Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/38/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava – Ružinov, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom v Bratislave – Staré mesto, Kubániho 16, proti žalovanému: A. B. - B., nar. XX.X.XXXX, C., D. X, IČO: 44 757 042, zast. splnomocneným zástupcom E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. X, o zaplatenie 529,84 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č. k. -88 zo dňa 7.12.2022 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -88 zo dňa 7.12.2022 zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 529,84 € s 8 % ročným úrokom z omeškania od 15.11.2019 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 599,49 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa od žalovaného žalovanej sumy s príslušenstvom domáhal titulom dlhu žalovaného na základe zmluvy o úvere, ktorou mu poskytol úver vo výške 400 €. Tento úver sa aj s úrokom žalovaný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach, avšak svoju povinnosť si riadne neplnil, a keďže bol v omeškaní s úhradou splátky viac ako tri mesiace, bolo mu doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa , t.j. okamžitá splatnosť úveru z dôvodu omeškania ku dňu 19.3.2017. Celková suma dlhu žalovaného predstavuje súčet neuhradených splátok, istina plus úrok 529,84 €, z čoho uhradil žalovaný len sumu 200 €. Žalovaný nárok žalobcu neuznal, žiadal žalobu zamietnuť, pretože od zmluvy odstúpil, o čom predložil listinné dôkazy.

3. Súd prvej inštancie vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s , pričom vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní. Mal pritom preukázané, že na základe žiadosti žalovaného zo dňa 23.8.2016 označenej ako Žiadosť o úver, strany sporu písomne dňa 31.8.2016 uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXX-XXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 400 €, pričom úver bol splatný v 12 mesačných splátkach po 60,82 €. Žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba – podnikateľ, bol označený obchodným menom a IČO-m, úver bol poskytnutý na podnikateľskú činnosť, prevádzkové náklady, nákup materiálu, čo vyplýva zo zmluvy, a preto sa na žalovaného nevzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný uhradil len spolu sumu 200 €, t.j. 4 x po 50 €, ako to vyplynulo z predložených dôkazov, preto

žalobca listom zo dňa 8.3.2017 oznámil okamžitú splatnosť úveru a tieto skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný výslovne nepoprel.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , podľa , , , , , , , , , , , a vo veci rozhodol tak, že žalobe žalobcu vyhovel.

5. Poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovanému bol poskytnutý predmetný úver aj že uhradil z tohto úveru 200 €. Žalovaný síce predložil aj poštový poukaz typu H na sumu 50 €, avšak tento nebol opatrený podacou pečiatkou pošty a ani iným údajom svedčiacim o tom, že takáto úhrada prostredníctvom pošty bola vykonaná, preto na takýto poukaz neprihliadol. Žalovaný úver riadne a včas nesplácal, preto bol zosplatnený žalobcom, pričom výška predstavuje práve žalovanú sumu. Súd poukázal aj na to, že strany sporu si pre prípad omeškania dlžníka s úhradou dlhu dohodli sankciu za omeškanie vo forme zmluvnej pokuty 0,1 % za každý deň omeškania, čo predstavuje 36,5 % ročne, a toto súd nepovažoval za neprimerane vysokú s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a preto priznal aj zmluvnú pokutu spolu vo výške 599,49 €. Zároveň poukázal na to, že neprihliadol na žalovaným podané odstúpenie od zmluvy, keďže túto povinnosť ani zákon, ani zmluva žalovanému neumožňovala. Úrok z omeškania priznal v súlade s ust. vl. nar. č.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa a priznal žalobcovi náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že proti žalovanému mal vo veci plný úspech. Zároveň uviedol, že nepoužil ust. pri rozhodovaní o trovách konania, pretože nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolnosti.

7. V zákonnej lehote podal žalovaný proti rozsudku odvolanie, ktorého obsahom bolo aj opakované vznesenie námietky zaujatosti proti sudkyni JUDr. Janke Mičkovej, ktorá vo veci konala a rozhodovala. Celé toto odvolanie sa vzťahovalo práve na podozrenie žalovaného na zaujatosť konajúcej sudkyne s tým, že podvodne zneužila okresný súd na nekalú činnosť a je tu podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, ako aj korupčné konanie a úmyselné marenie spravodlivosti. Uviedol, že zákonným spôsobom podal odpor proti platobnému rozkazu, ktorý mu bol doručený 16. marca 2020 a spolu s odporom vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni. Sudkyňa však svoju povinnosť predložiť súdny spis na krajský súd ohľadne vznesenej námietky zaujatosti nedodržala, nepredložila spis a vo veci konala a rozhodovala, čím zneužila svoje postavenie sudkyne. Podľa neho podlým spôsobom sudkyňa vyrobila mafiánsky biznis z 200 € neuveriteľných 2.000 eur a takúto podlosť nie je možné tolerovať. Podľa neho je zmluva o úvere, o ktorej v spore išlo, neplatná, je podvodnícka a od tejto zmluvy riadne odstúpil. Okrem toho podľa neho zmluva neobsahuje náležitosti, a preto je neplatná. Súd podľa neho mal posudzovať zmluvu jednoznačne podľa a nie podľa . PROFI CREDIT podľa neho zmluvu falšoval, zmluvu následne poslal poštou, ktorú zmluvu však neuznal. Napriek tomu, že písomne od zmluvy odstúpil, žalobca sa nechcel nijako s ním dohodnúť, a to ani vtedy, keď mu štyrikrát zaslal po 50 €, teda 200 € poštovými poukážkami. Z obsahu odvolania teda vyplynulo, že žalovaný žiadal odvolací súd, aby predmetný rozsudok ako nezákonný zrušil a rozhodol aj o tom, že rozhodovala vo veci vylúčená sudkyňa.

8. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že ho považuje za nedôvodné, pretože súd prvej inštancie zistil riadne skutkový stav a vec právne správne posúdil a správne rozhodol. Žalobca v celom rozsahu popiera tvrdenie o neplatnosti zmluvy o úvere a jej falšovaní a dáva osobitne do pozornosti tú skutočnosť, že žalovaný svoje tvrdenia ohľadne uzavretia zmluvy neuvádzal až do začatia súdneho konania. Je to špekulatívne spochybňovanie jeho vlastných záväzkov, ktoré dovtedy neboli sporné, pričom žalovaný bol na plnenie viackrát vyzvaný, a to aj formou predžalobnej výzvy. Žalobca si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

9. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich tvrdeniach, ktoré uvádzal v odvolaní.

10. Okresný súd predložil krajskému súdu na rozhodnutie spis v dôsledku odvolania už 21.4.2023, avšak odvolací súd uznesením sp.zn. zo dňa 15.6.2023 vec vrátil súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú. Po oboznámení sa s obsahom spisu totiž zistil, že žalovaný vo svojom prvom podaní, ktoré označil ako odpor proti platobnému rozkazu a vyjadrení k žalobe, vzniesol námietku

zaujatosti konajúcej sudkyni JUDr. Janke Mičkovej s tým, že má obavu, že sudkyňa zneužije súdnu moc na nekalú činnosť proti nemu, pretože v minulosti proti tejto sudkyni podal trestné oznámenie za úmyselné zneužívanie právomoci verejného činiteľa a niekoľko sťažností, a preto jednoznačne tu hrozí fakt marenia spravodlivosti. Túto námietku opätovne vzniesol aj v odvolaní proti rozsudku, ktorý vyhlásila konajúca sudkyňa. Krajský súd totiž zistil, že v spise sa nenachádza žiadne vyjadrenie sudkyne ani dôkaz o tom, že by v minulosti bola z prejednávania veci vylúčená a v predkladacej správe s odvolaním krajskému súdu sudkyňa len uviedla, že na námietku zaujatosti žalovaného neprihliadala v zmysle ust. a . Krajský súd však uložil sudkyni, aby sa k tejto námietke vyjadrila a práve z toho dôvodu, že žalovaný (jeho zástupca) tvrdil, že v minulosti proti nej podal trestné oznámenie a niekoľko sťažností. Odvolací súd poukázal pritom aj na ust. , podľa ktorého možno uzavrieť, že ak bola námietka vznesená potom, čo rozhodol súd prvej inštancie vo veci samej a bolo podané odvolanie a odvolací súd dospeje k tomu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a o jeho vylúčení nebolo vydané rozhodnutie, napríklad aj preto, že sudca vec nepredložil na rozhodnutie, pretože mal za to, že námietka bola vznesená z dôvodov, o ktorých bolo rozhodnuté, tak odvolací súd, ktorý je zároveň aj súdom nadriadeným, okrem zrušenia veci vo veci samej rozhodne aj o námietke zaujatosti. Až v prípade, že dospeje k záveru, že vylúčený sudca nerozhodoval, môže rozhodnúť o odvolaní.

11. Po vrátení veci súdu prvej inštancie sa konajúca sudkyňa vyjadrila k vznesenej námietke zaujatosti tak, že sa necíti byť zaujatá, pretože nemá žiaden pomer k stranám sporu ani k ich zástupcom a pochybnosti žalovaného, resp. jeho zástupcu o jej nezaujatosti, sú nedôvodné. Žiadnu zo strán sporu osobne nepozná a nemá žiadnu vedomosť o podanom trestnom oznámení na jej osobu zo strany žalovaného, resp. jeho zástupcu. Taktiež s odstupom času si nespomína, že by v minulosti žalovaný alebo jeho zástupca podali proti nej sťažnosť. Tiež si s odstupom času nespomína, že by v akomkoľvek inom konaní bola vo vzťahu k žalovanému alebo jeho zástupcovi Krajským súdom v Košiciach pre zaujatosť vylúčená.

