Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-267-2012.pdf
PDF · 122.49 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/267/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Fedor Benka v právnej veci navrhovateľy: U. G., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. M. XX, V., zastúpenej advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, Hlavná 23, Trnava, proti odporcovi: A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, V., zastúpený opatrovníkom pre konanie: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, V., o náhradu škody na zdraví, na odvolanie odporcu, proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25. januára 2012, č.k. 37C/139/2010-61, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania 327,97 Eur na trovách právneho zastúpenia k rukám jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 15.530,22 Eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 31.08.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke trovy konania a právneho zastúpenia vo výške 1.070,57 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám advokáta navrhovateľky. Napokon odporcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 931,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil s použitím ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 444, § 446 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 3 ods. 1 a 2 , § 4 ods. 1 a 2, § 5 ods. 2 a 4 zákona č. 437/2004 Z.z., Oznámením č. 172 Ministerstva zdravotníctva SR a Opatrením z 12.05.2009, č. 12284/2009-OL o stanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2009, § 87 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 447 písm. b) a písm. d) Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Vecne potom argumentoval tým, že základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, pričom uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Súčasťou náhrady škody sú aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona - bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné, pre splnenie podmienok zodpovednosti však nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti.
Zodpovednosť podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka je založená na princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenie; základným predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je skutočnosť, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.
Pri ujme spôsobenej na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného; ide o nároky nemajetkovej povahy, ktoré sú viazané výlučne na osobu poškodeného. Uvedeným nárokom je spoločné, že sa nepriznávajú vo forme opakujúcich sa dávok, ale jednorazovo, na základe lekárskeho posudku, pri určení ich výšky sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorými sa bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku ohodnotili, pričom výška týchto nárokov sa určuje sumou vo výške 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v Hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na ich náhradu za jeden bod. Náhrada za bolesť musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia tiež musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Nárok za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti je časovo vymedzený obdobím práceneschopnosti, keď toto obdobie začína od uznania poškodeného za neschopného na výkon práce a končí dňom jeho uznania za práceschopného, prípadne dňom priznania invalidného dôchodku, práceneschopnosť musí byť zistená a uznaná orgánom, ktorý je na to povolaný. Podstatou tohto nároku je suma úrazového príplatku ako dávky poskytovanej z úrazového poistenia za podmienok vyplývajúcich zo zákona o sociálnom poistení, podmienkou vzniku nároku je skutočnosť, že poškodenému, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného, sa vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nemocenského poistenia. Úrazový príspevok sa poskytuje za dni a vypočítava sa z denného vymeriavacieho základu, ktorý predstavuje podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodnom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobie; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je vznik nároku na úrazovú dávku.
Poškodený má tiež nárok na jednorazové vyrovnanie, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti nepresahujúci 40%, ale má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10%, poškodený má tento nárok aj vtedy, ak zanikol nárok na úrazovú rentu a pokles pracovnej schopnosti je najmenej 10%, pričom účelom tejto dávky je pomôcť poškodenému prispôsobiť sa zmeneným zdravotným, prípadne pracovným podmienkam. Suma nároku sa určí ako súčin 365- násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100; mieru poklesu pracovnej schopnosti určuje príslušný lekár.
Podľa R 29/1979: Aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzateľ tohto dopravného prostriedku, nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť, napr. vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodnej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti, pokiaľ nejde o prípad uvedený v ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka. Poškodenému patrí odškodnenie za bolesť spôsobenú aj rehabilitačnou starostlivosťou.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je plne dôvodný a je potrebné mu vyhovieť v celom rozsahu.
Navrhovateľka totiž dňa 24.04.2009 pri dopravnej nehode, pri ktorej do nej na prechode pre chodcov narazil odporca svojím vozidlom, utrpela vážne zranenia (krvácanie do mozgových obalov pod tvrdú mozgovú plenu vpravo, pomliaždenie spánkovej oblasti vpravo, krvácanie ľavej spánkovej kosti, ľavej temennej kosti, ľavej kľúčovej kosti, jarmového oblúka na tvári vľavo a tržnú ranu na hlave v ľavej temenno-spánkovej oblasti), pričom dopravná nehoda bola predmetom trestného konania, keď Okresný
súd Trnava rozsudkom zo dňa 23.04.2010, sp. zn. 2T/26/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2010, schválil dohodu o vine a treste medzi odporcom a Okresnou prokuratúrou Trnava, ktorou bol odporca uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157, ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a bol mu uložený trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti; navrhovateľku súd nárokom na náhradu škody odkázal na občianskoprávne konanie.
