Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32T-119-2008.pdf
PDF · 165.69 KB
Case nature
Area
Subarea
32T/119/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Rastislavom Vargom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. júna 2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
K. F., nar. X.X.XXXX v J., trvale bytom J., J. č. X.,
je vinný, že
v J. na F. ulici č. X/C dňa XX.X.XXXX v predajni NAY Elektrodom na podnet už odsúdeného H. R., ktorého na to naviedol K. F. a za prísľub finančnej odmeny od K. F. za uzavretie zmluvy a prevzatie telefónu už odsúdený R. P. so spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. Piešťany uzavrel úverovú zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 12.368,- Sk na nákup mobilného telefónu zn. Nokia v predajnej cene 16.490,- Sk, ktorý úver mal splácať 12 mesačnými splátkami po 1.153,- Sk. Pri uzatváraní zmluvy R. P. uviedol, že je zamestnaný u zamestnávateľa K. F., J. č. X, J., s čistým mesačným príjmom 10.500,- Sk a zároveň o tom predložil aj doklady, ktoré mu na tento účel odovzdal K. F., aj keď tam, ani inde R. P. zamestnaný nebol. Následne po zaplatení akontácie vo výške 4.122,- Sk R. P. telefón prevzal a hneď ho odovzdal K. F., ktorý ho vzápätí predal neznámej osobe, čím pre Home Credit Slovakia a.s. Piešťany spôsobil škodu vo výške najmenej 13.836,- Sk rovnajúcu sa konečnej výške poskytnutého úveru,
teda
spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu, čím spáchal
prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
za to mu súd ukladá
Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Winterova č. 7, IČO: 36234176, zastúpeného splnomocnencom poškodeného Milanom Durillom, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 4.12.2008 na obvineného K. F. a H. R. obžalobu, pre skutok kvalifikovaný ako prečin úverového podvodu formou organizátorstva podľa § 21 ods. 1 písm. a) k § 222 ods. 1 Trestného zákona u obvineného K. F. a pre skutok kvalifikovaný ako prečin úverového podvodu formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 222 ods. 1 Trestného zákona u obvineného H. R., na tom skutkovom základe, že v J. na F. ulici č. X/C dňa XX.X.XXXX v predajni NAY Elektrodom na podnet H. R., ktorého na to naviedol K. F. a za prísľub finančnej odmeny od K. F. za uzavretie zmluvy a prevzatie telefónu už odsúdený R. P. so spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. Piešťany uzavrel úverovú zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 12.368,- Sk na nákup mobilného telefónu zn. Nokia v predajnej cene 16.490,- Sk, ktorý úver mal splácať 12 mesačnými splátkami po 1.153,- Sk. Pri uzatváraní zmluvy R. P. uviedol, že je zamestnaný u zamestnávateľa K. F., J. X, J. s čistým mesačným príjmom 10.500,- Sk a zároveň o tom predložil aj doklady, ktoré mu na tento účel odovzdal K. F., aj keď tam, ani inde R. P. zamestnaný nebol. Následne po zaplatení akontácie vo výške 4.122,- Sk R. P. telefón prevzal a hneď ho odovzdal K. F., ktorý ho vzápätí predal neznámej osobe, čím pre Home Credit Slovakia a.s. Piešťany spôsobil škodu vo výške najmenej 13.836,- Sk rovnajúcu sa konečnej výške poskytnutého úveru.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 15.12.2008 na obvineného H. O. a H. R. obžalobu, pre skutok kvalifikovaný ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona u obvineného H. O. a pre skutok kvalifikovaný ako pomoc k prečinu úverového podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 222 ods. 1 Trestného zákona u obvineného H. R., na tom skutkovom základe, že v J. na P. ulici č. 1 dňa 20.3.2007 v predajni AZOR s.r.o., H. O. so spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. Piešťany uzavrel úverovú zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 16.792,- Sk na nákup elektroniky zn. Panasonic a Philips v predajnej cene 20.989,- Sk, ktorý úver mal splácať 12 mesačnými splátkami po 1.768,- Sk. Pri uzatváraní zmluvy uviedol, že je zamestnaný u zamestnávateľa K. F., X. H., J., s čistým mesačným príjmom 9.500,- Sk, ktoré potvrdenie mu zabezpečil H. R., aj keď tam, ani inde zamestnaný nebol, o čom H. R. vedel. Následne po zaplatení akontácie 4.197,- Sk, na ktorú dal H. O. peniaze H. R., H. O. elektroniku prevzal, no dohodnuté splátky nesplácal, prevzatú elektroniku toho istého dňa odovzdal do záložne za sumu 4.700,- Sk, čím pre Home Credit Slovakia a.s. Piešťany spôsobil škodu vo výške najmenej 21.216,- Sk rovnajúcej sa konečnej výške poskytnutého úveru.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 21.5.2009, uznesením spojil na spoločné prejednanie veci 32T/119/2008 a 32T/137/2008 vedené na Okresnom súde Prešov s tým, že ďalšie konanie sa bude viesť pod sp. zn. 32T/119/2008.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.10.2011 boli obžalovaní K. F. a H. R. uznaní vinnými z pokračujúceho prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a obžalovaný H. O. z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo súd uložil obžalovanému K. F. spoločný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov za súčasného zrušenia výroku o vine a celého výroku o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/139/2008 zo dňa 4.6.2010, ako aj ďalších výrokov, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad, obžalovanému H. R. spoločný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 48 mesiacov za súčasného zrušenia výroku o vine v bode 1, 2, 3 a výroku o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/139/2008 zo dňa 4.6.2010, ako aj ďalších výrokov, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad a obžalovanému H. O. trest odňatia slobody v trvaní 15
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov a poškodeného Home Credit Slovakia a.s. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Na základe odvolania obžalovaného K. F., ako aj jeho obhajcu Krajský súd v Prešove, uznesením sp. zn. 7To/9/2012 zo dňa 9.10.2012, uvedený rozsudok zrušil v časti týkajúcej sa obžalovaného K. F. a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejedal a rozhodol. Krajský súd v Prešove v uvedenom rozhodnutí okrem iného konštatoval, že svedok R. P. opakovane a v podstatných bodoch menil svoju výpoveď o tom, akým spôsobom sa skutok mal stať, pričom súd prvého stupňa neprečítal jeho výpovede z prípravného konania a nedotazoval sa na dôvody rozporov, preto je potrebné opätovne vypočuť svedka R. P., ako svedkyňu vypočuť pracovníčku, ktorá so svedkom R. P. uzatvárala zmluvu a v prípade rozporov vo výpovediach svedka R. P. a svedka H. R., predvolať aj svedka H. R..
