Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_ZA-31S-115-2022.pdf
PDF · 198.97 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-31S/115/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej v právnej veci žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. a 2/ E. F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX D., obidve právne zastúpené: Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky Žilina, so sídlom Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ E. I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XXX, XXX XX D., 3/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX D., 4/ E. L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX D., 5/ L. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. M. XXX/XX, XXX XX N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP-2022/019917-002/PAV zo dňa 06.04.2022, takto r
rozhodol:
I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Súd správnu žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyni 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.
IV. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ voči žalobkyni 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Ďalšia účastníčka konania 1/ (ďalej aj ako „stavebník“) podala Mestu Žilina (ďalej aj ako „stavebný úrad“ alebo „orgán verejnej správy I. stupňa“) dňa 26.08.2020 žiadosť o vydanie územného rozhodnutia na novostavbu rodinného domu, umiestnenú na pozemku KN-C č. 5595/4-orná pôda o výmere 510 m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. D.. Ku žiadosti bolo pripojené vyjadrenie k existencii telekomunikačných vedení a rádiových zariadení a všeobecné podmienky ochrany sietí spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a Digi Slovakia, s.r.o., vyjadrenie k elektrickému kúreniu spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s., vyjadrenie k územnému rozhodnutiu a k stavebnému povoleniu spoločnosti Stredoslovenská distribučná, akciová spoločnosť, vyjadrenie Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s., vyjadrenie SPP Distribúcia, a.s.. Ďalšia účastníčka konania 1/ podala stavebnému úradu dňa 26.08.2020 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na novostavbu rodinného domu na predmetnej parcele. Podaniami doručenými stavebnému úradu dňa 08.09.2020 a 08.12.2020 ďalšia účastníčka konania 1/ doplnila svoju žiadosť o vydanie územného rozhodnutia nasledovnými
vyjadreniami: Vyjadrenie k územnému a stavebnému konaniu Útvaru hlavného architekta Mesta Žilina, Stanovisko na účely stavebného konania Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Žiline, Vyjadrenie Severoslovenských vodární a kanalizácií, a.s. k projektovej dokumentácii pre územné rozhodnutie a stavebné povolenie.
2. Stavebný úrad dňa 09.12.2020 vydal oznámenie o spojení územného stavebného konania a súčasne vyzval ďalšiu účastníčku konania 1/ na doplnenie žiadosti v lehote 120 dní odo dňa doručenia tejto výzvy a zároveň stavebný úrad podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj ako „Správny poriadok“) spojené územné a stavebné konanie prerušil. Ďalšia účastníčka konania 1/ podaním doručeným stavebnému úradu dňa 08.02.2021 doplnila svoju žiadosť o súhlas na povolenie stavby malého zdroja znečisťovania ovzdušia vydaného Mestom Žilina, vyjadrenie k žiadosti o stanovisko k projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie k umiestneniu stavby z hľadiska bezpečnostných a ochranných pásiem plynárenských zariadení vydaného spoločnosťou SPP distribúcia, a.s., stanovisko k pripravovanému zámeru výstavby novostavba rodinného domu na poľnohospodárskej pôde v katastrálnom území D. vydaného Okresným úradom Žilina, pozemkový a lesný odbor. Ďalej podaním doručeným stavebnému úradu dňa 15.02.2021 ďalšia účastníčka konania 1/ doplnila svoju žiadosť o vyjadrenie k územnému a stavebnému konaniu vydaného Útvarom hlavného architekta Mesta Žilina a záväzné stanovisko Mesta Žilina ako príslušného cestného správneho orgánu k projektovej dokumentácii pre vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Dňa 25.06.2021 ďalšia účastníčka konania 1/ doručila stavebnému úradu súhlas E. H. so vstupom, prechodom, prejazdom osobných a nákladných vozidiel a vybudovaním inžinierskych sietí na pozemku parcely č. KN-C č. 5595/3, k.ú. D. pre novostavbu rodinného domu, ktorý sa bude nachádzať na pozemku KN-C č. 5595/4, a ktorého je stavebníkom ďalšia účastníčka konania 1/.
- 3 - ZA-31S/115/2022
3. Stavebný úrad dňa 13.07.2021 vydal oznámenie o začatí spojeného územného stavebného konania. Listom zo dňa 01.08.2021 doručeným stavebnému úradu dňa 05.08.2021 A. O. H. oznámil svoje stanovisko k novostavbe rodinného domu s tým, že prístupová komunikácia nemá jednoznačne stanovené hranice v teréne parcely č. 5595/3, na čo upozorňoval v predchádzajúcom období užívateľa aj vzhľadom k hranici pozemkov, ktoré spochybnil. Hranica novostavby rodinného domu smerom k parcele č. 5596/3 vo vlastníctve A. O. H. podľa jeho názoru je pomerne blízko a v prípade výstavby na spomínanej parcele môže byť obmedzená odstupovou vzdialenosťou, s čím nesúhlasil. Podľa opravenej situácie odstavná plocha pre parkovacie miesta vzhľadom k šírke príjazdovej komunikácii je pre výjazd a vjazd vozidiel a osobných automobilov obmedzený, nedostatočný.
4. Ďalšia účastníčka konania 1/ podaním doručeným stavebnému úradu dňa 17.08.2021 doplnila svoju žiadosť a doručila stavebnému úradu Odborné vyjadrenie č. 9/2021 vypracovaného A. A. I., znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor doprava cestná a odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, ev. číslo znalca XXXXXX. Stavebný úrad dňa 16.09.2021 vydal oznámenie o oboznámení s podkladmi rozhodnutia ohľadom predmetnej stavby, ktorou je novostavba rodinného domu, prípojky inžinierskych sietí Žilina – Rosinky, ul. Brezová, na pozemku registra C parcely č. 5595/4 (rodinný dom), č. 5595/11, 5595/3, v k.ú. D..
5. Listom zo dňa 29.09.2021 doručeným stavebnému úradu dňa 04.10.2021 A. O. H. oznámil, že nahliadol do doplneného podkladu, pričom uviedol, že nechce spochybňovať znalecký posudok, ale na základe predloženej situácie to celkom nevychádza a je to trochu prispôsobené na šírku cesty. Upozornil na šírku cesty parcela č. 5595/3 v k.ú. D., ktorá je toho času riešená na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor, nakoľko došlo k zúženiu jeho pozemku predmetnou komunikáciou. Listom zo dňa 05.08.2021 pripomienkoval predmetnú stavbu, na ktorú nedostal žiadne stanovisko.
