému o 32.434,-Eur teda spolu o 64.868,- Eur.

Žalovaný nepoprel pôžičku a vysvetlil súdu, aké je neúnosné pri extrémnom navýšení zvládnuť celkové zadlženie podnikateľa a žalovaný nie je prvý prípad celkového zrútenia plnenia záväzkov. Nemalou mierou k tomu prispievajú práve tak konštruované zmluvné pokuty. Pritom nemožno prehliadať pomerne silné zabezpečenie záložným právom na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný vlastne mohol po 30 dňoch od splatností pohľadávky pristúpiť k výkonu záložného práva aj bez súdneho procesu ( ). Odvolací súd preto nechápe argumenty žalobcu o tlaku na žalovaného, ktoré skôr vyznievajú o využití neprimeranej sankcie na neprimeraný nárast pohľadávky než ako tlak na dlžníka, ktorý nemôže byť viacej ovplyvnený, ako sa to stalo záložným právom. Zabezpečenie zmluvnou pôžičkou, ako sa to stalo v predmetnej veci, je už z hľadiska hodnotového poriadku v rozpore s morálnymi pravidlami, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané.

Odvolací súd už v minulosti judikoval a vyjadril názor, že konštrukcia zmluvnej pokuty v percentuálnych bodoch s formulkou ,,do zaplatenia“ je o obchádzaní zákonného pravidla o zákonných sankčných úrokoch. Vlastne sa zmluvnou pokutou zmarí cieľ sledovaný zákonom vyjadrený v zákonnej limitácii vyjadrenej v v spojení s nar. vl.

Zmluvná pokuta vyjadrená v percentuálnych bodoch ,,do zaplatenia“ je odvolacím súdom vnímaná značne kriticky a to práve z dôvodu obchádzania konštrukcie zákonných úrokov z omeškania, a preto absolútne neplatná ( pre obchádzanie zákona). Ak by totiž úroky z omeškania prevyšovali zákonný limit, išlo by o nedovolený právny úkon. Predmetná konštrukcia zmluvnej pokuty takéto nedovolené sankcionovania zjavne obchádza.

Obchádzaním zákona je stav, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 24.5.1995).

Aj vo vzťahu účastníkov konania sa použila konštrukcia, o ktorej možno dôvodne použiť záver o obchádzaní zákona. Predmetná zmluvná pokuta je preto nielen zjavne neproporcionálna a absolútne neplatná pre jej neprimeranú výšku pre rozpor s dobrými mravmi ( ), ale aj pre obchádzanie zákona s cieľom dosiahnuť obídenie zakázaného stavu pravidlom inak zákonom dovoleným, ale ktoré vo svojich dôsledkoch sleduje cieľ spoločnosťou neželaný.

K odvolacej námietke žalobcu o moderácii zmluvnej pokuty ( ) odvolací súd poznamenáva, že k moderácii možno v zásade pristúpiť pri platnej zmluvnej pokute. Inými slovami neplatnú (absolútne) zmluvnú pokutu (ktorej niet) nie je dôvod znižovať.

Odvolací súd nepripustil zmenu návrhu (o rozšírenie) na zaplatenie ďalšej sumy o 64.868,-Eur ( ). Extrémna požiadavka žalobcu sa prieči verejnému poriadku a odvolací súd apriori odmieta ochranu takýmto extrémom najmä ak už išlo o odvolacie konanie a výsledky doterajšieho konania nedávali podklad pre konanie o zmenenom návrhu.

Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom o neplatnosti zmluvnej pokuty a ako vecne správny rozsudok o zamietnutí žaloby o zmluvnú pokutu a rozsudok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti potvrdil ( ).

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nebol žiadny dôvod neaplikovať zásadu rozhodovania o trovách konania vychádzajúcu z pomeru úspechu a neúspechu. Berúc do úvahy, že žalobca bol v podstate z dôvodu neprimeranej zmluvnej pokuty viac neúspešný ako úspešný, preto odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odvolacom konaní vznikli štátu trovy rovnajúce sa vyplatenému svedočnému svedkyni Mgr. B. W. súd. Išlo o dôkaz v záujme objasnenia tvrdení žalovaných spochybňujúcich výšku pôžičky za stavu pomerne slabej dôkaznej pozície, a preto považuje odvolací súd za spravodlivé, aby znášali tieto trovy žalovaní ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.