Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-35Rob/221/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II vo veci žalobcu: A. S. W., s.r.o., so sídlom L. 5, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: A. Z., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, práv. zast. JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, v konaní o zaplatenie 3.593,40 eura s prísl. takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e .

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 381,73 eura vedľajšiemu účastníkovi a to na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

N a r i a ď u j e vrátiť žalobcovi 208,87 eura súdneho poplatku prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, v lehote do 15-tich dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného súdneho rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 2.11.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 3.593,40 eura s príslušenstvom t.j. s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 2.464,31 eura od 9.12.2006 do zaplatenia.

Písomným podaním zo dňa 12.3.2013 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že svoj návrh na začatie konania berie v celom rozsahu späť, pričom svoje späťvzatie neodôvodnil. Zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku.

Podľa ust. , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.

V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a vzhľadom k dispozitívnemu úkonu žalobcu súd konanie zastavil. Stanovisko žalovaného, ani vedľajšieho účastníka súd nezisťoval, keďže k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania.

Podľa ust. žiaden z účastníkov nemá právo trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa prvej vety len výnimočne možno niektorému z účastníkov uložiť povinnosť zaplatiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania, a to tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené alebo podľa druhej vety tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa druhá veta , z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi jeho trovy. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. Keďže v konaní bol úspešný žalovaný, neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa ust. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. prvá veta v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

Oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, doručeným súdu dňa 13.3.2012, prostredníctvom právneho zástupcu, vstúpil do konania vedľajší účastník a to na podporu žalovaného.

Elektronickým podaním zo dňa 17.7.2012 vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu uplatnenej žalobou s odôvodnením, že nárok žalobcu sa stal splatným dňa 8.7.2005 a žaloba bola súdu doručená až dňa 21.11.2011, teda po uplynutí premlčacej doby.

Vedľajší účastník zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov si písomným podaním zo dňa 5.4.2013 uplatnil náhradu trov spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 381,73 eura za tri úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia - 131,13 eura

2. odpor zo dňa 17.7.2012 - 131,13 eura

3. účasť na pojednávaní dňa 28.3.2013 - 1 zo sumy 131,13 eura, t.j. 32,78 eura

a paušálnu náhradu hotových výdavkov 2 x 7,63 eura, 1 x 7,81 eura a náhradu DPH vo výške 20 % z trov právneho zastúpenia v sume 63,62 eura podľa vyhl. č.

Podstatou vedľajšieho účastníctva ja snaha vedľajšieho účastníka pomôcť strane, na ktorej v konaní vystupuje k výhre v spore. v výslovne stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z tejto vety je možné vyvodiť záver, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania, ale len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval. Článok 47

ods. 2 priznáva každému, teda aj vedľajšiemu účastníkovi, právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Nie je preto vylúčené, aby sa vedľajší účastník nechal v konaní zastúpiť a uplatnil si náhradu jemu vzniknutých trov. V každom prípade je však potrebné skúmať, či trovy právneho zastúpenia boli vynaložené dôvodne, resp. či vôbec boli vynaložené.

Keďže žalobca zobral návrh späť bez uvedenia dôvodu, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť trovy konania a to aj trovy vedľajšieho účastníka.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech prináleží náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto podľa ust. veta prvá priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu ním účelne vynaložených trov. Za účelne vynaložené považoval súd trovy právneho zastúpenia spočívajúce v odmene advokáta vedľajšieho účastníka za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia a to vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za tento úkon, vypočítanej podľa ust. vyhl. č. z tarifnej hodnoty 3.593,40 eura - 131,13 eura a v paušálnej náhrade podľa vyhl. č. vo výške 7,63 eura; za úkon odpor zo dňa 17.7.2012 - 131,13 eura a v paušálnej náhrade vo výške 7,63 eura a za úkon účasť na pojednávaní dňa 28.3.2013 - 1 zo sumy 131,13 eura, t.j. 32,78 eura a v paušálnej náhrade vo výške 7,81 eura. Keďže je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa priznaná odmena a náhrady o 20 % -nú daň z pridanej hodnoty vo výške 63,62 eura. Spolu trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vo výške 381,73 eura je žalobca povinný v zmysle ust. zaplatiť advokátovi.

Podľa ust. prvá veta, o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

V zmysle ust. § 11 ods. 4 prvá veta citovaného zákona, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,63 eura.

V zmysle ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona.

Vzhľadom k vyššie citovaným zákonným ustanoveniam a ku skutočnosti, že konanie bolo zastavené, súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 208,87 eura, po jeho krátení o sumu 6,63 eura, cestou príslušného daňového úradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.