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných K. F., H. R. a H. O., svedka
- splnomocnenca poškodeného H. G., svedkov R. P., C. R. a H. R., konfrontáciou medzi svedkami R. P. a H. R., čítaním zápisnice o výsluchu svedka R. P., zápisnice o konfrontácii medzi obvineným H. R. a svedkom R. P., zápisnice o konfrontácii medzi obvineným K. F. a obvineným H. R., zápisnice o konfrontácii medzi obvineným K. F. a svedkom R. P. a čítaním listinných dôkazov a to úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, výplatných pások na osobu R. P., úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX a súvisiacich dokladov, správ a charakteristík, odpisov z registra trestov obžalovaných, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/139/2008 zo dňa 4.6.2010, uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/71/2010 zo dňa 7.4.2011, spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn.: 1T/139/2008, pričom z vykonaného dokazovania zistil, že skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný K. F..
Obžalovaný K. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný a k skutku jemu kladenému za vinu uviedol, že spoluobžalovaný R. vedel ako brať úvery od Home Creditu, nakoľko tieto úvery bral on, jeho žena, brat a ďalší príbuzní, preto nepotrebovali jeho ani nikoho iného a úvery im boli poskytované bez problémov, pričom R. pre neho pracoval, ale nakoniec zistil, že zmluvu nepotrebuje a pracoval u neho od 6.7.2006 na základe zmluvy o obchodnej spolupráci až do roku 2007, kedy bola spolupráca prerušená a potom v máji 2007 opäť oslovil R.. Obsahom zmluvy o obchodnej spolupráci bolo vykonávať činnosť za účelom prihlásenia sa tretích osôb do zdravotnej poisťovne. R. mu odporučil klientov a následne za jeho činnosť mu bola vyplatená provízia a to v marci 2007 vo výške asi 30.000,- Sk za obdobie od októbra 2006 do 24.3.2007. So R. sa skontaktoval tak, že R. prišiel za ním, keď otvoril kanceláriu. Obžalovaný F. ďalej uviedol, že R. mal k dispozícii tlačivá a jeho údaje boli v zmluve o obchodnej spolupráci, pričom pečiatku nahlásil ako stratenú hneď na začiatku vyšetrovania, ale či ju vzal R., to uviesť nevedel. K zmluve na telefón Nokia, ktorá sa uvádza v obžalobe, obžalovaný F. uviedol, že jeho účasť v tomto nebola, asi to uzatvoril R. s bratom, osobu R. P. nepoznal, ale prišiel s ním do kontaktu. R. poskytol svoje telefónne číslo, aj číslo na služobný telefón, či mal jeho telefónne číslo P., to uviesť nevedel. Na otázku prokurátora, ako si vysvetľuje, že na zmluve s P. sú podrobné údaje o ňom ako zamestnávateľovi, obžalovaný F. uviedol, že nevie kto tieto údaje napísal, pričom on nikomu odmenu za zmluvu nesľúbil, ani nevystavil splnomocnenie na tento úver, ani na iný úver pre spoločnosť Home Credit. Na otázku prokurátora, ako si vysvetľuje, že pri iných úveroch ho R. neobvinil, ale pri tomto áno, obžalovaný F. uviedol, že nevie, nakoľko on s úvermi, ktoré R. bral nesúhlasil. R. ho obvinil skoro zo všetkých úverov, pričom v čase od 15.12. do 15.1. bol v Anglicku a R. dňa 4. januára 2007 zobral tento úver, nakoľko asi si myslel, že sa mu vyhýba a nechce mu vyplatiť provízie a následne 5. januára zobral ženu a ďalší úver. Obžalovaný F. skonštatoval, že keď odišiel na mesiac do Anglicka, tak R. začal brať úvery, lebo si myslel, že mu nechcel niečo vyplatiť, pričom až v marci 2007 mu prišli podklady z poisťovne, tak R. doplatil celú províziu a k tomuto dňu mali všetko vyrovnané a všetky ich spory sa týkajú týchto záležitostí. Na otázku prokurátora ako si vysvetľuje, že z tohto konania ho obviňuje aj R. P., obžalovaný F. uviedol, že je to R. brat, oni (P. so R.) sa dohodli, nakoľko on s P. nemali žiadne spory a on P. spoznal až pri vyšetrovaní. Na otázku obhajcu obžalovaného R., obžalovaný F. uviedol, že R. vyplácal tak, že mu posielal na účet jeho ženy časť peňazí a najväčšia časť peňazí mu bola vyplatená v hotovosti v jeho kancelárii, kde bola prítomná aj R. manželka, pričom mu dal podpísať aj príjmový doklad, ale nevie kde je jeho kópia a toto si ani neuplatnil ako daňový výdavok, ale si to celé zdanil. Obžalovaný F. ďalej skonštatoval, že mu chodili listy, že jeho zamestnanci nesplácajú úvery.
Obžalovaný H. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný a k skutku jemu kladenému za vinu, ktorého sa mal dopustiť s obžalovaným F., uviedol, že bral úvery na splátky a okrem neho aj manželka a brat. On dlhoval F. peniaze, ktoré mu nemohol vrátiť, lebo tieto dávali ľuďom v osade, ktorí sa poistili do
poisťovne, pričom F. dostal províziu, avšak následne zmluvy boli stornované a F. pýtal od neho peniaze, že tieto musí vrátiť nejakému mafiánovi do Popradu. Najprv s F. išli za K. P., ktorá poskytuje úvery pre viaceré spoločnosti, aby mu (R.) dala pôžičku, kde F. uviedol, že R. pracuje u neho. Túto pôžičku neschválili, preto brali Home Credit a to on (R.), jeho brat i žena. On to spravil, lebo sa bál o deti. F. chodil za ním do domu a vyhrážal sa jeho rodine, že keď nevráti svojmu kamarátovi peniaze, že tento zakročí, ale kto bol tento jeho kamarát to uviesť nevedel. Najprv zobrala telefón jeho manželka, ktorý predali asi za štyri alebo päť tisíc korún, ktoré dali F. a on povedal, že je to málo. F. povedal, že treba ešte niekoho, kto by zobral a pýtal sa ho, koho ešte má, tak mu povedal, že ešte brata. Spolu s F. išli do obce R., k R. domov, odkiaľ vzali brata R. P. a všetci traja išli do NAY Elektrodomu, kde brat R. P. išiel hore na poschodie, kde dávajú úvery. Následne sa vrátil a pýtal peniaze na akontáciu, lebo mu nechceli dať telefón. F. dal potom bratovi R. P. peniaze, asi 4.000,- Sk z peňazí, ktoré mu oni dali z predaja telefónu, ktorý zobrala manželka. Brat následne doniesol telefón a dal ho F., ktorý ho zobral. Následne išli do mesta pod Tesco, kde zaparkovali a tak na P., kde tento telefón predali za 16.000,- Sk do nejakej predajne, ktorá vykupuje telefóny. Potom išli do obce R., kde F. bratovi dal 200,- Sk a brat sa ho ešte pýtal, že kto bude telefón splácať, pričom F. mu povedal, že on (F.) a že keď prídu nejaké bločky, že mu ich majú doniesť. Tieto bločky mu odniesli, kde on ich odložil do šuplíka v kancelárii a tvrdil, že ich zaplatí. Asi o týždeň