Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Ek-774-2023.pdf
PDF · 88 KB
Case nature
Subarea
29Ek/774/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právny zástupca JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves proti povinnému: M. Y., T.. XX.XX.XXXX, R. C. I. C. o vymoženie príslušenstva pohľadávky, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.03.2023 domáhal od povinného vymoženia príslušenstva pohľadávky, na podklade rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. PE-5Cb73/04-50 zo dňa 17.02.2005.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
5. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
6. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.
7. Podľa § 23a ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, typová zmluva nesmie obsahovať podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
8. „Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“ (výroková časť uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15. júna 2022)
9. Exekučný súd pri preskúmavaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie okrem preskúmavania aktívnej a pasívnej exekučnej legitimácie oprávneného a povinného, exekučného titulu a súladu nároku, ktorý oprávnený navrhuje od povinného vymôcť v exekučnom konaní s nárokom priznaným oprávnenému exekučným titulom skúma aj to, či tu nie je existencia niektorého z dôvodov na zamietnutie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Exekučného poriadku. Jedným z dôvodov zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie je aj to, že vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou má svoj pôvod v neprijateľných zmluvných podmienkach a súčasne exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky.
10. Exekučný súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie konštatuje, že je tu dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, pretože oprávnený navrhuje návrhom na vykonanie exekúcie od povinného vymôcť aj nároky z exekučného titulu, ktoré majú svoj pôvod v neprijateľných zmluvných podmienkach. Zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku predstavuje výnimku zo zásady, že v exekučnom konaní sa nepreskúmava správnosť exekučného titulu, tak po vecnej ako aj právnej stránke. Táto právna úprava súčasne zodpovedá aj naplneniu cieľov sledovaných smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
11. Právny vzťah, ktorý medzi oprávneným a povinným vznikol zmluvou o úvere zo dňa 29.04.2023 exekučný súd považuje za spotrebiteľský a to odkazom na znenie ustanovení § 23a ods. 1 a § 2 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Povinný ako dlžník je v zmluve o úvere označený identifikačnými údajmi zodpovedajúcimi fyzickej osobe
- nepodnikateľovi (meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo a číslo dokladu totožnosti - občianskeho preukazu). Z uvedeného je nepochybné, že povinný v postavení dlžníka uzatváral zmluvu o úvere ako spotrebiteľ podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa. Exekučný súd považuje zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným za typovú zmluvu podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorej obsah bol predložený druhej strane - spotrebiteľovi a druhá strana (spotrebiteľ) nemala možnosť ovplyvniť či meniť jej obsah, teda klasický kontraktačný vyjednávací proces bol obmedzený len na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku. Exekučný súd je toho právneho názoru, že na právny vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, medzi ktoré patrí podľa aktuálnej právnej úpravy exekučného konania a rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (plenárne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15. júna 2022) aj zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku.
12. Právnu úpravu zmluvných podmienok, ktoré typová zmluva nesmie obsahovať účinnú v čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným nachádzajúcu sa v ustanovení § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa možno podľa právneho názoru exekučného súdu považovať za právnu úpravu zodpovedajúcu právnej úprave neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách nachádzajúcu sa predovšetkým v ustanovení § 53 OZ. Inými slovami zmluvné podmienky, ktoré typová zmluva nesmie obsahovať podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné vzhľadom na súčasnú právnu úpravu ochrany spotrebiteľa stotožniť s neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Podľa § 23a ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa typová zmluva (spotrebiteľská zmluva) nesmie obsahovať podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
