Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Sd-35-2013.pdf
PDF · 92.33 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sd/35/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľky Q. W., nar. XX.J. XXXX, bytom W., Ul. L. č. XXXX/X proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 20.februára 2013 č. XXX XXX XXXX a v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
V preskúmavanej veci Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave rozhodnutím zo dňa 20.02.2013 č. XXX XXX XXXX zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 11.02.2013 podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to § 70, § 71.
V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa citovala ustanovenie § 70 ods. 1 a§ 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s tým, že navrhovateľka podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Poprade so sídlom v Kežmarku zo dňa 11.02.2013 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom odborného posudku o invalidite, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a v ňom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná.
Rozhodnutie odporkyne napadla včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietala, že jej profesiou je opatrovateľka a v súčasnej dobe má značne oslabenú pravú ruku, slzí jej pravé oko, má aj ťažkopádne vyjadrovanie a z uvedeného dôvodu nemôže vykonávať svoju profesiu. Od 19.04.2012, t.j. od mozgovej príhody nemá žiaden príjem, pretože nemá nárok na nemocenské dávky. Potrebuje finančné prostriedky na živobytie a lieky, ktoré pravidelne užíva. V súčasnosti nemôže z dôvodu jej zdravotného stavu vykonávať svoju profesiu a zabezpečiť si príjem na živobytie.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vyslúchol účastníkov konania, oboznámil sa s predloženým administratívnym spisom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný.
Rozhodnutie odporkyne je vydané na základe posudku vypracovaného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky v Poprade so sídlom v Kežmarku zo dňa 11.02.2013, z ktorého vyplýva, že u navrhovateľky ako choroba sú uvedené iné psychické poruchy zapríčinené poškodením mozgu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie sú konštatované poruchy osobnosti vyvolané poškodením mozgu, ložiskové ischémie mozgu so zaradením do kapitoly VI, odd. A, položka 1a/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Za iné zdravotné postihnutia a to parciálnu expresívnu aféziu a frustnú reziduálnu pravostrannú symptomatológiu nedošlo k zvýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
V odôvodnení celkového posudku posudkový lekár uviedol, že navrhovateľka bola hospitalizovaná pre náhlu vzniknutú poruchu reči na Neurologickom oddelení v O.. Pri CT vyšetrení neboli zistené žiadne patologické nálezy. Neskôr pri MR vyšetrení bolo zistené encefalomalatické ložisko na rozhraní FT vľavo, vykonané TXD emboldetekčné vyšetrenie, pri ktorom bolo zistené foramen ovale apertum, a preto bol stav hodnotený ako encefalomalácia na podklade paradoxnej embolizácie pri defekte predsieňového septa. Z vyšetrenia v Kardiocentre v B. zo dňa 09.05.2012 nebola zistená žiadna zmienka o defekte septa. Bola odoslaná na vyšetrenie do VÚSCH a bola vyšetrená dňa 01.02.2013, kde bol vylúčený defekt predsieňového septa ako možnosť suspektnej embolizácie. Neurológ popisuje reziduálnu frustnú pravostrannú symptomatológiu. Podľa názoru logopedičky je popísaná parciálna expresívna afázia, čo sú postihnutia posudkovo nevýznamné a podľa psychologicko-psychiatrického vyšetrenia sú prítomné počínajúce znaky organického postihnutia CNS.
Po podaní opravného prostriedku bol posudok vypracovaný Sociálnou poisťovňou, ústredím, vysunuté pracovisko v Poprade a to dňa 23.04.2013, kedy ako choroba je uvedená prekonaná cievna mozgová príhoda. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie je označená prekonaná cievna mozgová príhoda, s frustnou afáziou a naznačenou ľavostrannou symptomatológiou so zaradením do kapitoly VI, odd. A, položka 9b/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% a za iné zdravotné postihnutia a to artériovú hypertenziu, pretrvávajúce otvorené foramenovale, bez známok ľavo-pravého skratu nedošlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Z posudku vyplýva, že posúdená bola správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení zo dňa 26.04.2012. K hospitalizácii došlo pre zmiešanú afáziu, centrálnu léziu lícneho nervu vpravo a ľahkú monoparézu hornej končatiny. Z objektívneho nálezu v tejto správe vyplýva, že bola zistená zmiešaná afázia, centrálna porucha lícneho nervu vpravo, ľahká monoparéza pravej hornej končatiny. Na základe vykonanej magnetickej rezonancie mozgu boli zistené známky akútneho nedokrvenia v hraničnej zóne fronto-temporálne vľavo. Podľa USG mozgových ciev sú prítomné sklerotické zmeny, bez významného zúženia. Vyšetrením srdca ECHOKG cez hrudník je dokumentovaný nález otvoreného foramenovale. Na EKG je však stav bez známok arytmie, bez čerstvých ischemických zmien a pri prepustení pretrvávala centrálna lézia lícneho nervu vpravo a čiastočná motorická afázia, na končatinách bol stav bez lateralizácie.
