Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-201-2012.pdf
PDF · 85.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/201/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Petržalka, Kutlíkova ul. č. 17, Bratislava, IČO: 603 201, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Námestie Slobody č. 10, IČO: 36 863 904, proti odporkyni: B. D., trvale bytom I., O. ul. č. XX, zastúpená JUDr. Evou Fridrichovou, Bratislava, Pribišova ul. č. 31, o zaplatenie 1 830,68 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený 19. 3. 2010, žiadal navrhovateľ, aby bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť mu 1 830,68 Eur, poplatok z omeškania z dlžných mesačných zálohových platieb nájomného a na služby dodávané do bytu vo výške 2,5 ‰ z nedoplatku za každý deň omeškania až do 31. 12. 2008 a ďalej vo výške 1‰ až do zaplatenia celej istiny a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa uzavrela s navrhovateľom nájomnú zmluvu, ktorou jej navrhovateľ prenechal do užívania byt č. XX na O. č. XX na dobu neurčitú. Odporkyňa nezaplatila navrhovateľovi nájomné a služby za odbývané mesiace január až december 2008 v celkovej výške 1 830,68 Eur.
Na prejednanie návrhu súd nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozhodnutím A. E. K. I. IV - Z. zo dňa 14. 6. 1983 bol odporkyni a jej manželovi J. D. pridelený X-izbový byt č. XX na K.. poschodí bytového domu na P. (teraz O.) ul. č XX v I.. Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu bola uzavretá 22. 6. 1983. Právo spoločného užívania bytu manželmi sa v zmysle § 871 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) s účinnosťou od 1. 1. 1992 zmenilo na spoločný nájom bytu.
Navrhovateľka ako prenajímateľka bytu podala dňa 26. 11. 1997 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala privoliť k výpovedi nájmu z dôvodu, že odporkyňa a jej manžel byt bez vážneho dôvodu neužívajú. Vec sa viedla pod. sp. zn. 5C 332/1997, návrh bol zamietnutý, keď súd po vykonanom dokazovaní zistil, že byt síce nebol od apríla 1992 do roku 1997 dlhodobo užívaný, ale v novembri 1997 sa J. D. do bytu znovu nasťahoval a byt riadne užíval. Odporkyňa tvrdila, že sa 24. 4. 1992 od manžela odsťahovala a spoločnú domácnosť trvale opustila.
Po smrti J. D., po XX. 7. XXXX, mala odporkyňa záujem sa do bytu vrátiť. Vzhľadom na jej skoršie tvrdenie o trvalom opustení spoločnej domácnosti, dôsledkom čoho by sa v zmysle § 707 ods. 1 v spojení s § 708 OZ výlučným nájomcom bytu stal J. D., mal navrhovateľ za to, že odporkyňa byt užíva bez právneho dôvodu. Preto sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6C 288/2000 domáhala vypratania bytu. V tomto konaní bola ako predbežná riešená otázka, či je odporkyňa nájomníčkou bytu. Zodpovedanie tejto otázky malo rozhodujúci význam aj pre toto konania.
Rozsudkom č. k. 6C 288/00-225 z 26. 3. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. 6. 2012, bol návrh na vypratanie bytu zamietnutý. Podľa odôvodnenia rozsudku nájomné právo odporkyne trvalým opustením spoločnej domácnosti nezaniklo, lebo z bytu odišla v obave pred manželom a nemala v úmysle z bytu sa odsťahovať a viac sa doňho nevrátiť. V konaní sa nepreukázalo, že by odporkyňa po smrti manžela byt užívala, neskôr bol byt v dôsledku havárie dňa 22.10.2002 komisionálne otvorený a následne zapečatený.
Odporkyňa preukázala, že 8. 2. 2012 písomne navrhovateľku požiadala o vydanie kľúčov od bytu a kľúče jej boli vydané 20. 2. 2012. Ešte predtým 30. 1. 2012 vyrovnala všetky nedoplatky na nájomnom a službách, ktoré vznikli za rok 2008, t.j. istinu a trovy konania.
Keďže odporkyňa zaplatila žalovanú istinu 1 830,68 Eur, navrhovateľ vzal návrh späť a súd v späťvzatej časti konanie uznesením č. k. 41C 201 / 2012 - 55 z 1. 3. 2013 podľa § 96 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
- Občiansky súdny poriadok (OSP) zastavil.
Po čiastočnom späťvzatí návrhu predmetom konania ostalo zaplatenie poplatku z omeškania, ktorý navrhovateľ vyčíslil celkovou sumou 2 542,38 Eur (podanie z 12. 2. 2013).
Odporkyňa žiadala návrh v tejto časti zamietnuť. V jej podaniach z 7. 9. 2012 a 8. 10. 2012 uviedla, že byt nemohla bez svojej viny od 22. 10. 2002, kedy bol zapečatený, užívať až do februára 2012. Na jej ústne žiadosti o vrátenie kľúčov od bytu navrhovateľ reagoval tak, že má počkať do právoplatného skončenia konania o vypratanie bytu. Navrhovateľ jej dodnes nevystavil nájomnú zmluvu, neoznámil jej výšku nájomného a mesačných preddavkov na služby, neboli jej doručené žiadne písomnosti, s plnením peňažného dlhu sa preto ani nemohla dostať do omeškania. Navrhovateľ poznal miesto jej skutočného pobytu (uviedol ho už v návrhu na vypratanie bytu z 28. 6. 2000), všetku korešpondenciu jej zasielal len na adresu trvalého bydliska, hoci vedel, že byt je zapečatený a nemôže v ňom bývať.