prišiel za ním F. zas, že treba ďalšie peniaze. Obžalovaný R. ďalej uviedol, že F. chodili papiere z Home Creditu, či ľudia, ktorí brali úvery u neho aj pracujú a on tieto papiere dal hocikde a tvrdil, že žiaden problém z toho nebude, pričom F. za ním chodí doposiaľ a stále pýta peniaze a zobral kartu aj od manželkinho otčima a vybral mu z nej celú výplatu. Obžalovaný R. skonštatoval, že F. od začiatku dokonca klame, pričom doteraz on (R.) má s manželkou dlhy, exekúcie, majú zápisy v registri trestov, nemôžu sa zamestnať. V NAY Elektrodome boli všetci traja, F. vybral telefón, lebo predtým bol pozrieť čo sa odtiaľ dá zobrať a hore bol brat R. P. a asi aj on (R.). Doklady v NAY Elektrodome predložil asi brat, pričom išlo o taký lístoček, kde boli údaje, ktorý v ten deň, keď išli zo R. vypísal F., ale kedy ho dal jeho bratovi, to obžalovaný R. nevedel uviesť, avšak vypisoval ho v kancelárii, pričom bratovi povedal, že nemusí nič rozprávať, len to predloží. Obžalovaný R. poprel, aby sa s bratom dohodol, že bude vypovedať proti F. a uviedol, že lístočky existujú ako dôkaz, on ich dal pánu vyšetrovateľovi E. a pravdepodobne sú v spise JUDr. Mačuru. Na otázku svojho obhajcu, obžalovaný R. uviedol, že uvedený lístok vypisoval vlastnoručne obžalovaný F.. Od obžalovaného F. prevzal sumu 20.000,- Sk, aj viac, pričom išlo o sumu za šeky a rozpožičané peniaze, ktoré požičal tete, svokrovi, svokre, švagrovi. Na otázku obhajcu obžalovaného F., obžalovaný R. uviedol, že prvýkrát od neho F. takýmto spôsobom pýtal peniaze ešte predtým ako brali tovar na splátky, asi vtedy keď uzatvorili zmluvu a skončili kartičky, avšak nevedel uviesť kedy vzali úver, ale zmluvu s Home Creditom má doma a asi aj šek. Keď bral tovar v spoločnosti Home Credit, obžalovaný F. bol pri ňom, keď brala jeho manželka, tak raz bol (F.) v Anglicku, ale mal roaming a písal, že môžu tovar vziať a z Anglicka poslal peniaze na akontáciu. Odmenu za vykonanú prácu mu obžalovaný F. nezaplatil, o províziách rozprával, že zmluvy boli stornované a preto nemôže vyplatiť peniaze, pričom on (F.) dostal aj hrnčeky za činnosť, ale tvrdil, že provízie nedostal a tieto hrnčeky mal rozdávať ľuďom, ktorých zmluvy boli akceptované, pričom to bolo 400 až 500 hrnčekov. Obžalovaný R. ďalej uviedol, že konanie obžalovaného F. nešiel oznámiť na políciu, lebo sa bál o ženu i o deti, pretože tento vedel, kde býva a vravel, že ten muž z Popradu má známostí a kedykoľvek mohol prísť a niečo spraviť, pričom obžalovaný F. mu raz aj hovoril, že keď bude papuľovať, tak ho niekde zakope. Peniaze na akontáciu z Anglicka mu obžalovaný F. posielal cez internet banking na manželkin účet.
Svedok splnomocnenec poškodeného Milan Durila na hlavom pojednávaní uviedol vo vzťahu k skutku, ktorého sa mali dopustiť obžalovaní F. a R., že v Elektrodome NAY uzatvoril úverovú zmluvu odsúdený P., kde mu poskytli sumu 410,54 eura a tento úver mal splácať v 12 splátkach po 38,27 eur. Do dnešného dňa neuhradil žiadnu splátku, kde celkovo spôsobil škodu 459,27 eur, avšak škodu si neuplatňujú z dôvodu, že odsúdený P. bol zaviazaný k náhrade škody a túto vymáhajú v exekučnom konaní. Svedok splnomocnenec poškodeného ďalej uviedol, že pán P. uviedol, že je zamestnaný u pána F., čo si preverovali a čo nebolo pravdou, pričom si to preverujú telefonicky, alebo osobne, zvykne chodiť aj on, avšak si už nepamätá, či v tomto prípade tam bol on. Toto sa deje v čase keď klient už úver nespláca. Pri uzatváraní zmluvy sa tieto skutočnosti overujú tak, že klient napíše do zmluvy telefónne číslo zamestnávateľa a z ústredia z Piešťan volajú zamestnávateľovi, či tam uvedená osoba pracuje. Často sa stáva, že na uvedenom telefónnom čísle je dohodnutá osoba, ktorá potvrdí, že ten zamestnanec tam pracuje, aj keď to nie je pravda. Svedok splnomocnenec poškodeného skonštatoval, že má poznámku, že dňa 10.4.2007 volali na telefónne číslo, ktoré je uvedené na zmluve pána P. na jeho zamestnávateľa, ktorý je uvedený na zmluve ako K. F., J. č. X, kde dostali odpoveď, že pri telefóne je majiteľ a že klient
pán P. je u neho zamestnaný na dobu neurčitú, pričom nemajú zaznamenané telefónne číslo na ktoré volali, ale volali na číslo uvedené v zmluve. Na otázku obhajcu obžalovaného F., svedok splnomocnenec poškodeného uviedol, že kto uzatváral zmluvu s pánom P., to je uvedené na zmluve, ale on tam nebol a to, že pán P. bol zamestnaný u pána F. vedia zo zmluvy, nakoľko je to na zmluve uvedené. Doklad, že pán P. je zamestnaný nežiadajú do výšky 30.000,- Sk, len ak je podozrenie, čo závisí od odhadu predajcu. Žiadateľ o úver, aby úver dostal, musí predložiť dva doklady, jeden z nich je občiansky preukaz, resp. iný preukaz totožnosti, druhý je rodný list, alebo iný doklad a žiadateľ musí uviesť, že je zamestnaný na trvalý pracovný pomer a výšku svojho príjmu. Následne sa vypíše návrh, ktorý sa zašle do Piešťan do centrály, kde sa posudzuje a kritériom na schválenie je trvalý pracovný pomer a výška príjmu. Posudzuje sa aj skutočnosť, či uvedená osoba už v minulosti úver mala a ako ho splácala. Ak sa úver neplatí, posielajú sa výzvy aj klientovi, aj jeho zamestnávateľovi, pričom zamestnávateľovi sa posielajú aj návrhy na zrážky zo mzdy. Schvaľovací proces trvá pol hodinu až hodinu. Na ústredí v Piešťanoch sa preveruje databáza neplatičov vrátané aj iných nebankových inštitúcii, posudzuje sa tam výška príjmu, pričom pri schvaľovaní sa vychádza z návrhu zmluvy. Či centrála volala na v zmluve uvedené telefónne číslo, svedok splnomocnenec poškodeného uviesť nevedel, ale zvyknú volať. Poznámku na zmluve, že pán P. pracuje u pána F. spravila pracovníčka ktorá tam volala, avšak bolo to až dva mesiace po tom čo bral úver a to až vtedy, keď už klient neplatil a sa zisťovalo prečo neplatí. Na otázku obžalovaného F., svedok splnomocnenec poškodeného uviedol, že zo dňa 14.2.2007 ohľadom potvrdenia údajov na predmetnej zmluve nemajú žiaden záznam, zmluva bola schválená. Vo vzťahu k uvedenej zmluve o telefonátoch majú len záznam z 10.4.2007, pričom nevedel uviesť koľko osôb uviedlo obžalovaného F. ako zamestnávateľa, nakoľko oni neevidujú kto uvádza akého zamestnávateľa a neeviduje to ani centrála, majú len evidenciu klientov.