13. Dobré mravy sú všeobecne platné pravidlá morálky, pri ktorých je daný záujem ich rešpektovať (všeobecné presvedčenie o ich záväznosti). Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktoré sú v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti tvoriaci kódex morálnych pravidiel. Dobré mravy možno chápať ako súbor určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jedinca tak k vzájomnému rešpektovaniu sa navzájom, ako aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti (v zmysle jej civilizačného zachovania). „Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku” (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24. februára 2011). Dobré mravy teda predstavujú korektív doplňujúci súkromnoprávnu reguláciu umožňujúci súdu hľadať spravodlivé riešenie konkrétneho prípadu v prípadoch, ak aplikácia právnych noriem môže viesť k zjavne nespravodlivému riešeniu. Dobré mravy zároveň predstavujú aj kritéria hodnotenia ľudského správania čo sa prejavuje aj v ustanovení § 3 OZ, podľa ktorého výkon (subjektívnych) práv ale aj povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ako všeobecne uznávaným názorom väčšiny spoločnosti, inak výkon práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi nepožíva právnu ochranu. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným názorom majority spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má výkon práv byť, aby bol v súlade so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania sa členov spoločnosti. Právny úkon resp. výkon práva sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti) vyjadrujúcu podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Dobré mravy sú súčasne aj mimozákonným súborom pravidiel správania, ktoré sú vlastné všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku. Dobré mravy plnia aj korelačnú funkciu, ktorá umožňuje súdu meritórne vstupovať do občianskoprávnych vzťahov, ak nezodpovedajú spoločenskému očakávaniu. Zásada dobrých mravov predstavuje akúsi mierku hodnotenia konkrétneho právneho úkonu, či právny úkon aj po obsahovej stránke zodpovedá objektívnym hodnotovým kritériám, ktoré sa od právneho úkonu všeobecne očakávajú. Je to právny nástroj, ktorý dáva súdu do rúk silný nástroj korekcie, ako nastoliť v zmysle zásad spravodlivosti rovnovážnu situáciu v právnom vzťahu.
14. Realizácia subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov je oprávnenie každého subjektu správať sa spôsobom, ktorý je zákonom dovolený alebo ktorý vyplýva zo zmluvy, alebo z rozhodnutia štátneho orgánu. Výkon práv a povinností nie je bezhraničný a má svoje limity. Výkonom subjektívnych občianskych práv (a plnením povinností) dochádza de facto k napĺňaniu a uspokojovaniu svojich potrieb subjektmi tohto práva. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná vzhľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý (t.j. nesmie ísť o tzv. šikanózny výkon práva) a musí byť v súlade s dobrými mravmi. Výkon práva, ktorý zasahuje bez právneho dôvodu do práv a oprávnených záujmov iných, je prejavom šikanózneho výkonu práva, t.j. ide o výkon práva realizovaného nie za účelom dosiahnutia určitého, napríklad ekonomického cieľa, ale v úmysle poškodenia (tzv. dolus coloratus) iného subjektu. Takýto výkon práva je v rozpore s absolútnym zákazom vyjadreným v § 3 ods. 1 OZ. Rovnako v rozpore s absolútnym zákazom je výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, za výkon ktorého (konanie contra bonos mores), či už formou právneho úkonu alebo faktickým správaním, rozumieme také konanie, ktoré sa nachádza v elementárnom rozpore s názorom a mienkou prevažnej väčšiny spoločnosti o otázke, aký by mal byť výkon tohto práva, aby dodržiaval a zachovával morálne a etické zásady spoločnosti. Ide najmä o rešpektovanie hodnôt ako slušnosť, poctivosť, morálka a pod. Dobré mravy súčasne sú aj protiváha k princípu zmluvnej autonómie, ktorá účastníkom občianskoprávnych vzťahov (v širšom význame súkromnoprávnych vzťahov) dovoľuje zmluvne sa zaviazať k čomukoľvek. Ide teda o jeden z limitov ohraničenia autonómie subjektov súkromného práva. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Dobré mravy slúžia na dosiahnutie spravodlivého usporiadania vzťahov spočívajúcom v (1) vyváženosti práv a povinností účastníkov právneho vzťahu a (2) primeranosti rozsahu práv konkrétneho účastníka k právam ostatných účastníkov tak, aby rozsah práv jedného z účastníkov nebol na úkor iného účastníka, teda požiadavke vyváženosti práv a povinností medzi účastníkmi právneho vzťahu navzájom.