Prvostupňové rozhodnutie 6. Stavebný úrad dňa 20.10.2021 pod č. s.: 5664/2021-173527/2021-PA vydal stavebné povolenie (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) pre ďalšiu účastníčku konania 1/, ktorá je stavebníkom, a to v spojenom územnom a stavebnom konaní na stavbu – novostavba rodinného domu, prípojky inžinierskych sietí Žilina – Rosinky, ul. Brezová na pozemkoch registra KN-C parcela č. 5595/4 (rodinný dom), č. 5595/11, č. 5595/3 v k.ú. D.. Stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
uviedol, že stavebný úrad podľa ust. § 36 ods. 2 a § 61 ods. 2 zákona č. 51/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj ako „stavebný zákon“) upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, nakoľko pomery staveniska mu boli dobre známe a žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre riadne a úplné posúdenie navrhovanej stavby. Zároveň stanovil lehotu 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, v ktorom môžu účastníci
- 4 - ZA-31S/115/2022
konania uplatniť svoje námietky a pripomienky a dotknuté orgány a organizácie svoje stanoviská. Dokumentácia stavby bola k dispozícii na stavebnom úrade. Uvedeným spôsobom stavebný úrad umožnil účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom. V konaní boli dňa 05.08.2021 doručené námietky účastníka konania A. O. H., ktoré sa týkali aj obmedzeného/nedostatočného riešenia vjazdu a výjazdu vozidiel z jestvujúcej príjazdovej komunikácie k navrhovaným parkovacím státiam. V tomto smere stavebný úrad uviedol, že stavebník na základe týchto námietok doplnil stavebnému úradu dňa 17.08.2021 odborné vyjadrenie č. 09/2021. Na základe tohto doplnenia stavebný úrad pokračoval v konaní a listom č. 5664/2021-16714/2021-SÚ-PA zo dňa 16.09.2021 oboznámil účastníkov konania a dotknuté orgány o doplnených podkladoch pre vydanie rozhodnutia a dal účastníkom konania možnosť, aby si v záujme ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, pred vydaním rozhodnutia vo veci uplatnili právo nahliadnuť do doplneného podkladu a právo vyjadriť sa k nemu, alebo navrhnúť jeho doplnenie v lehote do 7 dní odo dňa jeho doručenia. K doplneným podkladom boli dňa 04.10.2021 podané opäť písomné námietky účastníka konania A. O. H.. K námietke týkajúcej sa prístupovej komunikácie, ktorá podľa účastníka konania nemá jednoznačne stanovené hranice v teréne stavebný úrad uviedol, že pozemok KN-C parcela č. 5595/3 je riadne zakreslený do katastrálnej mapy a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX ako druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 214 m2, spôsob užívania pozemku: pozemok, na ktorom je dvor. Údaj katastra, ktoré sú obsahom katastra nehnuteľností sú podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej aj ako „katastrálny zákon“) záväzné. Stavebnému úradu neprináleží, aby o nich rozhodoval, alebo ich spochybňoval. O opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona je preto potrebné požiadať Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor. Stavebný úrad na základe ustanovení zákona o katastri nehnuteľností túto námietku zamietol. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa hranice novostavby rodinného domu smerom k parcele č. 5596/3 vlastnícky patriacej A. O. H. stavebný úrad uviedol, že navrhovaný rodinný dom je umiestnený 3m od hranice pozemku KN-C parcela č. 5595/3, na ktorom sa nachádza prístupová komunikácia 6 m od hranice pozemku KN-C parcela č. 5596/3 vo vlastníctve A. O. H.. Tieto odstupové vzdialenosti sú v súlade s § 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej aj ako „vyhláška č. 532/2002 Z.z.“), ktorá poníma o odstupoch stavieb. V súčasnosti je pozemok KN-C parcela č. 5596/3 nezastavaný a stavebný úrad nevedie ani žiadne návrhové konanie (územné, stavebné) na predmetný pozemok vo vlastníctve A. O. H.. S poukazom na § 6 ods. 3 a ods. 6 predmetnej vyhlášky stavebný úrad uzavrel, že vzhľadom na to, že pozemok KN-C parcela č. 5595/3 sa nachádza prístupová komunikácia, ktorá bola povolená Mestom Žilina, odborom dopravy v roku 2007 a riadne skolaudovaná v roku 2010, vzdialenosť stavby 3 m od okraja pozemnej komunikácie je dodržaná a taktiež je dodržaný minimálny odstup rodinného domu od pozemku A. O. H. 2 metre, teda odstupové vzdialenosti sú dostatočné, stavebný úrad túto námietku zamietol. Vo vzťahu k námietke podľa ktorej je nedostatočná odstavná plocha pre parkovacie miesta vzhľadom k šírke príjazdovej komunikácie je pre výjazd a vjazd vozidiel aj osobných automobilov,
- 5 - ZA-31S/115/2022
stavebný úrad uviedol, že stavebník dňa 17.08.2021 doplnil odborné vyjadrenie, v závere ktorého je skonštatované, že pri cúvacom ako aj dopredovom parkovacom manévri vonkajší obrys vozidla, ani stopový obrys neprekročil vymedzenú šírku prístupovej komunikácie, teda, že vozidlo nezasahuje prejazdovým profilom do priľahlého priestoru susediacej parcely č. 5596/3, preto stavebný úrad túto námietku zamietol. Stavebný úrad tiež zamietol aj námietku A. O. H. uvedenú v podaní doručenom stavebnému úradu dňa 04.10.2021, podľa ktorej bol odborný posudok prispôsobený šírke cesty, pričom stavebný úrad uviedol, že nie je oprávnený spochybniť predložené odborné vyjadrenie vypracované súdnym znalcom, ktorý posúdil, že navrhované riešenie je vyhovujúce a vozidlo nebude zasahovať do
pozemku A. O. H.. Vo vzťahu k námietke, že parcela č. 5595/3 v k.ú. D., ktorá predstavuje prístupovú cestu je táto riešená na Okresnom úrade v Žiline, katastrálny odbor stavebný úrad uviedol, že v čase vydania tohto rozhodnutia nezaevidoval žiadne zmeny na katastri nehnuteľností týkajúce sa tohto pozemku a oprava chyby v katastrálnom operáte nebola doposiaľ vykonaná, preto stavebný úrad túto námietku zamietol.
Napadnuté rozhodnutie žalovaného 7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu A. O. H. podal odvolanie zo dňa 11.11.2021, ktoré bolo stavebnému úradu doručené dňa 15.11.2021, o ktorom rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj ako „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2022/019917-002/PaV zo dňa 06.04.2022 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku spoločne podané odvolanie účastníka konania A. O. H., bytom E. XXXX/XX, XXX XX D. zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
8. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri preštudovaní predloženého správneho spisu viažuceho sa k prvostupňovému rozhodnutiu konštatoval, že stavebný úrad sa v konaní o povolení stavby riadil ustanoveniami viažucimi sa ku konaniu o umiestňovaní a povoľovaní stavieb, zistil náležite skutkový stav v danej veci a následne rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a Správneho poriadku. Žalovaný mal za preukázané splnenie podmienky v ust. § 32 Správneho poriadku, ktorá v prvom rade predpokladá správne a dôsledné zistenie skutkového stavu. Žalovaný k odvolacej námietke, podľa ktorej komunikácia na pozemku KN-C parcela č. 5595/3, po ktorej má byť prístup k povoľovanej stavbe nie je vhodná pre ťažkú stavebnú techniku počas výstavby k odbočeniu (k vytočeniu) na stavenisko, čím mali byť porušené vlastnícke práva A. O. H., žalovaný uviedol, že podľa ust. § 47 písm. b) stavebného zákona stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so zákonnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom, aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie. Ďalej podľa ust. § 43i ods. 3 písm. c) stavebného zákona stavenisko musí mať zriadený vjazd a výjazd z miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie na prísun stavebných výrobkov, na odvoz zeminy a stavebného odpadu a na prístup vozidiel zdravotníckej pomoci a požiarnej ochrany, ktorý sa musí čistiť. Zároveň uviedol, že obe tieto podmienky stanovené v stavebnom zákone stavebníčka ako aj spracovateľ projektovej
- 6 - ZA-31S/115/2022
dokumentácie dodržali. Na základe uvedeného stavebníčke povinnosť zriadiť prístupovú cestu pre nákladné vozidlá k stavbe rodinného domu nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, a preto žalovaný túto námietku odvolateľa zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný vo vzťahu k odvolacej námietke, podľa ktorej z odborného vyjadrenia č. 09/2021 vo veci posúdenia prístupových možností pre parkovací manéver z grafickej časti posudku vyplýva, že pri parkovacom manévri vozidla je viditeľné, že minimálne zasahuje na vedľajšiu parcelu, žalovaný uviedol, že s touto námietkou sa stavebný úrad vysporiadal už v rámci prvostupňového konania s tým, že s poukazom na záver uvedený v odbornom posudku túto námietku zamietol. Žalovaný zároveň poukázal na to, že zo záveru uvedeného odborného posudku je zrejmé, že pri cúvacom ako aj dopredovom parkovacom manévri vonkajší obrys vozidla, nestopový obrys neprekročil vymedzenú šírku prístupovej komunikácie, to znamená, že vozidlo nezasahuje prejazdovým profilom do priľahlého priestoru susediacej parcely č. 5596/3. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že na schválenom výkrese č. 1- situácia zo dňa 20.10.2021, nie je vyznačená parcela č. 5595/2, žalovaný uviedol, že podľa ust. § 9 ods. 1 písm. c) bod 1 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona zistil, že na situačnom výkrese č. 1 nie je vyznačené číslo susednej parcely KN-C č. 5595/2, k.ú. D.. Zároveň však žalovaný uviedol, že z predloženej situácie je zrejmé, na ktorom pozemku sa bude navrhovaná stavba rodinného domu nachádzať, rovnako tak je z nej zrejmé aj to, po ktorom pozemku bude k stavbe rodinného domu zabezpečený prístup a cez ktorý pozemok budú k stavbe navrhovaného rodinného domu vedené inžinierske siete. Vzhľadom na uvedené žalovaný napriek tomu, že sa jedná o pochybenie spracovateľa projektovej dokumentácie uzavrel, že toto pochybenie nie je takého závažného charakteru, ktoré by bolo dôvodom na zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalovaný k námietke odvolateľa, podľa ktorej navrhovaná činnosť inžinierskych sietí podľa stavebného povolenia situácie má byť vedená a realizovaná pod prístupovou komunikáciou parcely č. 5595/3, pričom v tejto časti prístupovej komunikácie je nutné dodržať bezpečné odstupové vzdialenosti, žalovaný uviedol, že podmienky pre uloženie inžinierskych
sietí na pozemku parcely č. 5595/3, k.ú. D., na ktorom je vedená prístupová komunikácia, sú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia v podmienkach pre umiestnenie inžinierskych sietí a sú navyše zahrnuté aj v stanoviskách jednotlivých dotknutých orgánov, ktoré sú takisto premietnuté do podmienok pre umiestnenie navrhovanej stavby, preto žalovaný považoval túto námietku za irelevantnú. Napokon k námietke o neoprávnenom obohatení sa vo vzťahu k parcele č. 5595/3, ktorá je na liste vlastníctva XXXX o výmere 214 m2 žalovaný s poukazom na § 70 ods. 1 katastrálneho zákona uviedol, že pokiaľ nebude uvedené inak, napr. rozhodnutím okresného úradu, katastrálneho odboru, tak správne orgány vychádzajú z údajov uvedených v katastri nehnuteľností a nie sú oprávnené ich akokoľvek spochybňovať, preto predmetnú námietku odvolateľa zamietol ako nedôvodnú. Na základe vyššie uvedeného posúdenia námietok odvolací orgán odvolanie odvolateľa zamietol v plnom rozsahu. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že stavebný úrad pri svojom rozhodovaní postupoval v súlade so zásadou zákonnosti, keď postupoval v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a normami. Stavebný úrad postupoval aj v súlade so zásadou súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania. Zároveň stavebný úrad účastníkov konania poučil aj o možnosti podať voči vydanému rozhodnutiu odvolanie. Stavebný úrad postupoval aj v zásade so zásadami materiálnej pravdy, keď zistil spoľahlivo stav veci, ako aj všetky
- 7 - ZA-31S/115/2022
skutočnosti potrebné pre korektné rozhodnutie predmetnej veci. Stavebný úrad postupoval aj v súlade so zásadou rovnosti účastníkov konania, keď z jeho konania nebola zrejmá účelová ani iná procesná diskriminácia účastníkov konania. Všetci účastníci mali rovnaké procesné práva na podávanie námietok a pripomienok v rámci uskutočneného konania pred prvostupňovým stavebným úradom. Prvostupňový stavebný úrad poskytol všetkým účastníkom konania rovnaké možnosti na obhájenie svojich práv a stavebný úrad postupoval v intenciách uvedených zákonov, keď si zaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie vo veci, zistil si primerane a úplne skutkový stav a následne vo veci náležite rozhodol. Žalovaný po oboznámení sa s dôvodmi odvolania účastníka konania A. O. H., ako aj preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia a jeho porovnaní s platnými zákonmi a všeobecne záväznými predpismi, nezistil také závažné porušenie v jej konaní a rozhodnutí, pre ktoré by bolo odôvodnené preskúmavané rozhodnutie zrušiť.
