Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12C-63-2013.pdf
PDF · 83.76 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/63/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Martin LOPUCH PhD., v právnej veci žalobcu Tesoro Reality s.r.o., so sídlom Přelíc 27, IČO: 242 73 970, Česká republika, zastúpeného Advokátska kancelária KZ partners, s.r.o., ul. Slnečná 4, Senec, IČO: 47 236 477, proti žalovanému O., bytom S., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom pre konanie Ľudmilou Polákovou, pracovníčkou Okresného súdu Michalovce, v konaní o zaplatenie 1.014,- Kč s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.014,- Kč so 7,75 % ročným úrokom z omeškania od 23.3.2012 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 1,70 EUR a trovy konania v celkovej výške 75,08 EUR, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.3.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.014,- Kč so 7,75 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 23.3.2012 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa pri cestovaní dopravným prostriedkom žalobcu - autobus/trolejbus č. 177 na linke č. 14 ( ďalej len „vozidlo“ ) v rámci mestskej hromadnej dopravy, ktorú zabezpečuje „Dopravní podnik města Pardubíc a.s.“ ( ďalej len „dopravca“ alebo „DPMP a.s.“ ), dňa 12.3.2012 nepreukázal platným cestovným dokladom. Kontrolný pracovník žalobcu mu preto uložil zaplatiť cestovné 14,- Kč a úhradu ( prirážku k cestovnému ) pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 1.000,- Kč, spolu teda vo výške 1.014,- Kč. Žalovaný túto sumu napriek písomnej výzve neuhradil.
Podmienky prepravy sa v čase cesty žalovaným riadili právnymi predpismi platnými na území ČR a prepravným poriadkom, ktorý vydal dopravca s platnosťou k dátumu 11.12.2011 pod označením : „Smluvní přepravní podmínky pro přepravu ve vozidlech MHD a speciální přepravy pro osoby s omezenou schopnosti pohybu a orientace DPMP a.s. ( ďalej len „prepravný poriadok“ alebo „zmluvné prepravné podmienky“ ).
Dňa 11.3.2013 vydal tunajší súd v konaní platobný rozkaz č. k. 16Ro/60/2013-11, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky žalobcu v zmysle predloženého návrhu v celom rozsahu. Keďže nebolo možné doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk, preto na ochranu práv účastníka tohto konania žalovanému v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka pre konanie v osobe Ľudmily Polákovej, pracovníčky tunajšieho súdu.
Vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. V zápisnici o vyhlásení rozsudku zároveň zrušil vydaný platobný rozkaz v celom rozsahu podľa § 173 ods. 2 O.s.p., pre nemožnosť jeho doručenia adresátovi do vlastných rúk.
Súd z predložených podkladov žalobcom zistil tento skutkový stav:
V zmysle „Zápisu o provedené přepravní kontrole“ zo dňa 12.3.2012 číslo dokladu 069381*, evidenčné číslo priestupku 212/1705 bola prepravným kontrolórom žalobcu vykonaná kontrola žalovaného, ktorý v uvedený deň v čase o 14.15 hod. cestoval linkou č. 14/177 na úseku zastávok PR-ZÓNO - ČIVICE, bez platného cestovného lístka. Cestujúci predmetný zápis prevzal a podpísal. Žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu cestovného 14,- Kč a prirážky k cestovnému 1.000,-Kč, celkom teda 1.014,- Kč. Žalovaný však na výzvu vôbec nereagoval a dlžnú čiastku dopravcovi doposiaľ neuhradil.
Dopravca postúpil pohľadávku za žalovaným z titulu nezaplateného cestovného a prirážky k cestovnému na žalobcu v tomto konaní na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.10.2012 uzatvorenej medzi dopravcom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom.
Žalovaný a právny predchodca žalobcu neuzatvorili dohodu o voľbe právomoci súdu členského štátu na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo mohli vzniknúť v súvislosti s ich právnym vzťahom. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( ďalej len „Nariadenie Brusel I“ ) : „Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“ Na základe uvedeného v spojení s článkom 60 Nariadenia Brusel I teda vyplýva, že právomoc na rozhodovanie predmetného sporu je daná slovenským súdom, keďže žalovaný má bydlisko na území SR.
Žalovaný a právny predchodca žalobcu neuzatvorili dohodu o voľbe rozhodného práva. Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( ďalej len „Nariadenie Rím I“ ): „Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu.“ Na základe vyššie uvedeného v spojení s článkom 19 Nariadenia Rím I vyplýva, že pre právne vzťahy založené zmluvou o preprave cestujúcich sa použije platné právo Českej republiky, keďže právny predchodca žalobcu má sídlo na území Českej republiky.
Podľa § 760 a nasl. zákona č. 40/1964 Sb. v znení neskorších predpisov (Občiansky zákonník ČR): Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za stanovené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa článku 9 ods. 10 zmluvných prepravných podmienok, prirážka za jazdu osoby bez platného cestovného dokladu je stanovená na 1.000,- Kč. V prípade zaplatenia prirážky na mieste alebo do desiatich (10) dní od vykonanej kontroly sa prirážka znižuje na 500,- Kč.
S poukazom na zistenú skutočnosť, že prepravca vykonal prepravu žalovaného riadne, žalovaný aj napriek tomu neuhradil cestovné podľa prepravného poriadku, čím vznikol právnemu predchodcovi žalobcu - Dopravnímu podniku města Pardubíc a.s., nárok na cestovné spolu s prirážkou vo výške 1.014,- Kč. Pretože žalovaný dlžnú sumu doposiaľ neuhradil, dostal sa tak s úhradou peňažného dlhu do omeškania.
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom občianskeho práva je Nariadenie vlády ČR č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania v znení nariadenia vlády č. 33/2010 Sb.
Podľa § 1 citovaného nariadenia, „Výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o sedem (7) percentuálnych bodov.
Z predložených dokladov žalobcom súd mal jednoznačne za preukázané, že žalovaný cestoval dňa 12.3.2012 bez platného cestovného lístka tak, ako je to podrobne rozpísané v „Zápise o provedené přepravní kontrole“. Uplatnenú pohľadávku žalobcu v celkovej výške 1.014,- Kč aj napriek výzve žalovaný do dnešného dňa neuhradil. S prihliadnutím na zistenú skutočnosť, že nezaplatil dlžnú sumu, dostal sa tak dňom 23.3.2012 do omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na zistené skutočnosti ako aj na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd preto o nároku žalobcu rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny 1.014,- Kč spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7,75 % ročne z dlžnej sumy od 23.3.2012 do zaplatenia, lebo nesplnením svojej povinností sa dostal do omeškania, pričom výška priznaných úrokov z omeškania je v súlade s ust. § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. v znení nariadenia vlády č. 33/2010 Sb..
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý úspech nemal. Priznaná náhrada trov konania žalobcu predstavuje celkovú sumu 75,08 €, ktorá pozostáva jednak zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet žalobcu ako aj trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 € z hodnoty sporu 1.014,- Kč v prepočte konverzným kurzom z hodnoty 39,52 € ( za 2 úkony po 16,60 € - príprava a prevzatie zastúpenia, - podanie návrhu na začatie konania + 2x režijný paušál po 7,81 € + 20 % DPH 9,76 € ) v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu č.ú.: 2964178451/0200 vedený vo VÚB, a.s. v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, cestou tunajšieho súdu.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods.3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a O.s.p./,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.