15. Nedodržanie podmienok výkonu práva uvedených v § 3 ods. 1 OZ a prekročenie zákonného rámca výkonu práva predstavuje exces, ktorého následkom je, že takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu. Následok výkonu práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi, ktorý má sankčnú povahu, je preto neposkytnutie ochrany práva, resp. odopretie vydania autoritatívneho rozhodnutia potrebného na vznik právneho vzťahu medzi oprávnenou a povinnou osobou. Výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide najmä o prípady, keď k uzavretiu právneho úkonu dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskeho cieľa právneho úkonu či uspokojenia iných potrieb, a keď hlavným motívom osoby robiacej právny úkon je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Právny úkon resp. výkon práva sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti) vyjadrujúcu podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Príkladom výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi môže byť uplatňovanie neprimeraných úrokov vrátane úrokov z omeškania alebo zmluvnej pokuty alebo zákaz sankčnej náhrady škody. Význam dobrých mravov spočíva nielen v nepriznaní právnych účinkov ale aj v odopretí právnej ochrany takému konaniu, ktoré sa prieči všeobecne uznávaným morálnym zásadám demokratickej spoločnosti. V exekučnom konaní to znamená, že exekučný súd neprizná oprávnenému právo domáhať sa núteného výkonu splnenia nároku priznaného oprávnenému exekučným titulom v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak by vykonanie exekúcie bolo v rozpore s dobrými mravmi (napr. vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu priznávajúceho neprimeraný úrok resp.úrok z omeškania alebo neprimeranú zmluvnú pokutu).
16. Exekučný súd po preskúmaní spisovej dokumentácie týkajúcej sa tohto exekučného konania zistil nasledovné skutočnosti. Exekučným titulom bolo oprávnenému proti povinnému priznané právo na zaplatenie uvedeného sankčného úroku - úroku z omeškania (v exekučnom titule označený ako úrok z omeškania) vo výške 0,25 % denne z nezaplatených dlžných súm zo zmluvy o úvere a oprávnený vymoženie takéhoto úroku z omeškania od povinného návrhom na vykonanie exekúcie aj požaduje. Exekučný súd konštatuje, že takto uplatnený úrok z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi. Pre lepšie porozumenie výšky úroku z omeškania ide o úrok z omeškania vo výške 91,25 %, resp. 91,5 % ročne z dlžnej sumy. Exekučné vymáhanie takéhoto úroku z omeškania je v akomkoľvek civilizovanom právnom štáte celkom iste neprípustné. Takto určený úrok z omeškania je podľa názoru exekučného súdu celkom zjavne neprimeraný a v jasnom rozpore s dobrými mravmi. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá ukladá dlžníkovi povinnosti v značnej nerovnováhe k právam a povinnostiam veriteľa (oprávneného) v neprospech povinného ako spotrebiteľa a možno konštatovať, že veriteľ využijúc svoje silnejšie postavenie v zmluvnom vzťahu sleduje takto stanoveným úrokom z omeškania iné ciele aké má plniť (tzn. sankcia za oneskorené splnenie záväzku dlžníkom). Dlžník sa pri takto stanovenom úroku z omeškania dostáva do dlhovej špirály a v konečnom dôsledku cez úrok z omeškania zaplatí niekoľkonásobne viac ako je suma poskytnutých peňažných prostriedkov (dlžná istina). Len za jeden rok omeškania dlžník na úrokoch z omeškania zaplatí sumu rovnajúcu sa takmer výške dlžnej istiny čo nepochybne podľa presvedčenia exekučného súdu je v rozpore s pravidlami morálky, etiky a slušnosti v medziľudských vzťahoch a taktiež s vyváženosťou (ekvivalenciou) v právnych vzťahoch, teda v rozpore s dobrými mravmi. Z vyššie uvedených dôvodov exekučný súd konštatuje, že úroky z omeškania uplatnené oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie sú v rozpore s dobrými mravmi, teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 23a ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, čo zakladá dôvod na zamietnutie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku.
17. Vzhľadom na to, že oprávnený v tomto exekučnom konaní navrhuje od povinného vymôcť nároky, ktoré vznikli v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a ktoré majú svoj pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke exekučný súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku zamietol, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.