Kontrolné transhrudné ECHOKG z 09.05.2012 dokumentuje normálnu systolickú funkciu a kinetiku ľavej komory s prítomnými známkami poruchy diastolickej funkcie I. typu, stopovými známkami regurgitácie na chlopniach, bez známok kľudovej pľúcnej hypertenzie. Z neurologického vyšetrenia z 24.07.2012 vyplýva parciálna expresívna afázia a frustná pravostranná symptomatológia. Podľa logopedického vyšetrenia zo dňa 16.07.2012 je opäť konštatovaná frustná amnestická afázia, ktorá je zlepšená, pragmatická rovina obnovená celková prognóza veľmi dobrá. Z magnetickej rezonancie panvových žíl a angiografie zo dňa 10.07.2012 je dokumentovaná minimálna kompresia spoločnej ilickej žily vľavo a čiastočnej vpravo. Podľa psychologického vyšetrenia zo dňa 28.08.2012 je úroveň kognitívnych schopností priemerná, sú prítomné známky organického poškodenia, prejavujúce sa v schopnosti vizuo-motorickej koordinácie, je narušená schopnosť plánovania, anticipácie, so spomalením psychodynamiky, so zníženou koncentráciou pozornosti a vytrvalosti, v prežívaní pravdepodobnosť úzkostného stavu a z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 31.08.2012 bolo zistené, že navrhovateľka bola orientovaná správne, pri spomalenom psychomotorickom tempe, náladou so známkami skleslosti, depresie, pocitom somato-psychickej insuficiencie, myslenie bolo ľahko
spomalené, na afektívnom podklade, bez kvalitatívnych porúch vnímania a myslenia, bez suicidálnych ideácií. Podľa kardiologického vyšetrenia zo dňa 01.02.2013 je stav bez skratu cez medzipredsieňové septum, vrátane oválneho otvoru, pri Valselvovom manévri a podaní kotrastu bez prieniku medzi predsieňami.
Navrhovateľka nebola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Poprade zdravotný stav navrhovateľky súhrnne zhodnotil tak, že navrhovateľka prekonala cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej došlo k poruche výslovnosti a k oslabeniu ľavých končatín. Postupne dochádzalo k úprave zdravotného stavu. Pri kontrolných neurologických vyšetreniach pretrváva frustná ľavostranná symptomatológia. Podľa kardiologického a interného vyšetrenia je uvádzaná arteriálna hypertenzia, avšak navrhovateľka je kardiopulmonálne kompenzovaná. Pri hrudnom ECHO je konštatované pretrvávajúce foramenovale, bez ľavo-pravého skratu a z logopedického nálezu vyplýva, že je prítomná len frustná anamnestická afázia. Psychiatrické vyšetrenie dokumentuje organický syndróm, ale len s ľahko tlmeným myslením , mierne zníženou toleranciou na záťaž a nie sú prítomné poruchy vnímania a myslenia. Psychológ konštatoval priemernú aktuálnu úroveň kognitívnych funkcií, s prítomnými znakmi organického poškodenia CNS, ktoré sa prejavujú najmä postihnutím vizuo-motorickej koordinácie, poruchou koncetrácie pozornosti a spomalením psychodynamiky. Tento nález zodpovedá zaradeniu do kapitoly VI, odd. A, položka 9b/ na dolnej hranici rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a iné zdravotné postihnutia neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár ústredia súčasne uviedol, že posudkový lekár pobočky sociálnej poisťovne ako rozhodujúce zdravotné postihnutie označil poruchy osobnosti, ktoré vznikli poškodením mozgu a táto situácia je príslušná diagnóze prekonanej mozgovej príhody.
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v § 70 ods.1 podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ustanovenie § 71 ods. 1 až 10 upravuje tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 71 ods. 2, 3).
Podľa § 71 ods. 4 citovaného zákona - pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 5 až 7).
Podľa § 71 ods. 8 - mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 9, 10).