Správna žaloba – žalobné body 9. A. O. H. (ďalej aj ako „pôvodný žalobca“) sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 13.06.2022 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom navrhol napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Pôvodný žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania proti žalovanému.
10. Pôvodný žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že prístupová komunikácia k novostavbe, ktorá je na pozemku KN-C parc. č. 5595/3 nie je vhodná pre ťažkú stavebnú techniku počas výstavby a k odbočeniu (k vytočeniu) na stavenisko stavebníčky, čím sú porušené žalobcove ústavou chránené vlastnícke práva, nakoľko pri prejazde a odbočení stavebnými dopravnými prostriedkami zasahuje stavebná technika na vedľajšiu nehnuteľnosť – pozemok KN-C parc. č. 5596/3 vlastnícky patriacej žalobcovi. Taktiež pri parkovaní a parkovacom manévri osobného motorového dopravného vozidla stavebníčkou je reálne vidno, že stavebníčka reálne zasahuje na vedľajšiu nehnuteľnosť – parcelu, pričom v dokladoch stavebného povolenia nie je riešené jej odbočenie motorovými dopravnými prostriedkami na stavbu.
11. Pôvodný žalobca ďalej namietal, že odstavná plocha pre parkovacie miesta vzhľadom k šírke príjazdovej komunikácie je pre výjazd a vjazd aj osobnými automobilmi, obmedzený a nedostatočný a pri výjazde a vjazde aj osobnými automobilmi stavebníčky. Stavebníčka aj napriek skutočnostiam uvedeným v Odbornom vyjadrení č.: 09/2021 vypracovanom A. A. I., znalcom v odbore cestná doprava, pri parkovacom manévri na pozemku parc. KN-C č. 5595/4 v kat. úz. D. pri vchádzaní naň z pozemku parc. KN-C č. 5595/3 (spoločná prístupová cesta) reálne zasahuje do nehnuteľnosti parc. KN-C č. 5996/3 vlastnícky patriacej žalobcovi. Podľa názoru pôvodného žalobcu parkovací manéver na pozemku parc. KN-C č. 5595/4 v kat. úz. D. pri vchádzaní naň z pozemku parc. č.: KN-C5593/3 (spoločná prístupová cesta) uvedený v Odbornom vyjadrení č.: 09/2021 je prispôsobené šírke cesty a nie reálnemu stavu a šírke osobných motorových vozidiel staviteľky ako aj
- 8 - ZA-31S/115/2022
manipulácie pri parkovacom manévri pri vchádzaní a vychádzaní z pozemku parc. KN-C č. 5595/4 v kat. úz. D. z pozemku parc. KN-C č. 5595/3 4/5 (spoločná prístupová cesta), pričom reálne aj podľa stôp vyjazdených koľají osobných motorových vozidiel stavebníčky, stavebníčka pri parkovacom manévri na pozemku parc. KN-C č. 5595/4 v kat. úz. D. pri vchádzaní naň z pozemku parc. KN-C č. 5595/3 (spoločná prístupová cesta) zasahuje do parcely parc. č. 5996/3 vlastnícky patriacej pôvodnému žalobcovi. Pôvodný žalobca namietal, že tieto skutočnosti a namietané dôvody uvedené v rámci odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu okresný úrad nepreveril na mieste a v predmetnej veci konajúci okresný úrad nevykonal dostatočné dokazovanie. Podľa názoru pôvodného žalobcu, konajúci stavebný úrad reálne nepreveril a nevysporiadal sa so skutočnosťami, že či stavba bola prístupná z cesty miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie na prísun stavebných výrobkov a odvoz zeminy a stavebného odpadu tak, aby sa nezasahovalo a nerušilo vlastníctvo susedných nehnuteľností.
12. Pôvodný žalobca tiež uviedol, že navrhovaná časť inžinierskych sietí v rámci predmetného stavebného povolenia a situácie má byť vedená – realizovaná pod prístupovou komunikáciou parc. č. 5595/3, pričom v tejto časti prístupovej cesty je nutné dodržať bezpečnostné odstupové vzdialenosti podľa jednotlivých médií (hlavne podzemné vedenie el. NN, zákon 251/2012 Z.z. a príslušných STN) od hranice vedľajšieho pozemku parc. č. 5596/3 vlastnícky patriaca žalobcovi.
13. Skutočnosť, že nehnuteľnosť – pozemok C-KN parc. č. 5595/3 je na liste vlastníctva č. XXXX o výmere 214 m2, podľa názoru pôvodného žalobcu, v tomto prípade pravdepodobne došlo k neoprávnenému záberu časti predmetnej nehnuteľnosti, o čom v predmetnej veci už viac ako cca 2 roky prebieha konanie, pričom Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, sa k predmetnej veci nevyjadril.
14. Vzhľadom na skutočnosti a nedostatky uvedené pôvodným žalobcom v rámci stavebného konania, ako aj v rámci odvolania žalobcom proti rozhodnutiu Mesta Žilina č.: 5664/2021-173527/2021-SÚ-PA zo dňa 20.10.2021, konajúci stavebný úrad svojím rozhodnutím č. : 15852/2020-190326/2020- SÚ-PA zo dňa 09.12.2020, podľa názoru pôvodného žalobcu nedôvodne prerušil konanie na dobu 120 dní a súčasne vyzval stavebníčku na doplnenie žiadosti o stanoviská dotknutých orgánov, ktoré podľa názoru pôvodného žalobcu mali byť stavebníčkou doložené už pri žiadosti o stavebné povolenie stavebníčky. Následne stavebný úrad na žiadosť stavebníčky opätovne listom č.: 5664/2021-145427/2021. SÚ-PA zo dňa 17.05.2021, predĺžil stavebníčke lehotu na doplnenie dokladov o ďalších 60 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.
15. Pôvodný žalobca je toho názoru, že stavebný úrad ani žalovaný, nepostupovali pri svojom posúdení dôkazov a skutočností uvedených žalobcom ako ani pri svojom rozhodnutí nepostupovali v intenciách platných právnych predpisov, nepostupovali v súlade s platnými právnymi predpismi, nesprávne posúdili predmet a dôvody odvolania žalobcu a pri svojich rozhodovaniach vychádzali z nesprávne zisteného skutkového stavu, pretože si vo veci nezaobstarali potrebné podklady, dostatočne reálne, na mieste nepreverili skutočnosti
- 9 - ZA-31S/115/2022
namietané a uvádzané žalobcom počas celého stavebného konania ako aj vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, vo veci si nezistili presne a úplne skutkový stav a pri svojom rozhodnutí vychádzali a vychádzajú z nesprávneho a nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie za nesprávne a nezákonne.