Uvedeným protiprávnym konaním odporcu bola navrhovateľke spôsobená závažná ujma na zdraví, bola dlhšiu dobu hospitalizovaná, absolvovala viaceré operácie, je stále práceneschopná.
V dôsledku zranení spôsobených odporcom pri dopravnej nehode a pri následnom liečení a operáciách v súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou navrhovateľka vytrpela bolesti (§ 444 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2, ods. 1 a ods. 2 a § 3, ods. 1 a ods. 2, prvá veta zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia) - na základe lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 02.07.2009 bolo hodnotenie bolestného určené na 500 bodov, t.j. v zmysle Oznámenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 12.05.2009 č. 12284/2009-OL pri výške za jeden bod 14,46 Eur (pre rok 2009, teda 2%-tá z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve vo výške 21.782,- Sk/723,03 Eur) po zaokrúhlení na celé eurá nahor má navrhovateľka nárok na bolestné vo výške vo výške 7.230,- Eur.
V dôsledku dopravnej nehody spôsobenej odporcom sa tiež sťažilo spoločenské uplatnenie navrhovateľky (§ 444 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2, ods. 1 a ods. 2 a § 4, ods. 1 a ods. 2, prvá veta zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia) - na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 21.06.2010 bolo hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenie vyčíslené na 380 bodov, t.j. v zmysle Oznámenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 12.05.2009 č. 12284/2009-OL pri výške za jeden bod 14,46 Eur (pre rok 2009, teda 2%-tá z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve vo výške 21.782,- Sk/723,03 Eur) po zaokrúhlení na celé eurá nahor má navrhovateľka nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5.495,- Eur.
V dôsledku dopravnej nehody spôsobenej odporcom došlo tiež k poklesu príjmu navrhovateľky (§ 446 Občianskeho zákonníka v spojení s § 87 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), nakoľko namiesto mzdy poberá dávky nemocenského zabezpečenia v nižšej sume, a po uplynutí jedného roka od nehody už nemá nárok ani na nemocenské; výška nároku na náhrade za stratu na zárobku počas práceneschopnosti sa vypočíta ako úrazový príplatok, t.j. 25% z vymeriavacieho základu (mzdy navrhovateľky) - pred úrazom dosahovala navrhovateľka mzdu priemerne 338,45 Eur, jej vymeriavací základ teda predstavoval (v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 16.07.2009) sumu 15,3711 Eur denne; nárok na náhradu straty na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti predstavuje sumu 1.402,61 Eur, t.j. 25% z 15,3711 Eur denne x 365 dní.
V dôsledku dopravnej nehody spôsobenej odporcom má navrhovateľka tiež nárok na jednorazové vyrovnanie (§ 447b Občianskeho zákonníka v spojení s § 90 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), nakoľko podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 01.07.2010 má pokles pracovnej schopnosti vo výške 25% - výška nároku na jednorazové vyrovnanie je (§ 91 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení) je 1.402,61 Eur, t.j. vymeriavací základ 15,3711 Eur x 365 dní x 25/100.
Keďže odporca svojím zavineným konaním spôsobil navrhovateľke ťažkú ujmu na zdraví, pričom škodová udalosť, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi, ako aj (nedbanlivostné) zvinenie odporcu boli preukázané, súd konštatoval, že sú naplnené všetky predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu, a na právo navrhovateľky vyžadovať od odporcu zaplatenie bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, náhrady straty na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti v dôsledku poklesu príjmu navrhovateľky, a zaplatenia jednorazového vyrovnania a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Čo sa týka úroku z omeškania na tento má navrhovateľka tiež nárok, pričom podľa názoru súdu je na mieste priznať jej ho odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie (do 30.08.2010), t.j. od 31.08.2010 (nie až dňom rozhodnutia súdu, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o prisúdení nároku na zvýšené bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ale o náhradách určených znaleckými posudkami). Úrok z omeškania preto priznal navrhovateľke vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, teda vo výške 9% ročne zo sumy 15.530,22 Eur od 31.08.2010 do zaplatenia.