Svedok R. P. na hlavnom pojednávaní k skutku, ktorý je kladený obžalovaným F. a R. za vinu uviedol, že prišiel po neho pán F. s bratom H. R. a povedal, že potrebuje telefón a zobrali ho do NAY Elektrodomu. F. mu vypísal žltý papierik a dal mu 4.500,- Sk na akontáciu, aby mu schválili úver a F. povedal, že bude platiť splátky za neho. Po telefón bol (P.), dali mu ho, on ho dal F., ktorý mu dal 200,- Sk a povedal, že nebude žiaden problém. Následne dal F. aj šeky, ktorých bolo viac, ktoré F. nezaplatil. Svedok ďalej uviedol, že F. vzal telefón a on nevie, čo spravil s ním. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že F. prišiel s bratom do R. a F. mu povedal, že potrebuje mobil. Vtedy ho videl druhýkrát, prvýkrát ho videl pri Tescu, kde mu už F. hovoril, že potrebuje mobil a že príde po neho domov a povedal mu, že keď zoberie telefón, že on (F.) ho bude splácať a k tomu mu dá ešte nejaké peniaze. Vtedy, keď sa stretli druhýkrát u nich v obci R., následne išli do NAY Elektrodomu, kde mu F. dal žltý lístok, kde bolo napísané kde pracuje a podobne, že dostáva príjem 10.000,- Sk - 11.000,- Sk, pričom on bol v tom čase nezamestnaný. Na tom lístku bolo aj napísané, že má pracovať u K. F. a boli tam aj nejaké telefónne čísla, ale on nevie podrobnosti, tieto čísla tam napísal F.. Svedok P. ďalej skonštatoval, že do NAY Elektrodomu vošli všetci traja, F. si vybral telefón, ktorý mu mal zobrať a dal mu 4.500,- Sk na akontáciu, pričom F. s bratom (R.) vyšli von a on išiel hore, kde dávajú úvery. Keď došiel hore, pani z Elektrodomu zavolala tomu u koho mal pracovať, pričom volali F., avšak svedok nevedel ako vedeli komu majú volať a má za to, že asi to bolo všetko na tom papieriku. Potom mu schválili úver a dali telefón Nokiu aj s krabicou aj papiermi, pričom on všetko dal F., ktorý povedal, že to bude splácať a dal mu za to 200,- Sk s tým, že keď to predá, dá mu viac. On sa pýtal, či nebude problém a F. mu povedal, že nie a tak prišli policajti. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že obžalovaný F. mu dal 4.500,- Sk pred vchodom do NAY Elektrodomu a povedal, že má dať lístok a 4.500,- Sk s tým, že mu neschvália pokiaľ ich nedá. Tak išli dnu, F. vybral telefón a tak on (P.) išiel hore. Tieto skutočnosti videl iba jeho brat (R.). F. dal mobil, keď vyšiel na parkovisko pred Elektrodom a tam mu v aute mobil odovzdal, pričom tam bol aj jeho brat (R.). F. mu dal 200,- Sk a odviezol ho domov. V NAY Elektrodome nejaké papiere podpísal, bolo ich viac, koľko presne to svedok uviesť nevedel, pričom on predkladal občiansky preukaz a lístok. Na otázku obhajcu obžalovaného F. svedok uviedol, že F. a R. boli v tom čase kamaráti, on F. videl až pri Tescu a či sa R. niekedy na F. sťažoval, to uviesť nevedel a rovnako ani nevedel uviesť, kde F. vypísal žltý lístok, nakoľko už ho mal vypísaný. 200,- Sk mu F. odovzdal v aute, keď F. dal telefón a následne mu domov prišli šeky. Čo sa stalo so žltým lístkom, to rovnako svedok uviesť nevedel a vedel len to, že vyšetrovateľ J. ten lístok mal. Na otázku obžalovaného F. svedok uviedol, že šeky dával bratovi H. R. a ten ich odovzdával F.. Keď bol v NAY Elektrodome, odtiaľ volali F. a on musel čakať 5 - 10 minút, kým z Bratislavy pošlú správu. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým, čom vypovedal v prípravnom konaní a čo mu bolo prečítane a tým, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní, svedok uviedol, že po telefón išli všetci traja a to on, obžalovaný F. a brat H. R., pričom išli od Tesca kam po neho prišiel brat R. s obžalovaným K. F. a následne išli do Elektrodomu NAY a to na aute obžalovaného F.. Vedeli kde je, lebo brat vedel, že išiel do mesta,
ale ako ho našli pri Tescu toto nevie. Keď prišli pred Elektrodom NAY, všetci traja, teda on, brat R. a obžalovaný F., vošli dnu, prezreli telefóny, obžalovaný F. jeden vybral a jemu ukázal ktorý, následne všetci traja vyšli von a obžalovaný F. mu dal papierik s údajmi a sumu 4.000,- až 4.500,- Sk na akontáciu a on sám následne išiel naspäť do Elektrodomu NAY, pričom F. ostal von, lebo mali mu volať, či u neho robí. Predtým vypovedal odlišne, lebo sa bál keď bol na súde a zároveň už uplynulo viac ako 4 roky, čiže si už podrobnosti nepamätá. Čo sa týka tých rozporov medzi tým, či išli do NAY Elektrodomu od Tesca len s obžalovaným F. už hneď prvýkrát, alebo či po neho boli obžalovaný F. s bratom R. doma, alebo či sa stretol s obžalovaným F. najprv pri Tescu a tak boli po neho s bratom R. doma, svedok uviedol, že pravdou je to, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní a to, že s obžalovaným F. sa stretol pri Tescu, kde už s ním bol brat R. a spolu išli do NAY Elektrodomu už priamo od Tesca všetci traja. Keď predtým vypovedal odlišne, tak to bolo preto, lebo sa bál, že pôjde do basy a môže aj prisahať, že táto dnešná výpoveď je pravdivá. Keď vošiel do Elektrodomu sám, obžalovaný F. a brat R. ostali v aute a potom všetci traja išli predať mobil k malému Tescu a jeho odviezli domov a dali mu 200,- Sk.