Vyjadrenie žalovaného
16. Žalovaný sa vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 07.11.2022 v stručnosti vyjadril s tým, že zotrváva na svojom odôvodnení, ktoré vyslovil v napadnutom rozhodnutí, nakoľko správna žaloba je obsahovo takmer totožná s odvolaním podaným proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný je názoru, že sa s odvolaním pôvodného žalobcu voči vydanému prvostupňovému rozhodnutiu vysporiadal dostatočne obsiahlo a zrozumiteľne, a preto nie je potrebné znova opakovať tú istú argumentáciu aj voči podanej žalobe, ktorá je obsahovo takmer totožná s podaným odvolaním. Pretože pôvodný žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové vecné dôvody, pre ktoré mal odvolací orgán rozhodnúť inak, žalovaný
navrhol, aby správny súd podanú správnu žalobu pôvodného žalobcu zamietol. Žalovaný zároveň navrhol, aby súd rozhodol aj o trovách konania tak, že žalobcovi trovy konania nepriznáva.
Vyjadrenie pôvodného žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika) 17. Pôvodný žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 12.01.2023 zopakoval žalobné námietky, navrhol v predmetnej veci vykonať nové dokazovanie a vypracovanie nového odborného vyjadrenia, ktoré bude zodpovedať reálnemu skutkovému stavu a navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok.
Vyjadrenie ďalších účastníkov konania k správnej žalobe 18. Ďalší účastník konania 1/ sa e-mailovým podaním doručeným dňa 02.06.2023 doplneným podaním doručeným dňa 25.08.2023 vyjadril k správnej žalobe s tým, že poznal praktiky a potrebu pôvodného žalobcu (A. O. H.) zámerne znepríjemňovať ľudom a susedom život, neustále sa s každým a za každú cenu hádať a súdiť. Neoprávnene sa súdil s južnými susedmi, kvôli výstavbe plotu, kvôli padajúcim konárom, neustále verbálne napáda suseda pána H., že jeho plot zasahuje na jeho pozemok, čo podľa geometrického plánu nebola pravda. Ďalšieho účastníka konania 1/ atakoval, že ním realizovaná a skolaudovaná cesta je na jeho pozemku a argumentačne sa opieral o Grunbuch Márie Terézie. Neustále neoprávnene napádal všetkých susedov, za parkovanie na verejnej ceste, vysmieval sa z nich a pod. Pred tým, ako sa rozhodli zahájiť stavbu domu, oboznámili pána H. so zámerom stavať dom na ich pozemku, ukázali mu dokumentáciu, oboznámili ho s technológiou výstavby (montovaný drevodom). Na základe jeho kladného a súhlasného stanoviska mu nechali dňa 28.05.2021 podpísať súhlas s výstavbou, ktorého kópiu predložil. Ďalší účastník konania 1/ uviedol, že je preňho veľmi zarážajúce a nepochopiteľné, že pán H. najskôr dal písomný súhlas so stavbou a napokon ju namietal, a to dokonca až na súde. Až následne po jeho písomnom súhlase zahájili prípravné práce, podali žiadosť
- 10 - ZA-31S/115/2022
o stavebné povolenie. A nakoniec stavbu aj realizovali. Takže ich nehnuteľnosť je už postavená a čaká na kolaudáciu. Pán H. ešte s predchádzajúcim majiteľom pozemku, od ktorého kúpili predmetný pozemok, na ktorom stojí skolaudovaná prístupová cesta, zrealizoval na svojom pozemku stavebnú úpravu a to tým, že odstránil časť plotu, a tým umožnil prejazd ťažkej stavebnej techniky na ich pozemok. Takže rozšíril prístup asi o 2 m2. Počas realizácie stavby, aj za prítomnosti pána H., tadiaľ chodili aj ťažké mechanizmy a pán H. to vtedy nenamietal. Tieto mechanizmy na jeho pozemku nespôsobili žiadnu reálnu škodu, lebo len použili stavebnú úpravu cesty, ktorú pán H. sám zrealizoval. Ak náhodou pri manévrovaní techniky, pri prekladaní drevených panelov občas niektoré mechanizmy prešli jedným kolesom po hranici jeho pozemku, nevznikla žiadna preukázateľná škoda. Na tejto časti pozemku sa nachádza len náletový porast a burina. Nie je tam žiadny úžitkový strom a nie je tam ani žiadna úžitková rastlina. Takže pánovi H. na tejto časti žiadna škoda nevznikla. Pozemok je už dávno v pôvodnom stave. Čo sa týka namietania odborného posudku vypracovaného A. A. I., znalcom v odbore cestná doprava (s vyše 30 ročnou praxou v odbore), pochybuje o schopnosti pána H. správne posúdiť dopravné manévre na našej prístupovej ceste. Ako dôkaz môže slúžiť skutočnosť, že parkovacie miesto a prístupovú cestu bežne používajú, nikdy pri žiadnom parkovacom manévri nezasiahli jeho pozemok a tento parkovací manéver vie kedykoľvek aj predviesť. Vzhľadom na to, že dom je už postavený, pri jeho výstavbe dokázateľne neprišlo k žiadnej reálnej škode na pozemku pána H. a vzhľadom na to, že pán H. písomne súhlasil s výstavbou predmetného rodinného domu, ďalší účastník konania 1/ požiadal o zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Prílohou vyjadrenia je Oznámenie pre vlastníka susednej nehnuteľnosti (A. O. H.) zo dňa 28.05.2021.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom 19. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, uznesením sp. zn. 31S/115/2022 zo dňa 21.11.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.01.2023, pribral do konania ako ďalších účastníkov konania týchto účastníkov administratívneho konania: 3/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX D., 4/ E. L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX D., X/XXXXXX J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. M. XXX/XX, XXX XX N. (pôvodne bytom P. Q. XXX, XXX XX P. Q.).
20. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, uznesením sp. zn. 31S/115/2022 zo dňa 16.03.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2023, zamietol návrh pôvodného žalobcu zo dňa 12.01.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
21. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
- 11 - ZA-31S/115/2022
Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/115/2022, prešla od 01.06.2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“), kde je vedená pod novou sp. zn.: ZA-31S/115/2022.
22. Ďalšia účastníčka konania 1/ podaním doručeným dňa 25.08.2023 a následne aj dcéra žalobcu A. B. (t. č. žalobkyňa 1/) podaním doručeným dňa 28.08.2023 oznámili správnemu súdu, že pôvodný žalobca (A. O. H.) zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom táto skutočnosť bola preukázaná predložením úmrtného listu žalobcu. A. B. (t. č. žalobkyňa 1/) zároveň navrhla, aby správny súd do doby právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľovi A. O. H., z ktorého bude známy nástupca na strane žalobcu, konanie vo veci vedenej na správnom súde pod sp. zn. ZA-31S/115/2022 prerušil.
23. Správnemu súdu doručila dňa 06.12.2023 notárka JUDr. Alexandra Vrlíková ako poverený súdny komisár na základe výzvy Uznesenie sp. zn. XXX/XXX/XXXX, I. XXX/XXXX zo dňa 25.10.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2023, v dedičskej veci po žalobcovi ako poručiteľovi, z ktorého vyplynulo, že parcelu registra „C“ parcelné číslo 5596/3, orná pôda vo výmere 2804 m2 vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, Okres: D., Obec: Žilina, Katastrálne územie: D., ktorá mala byť dotknutá povolením stavby, nadobudli: 1/ dcéra poručiteľa – A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D. v 2/3 inách z podielu poručiteľa, čo predstavuje aj podiel v pomere k celku, 2/ dcéra poručiteľa E. F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX D. v 1/3 ine z podielu poručiteľa, čo predstavuje aj podiel v pomere k celku.
24. Správny súd uznesením sp. zn. ZA-31S/115/2022 zo dňa 19.12.2023 rozhodol, že pokračuje v konaní so žalobkyňou 1/ a žalobkyňou 2/ ako s právnymi nástupcami žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2024. Žalobkyne 1/ a 2/ si na výzvu správneho súdu zvolili právneho zástupcu na zastupovanie v konaní.
25. Správny súd uznesením sp. zn. ZA-31S/115/2022 zo dňa 11.06.2024 rozhodol, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom ďalšej účastníčky konania 2/ (E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. J. XXXX/ XX, XXX XX D.), a to s K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XXX, XXX XX D..
26. Správny súd ďalej konštatuje, že od 01.04.2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 40al zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy na úsekoch územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania s výnimkou
- 12 - ZA-31S/115/2022
ekologických aspektov. V dôsledku uvedenej legislatívnej úpravy a na základe uskutočnenej delimitácie z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na úrad, dňa 1. apríla 2024 sú predmetom prechodu právomoci Odborov výstavby a bytovej politiky, Oddelení štátnej stavebnej správy Okresného úradu Bratislava, Okresného úradu Trnava, Okresného úradu Trenčín, Okresného úradu Žilina, Okresného úradu Nitra, Okresného úradu Banská Bystrica, Okresného úradu Košice a Okresného úradu Prešov na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. V súlade s ustanovením § 180 ods. 3 SSP preto
namiesto pôvodného žalovaného (Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky) je v tomto konaní žalovaným Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ako orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu verejnej správy, ktorý bol pôvodným žalovaným a správny súd od 1. apríla 2024 koná na strane žalovaného ako s účastníkom konania s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova č. 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464.
