Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/42/2020

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobcov: 1/ Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. XX, O., a 2/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. XX, O., obaja zastúpení: MD legal, s.r.o., IČO: 47 256 729, so sídlom Jaseňová 7, Zvolen, proti žalovanej: E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. U. XX, O., zastúpená: Advokátska kancelária HAÁR & Partners, s.r.o., IČO: 50 950 690, so sídlom Hlavná 5931/80, Dunajská Streda, na ochranu vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Konanie sa zastavuje.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Súd vracia po právoplatnosti tohto uznesenia žalobcom zo súdneho poplatku zaplateného za žalobu sumu vo výške 92,80 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa elektronického systému centrálnej evidencie súdnych poplatkov - Slovenskej pošty a.s.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2020 sa žalobcovia domáhali ochrany ich vlastníckeho práva podľa .

2. Dňa 27.09.2022 (t.j. pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej) žalobcovia doručili súdu späťvzatie žaloby, ktoré odôvodnili tým, že žalovaná splnila povinnosť uplatnenú žalobou a došlo k potrebnému orezu stromov. Z uvedeného dôvodu žiadali, aby súd konanie zastavil a priznal žalobcom náhradu trov konania.

3. V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 17.10.2022, žalovaná vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby, avšak poukázala na a mala za to, že zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia, ktorí vzali späť zjavne nedôvodnú žalobu, a to po vyjadrení predbežného právneho posúdenia žalobou uplatneného nároku zo strany konajúceho súdu. Z predbežného právneho posúdenia bolo zrejmé, že konajúci súd vyhodnotil žalobu zo dňa 21.12.2020 ako zjavne nedôvodnú, nakoľko skutkové tvrdenia žalobcov zhmotnené v podanej žalobe nepožívajú právnu ochranu v zmysle a súčasne naznačil žalobcom, že v prípade, ak na podanej žalobe zotrvajú, vyzve ich na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mala žalovaná za to, že žalobcami tvrdené dôvody späťvzatia žaloby neobstoja s tým, že tieto sa javia ako výlučne účelové vykonané s cieľom zastrieť reálny dôvod späťvzatia žaloby.

4. Žalobcovia dňa 04.04.2023 predložili súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej, v ktorom poukázali na to, že predbežné právne posúdenie súdu, ktorým argumentuje žalovaná, zo spisu vôbec nevyplýva. Bez ohľadu na to, akékoľvek predbežné právne posúdenie súdu nie je možné považovať za úkon, ktorým by súd mohol prejudikovať merito veci, a teda vopred určiť ako vo veci rozhodne. Inštitút predbežného právneho posúdenia má podľa odbornej komentovanej literatúry a tiež podľa dôvodovej

správy k slúžiť na to, aby sporové strany vedeli zamerať svoje procesné úkony vo veci a tiež dokazovanie. Nie je podľa názoru žalobcov možné preväzovať právne posúdenie súdu s úkonmi sporovej strany vo vzťahu k posudzovaniu procesného zavinenia. Zavinenie zastavenia konania je potrebné skúmať vo vzťahu k žalobnému návrhu. Žalobcovia na súd podali negatórnu vlastnícku žalobu na zdržanie sa konania, konkrétne na zdržanie sa obťažovania prerastaním stromov rastúcich na pozemku žalovanej na pozemky žalobcov. V priebehu konania na strane žalovanej došlo k realizácii orezu stromov. Žalobcovia s ohľadom na žalobný petit a rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania následne vyhodnotili takéto konanie ako postačujúce a vyhovujúce. Z toho pohľadu je nepochybné, že procesné zavinenie zastavenia konania je potrebné pripísať na stranu žalovanej. Rozhodovacia prax súdov je jednotná v tom, že ak žalovaný plnil to, čo bolo predmetom žaloby, je potrebné žalobu považovať za opodstatnenú a dôvodne podanú. To je aj prípad tejto žaloby. Žalobcovia sa snažili súdnemu sporu predísť, a to jednak tým, že sami vyzývali žalovanú na takéto konanie a rovnako aj prostredníctvom obce, či právneho zástupcu. Preto aj v samotnom súdnom konaní nepovažovali ďalej za nutné pokračovať vo vedení súdneho sporu, ak bola požiadavka žalobného petitu naplnená. Mali zo to, že návrh žalobcov ohľadom návrhu na rozhodnutie o trovách konania je plne v súlade so zákonom. Naopak zastávali názor, že v prípade, ak by za týchto okolností malo dôjsť k priznaniu nároku na náhradu trov konania žalovanej, predstavovalo by uvedené neprimeranú tvrdosť vo vzťahu k žalobcom, čo by naopak odôvodňovalo aplikáciu ustanovenia , kedy by sa jednalo o existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa majúcich za následok nepriznanie náhrady trov žiadnej sporovej strane. Je ale nepochybné, že aplikácia ustanovenia s konštatovaním úspechu žalovanej v tomto spore by bolo nepochybne nesprávnym právnym posúdením veci.

5. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

9. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

10. Nakoľko žalobcovia vzali svoju žalobu účinne v celom rozsahu späť, pričom so späťvzatím žaloby vyjadrila súhlas aj žalovaná, súd rešpektujúc dispozičné právo žalobcov postupoval podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení a konanie zastavil.

11. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Ustanovenie platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná

dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Ide o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojim prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou (podľa petitu) domáhal a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 29.03.2022).

14. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie ustanovenia teda negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, z ktorého dôvodu musí použite tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Samotné dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní. Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania neprizná. Už zo slovného znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadať k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach strán sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Významnými z hľadiska aplikácie ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a pod.. Uvedené ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania a nepriznať tak náhradu trov úspešnej strane sporu, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana sporu nie je solventná alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

15. Súd sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania riadil vyššie uvedenými úvahami a postupoval podľa citovaných zákonných ustanovení a rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán, a to prihliadajúc na okolnosti a osobitosti danej veci, správanie procesných strán, okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby, ale aj argumenty prezentované na pojednávaní dňa 13.09.2022 (zaznamenané na zvukovom zázname). Je nepochybné, že žalobcovia dosiahli po podaní žaloby to, čoho sa v konaní domáhali. Nemožno však neprihliadnuť na skutočnosť, že k čiastočnému plneniu zo strany žalovanej došlo ešte pred samotným doručením žaloby, t.j. v čase, kedy žalovaná nemala vedomosť o podanej žalobe a prebiehajúcom konaní. Žalobcovia však neboli spokojní s čiastočným orezom, realizovaným žalovanou a mali za to, že časť konárov naďalej prerastá na ich pozemok a nad ich stavbu, pričom (po doručení žaloby) žalovaná splnila povinnosť uplatnenú v žalobe v plnom rozsahu. Za tohto stavu (keď k splneniu povinnosti zo strany žalovanej došlo sčasti v období, kedy nemala vedomosť o súdnom konaní a sčasti po doručení žaloby) mal súd za to, že tu existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v okolnostiach danej veci, a preto súd za spravodlivé považoval stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznať.

16. Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

17. Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

18. Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1% najmenej však 6,70 Eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

19. Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, orgány uvedené v , ktoré a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia, b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

20. Nakoľko žalobcovia uhradili súdny poplatok za podanú žalobu v plnej výške, to je vo výške 99,50 Eur, súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia a zastavenie konania ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej, rozhodol tak, ako je uvedené v tretej výrokovej vete tohto uznesenia a žalobcom vrátil uhradený súdny poplatok, krátený o 6,70 Eur, vo výške 92,80 Eur, a to prostredníctvom Slovenskej pošty a.s.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto rozhodnutia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Proti výroku III. odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie urobil.