Svedkyňa C. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v období od októbra 2004 do marca 2009 pracovala pre NAY Elektrodom, bola pokladník, ako aj poradca pre splátkový predaj, pričom NAY Elektrodom mal zmluvy s rôznymi splátkovými spoločnosťami, ktoré poskytovali spotrebné úvery, avšak ju zamestnával aj vyplácal NAY Elektrodom. Osoby K. F., ani R. P. osobne nepozná, mohla s nimi spraviť zmluvu, ale si na to nepamätá, nevie si vybaviť detaily toho dňa, ale asi takáto zmluva bola uzatvorená, keď je na nej podpísaná, táto bola z Home Creditu schválená. Je pravdou, že klienti skúšali, nakoľko pokiaľ im nebol schválený úver pri jednej kolegyni, išli za druhou. Pokiaľ sa im klient nepozdával, alebo údaje sa nám zdali nepravdivé, oni do týchto zmlúv zadávali istý kód, alebo telefonovali do splátkovej spoločnosti. Pokiaľ to bol Róm a bral tak drahý telefón, tak určite volala do Home Creditu. Ak však takýto klient predložil vernostnú kartu, že už niečo na splátky bral a riadne to splácal, tak sa to nerobilo. Ona takéto zmluvy vždy poslala do splátkovej spoločnosti a táto spoločnosť si potom klienta overovala, najmä volala jeho zamestnávateľovi, ktorého on uviedol pri uzatváraní zmluvy, pričom splátková spoločnosť rozhodla o tom, či sa zmluva uzatvorila alebo nie, oni len spisovali návrh na jej uzatvorenie. Osoba musela predložiť dva doklady, a to občiansky preukaz a ešte jeden doklad, napríklad pas, rodný list, vodičský preukaz, kartu poistenca a pod., občas sa stávalo, že pri uzatváraní zmluvy boli viaceré osoby, napr. niekedy prišli manželia a Rómovia chodili v skupinách, ale ako to bolo v tomto prípade nevie. Ich platil NAY Elektrodom, pričom zohľadňovali sa aj výkony. Klient prišiel k nim z predajne zdola s lístočkom o aký tovar ide, ktorý predložil, následne predložil doklad totožnosti a ústne uviedol zamestnávateľa a výšku príjmu. Ona to zapísala všetko do zmluvy a odoslala splátkovej spoločnosti. Ak sa im niečo nepozdávalo, tak oznámili čo ešte majú od klienta žiadať a to najmä pracovnú zmluvu, doklad o príjme, prípadne iné doklady. Niekedy proces schvaľovania zmluvy trval aj 2 až 3 dni. Ako si splátková spoločnosť klienta preverovala, toto nevie uviesť, oni to nikdy nevedeli. Zamestnávateľ klienta bol preverovaný do uzatvorenia zmluvy, ak sa zmestili do vymedzených podmienok, zmluva bola uzatvorená, ak nie, tak sa to preverovalo a žiadali sa ďalšie doklady, napr. pracovná zmluva, potvrdenie o výške príjmu atď. Splátková spoločnosť im vždy napísala aké doklady majú žiadať. V tomto prípade nevie aký bol postup, ani čo sa žiadalo, nakoľko si to už nepamätá a zo zmluvy sa to nedá vyčítať, či bola zmluva schválená na prvýkrát, alebo sa niečo preverovalo.
Svedok H. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dlhoval obžalovanému F. peniaze a to za to, že prepoisťovali ľudí do poisťovne, pričom F. mu po čase povedal, že má mu vrátiť časť provízie, ktorá bola vyplatená, z dôvodu, že niektoré zmluvy boli stornované, pričom títo ľudia, ktorí mali mať stornované zmluvy, mali naďalej kartičky uvedenej poisťovne, ktoré užívali. Z uvedeného dôvodu na neho tlačil, aby zobral tovar na splátky, ale on už nemohol, keďže už on, aj žena na seba takýto tovar pre F. zobrali, preto sa ho tento pýtal, či ešte má niekoho napr. súrodenca, ktorý by tovar zobral a on mu povedal, že brata. Spolu s F. išli do obce R. za bratom a to autom, kde sa s bratom dohodli, že pôjde s nimi a spolu išli do NAY Elektrodomu, pričom cestou obžalovaný F. v kancelárii, kde sa zastavili, vypísal lístoček a tak išli spolu do Elektrodomu, kde dnu vošli všetci traja. F. vybral telefón Nokiu v hodnote cca 16.000,- Sk. Keď bol telefón vybratý, predavač im dal lístok od telefónu a poslal ich hore, kde dávajú úvery a F. vyšiel vonku, keby mu volali z Home Creditu a preverovali údaje, ktoré F. napísal bratovi na papier, ktorý mu aj odovzdal, pričom on si už presne nepamätá, kde mu ho dal a kedy, ako aj F. si poznačil bratove údaje, aby vedel povedať kto u neho pracuje. Brat išiel hore, kde dávajú úvery, pričom on už nevie, či išiel s ním, kde od neho chceli akontáciu 4.000,- Sk, preto išiel za F., aby mu dal 4.000,- Sk, pričom si už nepamätá, či išiel s ním. F. dal bratovi 4.000,- Sk a brat následne išiel pre telefón, pričom rovnako nevie či s ním, alebo sám, len vie, že brat išiel určite, lebo zmluva bola na neho. Následne sa vrátil aj
s telefónom, ktorý dal F.. Tak išli všetci traja do auta a spolu išli k Tescu do centra mesta Prešov a tam išli do takej malej predajne, kde vošli len on a F., pričom brat s nimi nešiel, aby nevidel, koľko peňazí dostali. Tam telefón predali za cca 12.000,- Sk a F. zobral peniaze a išli odviezť brata domov, pričom išli opäť všetci traja. Po ceste sa ešte rozprávali o tom, kto to bude platiť a F. povedal, že keď prídu bločky, teda šeky, má ich dať jemu. F. dal bratovi 200,- Sk, pričom ich dal tak, že ich dal jemu a on ich bratovi odovzdal. Asi o mesiac brat R. zobral na seba ďalší telefón, čo bolo pri malom Tescu v Prešove, pričom mu ešte stále domov chodia papiere. Obžalovaný F. doposiaľ chodí do R., i Na V. za Cigánmi, pričom všetci ho tam poznajú a pozná ho aj starostka R., že tam chodí. Pokiaľ vie, tak brat mal len tie dve veci na splátky, pričom papiere mu chodia doteraz a ak by mal predtým iné veci na splátky, tak mu úver nedajú. Čo sa týka iných pôžičiek od susedov a podobne, tak to nevie, lebo on tam nebýval. Na otázky obhajcu svedok uviedol, že lístoček vypísal F. cestou zo R. do NAY Elektrodomu, keď sa cestou do NAY Elektrodomu zastavili v jeho kancelárii, ale či tam bol vtedy jeho brat si nespomína.