Rozhodnutie v časti o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142, ods. 1, § 149, ods. 1 O.s.p., ako aj § 1, § 10, § 11, § 14 a § 16 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne úspešnej navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania v sume 1.070,57 Eur, a to z titulu trov právneho zastúpenia (za 3 hlavné úkony právnej pomoci po 320,34 Eur <spolu teda 961,02 Eur>, 1 úkon právnej pomoci vo výške 1/4-ny zo sumy 320,34 <spolu teda 80,09 Eur, 2x režijný paušál po 7,21 Eur <spolu teda 14,42 Eur, 1x režijný paušál po 7,41 Eur, 1x režijný paušál po 7,63 Eur) proti procesne neúspešnému odporcovi.
O povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 931,50 Eur odporcom súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 6, ods. 1, v spojení s § 4, ods. 2, písm. ch) a § 2, ods. 2, prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, nakoľko navrhovateľka je v tomto konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku, pričom uvedená povinnosť prechádza v rozsahu prisúdenej sumy (15.530,22 Eur) na odporcu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, v odvolaní poukázal na to, že je pravdou, že pri dopravnej nehode dňa 24.04.2009 došlo k zraneniu navrhovateľky. V následnom konaní bol uznaný za vinného po schválení dohody o vine a treste, s ktorým súhlasil, nakoľko chcel urýchliť vyriešenie tejto veci bez súdnych prieťahov a mal snahu o vrátenie vodičského oprávnenia, pritom si neuvedomil následné povinnosti, ktoré z toho môžu vyplývať a taktiež vyjadrenie poisťovne, že sa jedná o dopravnú nehodu, ktorej finančné dôsledky budú hradené zo zákonného poistenia motorového vozidla. Zranenia navrhovateľky a celú udalosť dopravnej nehody oľutoval a zranenie, ktoré utrpela navrhovateľka ho mrzí. Priebeh dopravnej nehody bol riadne zdokumentovaný, tak, že na prechode pre chodcov prišlo k stretu motorového vozidla, ktoré riadil on a navrhovateľky ako chodkyne, ktorá prechádzala z ľavej strany vozovky, pritom vyšla spoza vozidla, ktoré zastavilo súbežne v ľavom jazdnom pruhu a keď zbadala, že prichádza v ľavom jazdnom pruhu a videla, že nestihne pribrzdiť, ukončila svoju chôdzu a zastavila sa v strede vozovky na úrovni deliaceho pásu - v strede prechodu, pričom si musela uvedomiť nebezpečenstvo z tohto plynúce. Keď ju zbadal začal brzdiť, pričom navrhovateľa z nevysvetliteľných dôvodov sa rozhodla vstúpiť do dráhy brzdiaceho vozidla, ktoré ju následne zachytilo krajnou ľavou prednou časťou v oblasti ľavého svetlometu. Z uvedeného konania mu vychádza, že navrhovateľka sa z vlastnej vôle a rozhodnutia rozhodla vojsť do dráhy brzdiaceho vozidla. Nikto po dopravnej nehode neskúmal príčiny jej konania a duševný stav, v ktorom aj chodec je účastník cestnej premávky a mal by byť v stave schopnom vnímať situácie reálne. Nikto neskúmal či nebola navrhovateľka v stave, v ktorom by sa rozhodla k sebapoškodeniu zdravia, či ukončeniu života, alebo mala inak, až tak veľmi zníženú schopnosť vnímať realitu a správne vyhodnotiť udalosti okolo nej. Počas liečenia navrhovateľky ju navštívil, informoval sa o jej zdravotnom stave. Po prepustení z nemocnice ju tiež navštívil osobne doma, aby sa dohodli na forme a spôsobe ďalšieho pokračovania v danej veci. Navrhovateľka mu po synovi odkázala, že sa s ním už nechce stretnúť, pričom toto jej rozhodnutie vzal na vedomie, rešpektoval ho a vždy konal iba tak, aby sa s ňou už kdekoľvek osobne nestretol. Zo zmenou jej správania po prepustení z nemocnici, mu logicky vyplynulo, že z danej situácie sa bude snažiť všetkými prostriedkami čo najviac finančne profitovať, dokonca aj bezdôvodným predlžovaním práceneschopnosti a neustálym sťažovaním sa na bolesť a iné subjektívne pocity, ktoré by dosvedčovali jej chorobný stav. Toto sú dôvody, pre ktoré sa odvoláva proti rozsudku okresného súdu, vnútorne je presvedčený, že aj keď bola jeho vina potvrdená schválením dohody o vine a treste, toto svoje rozhodnutie považuje za morálne. Odvoláva sa aj proti tvrdeniu posudkových lekárov a lekára, ktorý vyhodnotil stav navrhovateľky ako práceneschopný a zníženie jej pracovnej schopnosti o 25%. Žiada, aby jej terajší zdravotný stav ako aj priebeh celej práceneschopnosti posúdil ďalší nezávislý lekár, ktorý je priamo z prostredia, v ktorom sa pohybovala a stýkala navrhovateľka, aby mohol posúdiť jej stav a priebeh liečby nezaujato. Tiež, aby posúdil rozsah jej zranenia, jej liečbu na základe čoho je stále práceneschopná a či daný
stav je vyhodnocovaný na základe priameho objektívneho lekárskeho nálezu, alebo len na základe subjektívnych pocitov zdravotného stavu navrhovateľky a na tomto základe vyhodnocované zdravie a aj vyčíslená škoda na zdraví a spoločenskom uplatnení.