12. Prv, než krajský súd pristúpil k prejednaniu odvolania, zaoberal sa vznesenou námietkou zaujatosti so záverom, že aj on ju považuje za nedôvodnú, pretože z jej obsahu a z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vzniesol námietku, na ktorú sa prihliadať nemá v zmysle ustanovení , pretože v námietke sú uvádzané skutočnosti, ktoré sa týkajú postupu sudcu a jeho rozhodovania. Žalovaný totiž vôbec nepredložil žiadne dôkazy na svoje tvrdenia ohľadne podania trestného oznámenia alebo sťažnosti.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.7.2023, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

14. Žalovaný v odvolaní (ako vyplýva z jeho obsahu) uplatnil odvolacie dôvody podľa , , a . Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením , . V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa odvolací súd uvádza, že požiadavka na nezávislý a nestranný súd znamená, aby vec bola rozhodnutá práve nestranným sudcom, u ktorého nie sú dôvody na jeho vylúčenie. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a tomu predchádzajúcemu procesného postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z a nasl. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán, pričom rozsudok aj náležite v zmysle odôvodnil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery, zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolacie dôvody uplatnené žalovaným neboli naplnené. V súvislosti s odvolacím dôvodom, t.j. že rozhodovala vylúčená sudkyňa a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalovaného pritom odvolací súd sa vyjadril vyššie v tomto odôvodnení.

16. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Podstatou odvolania okrem tvrdenia o zaujatej sudkyni bolo údajné nesprávne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď vec posudzoval podľa a nie podľa a nevzal do úvahy odstúpenie od úverovej zmluvy zo strany žalovaného.

18. Odvolací súd poukazuje na dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, keď v bode 23. jasne uviedol, že zákon ani ustanovenia úverovej zmluvy toto neumožňujú. S takýmto záverom sa stotožňuje aj odvolací súd, pričom sa plne stotožňuje a s právnym posúdením veci. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 31.8.2016 bola uzavretá podľa , žalovaný ju podpísal a uzatváral ju ako fyzická osoba – podnikateľ. Preto jeho odvolacie námietky, že ide o zmluvu neplatnú a že sa má posudzovať podľa (s uplatnením spotrebiteľských predpisov) neobstojí. V zmluve nebolo odstúpenie od nej dojednané a skutočne ani zákon v posudzovanom prípade odstúpenie neumožňuje.

19. Podľa ustanovenia od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento, alebo iný zákon. V záväzkovom práve platí všeobecná zásada, že zmluva ako konsenzuálny prejav vôle je pre zmluvné strany záväzná, čoho vyjadrením je aj zásada pacta sunt servanda, ako aj to, že zmluva sa môže meniť alebo rušiť opätovne dohodou strán. Sú však aj prípady, keď nastanú okolnosti (napr. porušenie povinnosti, prípadne aj iná okolnosť), že trvanie zmluvného záväzku stráca pre jeho účastníka význam. Ani jedna zmluvná strana nemá právo jednostranne odstúpiť od zmluvy. Môže tak urobiť len v prípade, ak jej toto právo poskytuje zákon alebo to vyplýva zo zmluvy. Takéto obmedzenie je logické vzhľadom na konsenzuálny charakter zmluvy. v až obsahuje všeobecnú a ucelenú úpravu odstúpenia od zmluvy v prípade porušenia zmluvných povinností, prípadne hrozby takéhoto porušenia v obchodných vzťahoch. Úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v (, a ) sa na obchodné vzťahy nepoužije. Osobitná úprava odstúpenia od zmluvy pri jednotlivých typoch zmlúv má prednosť pred uvedenou všeobecnou úpravou. Na rozdiel od úpravy odstúpenia od zmluvy v (), kde odstúpenie od zmluvy spôsobuje zánik zmluvy od počiatku (ex tunc), účinky odstúpenia od zmluvy v obchodných vzťahoch nastávajú okamihom odstúpenia (ex nunc). Odstúpenie od zmluvy v prípadoch porušenia zmluvných povinností má zodpovednostný (sankčný) charakter. pozná aj odstúpenia od zmluvy v prípadoch, keď zmluvná povinnosť nebola porušená (napr. , , ). Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na podmienkach a dôvodoch odstúpenia od zmluvy, ktoré sa neviažu na porušenie povinnosti. Na jednostranné odstúpenie od zmluvy sa teda vyžaduje zákonné alebo zmluvné oprávnenie.

20. Odstúpenie od zmluvy (č.l. 51 súdneho spisu) zo strany žalovaného neobsahuje žiadne zákonné dôvody pre odstúpenie od nej, uvádza v nej svoje vlastné posúdenie tohto záväzkového vzťahu, avšak nesprávne.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok v súlade s ako vecne správny potvrdil a so správnym súvisiacim výrokom o trovách konania.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania prislúcha protistrane, teda žalobcovi.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).