Z konfrontácie medzi svedkom H. R. a svedkom R. P. vyplýva, že svedok R. uviedol, že išli do R. spolu s F., kde prišli za R. P., či zoberie tovar na splátky a on súhlasil, tak išli do Prešova všetci traja spolu, kde F. dal P. lístoček, na ktorom boli F. údaje a P. údaje si opísal. Lístoček pre P. vypisoval v kancelárii, ale kde si opisoval P. údaje to presne nevie, tak išli spolu do NAY Elektrodomu. Dnu išli všetci traja spolu, kde vybrali telefón, F. vyšiel von a P. išiel hore a následne išiel za F. vonku, kde mu tento dal peniaze, nakoľko od neho chceli akontáciu, čo bolo okolo 4.000,- Sk. P. išiel naspäť hore, kde mu dali telefón, s ktorým prišiel a tak išli všetci traja k Tescu ho predať do predajne, kde P. čakal vonku a keď vyšli, všetci traja išli do R., kam ich viezol obžalovaný F. a cestou mu tento dal 200,- Sk, ktoré dal P., ktorý sa ešte F. pýtal, že čo potom, keď prídu nejaké papiere a F. povedal, že ich má dať jemu (R.) a on ich dá P.. Svedok P. na to uviedol, že súhlasí s tým čo uviedol brat, on keď na hlavnom pojednávaní hovoril inak, tak to preto, lebo si to pomýlil s druhým telefónom, ktorý bral pre F., ale toto čo brat vypovedal, to je prvý telefón a toto je pravdou tak ako povedal brat, že boli za ním vo R., zo R. išli do kancelárie a z kancelárie do NAY Elektrodomu. Je pravdou aj to čo vypovedal v minulosti, že sa s F. stretli pri Tescu, jemu sa to pletie, to bolo k inému telefónu, ktorý pre neho zobral, čiže si to už presne nepamätá, ale je pravdou aj to, čo hovorí brat vo vzťahu k tomu telefónu, nakoľko tak sa to udialo s tým prvým telefónom. On si na to nepamätal, ale dnes mu matka dala papiere, ktoré mu za ten telefón prišli na zaplatenie 902,- eur, preto si na to rozpomenul. Pamätá sa, že spolu išli zo R., ale či sa u F. zastavili to si nespomína. Žltý lístok mu dal F. a to v Prešove, ale podrobnosti, alebo kde, to uviesť nevie.
Zo zápisnice o výsluchu svedka R. P. z prípravného konania zo dňa 16.5.2008 vyplýva, že začiatkom roku 2007 sa tento stretol s pánom, ktorý sa mu predstavil ako K. F., ktorý za ním prišiel, keď stál pred obchodným domom Tesco v Prešove a čakal na manželku a navrhol mu, či si nechce zarobiť nejaké peniaze tým, že mu vezme mobil na splátky, pretože on nemôže ako podnikateľ a že on (F.) následne zaplatí všetky splátky a za túto službu mu zaplatí. F. mu napísal aj názov telefónu, ktorý má vziať na splátky. Následne išli do NAY v Prešove, avšak predavačka mu oznámila, že pri vybratom telefóne musí zaplatiť okolo 4.000,- Sk akontáciu a potrebuje potvrdenie od vedúceho, že naozaj toľko zarába. Tak vyšiel von za F., ktorý mu dal peniaze, aj potvrdenie. P. tak následne podpísal zmluvu so spoločnosťou Home Credit. Po príchode k autu tam zbadal P. svojho brata H. R., ktorý sa rozprával s F. a ktorý ho uistil, že sa nemusí báť, že F. to zaplatí, že aj on s ním už spolupracoval. Vtedy sa s obžalovaným F. videl naposledy, pričom tento mu peniaze za telefón nikdy nedal, dal mu len 100,- Sk na autobus, avšak keď odchádzal, tak si to F. rozmyslel a vzal ho do auta, kde už sedel jeho brat a odviezli ho do obce R..
Zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkom R. P. a obvineným H. R. z prípravného konania zo dňa 27.8.2008 vyplýva, že v deň, keď R. P. obvinený H. R. a obvinený K. F. navštívili, mal R. P. voči obvinenému K. F. dlh vo výške 1.200,- Sk až 1.300,- Sk, no v tom čase nevedel, že sú to peniaze od neho, nakoľko peniaze mu odovzdal obvinený H. R.. V deň kedy R. P. zobral telefón na splátky, prišiel obvinený H. R. s obvineným K. F. pre neho autom a potom sa R. P. s obvineným K. F. dohodli, že R. P. zoberie telefón na splátky, obvinený F. ho potom predá, polovicu peňazí dá P. a všetko ostatné už bude mať na starosti obvinený F.. Potom mu obvinený F. vypísal potvrdenie o zamestnaní, kde bolo uvedené meno a podpis obvineného F.. V predajni NAY v Prešove boli všetci traja, avšak obvinený F. potom vyšiel von, že ak by mu volali z Home Credit, tak aby potvrdil, že P. u neho robí. Úver mu neschválili na prvýkrát, musel ešte zaplatiť akontáciu 4.000,- Sk, preto išiel von do auta, kde sedel obvinený F., ktorý mu dal peniaze na akontáciu. Po podpise úverovej zmluvy, zaplatení akontácie a prevzatí telefónu odovzdal P. tento telefón obvinenému F.. Obvinený F. predal telefón za 11.000,- Sk, s tým, že P. dal len 200,- Sk a ďalšie peniaze nedoniesol ani v nasledujúcich dňoch. Taktiež ani nesplácal splátky ako sľúbil, napriek
tomu, že mu P. odovzdal šeky a obvinený F. ho uistil, že splátky bude splácať. P. uviedol, že neskôr vzal pre obvineného F. ďalší mobil, kde tento opäť tvrdil, že bude všetko platiť, avšak nespravil to.
Zo zápisnice o konfrontácii medzi obvineným K. F. a obvineným H. R. z prípravného konania zo dňa 25.9.2008 vyplýva, že podľa tvrdenia obvineného R. prišiel obvinený F. za obvineným R., že potrebuje súrne dať peniaze nejakému tlačiarovi a dohodli sa, že pôjdu spolu za R. P., keďže obvinený R. už úver zobrať nemohol. Ďalej zo zápisnice vyplývajú z tvrdenia obvineného R. rovnaké skutočnosti ako zo zápisnice o konfrontácii medzi obvineným R. a svedkom P.. Obvinený F. však s týmto nesúhlasil. Ďalej obvinený R. uviedol, že v čase keď obvinený R. požiadal P., aby zobral niečo na splátky, P. dlžil obvinenému F. asi 3.000,- Sk až 4.000,- Sk. Obvinený F. s týmto nesúhlasil. Obvinený F. nevedel uviesť ako sa papierik vypísaný jeho písmom s jeho údajmi a s menom P. dostal k splátkovej spoločnosti a bol predložený v predajni NAY. Taktiež si nespomína, či bol niekedy s obvineným R. a ďalšou osobou v predajni NAY v Prešove, ale je to možné, avšak nevie za akých okolností. Obvinený R. uviedol, že vonku pred predajňou NAY pozrel obvinený F. do tašky P., či je telefón tam, potom nasadli do auta a išli telefón predať. Obvinený F. nesúhlasil s tým, že telefón predali.
Zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkom R. P. a obvineným K. F. z prípravného konania zo dňa 31.10.2008 vyplýva, že obvinený K. F. poprel všetko tak ako to uviedol R. P. v zápisnici o výsluchu a ako to vyplýva zo zápisnice o konfrontácii medzi obvineným H. R. a svedkom R. P..
Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX vyplýva, že táto bola uzavretá 14.2.2007 medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a R. P., rod. č.: XXXXXXXXXX, bytom R., P. č. XXX/XX, pričom R. P. podľa uvedenej zmluvy je od septembra 2006 zamestnancom u zamestnávateľa K. F., so sídlom J. X., J. a jeho čistý mesačný príjem je vo výške 10.500,- Sk. Predmetom zmluvy bol úver na nákup tovaru „mobilný telefón Nokia N 73“ v hodnote 16.490,- Sk, v hotovosti bolo uhradené 4.122,- Sk, výška úveru 12.368,- Sk, mesačná splátka 1.153,- Sk, počet splátok 12, RPMN 22,9 %, konečná výška úveru 13.836,- Sk.
Z výplatných pások za obdobie júl 2007 až september 2007 vyplýva, že svedok R. P. bol v čase od júla do septembra 2007 zamestnaný vo firme K. F., X. H. č. X, J. ako triedič, pričom jeho hodinová mzda bola 70,- Sk/hod. a príjem za obdobie júl 2007 vo výške 11.671,- Sk, za obdobie august 2007 vo výške 11.036,- Sk a september 2007 vo výške 10.030,- Sk.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zo dňa 8.7.2008 vyplýva, že obžalovaný K. F., J. č. X, Prešov . je registrovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne ako osoba samostatne zárobkovo činná od 1.7.2004. O. K. F., X.. H. č. X, ku dňu 28.2.2007 nebola registrovaná ako zamestnávateľ.
Zo zmluvy o obchodnej spolupráci vyplýva, že dňa 6.7.2006 uzavrel obžalovaný H. R. a obžalovaný K. F. zmluvu na dobu neurčitú, v ktorej sa obžalovaný H. R. zaviazal, že vykoná činnosť, výsledkom ktorej bude podanie prihlášky na verejné zdravotné poistenie a obžalovaný K. F. sa zaviazal zaplatiť za túto činnosť obžalovanému H. R. odplatu vo výške a za podmienok stanovených v sadzobníku provízií.
Z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/139/2008-154 zo dňa 4.6.2010 vyplýva, že obžalovaný H. R. bol v bode 1, 2, 3 rozsudku uznaný vinným pre pokračujúci prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 4 rozsudku pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a v bode 5 rozsudku pre prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený spoločný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov, tento mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 36 mesiacov. Zároveň mu bol uložený úhrnný trest povinnej práce vo výmere 80 hodín. Zároveň bol zrušený výrok o vine a treste uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/98/2008 zo dňa 17.6.2008, právoplatným dňa 22.11.2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obžalovaný K. F. bol v bode 1, 2 rozsudku uznaný vinným pre pokračujúci prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, tento mu bol podmienečne odložený. Zároveň mu bola určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 18 mesiacov. Poškodený Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Winterova 7, Piešťany, bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/71/10-184 zo dňa 7.4.2011 vyplýva, že uvedeným uznesením bolo zamietnuté odvolanie obžalovaného K. F. proti rozsudku sp. zn. 1T/139/2010 zo dňa 4.6.2010.
Zo spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/139/2008 vyplýva, že obžalovaný H. R. bol rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/139/2008 zo dňa 4.6.2010 v bode 1, 2, 3 rozsudku uznaný vinným pre pokračujúci prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 4 rozsudku pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a v bode 5 rozsudku pre prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený spoločný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov, tento mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 36 mesiacov. Zároveň mu bol uložený úhrnný trest povinnej práce vo výmere 80 hodín. Zároveň bol zrušený výrok o vine a treste uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/98/2008 zo dňa 17.6.2008, právoplatným 22.11.2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obžalovaný K. F. bol v bode 1, 2 rozsudku uznaný vinným pre pokračujúci prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, tento mu bol podmienečne odložený. Zároveň mu bola určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 18 mesiacov. Poškodený Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Winterova 7, Piešťany, bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný K. F.. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/71/10-184 zo dňa 7.4.2011 bolo toto jeho odvolanie zamietnuté a uvedený rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/139/2008 zo dňa 4.6.2010 nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k obžalovanému H. R. dňa 4.6.2010 a vo vzťahu k obžalovanému K. F. dňa 7.4.2011.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného K. F. vyplýva, že tento bol jedenkrát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/139/2008 zo dňa 4.6.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2To/71/2010 zo dňa 7.4.2011 pre trestný čin podľa § 20 k § 222 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov do 7.10.2012.
Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný K. F..
Obžalovaný K. F., aj keď spáchanie skutku jemu kladenému za vinu poprel, je z jeho spáchania usvedčovaný najmä výpoveďou H. R. a to tak v pozícii obžalovaného, ako aj v pozícii svedka, v ktorých zhodne popísal ako pre obžalovaného F. vykonával činnosť smerujúcu k poisteniu sa tretích osôb do poisťovne, za čo dostával provízie, pričom v prípade stornovania zmluvy, musel túto províziu vrátiť a vzhľadom na to, že peniaze nemal a F. ich vrátiť nemohol, tento na neho tlačil, preto začal brať úvery na splátky od spoločnosti Home Credit a okrem neho aj jeho manželka a brat a preto potom, ako zobrala telefón jeho manželka, spolu s obžalovaným F. išli po jeho brata R. P. do obce R., odkiaľ všetci traja išli do NAY Elektrodomu v Prešove, pričom cestou sa zastavili v kancelárii K. F., ktorý tam vypísal lístoček, na ktorom boli údaje jeho ako zamestnávateľa, u ktorého mal byť R. P. zamestnaný. Po príchode do NAY Elektrodomu obžalovaný F., vybral telefón, ktorý mu mal R. P. zobrať, následne tomu dal približne 4.000,- Sk na akontáciu a R. P. v NAY Elektrodome predložil obžalovaným F. vlastnoručne vypísaný lístok, kde boli uvedené údaje, pričom predtým obžalovaný F. R. P. povedal, že nemusí nič rozprávať, len predloží tento lístok. Následne R. P. telefón vybral, odovzdal ho obžalovanému F., tento mu za to dal 200,- Sk, pričom povedal, že telefón bude splácať on (F.) a že keď prídu nejaké bločky, tak mu ich majú doniesť a ešte v ten istý deň telefón predali do predajne, ktorá vykupuje telefóny. Uvedená výpoveď je podporovaná aj výpoveďou svedka poškodeného Milana Durilu, ktorý uviedol, že v NAY Elektrodome uzatvoril úverovú zmluvu odsúdený P., ktorý uviedol, že je zamestnaný u pána F., čo si preverovali a čo nebolo pravdou, avšak to zistili, až keď úver nebol splácaný, nakoľko pri uzatváraní zmluvy overovali na telefónnom čísle, ktoré klient napísal do zmluvy ako číslo svojho zamestnávateľa, či uvedená osoba tam pracuje, pričom volali obžalovanému F., ktorý im potvrdil, že pri telefóne je majiteľ a že klient pán P. je u neho zamestnaný
