Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-284-2013.pdf
PDF · 86.6 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/284/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého J. Á. K.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - S. Á., K.. XX.XX.XXXX, bytom X.Q. XX, O., t.č. bytom S. XX, a otec - J. Á., K.. XX.XX.XXXX, bytom R. V., P. V. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 18.2.2013, č.k. 11P/259/2012-57, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :
- počnúc dňom 01.08.2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého J. Á., K. XX.XX.XXXX zo sumy XX,XX euro (X.XXX,- Sk) mesačne na sumu XXX euro mesačne, ktorú mu uložil zasielať k rukám matky, vždy do 15 - eho dňa v mesiaci vopred,
- zročné výživné na maloletého J. Á. za obdobie od 01.08.2012 do 28.02.2013 v sume XXX,XX euro povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške XX euro, spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.03.2013 k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok,
- rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 15C/191/2005 zo dňa 21.10.2005, v časti týkajúcej sa výšky výživného na maloletého J.,
- určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 62 ods.2,3,4,5, § 63 ods.1,2, § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Vyživovaciu povinnosť otca zvýšil na určenú sumu s účinnosťou od 01.08.2012 ( dňom podania návrhu matkou ), kedy bol maloletý žiakom 8. ročníka základnej školy. Pri určovaní výšky výživného súd prvého stupňa zohľadnil vek maloletého, dobu po ktorú nebolo výživné upravované ( viac ako 7 rokov ), skutočnosť že o maloletého sa stará matka výlučne sama, otec okrem poukazovaného výživného inou formou neparticipuje na výžive a výchove dieťaťa a v niektorých obdobiach určené výživné nepoukazoval matke riadne a včas. O zročnom výživnom za obdobie od 01.08.2012 do 28.02.2013 v celkovej sume XXX,XX euro rozhodol podľa § 160 ods.1 O.s.p. v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a / O.s.p..
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie konštatujúc, že v jeho silách je uhrádzať výživné na maloletého v sume XXX euro mesačne. Otec poukázal na to, že maloletému dával oblečenie, finančné dary a financoval aj jeho dovolenku na S.. On sám musí sumou XXX euro prispievať svojej matke na stravu, elektrinu, plyn, internet, TV a rozhlas. Vplyvom rodinných udalostí a prestupu do nového zamestnania došlo k oneskorenej úhrade výživného za obdobie od septembra 2011 do marca 2012 až v mesiacoch január a február 2012 a následne v postupných mesačných splátkach po XXX euro. Matke nie je v súčasnosti nič dlžný a na žiadnej sume XXX euro mesačne sa s ňou nedohodol. So synom sa v rámci možností stretával, naposledy v deň jeho narodenín 09.02.2013, kedy si prišiel pre darček a peniaze.
Matka maloletého v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť poukazujúc na to, že prvé tri roky po rozvode manželstva, kedy mala dobrý vzťah s bývalou svokrou dostával maloletý plnenia zo strany otca, babky a ostatných príbuzných z otcovej strany. Na dovolenku na S. zobrala maloletého stará matka z otcovej strany v čase, kedy mal šesť rokov a od tej doby s nimi maloletý nikde nebol. Syn na spomínané narodeniny od otca nedostal nič a stará matka a krstná mama mu dali po XX euro. Sumou vo výške XXX euro mesačne otec plnil asi od augusta 2012, táto suma však nepostačovala na pokrytie časti vynakladaných nákladov na maloletého, ktorý je vo veku dospievania. Otec dosahuje príjem vo výške XXX euro za 8 dní práce, ktoré v mesiaci odpracuje čo znamená, že má možnosť nájsť si ďalšiu prácu, alebo brigádu.
Kolízny opatrovník ustanovený maloletému uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.01.2013, č.k. 11P/259/2012-18 na zastupovanie dieťaťa v konaní sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca proti rozsudku, ktorým bola s účinnosťou od 01.08.2012 zvýšená jeho vyživovacia povinnosť k maloletému J. Á., K.. XX.XX.XXXX nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Vo vzťahu k námietkam otca uvedených v odvolaní obsahovo posúdených ako námietky o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) na základe ktorých dospel k úvahe o potrebe zvýšenia vyživovacej povinnosti otca ( s účinnosťou od 1.8.2012 na sumu XXX euro mesačne ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa týkajúcou sa jednak určenia zmeny pomerov odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca ( 01.08.2012 ), ako i jej výšky ( 130 euro mesačne ).