Nájom bytu v zmysle § 685 ods. 1 OZ vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania.
Podľa § 686 ods. 1 OZ musí nájomná zmluva okrem iného obsahovať aj výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu.
Ku základným povinnostiam nájomcu patrí povinnosť užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne a riadne požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu, platiť nájomné a spolu s ním aj úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne (§ 689 a § 696 ods. 2 OZ).
Ak nezaplatí nájomca nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do päť dní po ich splatnosti, je podľa § 697 OZ povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Výšku poplatku z omeškania určuje v zmysle § 517 ods. 2 OZ vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Deň splatnosti nájomného a preddavku na plnenia poskytované s užívaním bytu zákon neurčuje. Podľa zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, ktorú I. Z. uzavrel 22. 6. 1983 s J. D., sa úhrada za užívanie bytu a služby spojené s užívaním bytu platí mesačne pozadu do 5. dňa nasledujúceho mesiaca. Nájomnú zmluvu alebo inú dohodu, z ktorej by vyplývala iná splatnosť nájomného a preddavkov na služby, účastníčky konania nepredložili.
Povinnosti z nájomného vzťahu nemá len nájomca ale aj prenajímateľ bytu. Je povinný zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu (§ 687 ods. 1 OZ). Keďže nájomný vzťah je vzťahom odplatným, treba dôvodne predpokladať, že prenajímateľ riadne a včas oznámi nájomcovi výšku nájomného a preddavku na plnenia poskytované s užívaním bytu, ktoré je nájomca povinný mesačne platiť, najmä ak dôjde ku zmene ich výšky.
Výška ceny nájmu bytu sa od 10. 1. 2004 určovala ako maximálna cena podľa výnosu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja č. K.. Cena služieb za plnenia poskytované s užívaním bytu patrí k regulovaným cenám. Preddavky na plnenia poskytované s užívaním bytu je prenajímateľ povinný ročne zúčtovať. Výšku mesačných preddavkov prenajímateľ určuje v závislosti od výšky skutočných nákladov v predchádzajúcom období a vývoja cien služieb.
Podľa predpisu zálohových platieb mala odporkyňa v žalovanom období roku 2008 zaplatiť navrhovateľovi celkovo 75 504,- Sk, z ktorej sumy pripadá na nájomné 29 784,- Sk (za 12 mesiacov po 2 482,- Sk mesačne). Podľa vyúčtovania nákladov na služby dodané do jej bytu v roku 2008, ich výška bola 25 367,- Sk. Navrhovateľ nepreukázal, že odporkyni písomne alebo inou vhodnou formou oznámil, v akej výške má nájomné a preddavky na plnenia poskytované s užívaním bytu platiť. Nepreukázal ani, že by odporkyni účinne doručil ročné vyúčtovanie záloh za rok 2008. Doručoval ho v roku 2009 poštou na adresu bytu napriek tomu, že vedel o adrese jej iného faktického bydliska. Odporkyňa toto vyúčtovanie nákladov za rok 2008 neprevzala Vyúčtovanie nie je možné považovať za doručené, keďže odporkyňa v mieste doručenia nebývala, o čom navrhovateľ musel z konania o vypratanie bytu vedieť.
V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie a sú povinní počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu alebo porušeniu práv z ich vzájomných vzťahov. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Je pravdou, že ak sa odporkyňa po celú dobu vedenia konania o jej vypratanie bytu, vrátane žalovaného obdobia, považovala za nájomníčku bytu, mala povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu plniť. Na druhej strane však navrhovateľ od 22. 10. 2002 odporkyni znemožnil byt užívať, nedoručil jej účinne vyúčtovanie záloh za rok 2008 a v konaní ani nepreukázal, či jej doručil predpis mesačnej zálohovej platby, určujúci, konkretizujúci cenovú skladbu služieb. Navrhovateľ jej teda neposkytol súčinnosť potrebnú na to, aby odporkyňa mohla povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu aj reálne splniť (napr. nevystavila jej po smrti manžela nájomnú zmluvu, odporkyni neoznamovala výšku nájomného a preddavkov, neinformovala ju o zapečatení bytu a pod.). Prihliadnuť bolo potrebné aj na to, že odporkyňa sa o tomto konaní dozvedela 5. 9. 2012 a v tom čase už bola zažalovaná istina zaplatená (30. 1. 2012).
Podľa názoru súdu si vyššie uvedené okolnosti pre ich závažnosť vyžadujú taký mimoriadny postup, ktorým by, pri rešpektovaní oprávnených záujmov oboch účastníčok konania, výkon práva navrhovateľky (požadovať zákonné sankcie za omeškanie) nepredstavoval pre ňu neprimeranú výhodu a zároveň ktorým by odporkyňa nebola na svojich právach nedôvodne poškodená. Samotné uplatnenie práva na zaplatenie poplatku z omeškania nie je možné považovať za výkon práva odporujúci dobrým mravom, súd ale dospel k záveru, že priznaním tohto práva navrhovateľovi by vzhľadom na konkrétne okolnosti, za ktorých k omeškaniu odporkyne došlo, vznikla vo vzájomných vzťahoch účastníkov výrazná nerovnováha na úkor odporkyne a jej oprávnené záujmy by boli porušené nad prípustnú mieru. Preto návrh v časti poplatku z omeškania zamietol.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 142 ods. 1 OSP. Odporkyňa bola úspešnou účastníčkou tohto konania, náhradu jeho trov však nežiadala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti, odvolací súd odmietne.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.