Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Cob-43-2023.pdf
PDF · 163.59 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/43/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu CS Pro-Tec Praha s.r.o., so sídlom Opatovická 1661/2, 110 00 Nové Město - Praha 1, IČ: 604 68 955, právne zast. Mgr. Andrea Legényová, advokátka, so sídlom Komenského 759/3, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 849 883 proti žalovanému Manufacturing s.r.o., so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 50 983 407, právne zast. JUDr. Marián Ševćík, CSc., advokát, so sídlom Nezábudkova 22, 821 01 Bratislava, o žalobe žalobcu o zaplatenie 2.093,48 Eur s príslušenstvom a trov konania, o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 1.658,52 Eur s príslušenstvom a trov konania, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 67Cb/120/2021-144 zo dňa 30. novembra 2022 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 67Cb/120/2021-144 zo dňa 30. novembra 2022 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
Rozhodnutie prvoinštančného súdu 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I uložil žalovanému povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 2.093,48 Eur spolu s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 2.093,48 Eur od 16.01.2021 do zaplatenia. Výrokom II vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Zároveň výrokom III žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Okresný súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že na podklade skutkových tvrdení strán sporu nebolo sporné skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný si 30.10.2020 u žalobcu objednal tovar - magnety špecifikované vo faktúre vystavenej žalobcom žalovanému č. 203713145 zo dňa 16.12.2020. Nebolo sporné ani to, že žalobca fakturovaný tovar žalovanému skutočne dodal. Z objednávky žalovaného č. 20200013 súd zistil, že žalovaný si u žalobcu na základe jeho e-mailovej ponuky z 24.10.2020 objednal 8 ks magnetov YZUW090X00A01, 230 V, 50 Hz a 2 ks magnetov YZAW060X00A05, 230 V, 50 Hz, čo súd považoval za ponuku podľa čl. 14 ods. 1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru zverejneného v Zbierke zákonov pod č. 160/1991 Zb. ako oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí (ďalej len Dohovor). Konanie žalobcu v podobe dodania tovaru súd posúdil ako prijatie ponuky tak, ako to predpokladá čl. 18 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého vyhlásenie urobené osobou, ktorej bola ponuka určená, alebo jej iné konanie naznačujúce jej súhlas s ponukou, je prijatím. Prvoinštančný súd tieto skutočnosti právne posúdil tak, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorá sa spravuje Dohovorom. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako predávajúci si svoju povinnosť dodať tovar žalovanému splnil. Podľa čl. 53 Dohovoru
tak po prevzatí tovaru vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu dodaného tovaru. Keďže objednávka aj faktúra znejú na rovnakú sumu, súd mal za preukázané, že cena tovaru bola tvorená dohodou strán a že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie čiastky 2093,48 Eur predstavujúcej kúpnu cenu dodaného tovaru. Vo vzťahu k tomuto uplatnenému právu žalobcu žalovaný nevzniesol žiadne relevantné námietky. Síce uviedol, že pohľadávku žalobcu neuznáva, avšak neuviedol pre tento postoj konkrétne dôvody a v konaní sa domáhal započítania svojej pohľadávky na náhradu škody s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie ceny tovaru. Na základe takejto obrany žalovaného proti žalobe potom súd nezistil žiadne preskúmateľné dôvody, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy 2093,48 Eur žalobcovi nevznikla.
3. Žalovaný si v konaní vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi právo na zaplatenie náhrady škody, ktorá mu vznikla v celkovej sume 3 752,- Eur tým, že žalobca objednaný tovar žalovanému riadne a bez vád a v dohodnutom čase nedodal. Po započítaní časti pohľadávky s pohľadávkou žalobcu vo výške 2 093,48 Eur sa v konaní domáhal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie čiastky 1 658,52 Eur s príslušenstvom. Žalobca uplatnený nárok žalovaného na náhradu škody účinne poprel čo do dôvodu aj výšky. Bolo preto úlohou žalovaného opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku a označiť a predložiť dôkazy, ktoré jeho tvrdenia preukazujú.