Navrhovateľka odvolanie nepodala, k podanému odvolaniu podala písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol napadnutý rozsudok, ak súd odvolanie odporcu neodmietne, ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby, tzn. vyjadrenie k odvolaniu 320,34 Eur plus režijný paušál 7,63 Eura. Poukázal na to, že odvolanie odporcu je absolútne nedôvodné. Predmetné odvolanie neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 205 ods. 1 O.s.p., teda údaje v akom rozsahu sa rozsudok napáda, v čom odporca považuje postup okresného súdu za nesprávny a čoho sa vlastne domáha. Odvolanie tiež nie je riadne odôvodnené, čo je jedným zo zákonných prípustných odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ odvolací súd bude mať za to, že odvolanie nemožno odmietnuť, navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, nakoľko súd prvého stupňa vec správne vyhodnotil, vykonal potrebné dokazovanie, skutkový stav správne posúdil a rozhodol v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami. Odvolanie odporcu neobsahuje žiadne konkrétne argumenty spôsobilé spochybniť zákonnosť rozsudku a prezentuje iba subjektívne a ničím nepodložené pocity odporcu, ktoré nemajú žiadnu právnu relevanciu. Čo sa týka navrhovaných dôkazov na nové znalecké posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, tieto jeho návrhy sú bezpredmetné s poukazom na ust. § 120 ods. 4 O.s.p. Odporca mal možnosť a povinnosť označiť dôkazy, resp. dať návrhy na vykonanie dokazovania v prvostupňovom konaní do doby než súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr už súd nemôže prihliadnuť, preto i dôkazné návrhy odporcu sú irelevantné a v odvolacom konaní neprípustné.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka predmetný návrh na súd podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu 31.08.2010. K dopravnej nehode, pri ktorej utrpela zranenia: krvácanie do mozgových obalov po tvrdú mozgovú plenu vpravo, pomliaždenie spánkovej oblasti vpravo, krvácanie ľavej spánkovej kosti, ľavej temennej kosti, ľavej kľúčovej kosti, jarmového oblúka na tvári vľavo a tržnú ranu na hlave v ľavej temenno-spánkovej oblasti, došlo 24.04.2009. Poukázala na to, že dopravná nehoda bola predmetom trestného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 2T/26/2010, kde súd rozsudkom zo dňa 23.04.2010 schválil dohodu o vine a treste medzi odporcom a Okresnou prokuratúrou Trnava, ktorou sa odporca uznal za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, začo mu bol uložený trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti. Navrhovateľka rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/26/2010 zo dňa 23.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.04.2010, ako poškodená, bola súdom odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.
V priebehu konania sa súdu nepodarilo s odporcom nadviazať kontakt, nakoľko tento na známej adrese nepreberal zásielky, preto mu súd uznesením zo dňa 07.11.2011, č.k. 37C/139/2010-49 ustanovil za opatrovníčku pre konanie C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, V., tzn. jeho matku. Na pojednávanie dňa 25.01.2012 bola opatrovníčka odporcu riadne predvolaná, predvolanie si prevzala 06.01.2012, pričom na pojednávanie konané 25.01.2012 sa bez ospravedlnenia nedostavila, nepožiadala súd o odročenie pojednávania, súd preto pojednával bez jej prítomnosti a rozhodol napadnutým rozsudkom.