Posudkový lekár sociálnej poisťovne pobočky tak, ako je uvedené vyššie, na základe identických nálezov rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradil do kapitoly VI., odd. A, položka 1, ktorá upravuje choroby nervového systému, odd. A postihnutie mozgu pri všeobecnom posudkovom hľadisku, podľa ktorého poškodenie mozgových funkcií sa prejavuje znížením vštiepivosti a koncentrácie, unaviteľnosťou, poruchami orientácie, stratou schopnosti adaptácie, psychickou a vegetatívnou labilitou (napr. poruchy spánku, afektívna labilita, vazomotorické poruchy, bolesti hlavy a pod.). Porucha osobnosti na báze porúch funkcií mozgu je charakteristická oploštením záujmov, otupením osobnosti, degradáciou osobnosti s poruchami nálad a ich ovládaním, s obmedzením schopnosti náhľadu, kritiky a kontaktu s okolím, od ľahkých až po najťažšie zmeny osobnosti. Postihnutie mozgu môže byť spôsobené poruchou vývoja mozgu, pôsobením vonkajšieho násilia (úrazu), choroby, toxických vplyvov, poruchami krvného zásobenia. Rozhodujúce na určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je rozsah a stupeň pretrvávajúcich neurologických symptómov s ohľadom na neurologický nález (dokázanými pyramídovými javmi zánikovými a iritačnými), psychické zmeny s prihliadnutím na premorbídnosť osobnosti.
Pod položkou 1 sú uvedené poruchy osobnosti, poruchy správania a poruchy intelektu vyvolané ochorením, poškodením alebo dysfunkciou mozgu (encefalopatia, demencie cievnej etiológie, ložiskovej ischémie mozgu, krvácanie do mozgu), pod písm. a/ ľahká forma s mierou poklesu 20-30%, pod písm. b/ stredne ťažká forma s mierou 35 - 45%.
Tak, ako bolo citované vyššie, posudkový lekár ústredia zmenil kvalifikáciu rozhodujúceho zdravotného postihnutia síce v kapitole VI., odd. A, avšak položka 9b/, ktorá upravuje stavy po cievnych mozgových príhodách (prechodné ischemické ataky, hemoragické ikty a pod.), pod písm. a/ ľahké formy s mierou poklesu 5 - 15%, písm. b/ stredne ťažké formy s mierou poklesu 30 - 50%.
Z vyššie citovaných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia sociálnej poisťovne pobočky a ústredia podľa názoru súdu okrem citácie lekárskych nálezov nie je dostatočným spôsobom odôvodnené stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože tak, ako už v mnohých rozhodujúcich rozhodnutiach súd judikoval, že ak je posudok súčasťou odôvodnenia rozhodnutia odporkyne, potom musí byť aj posudok odôvodnený tak, že nemôže ísť o reprodukciu lekárskych nálezov, ale musia byť uvedené aj úvahy vo vzťahu k týmto lekárskym nálezom, a ak je v príslušnej položke stanovené percentuálne rozpätie od - do, potom konkrétne stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť musí byť odôvodnená presvedčivo.
Rovnako musí byť v konaní aplikované ustanovenie § 71 ods. 4 až 8 tak, že ak je poistenec vzhľadom na svoje vzdelanie odkázaný vykonávať fyzickú prácu, potom miera poklesu schopnosti vykonávať túto zárobkovú činnosť musí byť odôvodnená aj vo vzťahu k pracovnej schopnosti, pretože táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z citovaného ustanovenia § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení. Rovnako súd nemôže akceptovať skutočnosť, že posudkoví lekári sa s aplikáciou § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení rovnako vyporiadali nedôsledne, pretože presvedčivosť posudku nie je založená na tom, že posudkový lekár iba stroho konštatuje, že tieto zdravotné postihnutia sú nevýznamné, a preto nedochádza k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V posudku musí byť jednoznačne zrozumiteľným spôsobom uvedené, prečo k zvýšeniu nedochádza.
Po preskúmaní rozhodnutia odporkyne súd dospel k záveru, že toto je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa § 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec odporkyni na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je nevyhnutné vypracovať nový posudok, v ktorom je posudkový lekár sociálneho poistenia povinný vyporiadať sa so všetkými diagnostickými závermi navrhovateľky a v konaní dôsledne aplikovať ustanovenie § 71 Zákona o sociálnom poistení. Posudok musí byť odôvodnený tak, aby nevznikali žiadne pochybnosti o správnosti posudkových záverov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka, ktorá mala v konaní úspech, si náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).