Pre doplnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola otcovi s účinnosťou od 01.08.2012 zvýšená vyživovacia povinnosť k maloletému na sumu 130 euro mesačne, s ktorého právnymi závermi sa vo vzťahu k ustáleniu zmeny pomerov a i výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému odvolací súd plne stotožňuje, odvolací súd poznamenáva, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery ( § 78 ods.1 Zákona o rodine ). Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého Ladislava, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázaný, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre
určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na dieťa, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava III, ktorý rozsudkom zo dňa 21.10.2005, č.k. 15C/191/2005 - 19 rozviedol manželstvo rodičov maloletého, zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou X.XXX,- Sk mesačne ( maloletý mal v čase rozhodovania súdu 6 rokov, príjem matky predstavoval sumu XXX,XX euro a príjem otca sumu XXX,XX euro netto).
Je treba prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa v tom, že v priebehu konania na základe vykonaného dokazovania bol preukázaný zákonný predpoklad na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, na ktorého strane došlo k zmene pomerov nárastom príjmu na sumu XXX euro mesačne. Je treba uviesť i to, že výška otcovho príjmu dosahovaného v pracovnom pomere ( mesačne cca XXX euro netto ) je iná, než akú sám otec uviedol v priebehu výsluchu počas pojednávania súdu nariadeného na deň 18.02.2013 ( cca XXX euro ), ktorú potom súd prvého stupňa správne zohľadnil pri posudzovaní návrhu matky Odvolací súd pri posudzovaní pomerov na strane otca dospel k záveru, že otec v konaní nepreukázal akékoľvek objektívne prekážky brániace mu dosahovať príjem z pracovnej činnosti postačujúci nielen na uspokojovanie svojich základných potrieb, ale aj potrieb maloletého syna odkázaného na neho výživou. V tomto smere poukazuje na to, že je síce právom rodiča rozhodovať o forme a spôsobe svojho uplatnenia sa na trhu práce, je však zároveň jeho povinnosťou v tomto smere postupovať tak, aby výsledkom jeho rozhodovania nebolo bezdôvodné znižovanie jeho životnej úrovne, na ktorú je logicky nadviazaná i výška životnej úrovne maloletého dieťaťa odkázaného na neho výživou. Na základe uvedeného, pri zohľadnení potrieb maloletého Ladislava, logicky sa za obdobie ôsmich rokov od poslednej súdnej úpravy meniacich a zvyšujúcich práve s nárastom veku, jeho nástupom na základnú školskú dochádzku a vstupom do veku dospievania, mal odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne a právne správne. Pre úplnosť odôvodnenia odvolací súd poznamenáva, že postoj otca, ktorý dlhodobo prenáša ťarchu osobnej i finančnej starostlivosti o syna na matku ( kedy suma výživného doposiaľ hradená otcom na základe posledného súdneho rozhodnutia logicky s odstupom uplynutia času a meniacich sa potrieb syna je nepostačujúca ), je nezodpovedným, idúcim v konečnom dôsledku najmä proti záujmom maloletého syna. Pokiaľ ide o odvolacie tvrdenia otca o podieľaní sa na výžive maloletého syna i nad rámec výživného je treba uviesť, že tieto medzi rodičmi sporné tvrdenia otec ani v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, a ani v priebehu odvolacieho konania nepreukázal.
Za správny považoval odvolací súd i výrok o zročnom výživnom za obdobie od 01.08.2012 do 28.02.2013 určený súdom prvého stupňa ako rozdiel medzi v tomto rozhodnutí určeným výživným a výživným určeným v rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.10.2005, č.k. 15C/191/2005-19 ( XXX euro - XX,XX euro x 9 mesiacov ). Vzhľadom k tomu, že pre posúdenie sporu nebolo podstatne právnou významnou okolnosťou posúdenie existencie údajnej dohody rodičov o výživnom na syna vo výške XXX euro mesačne ( pri jej spornosti medzi rodičmi ) , odvolací súd sa touto okolnosťou v odvolacom konaní nezaoberal.
Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.