27. Účastníci konania nežiadali o prejednanie veci na pojednávaní a správny súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu prejednania veci na pojednávaní, preto správny súd rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej ako „SSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.07.2024 a oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 16.07.2024 do 01.08.2024.
28. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), vychádzajúc z toho, že je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcov je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd nezistil také nedostatky v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 134 ods. 2 SSP, kedy je správny súd oprávnený prihliadnuť aj na také vady v postupe orgánov verejnej správy, ktoré nie sú vytýkané v správnej žalobe.
29. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
30. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
- 13 - ZA-31S/115/2022
31. Podľa § 134 ods. 1 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2)Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 32. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
33. V prvom rade správny súd považuje za potrebné vysporiadať sa s návrhom žalobkyne 1/ na prerušenie konania do právoplatného skončenia dedičského konania po pôvodnom žalobcovi podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, podľa ktorého „ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet“. Správny súd nedospel k záveru o dôvodnosti podaného návrhu na prerušenie konania, nakoľko správny súd urobil v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania iné vhodné opatrenia (výzvou na poskytnutie súčinnosti zo dňa 20.09.2023 a výzvou na poskytnutie súčinnosti zo dňa 01.12.2023)
smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Správnemu súdu doručila dňa 06.12.2023 notárka JUDr. Alexandra Vrlíková ako poverený súdny komisár Uznesenie sp. zn. XXX/XXX/XXXX, I. XXX/XXXX zo dňa 25.10.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2023, v dedičskej veci po žalobcovi ako poručiteľovi. Vzhľadom na zistené skutočnosti správny súd uznesením sp. zn. ZA-31S/115/2022 zo dňa 19.12.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2024, rozhodol, že pokračuje v konaní so žalobkyňou 1/ a žalobkyňou 2/ ako s právnymi nástupcami pôvodného žalobcu. Nakoľko dôvod na prerušenie konania uvedený žalobkyňou bol fakultatívny, teda správny súd nemal povinnosť konanie prerušiť, v predmetnej veci urobil iné vhodné opatrenia, ktoré zabezpečili plynulý priebeh súdneho konania a predmetné dedičské konanie po pôvodnom žalobcovi bolo právoplatne skončené, teda dôvod na prerušenie konania odpadol, správny súd nevzhliadol dôvodnosť návrhu na prerušenie konania, preto návrh žalobkyne 1/ na prerušenie konania zamietol podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 25 SSP.
34. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo prvostupňové rozhodnutie, ktorým stavebný úrad povolil stavbu špecifikovanú vo výroku prvostupňového rozhodnutia, a napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol odvolanie pôvodného žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či stavebný úrad a žalovaný postupovali pri vydaní týchto rozhodnutí ako aj v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.
- 14 - ZA-31S/115/2022
35. Správny súd s prihliadnutím k námietkam pôvodného žalobcu prvotne uvádza, že vymedzil predmet správneho súdneho prieskumu v žalobe dostatočne. Vychádzajúc z obsahu celej žaloby správnemu súdu nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna rozumná pochybnosť o tom, aké rozhodnutia žalobcovia žiadali preskúmať a zrušiť.
36. Správny súd s prihliadnutím k námietkam pôvodného žalobcu tiež uvádza, že pôvodný žalobca nesporne bol účastníkom administratívneho konania, v ktorom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie. Podľa správneho súdu je nesporné aj to, že tieto rozhodnutia boli spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv pôvodného žalobcu resp. žalobkýň, a to napríklad do ich vlastníckeho práva. Pôvodný žalobca v žalobe okrem iného namietal, že prístupová cesta na pozemku KN-C č. 5595/3, k. ú. D. napojená na ul. Brezová nie je vhodná pre ťažkú stavebnú techniku počas výstavby a k odbočeniu na stavenisko, pričom pri prejazde a odbočení zasahuje stavebná technika na nehnuteľnosť – pozemok KN-C č. 5596/3, k.ú. D. – patriacu žalobcovi (t. č. žalobkyniam), čím je porušené jeho (ich) vlastnícke právo. Ďalej namietal, že pri parkovaní a parkovacom manévri osobného motorového vozidla, stavebník (ďalší účastník konania 1/) reálne zasahuje na uvedený pozemok KN-C č. 5596/3, k.ú. D. patriaci pôvodnému žalobcovi (t. č. žalobkyni 1/ a 2/), pričom v dokladoch ku stavebnému povoleniu nie je riešenie odbočenia motorovými dopravnými prostriedkami a odstavná plocha pre parkovacie miesta vzhľadom k šírke príjazdovej komunikácie je pre výjazd a vjazd aj osobnými motorovými vozidlami obmedzený a nedostatočný, pričom parkovací manéver uvedený v Odbornom vyjadrení č. 09/2021 je prispôsobený šírke cesty a nie reálnemu stavu a šírke osobných motorových vozidiel stavebníka. Žalovaný tieto skutočnosti podľa pôvodného žalobcu dostatočne nepreveril na mieste a nevykonal dostatočné dokazovanie, či stavba bola prístupná z cesty miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie na prísun stavebných výrobkov a zeminy a stavebného odpadu tak, aby sa nezasahovalo do vlastníctva susedných nehnuteľností. Pôvodný žalobca, resp. žalobkyne 1/ a 2/ ako jeho právne nástupníčky preto nepochybne bol(i) aktívne žalobne legitimovaný(é).
37. Po zistení, že pôvodný žalobca, resp. žalobkyne v žalobe dostatočne vymedzili predmet správneho súdneho prieskumu, po ustálení okruhu účastníkov konania a prijatí záveru, že žalobca, resp. žalobkyne 1/ a 2/ bol(i) aktívne žalobne legitimovaný(é), správny súd pristúpil k meritórnemu prieskumu žalobných námietok.
38. Pôvodný žalobca v správnej žalobe v čl. II. vzniesol viaceré námietky týkajúce sa príjazdovej cesty (parcela KN-C č. 5595/3, k.ú. D.) k povoľovanej stavbe. Podľa pôvodného žalobcu príjazdová cesta nie je vhodná pre ťažkú stavebnú techniku počas výstavby a k odbočeniu na stavenisko, pričom pri prejazde a odbočení zasahuje stavebná technika na nehnuteľnosť v jeho vlastníctve (parcela KN-C č. 5596/3, k.ú. D.).
39. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že pôvodný žalobca už v rámci administratívneho konania (podanie pôvodného žalobcu zo dňa 05.08.2021 označené ako „Novostavba rodinného domu ul. Brezová“) ohľadom šírky prístupovej cesty vzniesol
- 15 - ZA-31S/115/2022
námietku, že prístupová cesta nemá jednoznačne stanovené hranice v teréne a hranice pozemkov spochybnil, hranica novostavby je pomerene blízko k parcele KN-C č. 5596/3 a v prípade výstavby môže byť obmedzená odstupovou vzdialenosťou a napokon namietal, že odstavná plocha pre parkovacie miesta vzhľadom k šírke príjazdovej komunikácie je pre výjazd a vjazd aj osobných automobilov obmedzená a nedostatočná.
40. Kľúčovým je podľa názoru správneho súdu posúdenie povahy prístupovej cesty, resp. prístupovej komunikácie k stavbe. V tomto smere sú relevantnými ustanovenia § 43i ods. 3 písm. c) stavebného zákona, § 47 písm. b) stavebného zákona a § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.
41. Podľa § 43i ods. 3 písm. c) stavebného zákona; Stavenisko musí mať zriadený vjazd a výjazd z miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie na prísun stavebných výrobkov, na odvoz zeminy a stavebného odpadu a na prístup vozidiel zdravotníckej pomoci a požiarnej ochrany, ktorý sa musí čistiť.
42. Podľa § 47 písm. b) stavebného zákona stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie.
43. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie.
44. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie požiarnej techniky.
45. Stavebný zákon stanovuje povinnosť zabezpečiť prístup k stavbe z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie. Uvedené má svoj stavebnotechnický a sekundárne i občianskoprávny význam. Zo stavebnotechnického hľadiska je prístup k stavbe nevyhnutný na jej zrealizovanie. V občianskoprávnej rovine by novopostavená stavba mala byť prístupná tak, aby ju bolo možné riadne užívať bez toho, aby prístup k nej bol zdrojom občianskoprávnych sporov. Zatiaľ čo stavebný zákon len vo všeobecnosti vymedzuje povinnosť zabezpečiť prístupnosť stavby z vymedzených komunikácií, vyhláška č. 532/2002 Z.z. upresňuje, i keď relatívne abstraktne, kvalitu tohto pripojenia.