Prvostupňový súd rozsudok doručil opatrovníčke odporcu prostredníctvom súdneho doručovateľa dňa 29.02.2012. Odvolanie proti rozsudku podal už odporca a to podaním odvolania na poštovú prepravu
dňa 13.03.2012. Odvolací súd potom vychádzal z odvolacej lehoty, ktorá plynula opatrovníčke odporcu a odvolanie považoval za podané včas.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatnených nárokov, na ktoré vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie týchto nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
K odvolacej argumentácii odporcu iba na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozsudku, v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd dopĺňa už len nasledovné:
V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom, ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O.s.p.). Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania.
Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že boli splnené zákonné podmienky na priznanie navrhovateľkou uplatnených nárokov z dôvodu poškodenia zdravia zavineným konaním odporcu a tiež v rozsahu v akom si to uplatnila návrhom, v zmysle súdom prvého stupňa citovaných zákonných ustanovení. Súdom ustanovená opatrovníčka odporcu nepredložila a ani nenavrhla žiadne dôkazy na preukázanie odporcových tvrdení.
Z obsahu spisu teda vyplýva, že odporca (v zastúpení opatrovníčkou) nevyužil svoje procesné právo jednak vyjadriť sa k doručenému návrhu ani predložiť alebo navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, nevyužil ani právo požiadať o odročenie pojednávania. Prvostupňový súd potom v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., rozhodol v neprítomnosti odporcu a jeho opatrovníčky, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy, pričom vychádzal z dôkazov navrhnutých a predložených navrhovateľkou, keď odporca žiadne návrhy na dokazovanie nevzniesol.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach v zmysle cit. § 42 ods. 3 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods. 2 a 3 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (2). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (3).
Podľa § 205a ods. 1 a 2 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 <., d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (1). Ustanovenie odseku 1 <. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 <. (2).
V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný s vylúčením výnimiek podľa ods. 2 tohto ustanovenia, na daný prípad sa, ale nevzťahujúcich.
Odporca neodôvodňuje svoje odvolanie žiadnymi konkrétnymi argumentmi, len spochybňuje jeho zavinenie na dopravnej nehode, pričom o jeho vine je už právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/26/2010 zo dňa 23.04.2010, ktorým je súd viazaný a čím je daný základ zodpovednosti odporcu za škodu odporkyne, ktorá jej vznikla na zdraví a tým súvisiace uplatnené nároky. Ani spochybnenie záverov a výsledkov lekárskych vyšetrení nie je odporcom žiadnym relevantným spôsobom zdôvodnené. Ak by aj tieto dôvody boli konkretizované ako odvolací dôvod by ich bolo možné uplatniť iba ak by bola splnené niektorá z podmienok citovaného § 205a ods. 1 O.s.p., keďže v danom prípade nejde o konanie podľa ods. 2 citovaného ustanovenia. Skutočnosti uplatnené odvolateľom sa netýkajú podmienok konania ani vecnej príslušnosti súdu, ani vylúčenia sudcu, alebo obsadenia súdu (písm. a) § 205a ods. 1), ani nimi nemá byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (písm. b) 205a ods. 1 O.s.p), pričom súd si poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (písm. c) 205a ods. 1 O.s.p), riadne splnil a navrhovateľ nepreukázal, že by dôkazy nemohol označiť alebo predložiť bez svojej viny do rozhodnutia súdu prvého stupňa (písm. d) 205a ods. 1 O.s.p).
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., ako vecne správny vo veci samej i v závislom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
I v odvolacom konaní bola plne úspešná navrhovateľka a preto jej v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému odporcovi. Trovy navrhovateľky spočívajú v trovách právneho zastúpenia v odmene za jeden úkon právnej služby
- vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v účinnom znení ( ďalej len cit. vyhl.) v sume 320,97 Eur (v zmysle § 10 ods. 1 cit. vyhl.), k čomu je potrebné v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl. pripočítať, tzv. režijný paušál vo výške 7,63 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľky v odvolacom konaní predstavujú 327,97 Eur, ktoré odvolací súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke k rukám právneho zástupcu navrhovateľky (§ 149 ods. 1 O.s.p. ), do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.