na dobu neurčitú. Následne R. P. poskytli sumu 410,54 eur, ktorú mal splácať v dvanástich splátkach po 38,27 eur, avšak tento nezaplatil žiadnu splátku. Uvedené výpovede plne korešpondujú aj s výpoveďou svedka R. P., ktorý popísal, ako po neho prišiel obžalovaný F. aj s jeho bratom H. R. a povedal mu, že potrebuje telefón a následne ho zobrali do NAY Elektrodomu, obžalovaný F. mu vypísal žltý papierik, na ktorom bolo uvedené, že pracuje u neho - K. F., aj nejaké telefónne čísla a pod. a že dostáva príjem 10.000,- Sk - 11.000,- Sk, pričom on bol v tom čase nezamestnaný, obžalovaný F. vybral telefón, ktorý mu má zobrať a dal mu 4.500,- Sk na akontáciu, aby mu schválili úver, pričom mu obžalovaný F. povedal, že bude platiť splátky za neho. Keď došli tam, kde dávajú úvery, pani z Elektrodomu volala tomu, u koho mal pracovať, pričom volali obžalovanému F. a následne mu schválili úver, dali mu telefón Nokia aj s papiermi, on ho následne v aute, za prítomnosti svojho brata - obžalovaného R. odovzdal obžalovanému F., ktorý mu dal 200,- Sk a povedal, že nebude žiadny problém. Aj keď svedok R. P. v priebehu trestného konania opakovane menil svoju výpoveď, uvedené rozpory odstránil pri svojej konfrontácii so svedkom H. R. vykonanej na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol brat, pričom uvedené rozpory logicky zdôvodnil tým, že si to pomýlil s druhým telefónom, ktorý bral pre F., s tým, že je pravdou aj to, čo vypovedal v minulosti, že sa s F. stretli pri Tescu, ale to bolo k inému telefónu, ktorý pre neho zobral a spomenul si na to aj preto, lebo za tento telefón mu prišli papiere na zaplatenie sumy vo výške 902,- eur. Uvedené dôkazy sú v plnom súlade aj s listinnými dôkazmi, a to s úverovou zmluvou zo dňa 14.2.2007, z ktorej vyplýva, že R. P. mal byť v tom čase zamestnaný u zamestnávateľa K. F., J. č. X, s čistým mesačným príjmom vo výške 10.500,- Sk, ako aj výplatnými páskami, z ktorých vyplýva, že R. P. mal byť zamestnaný vo firme K. F., X. mája č. X, J., IČO: XXXXXXXX, DRČ: XXXXXXXX s príjmom za obdobie júl 2007 vo výške 11.671,- Sk, za obdobie august 2007 vo výške 11.036,- Sk a september 2007 vo výške 10.030,- Sk.
Zápisnice o konfrontáciách medzi obvineným H. R. a svedkom R. P., medzi obvineným K. F. a obvineným H. R. a medzi obvineným K. F. a svedkom R. P. z prípravného konania, ktoré súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom procesných strán prečítal, ako aj výpoveď svedkyne C. R. súd vyhodnotil ako všeobecné, nakoľko konfrontované osoby zotrvali na svojich výpovediach a nepodarilo sa nimi odstrániť rozpory a svedkyňa R. sa k okolnostiam skutku, ani osobám K. F. a R. P. nevedela vyjadriť a vyjadrovala sa iba k uzatváraniu zmlúv medzi NAY Elektrodomom a splátkovými spoločnosťami vo všeobecnosti.
Súd neuveril výpovedi obžalovaného K. F. na hlavnom pojednávaní, v ktorej poprel spáchanie skutku s poukazom na skutočnosť, že túto výpoveď považoval za tendenčnú a účelovú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti, pričom jeho procesná obrana, ako aj skutočnosti ním uvádzané, boli vyvrátené už uvedenými a rozanalyzovanými dôkazmi a to najmä výpoveďou H. R., tak v pozícii obžalovaného, ako aj v pozícii svedka (kedy, na rozdiel od výpovede v pozícii obžalovaného, bol pod prísahou a bol povinný vypovedať pravdu), výpoveďou svedka H. P., ako aj konfrontáciou medzi svedkom H. R. a svedkom R. P. vykonanou na hlavnom pojednávaní, preto s poukazom na to, že v priebehu celého konania, okrem výpovede obžalovaného F., nebol vykonaný, ani súdu navrhnutý jediný dôkaz, ktorý by spochybnil už vykonané dôkazy, najmä výpoveď H. R., tak v pozícii obžalovaného, ako aj v pozícii svedka, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Už len záverom súd dodáva, že zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/139/2008 vyplýva, že obžalovaný K. F. bol rozsudkom sp. zn. 1T/139/2008 zo dňa 4.6.2010, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/71/2010 zo dňa 7.4.2011 za obdobné konanie uznaný vinným a bol mu uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu.
Po právnej stránke bol skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, kvalifikovaný ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Objektívna stránka trestného činu bola naplnená konaním obžalovaného K. F. a to tým, že vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, alebo splácanie úveru a tak mu spôsobil malú škodu.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, obžalovaný K. F. konal vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem na ochrane majetku.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Za trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní jeden až päť rokov.
Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Obžalovaný K. F. je slobodný, prihlásený na trvalý pobyt v J., J. č. X.. Je živnostník. Podľa správy o povesti mesta J. v minulosti nebol riešený z dôvodu spáchania priestupku. Podľa odpisu z registra trestov bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný.
Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia slobody súd u obžalovaného K. F. aplikoval ustanovenia §§ 36 písm. j), 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona.
U obžalovaného K. F. bral súd do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona). Priťažujúce okolnosti súd nezistil žiadne.
Pri výmere trestu odňatia slobody s trestnou sadzbou jeden až päť rokov vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného a prevahu poľahčujúcich okolností. Po vyhodnotení uvedených skutočností dospel súd k záveru, že obžalovanému K. F. zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, keďže mal za to, že pre nápravu obžalovaného nie je výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody nevyhnutný. Uložený trest bude pre spoločnosť z hľadiska generálnej prevencie a pre obžalovaného z hľadiska individuálnej prevencie dostatočný a vhodný na jeho prevýchovu. Zároveň súd s poukazom na zásadu Iura novit curia neukladal obžalovanému K. F. spoločný trest k trestu uloženému mu rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/139/2008 zo dňa 4.6.2010, nakoľko mal za to, že na obžalovaného K. F. sa vo vzťahu k uloženému trestu hľadí akoby nebol odsúdený, čo súd posúdil ako predbežnú otázku.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom,
sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.
Poškodený Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Piešťany, Winterova č. 7, IČO: 36234176, si uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas, avšak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody a na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Z uvedených dôvodov súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.