46. Prístup alebo pripojenie stavby s pozemnými komunikáciami môže mať rozdielnu podobu. Stavebné predpisy normatívne neustanovujú, v akej vzdialenosti od pozemnej komunikácie sa musí stavba nachádzať. Zjednodušene povedané stavba môže byť na samej hranici pozemných komunikácii alebo medzi pozemnými komunikáciami a stavbou môže byť aj určitá vzdialenosť, teda pozemok, cez ktorý je stavba prístupná. Na takomto pozemku sa
- 16 - ZA-31S/115/2022
potom fakticky medzi stavbou a jeho hranicou napájajúcou sa na pozemnú komunikáciu musí nachádzať prístupová cesta. Posúdenie, či stavba spĺňa podmienky pripojenia na pozemné komunikácie je na stavebnom úrade, resp. odvolacom orgáne. Na podklade vyššie uvedených východísk správny súd vyhodnocoval následne aj argumentáciu stavebného úradu a žalovaného.
47. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že „navrhovaný rodinný dom je umiestnený 3 m od hranice pozemku KN-C parcely č. 5595/3, na ktorom sa nachádza prístupová komunikácia a 6
m od hranice pozemku KN-C parcely č. 5596/3 vo vlastníctve namietateľa (pôvodného žalobcu - pozn. súdu). Tieto odstupové vzdialenosti sú v súlade s § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na stavby využívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ktorý poníma o odstupoch stavieb. V súčasnosti je pozemok KN- C parcela č. 5596/3 nezastavaný a stavebný úrad nevedie ani žiadne návrhové konanie (územné, stavebné) na predmetný pozemok. S poukazom na § 6 ods. 3 a ods. 6 predmetnej vyhlášky stavebný úrad uzavrel, že vzhľadom na to, že na pozemku KN-C parcela č. 5595/3 sa nachádza prístupová komunikácia, ktorá bola povolená Mestom Žilina, odborom dopravy v roku 2007 a riadne skolaudovaná v roku 2010, vzdialenosť stavby 3 m od okraja pozemnej komunikácie je dodržaná a taktiež je dodržaný minimálny odstup rodinného domu od pozemku A. O. H. 2 metre, teda odstupové vzdialenosti sú dostatočné, stavebný úrad túto námietku zamietol.“
48. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolacie námietky pôvodného žalobcu ohľadom príjazdovej cesty boli vyhodnotené ako nedôvodné. Konkrétne k odvolacej námietke, podľa ktorej komunikácia na pozemku KN-C parcela č. 5595/3, po ktorej má byť prístup k povoľovanej stavbe nie je vhodná pre ťažkú stavebnú techniku počas výstavby k odbočeniu (k vytočeniu) na stavenisko, čím mali byť porušené vlastnícke práva A. O. H., žalovaný uviedol, že „podľa ust. § 47 písm. b) stavebného zákona stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so zákonnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie. Ďalej podľa ust. § 43i ods. 3 písm. c) stavebného zákona stavenisko musí mať zriadený vjazd a výjazd z miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie na prísun stavebných výrobkov, na odvoz zeminy a stavebného odpadu a na prístup vozidiel zdravotníckej pomoci a požiarnej ochrany, ktorý sa musí čistiť. Zároveň uviedol, že obe tieto podmienky stanovené v stavebnom zákone stavebníčka ako aj spracovateľ projektovej dokumentácie dodržali. Na základe uvedeného stavebníčke povinnosť zriadiť prístupovú cestu pre nákladné vozidlá k stavbe rodinného domu nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia“.
49. V nadväznosti na námietky týkajúce sa prístupu k stavbe správny súd poukazuje na § 4 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa ktorého umiestnenie stavby podľa druhu a potreby muselo umožniť jej napojenie na vedenia a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia. Toto ustanovenie vyhlášky č. 532/2002 Z. z. nadväzovalo na § 47 písm. b)
- 17 - ZA-31S/115/2022
stavebného zákona, podľa ktorého stavba sa musela navrhovať tak, aby bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie. Z normatívneho textu citovaných ustanovení právnych predpisov pre stavebníka neplynula požiadavka bezprostrednej prístupnosti stavby z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie alebo požiadavka jej umiestnenia umožňujúceho jej bezprostredné napojenie na zariadenia verejného dopravného vybavenia územia. Na účely stavebného zákona postačovalo, ak sa v stavebnom konaní preukázalo, že miestne dopravné pomery fakticky, najmä z technického hľadiska (§ 7 ods. 1až 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.), umožňovali riadny prístup (t. j. bez fyzických prekážok) a bezpečný prístup k stavbe z jej okolia a umožňovali aj obslužné činnosti (napr. prístup záchranárskej techniky, zber komunálneho odpadu).
50. Z uvedeného je zrejmé, že stavebné orgány v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí reagovali na námietky vo vzťahu k prístupovej ceste povoľovanej stavby. Oba správne orgány pritom venovali otázke, či je stavba prístupná z pozemnej komunikácie, značnú pozornosť. Prístupovú cestu nachádzajúcu sa na pozemku KN-C parc. č. 5595/3 pritom spoločne vyhodnotili ako dostatočnú z hľadiska požiadaviek daných § 47 písm. b), § 43i ods. 3 písm. c) stavebného zákona a § 7 ods. 1 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Zároveň je potrebné prisvedčiť žalovanému, že stavebník má povinnosť zriadiť pre stavenisko vjazd a výjazd z miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie na prísun stavebných výrobkov, na odvoz zeminy a stavebného odpadu a na prístup zdravotníckej pomoci a požiarnej ochrany, ktorý sa musí čistiť, teda nemá povinnosť zriadiť prístupovú cestu pre nákladné vozidlá, takáto požiadavka zo zákona nevyplýva.
51. Správny súd obiter dictum považuje za potrebné uviesť, že zákonodarca rozlišuje medzi prístupom k stavbe a prístupovou komunikáciou. Vyhláška MV SR č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb stanovila
maximálnu dĺžku prístupovej (protipožiarnej) komunikácie a to 50 m pri rodinnom dome (§ 82 ods. 1 uvedenej vyhlášky). Uvedená vyhláška však legálne nevymedzila, čo sa má rozumieť pod pojmom „prístupová komunikácia“, t. j. či sa má jednať o pozemnú komunikáciu alebo o pozemok (prístupovú cestu) medzi pozemnou komunikáciou a stavbou. Zároveň predmetná vyhláška povinnosť vybudovať prístupovú komunikáciu nestanovila obligatórne. Prístupovú komunikáciu totiž nie je potrebné vybudovať v prípadoch vymedzených v § 82 ods. 3 vyhlášky č. 94/2004 Z.z. Z uvedeného je zrejmé, že prístup k stavbe a prístupová (protipožiarna) komunikácia k stavbe predstavujú dve samostatné i keď komplementárne prepojené skutočnosti. V prejednávanej veci z administratívneho spisu však vyplýva, že Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Žiline v stanovisku na účely stavebného konania zo dňa 31.08.2020 uviedlo, že „novostavba rodinného domu, parc. č. 5595/4, k.ú. D.“ je podľa § 139b ods. 1 písm. a) Stavebného zákona považovaná za jednoduchú stavbu. V zmysle § 25 ods. 4 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi sa štátny požiarny dozor posudzovaním projektovej dokumentácie stavieb v rámci územného konania a stavebného konania z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a posudzovaním stavieb v kolaudačnom konaní z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti stavby podľa schválenej projektovej dokumentácie na takýchto stavbách nevykonáva.“ Z uvedeného možno uzavrieť, že predmetná stavba majúca povahu jednoduchej stavby
- 18 - ZA-31S/115/2022
nepodlieha ani výkonu štátneho požiarneho dozoru, preto stavebný úrad správne posudzoval splnenie podmienok prístupovej cesty len z hľadiska stavebných predpisov, konkrétne s ustanovením § 47 písm. b), § 43i ods. 3 písm. c) stavebného zákona a § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.
52. Pôvodný žalobca tiež v správnej žalobe v čl. II. namietal, že nebol zabezpečený riadny prístup k stavbe, nakoľko šírka prístupovej cesty je nedostatočná a stavebnou technikou i osobným motorovým vozidlom stavebníka môže dôjsť v dôsledku parkovacieho manévru k zásahu do jeho vlastníckeho práva. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že (podaním zo dňa 05.08.2021 označené ako „Novostavba ul. J. E. I. G.“) spochybnil aj Odborné vyjadrenie č. 09/2021 vo veci posúdenia priestorových možností pre parkovací manéver tým, že je podľa neho prispôsobené šírke cesty, ktorá bola podľa neho zúžená predmetnou komunikáciou, o čom sa vedie konanie na Okresnom úrade v Žiline, katastrálny odbor.
53. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad vyhodnotil námietku pôvodného žalobcu, podľa ktorej „je nedostatočná odstavná plocha pre parkovacie miesta vzhľadom k šírke príjazdovej komunikácie pre výjazd a vjazd vozidiel aj osobných automobilov“, ako nedôvodnú s tým, že „stavebník dňa 17.08.2021 doplnil odborné vyjadrenie, v závere ktorého je skonštatované, že pri cúvacom ako aj dopredovom parkovacom manévri vonkajší obrys vozidla, ani stopový obrys neprekročil vymedzenú šírku prístupovej komunikácie, teda, že vozidlo nezasahuje prejazdovým profilom do priľahlého priestoru susediacej parcely č. 5596/3.“ Zároveň stavebný úrad zamietol aj námietku uvedenú v podaní doručenom stavebnému úradu dňa 04.10.2021, podľa ktorej bol odborný posudok prispôsobený šírke cesty, pričom stavebný úrad uviedol, že „nie je oprávnený spochybniť predložené odborné vyjadrenie vypracované súdnym znalcom, ktorý posúdil, že navrhované riešenie je vyhovujúce a vozidlo nebude zasahovať do pozemku A. O. H.“.
54. Žalovaný vo vzťahu k odvolacej námietke, podľa ktorej z Odborného vyjadrenia č. 09/2021 vo veci posúdenia prístupových možností pre parkovací manéver z grafickej časti posudku vyplýva, že pri parkovacom manévri vozidla je viditeľné, že minimálne, ale zasahuje na vedľajšiu parcelu, uviedol, že „s touto námietkou sa stavebný úrad vysporiadal už v rámci prvostupňového konania s tým, že s poukazom na záver uvedený v odbornom posudku túto námietku zamietol“. Žalovaný zároveň poukázal na to, že „zo záveru uvedeného odborného posudku je zrejmé, že pri cúvacom ako aj dopredovom parkovacom manévri vonkajší obrys vozidla, nestopový obrys neprekročil vymedzenú šírku prístupovej komunikácie, to znamená, že vozidlo nezasahuje prejazdovým profilom do priľahlého priestoru susediacej parcely č. 5596/3“.
55. Podľa názoru správneho súdu neobstojí ani argumentácia pôvodného žalobcu, že odborné vyjadrenie malo byť prispôsobené šírke prístupovej cesty a nie reálnemu stavu a šírke osobných motorových vozidiel stavebníka. Správny súd z obsahu odborného vyjadrenia zistil, že podkladom pre
jeho vypracovanie bola projektová dokumentácia s rozmermi jednotlivých plôch na parcele č. 5595/4, pričom znalec v odbornom vyjadrení
- 19 - ZA-31S/115/2022
v bode 1.5 zároveň uviedol, že vykonal základné geometrické meranie prístupovej komunikácie a prejazdových profilov v priestoroch parcely č. 5595/4 a porovnal údaje s predloženou dokumentáciou.
56. Ďalej pôvodný žalobca namietal zásah do vlastníckeho práva, ktorý odôvodnil iba všeobecným tvrdením, že „reálne podľa stôp vyjazdených koľají osobných motorových vozidiel stavebníka pri parkovacom manévri na pozemku KN-C č. 5595/4, k.ú. D. pri vchádzaní naň z pozemku KN-C č. 5595/3 zasahuje do parcely KN-C č. 5596/3 patriacej žalobcovi“. Zároveň uviedol, že tieto dôvody namietal v podanom odvolaní a žalovaný ich nepreveril na mieste, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie. Správny súd nahliadnutím do odvolania zistil, že nie je pravdou, že by v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu pôvodný žalobca odôvodňoval zásah do vlastníckeho práva reálnymi stopami vyjazdených koľají. V podanom odvolaní upriamil pozornosť len na grafickú časť odborného vyjadrenia, podľa ktorého dochádza k minimálnemu zásahu do jeho parcely.
57. Správny súd má za to, že predmetná žalobná námietka je nedôvodná, nakoľko zásah do vlastníckeho práva pôvodného žalobcu zostal iba v rovine nepreukázaného tvrdenia, ktoré žiadnym spôsobom nevyplynulo z priebehu administratívneho konania. Tento zásah neosvedčil pôvodný žalobca v konaní pred súdom, ako ani v priebehu administratívneho konania. Zároveň zo správnej žaloby nie je úplne zrejmé, aký dopad by mohol mať takýto zásah do vlastníckeho práva pôvodného žalobcu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Ďalší účastník konania 1/ ako stavebník predložil v administratívnom konaní Odborné vyjadrenie č. 09/2021 vypracované znalcom A. A. I., ktoré dostatočným spôsobom preukázalo, že pri cúvacom a dopredovom parkovacom manévri vonkajší obrys vozidla, ani stopový obrys vozidla, neprekročil vymedzenú šírku prístupovej komunikácie, teda vozidlo pri parkovacom manévri nezasahuje prejazdovým profilom do priľahlého priestoru susediacej parcely č. 5596/3 (parcela pôvodného žalobcu – pozn. súdu). Je pravdou, že ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení k správnej žalobe pripustil, že „ak pri manévrovaní techniky, pri prekladaní drevených panelov občas niektoré mechanizmy prešli jedným kolesom po hranici jeho pozemku, nevznikla žiadna preukázateľná škoda... na tejto časti pozemku sa nachádza len náletový porast a burina...nie je tam žiadny úžitkový strom a nie je tam ani žiadna úžitková rastlina, takže pánovi H. na tejto časti žiadna škoda nevznikla. Pozemok je už dávno v pôvodnom stave“. Na druhej strane však preukázanie týchto skutočností z obsahu administratívneho spisu nevyplýva a správnemu súdu nie sú bližšie skutkové okolnosti ani známe. Pokiaľ však pôvodný žalobca poukazoval na zásah do jeho vlastníckeho práva a tento zásah viedol ku vzniku škody na majetku pôvodného žalobcu, resp. žalobkyne 1/ a 2/ (čo nebolo v prejednávanom prípade ani tvrdené), správny súd uvádza, že túto škodu si je možné uplatniť v rámci civilného konania, ak v súvislosti s výkonom vlastníckeho práva (napr. realizáciou stavby) dôjde zanedbaním prevenčnej povinnosti (§ 415 Občianskeho zákonníka) k poškodeniu majetku.
58. Správny súd vzhľadom na uvedené vyhodnotil ako nedôvodnú námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko aj v prípade, ak by pôvodný žalobca v podanom
- 20 - ZA-31S/115/2022
odvolaní namietal existenciu zásahu do vlastníckeho práva reálnymi stopami vyjazdených koľají osobných motorových vozidiel stavebníka pri parkovacom manévri a zároveň by namietal, že žalovaný ich nepreveril na mieste, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie, bolo by to v rozpore so zásadou koncentrácie stavebného konania, nakoľko uvedenú skutočnosť mohol pôvodný žalobca namietať len v rámci lehoty na podanie námietok. V tomto smere správny súd zároveň uvádza, že nedostatočne zistený skutkový stav pôvodný žalobca namietal až v konaní pred správnym súdom. Z administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad v Oznámení o začatí spojeného územného a stavebného konania zo dňa 13.07.2021 okrem iného uviedol, že „keďže pre dané územie je spracovaná a schválená územno-plánovacia dokumentácia,...,pomery staveniska sú stavebnému úradu dobre známe a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhnutej stavby, upúšťa v zmysle § 36 ods. 2 a § 61 ods. 2 stavebného zákona od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania“. Zároveň si stavebný úrad splnil zákonnú povinnosť a určil, že do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia môžu
účastníci uplatniť námietky a upozornil ich, že na neskoršie námietky účastníkov konania neprihliadne. Správny súd podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 39/2008 zo dňa 24.04.2008, podľa ktorého „z koncentračnej zásady vyplýva, že v konaní o umiestnení a povolení stavby musí byť všetok skutkový materiál pre rozhodnutie závažný, zistený pri ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním a že stavebný úrad môže prihliadnuť len k tým skutkovým okolnostiam, ktoré boli stavebným úradom zistené a k tým námietkam účastníkov, ktoré boli pri ústnom pojednávaní, resp. v lehote určenej stavebným úradom uplatnené. Pokiaľ je teda možné námietky a pripomienky k navrhovanej stavbe uplatniť len koncentrovane, t.j. pri nariadenom ústnom pojednávaní, miestnom šetrení alebo v stanovenej lehote (§ 36 ods. 1 a 2 stavebného zákona) a neskôr nie je možné na ne prihliadnuť, nie je možné ich účinne uplatniť ani v odvolaní. Uvedená koncentračná zásada platí aj pre správny orgán odvolací, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu v rozsahu vznesených námietok pred prvostupňovým správnym orgánom“.
59. Správny súd k tvrdeniu pôvodného žalobcu uvedenom v správnej žalobe, že navrhovaná činnosť inžinierskych sietí podľa stavebného povolenia situácie má byť vedená a realizovaná pod prístupovou komunikáciou parcely č. 5595/3, pričom v tejto časti prístupovej komunikácie je nutné dodržať bezpečné odstupové vzdialenosti, uvádza, že z predmetného tvrdenia nevyplýva žiadna žalobná námietka, ktorou by žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, alebo prvostupňového rozhodnutia. Zároveň je potrebné uviesť, že správna žaloba žalobcu v tejto časti neobsahuje žiadne konkrétne a zároveň pre prejednávané veci podstatné skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný, či stavebný úrad nevysporiadali alebo ktoré by nezobrali do úvahy, či ich nesprávne vyhodnotili, preto správny súd vyhodnotil tvrdenie v tejto časti správnej žaloby ako všeobecné, neumožňujúce vykonať súdny prieskum zo strany správneho súdu. Správny súd sa preto v plnej miere stotožnil s vyjadrením žalovaného k totožnému tvrdeniu žalobcu v rámci podaného odvolania, že „podmienky pre uloženie inžinierskych sietí na pozemku parcely č. 5595/3, k.ú. D., na ktorom je vedená prístupová komunikácia, sú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia v podmienkach pre umiestnenie inžinierskych sietí a sú navyše zahrnuté aj v stanoviskách jednotlivých dotknutých
- 21 - ZA-31S/115/2022
orgánov, ktoré sú takisto premietnuté do podmienok pre umiestnenie navrhovanej stavby, preto považoval túto námietku za irelevantnú“.
60. Pokiaľ ide o žalobnú námietku spočívajúcu v neoprávnenom zábere nehnuteľnosti vo vzťahu k parcele č. 5595/3, ktorá je na liste vlastníctva XXXX o výmere 214 m2 a v tvrdení, že parcela č. 5595/3 v k.ú. D., ktorá predstavuje prístupovú cestu je riešená na Okresnom úrade, katastrálny odbor Žilina, správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú, nakoľko stavebný úrad a žalovaný správne poukázali na záväznosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností (§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona), podľa ktorých je pozemok KN-C parcela č. 5595/3 zakreslený do katastrálnej mapy a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX ako druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 214m2, spôsob užívania pozemku: pozemok, na ktorom je dvor. Zároveň stavebný úrad uviedol, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia nezaevidoval žiadne zmeny na katastri nehnuteľností týkajúce sa tohto pozemku a oprava chyby v katastrálnom operáte nebola doposiaľ vykonaná. Žalovaný doplnil, že „pokiaľ nebude uvedené inak, napr. rozhodnutím okresného úradu, katastrálneho odboru, tak správne orgány vychádzajú z údajov uvedených v katastri nehnuteľností a nie sú oprávnené ich akokoľvek spochybňovať“. Pre úplnosť správny súd v súvislosti s prístupom k stavbe tiež poukazuje na § 58 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého stavebník musel preukázať svoje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku, ktoré ho oprávňovalo zriadiť na ňom stavbu. V systematike stavebného zákona (ale aj iných právnych predpisoch) však absentovala obdobná povinnosť stavebníka vo vzťahu k pozemkom alebo k na nich ležiacim pozemným komunikáciám, napájajúcim jeho stavbu na cestu, miestnu alebo účelovú komunikáciu. Skutočnosti, ktoré bol stavebný úrad povinný v stavebnom konaní preskúmať, boli uvedené v § 62 ods. 1 písm. a) až e) stavebného zákona. V intenciách § 62 ods. 1 písm. a) až e) stavebného zákona bol stavebný úrad povinný preskúmať súlad stavby s územným plánom, komplexnosť a plynulosť výstavby, uskutočňovanie stavby oprávnenou osobou, využitie vhodných stavebných konštrukcií stavby. Predmetom posudzovania v stavebnom konaní teda nebol vlastnícky právny režim prístupovej komunikácie, na ktorú sa mala stavba bezprostredne napájať, nakoľko takúto povinnosť posudzovania stavebný úrad (a tým ani žalovaný) nemal.
61. Pokiaľ ide o žalobnú námietku nedôvodného prerušenia spojeného územného a stavebného konania na dobu 120 dní za účelom výzvy stavebníka na predloženie stanovísk dotknutých orgánov, správny súd uvádza, že nahliadnutím do administratívneho spisu zistil, že stavebný úrad rozhodnutím č.s. 15852/2020-190326/2020-SÚ-PA zo dňa 09.12.2020 vyzval stavebníka v súlade s § 35 ods. 3 a § 60 ods. 1 stavebného zákona, aby v lehote do 120 dní odo dňa doručenia výzvy doplnil žiadosť v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a súčasne podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku spojené územné a stavebné konanie prerušil. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že správny orgán je v zmysle zásady rýchlosti a hospodárnosti konania povinný vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Inštitút prerušenia konania slúži na to, aby správnemu orgánu zbytočne neuplynula lehota na vydanie rozhodnutia, ak sa v konaní vyskytla prekážka, pre ktorú správny orgán objektívne nemôže v konaní pokračovať a nemôže realizovať procesné úkony smerujúce k vydaniu rozhodnutia vo veci samej. Dôvody
- 22 - ZA-31S/115/2022
prerušenia konania môžeme rozdeliť na obligatórne, keď správny orgán povinný konanie prerušiť ex offo a fakultatívne, v prípade, ktorých je správny orgán oprávnený konanie prerušiť na základe správnej úvahy. V danom prípade má správny súd za to, že správny orgán bol povinný obligatórne prerušiť správne konanie, nakoľko bol stavebník, ako účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania. V prípade, že by účastník konania neodstránil v určenej lehote nedostatky svojho podania, stavebný úrad po uplynutí lehoty na ich odstránenie územné a stavebné konanie podľa § 35 ods. 3 a § 60 ods. 2 stavebného zákona zastaví. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, žalobná námietka týkajúca sa prerušenia konania je nedôvodná, nakoľko stavebník v administratívnom konaní urobil podanie, ktoré neobsahovalo všetky predpísané náležitosti, prípadne ďalšie obligatórne náležitosti ustanovené pre dané podanie v závislosti od jeho charakteru podľa osobitného predpisu, stavebný úrad bol povinný stavebníka vyzvať, aby odstránil tieto nedostatky, určiť mu primeranú lehotu a konanie prerušiť. Nemožno preto v danom prípade hovoriť o nedôvodnosti prerušenia územného a stavebného konania, keďže stavebný úrad postupoval v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a Správneho poriadku.
62. Pôvodný žalobca v čl. IV správnej žaloby všeobecne namietal, že stavebný úrad a žalovaný nepostupovali v intenciách platných právnych predpisov, nesprávne posúdili predmet a dôvody odvolania pôvodného žalobcu a pri svojich rozhodovaniach vychádzali z nesprávne zisteného skutkového stavu, pretože si vo veci nezaobstarali potrebné podklady, dostatočne nevykonali a nepreverili skutočnosti namietané a uvádzané pôvodným žalobcom počas celého stavebného konania a vo veci si nezistili presne a úplne skutkový stav a pri svojom rozhodnutí vychádzali a vychádzajú z nesprávneho a nedostatočného zistenia skutkového stavu veci. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi pôvodného žalobcu, resp. žalobkyne 1/ a 2/, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Všeobecne uplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných bodov správnej žaloby, neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. Pôvodný žalobca nijako nekonkretizuje v správnej žalobe, čo mali orgány verejnej správy vykonať za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu a ani to, čo zakladá nespoľahlivosť skutkových zistení. Správny súd predmetné žalobné námietky považuje za všeobecné, neumožňujúce súdny prieskum, ak žalobca neuviedol konkrétne aké kroky či úkony mal stavebný úrad vykonať za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu.
63. Pokiaľ ide o návrh pôvodného žalobcu na vykonanie dokazovania vypracovaním nového odborného vyjadrenia, ktoré navrhol vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replika),
- 23 - ZA-31S/115/2022
správny súd uvádza, že je v súlade s § 120 SSP viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy. Dôkazy môže vykonať len na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 119 SSP), nie však na vlastné zisťovanie skutkového stavu veci, resp. jeho prehodnocovanie, pretože správny súd nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy. Správny súd preto zamietol návrh na vykonanie dôkazu – vypracovanie nového odborného vyjadrenia.
64. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Pretože pôvodný žalobca v žalobných bodoch dostatočne nekonkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo s logickým uvažovaním, v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola pôvodným žalobcom sformulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.
65. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a konania predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že žalobné námietky nie sú dôvodné a rozhodnutia sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobkyne 1/ a 2/ zamietol.
66. Podľa § 167 ods. 1 SSP; Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
67. Žalobkyne neboli v konaní pred správnym súdom úspešné, preto im správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 a contrario.
68. Podľa § 169 SSP; Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v
- 24 - ZA-31S/115/2022
súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
69. Ďalším účastníkom konania voči neúspešným žalobkyniam správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebolo preukázané, že by im vznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im uložil správny súd. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania je právom a nie povinnosťou ďalšieho účastníka konania. Správny súd ani nezistil, že by ďalším účastníkom konania vznikli nejaké ďalšie trovy konania.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.