4. Žalovaný tvrdil, že tovar mal byť dodaný 4.12.2020, pričom žalobca bol upovedomený o dôležitosti dodržania termínu dodania, avšak tovar bol odoslaný z Nemecka až 15.12.2020. Tovar mal vady, ktoré spôsobili nefunkčnosť tovaru, keďže nebol vyrobený v jednotlivých osiach tak, ako bolo uvedené v katalógovom liste a uzemňovacie skrutky boli zaliate od výroby. Podľa žalovaného vyčíslená škoda predstavuje náklady, ktoré mu vznikli z dôvodu vadnej dodávky, a to ľudí, prestoje, mechanickú úpravu pôvodných a výrobu nových dielov, zváranie a inštaláciu a testovanie po nutných opravách. Boli potrební dvaja pracovníci, mechanik s hodinovou sadzbou 35,- Eur/hod a elektrotechnik špecialista s hodinovou sadzbou 45,- Eur/hod po dobu 5 pracovných dní, čo je spolu 3200,- Eur. Ďalšie náklady boli náklady na výrobu a opravy dielov vyhotovených dodávateľsky, ktoré boli vyfakturované v sume 552,- Eur. Žalovaný tvrdil, že žalobca mu nepredložil ani neponúkol k nahliadnutiu vyhlásenie o zhode, manuál a technické listy či iné dokumenty k tovaru.
5. Žalovaný síce uviedol, že škodu mali zakladať aj prestoje, túto škodu konkrétnym spôsobom nešpecifikoval a preto si nesplnil povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností a nemohol uniesť ani na to nadväzujúce dôkazné bremeno, keď na preukázanie skutočnosti, aká škoda mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu dodať žalovanému tovar včas, neoznačil a nepredložil žiadne dôkazné prostriedky.
6. Žalobca uviedol, že mu neboli poskytnuté žiadne dokumenty k tovaru, pričom ale neuviedol, o aké doklady konkrétne malo ísť a ani to, akým úkonom žiadal o ich dodanie a ani to, aká škoda mala žalovanému v súvislosti s porušením tejto zmluvnej povinnosti žalobcu vzniknúť. Preto aj v tejto časti absentujú náležité skutkové tvrdenia a súd takýmto tvrdeniam nemohol pripísať žiadnu relevanciu.
7. Okresný súd ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa čl. 35 ods. 1 až 3, čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 1 a 2, čl. 39 ods. 1, čl. 40 a čl. 45 ods. 1 písm. b) Dohovoru, Dohovor upravuje zodpovednosť za škodu komplexne, čo vylúčilo použitie národného práva. Článok 74 Dohovoru obsahuje pravidlá na výpočet škody spôsobenej porušením zmluvy. Náhrada škody pri porušení zmluvy jednou stranou zahŕňa sumu zodpovedajúcu strate, včítane ušlého zisku, ktorú utrpela druhá strana v dôsledku porušenia zmluvy. Náhrada škody nesmie presiahnuť stratu a ušlý zisk, ktorú strana porušujúca zmluvu predvídala alebo mala predvídať v čase uzatvorenia zmluvy s prihliadnutím na skutočnosti, o ktorých vedela alebo mala vedieť, ako možný dôsledok porušenia zmluvy. Okresný súd zdôraznil, že náhrada škody je limitovaná podmienkou predvídateľnosti. Predpokladmi zodpovednosti za škodu sú porušenie zmluvy, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a škodou.
8. Okresný súd žalovaným predložené dôkazy fotografie a rozmerový výkres s popisom v anglickom jazyku vyhodnotil tak, že súd z nich nedokázal posúdiť rozdiel v tom, čo malo byť podľa zmluvy dodané a čo bolo žalovanému v skutočnosti dodané, resp. či dodaný tovar mal alebo nemal vlastnosti, ktoré sa vyžadujú pre tento typ tovaru a či sa hodí alebo nehodí na účely, na ktoré sa používa spravidla tovar toho istého vyhotovenia (§ 35 ods. 2 Dohovoru). Tiež, či všetky magnety trpeli vytýkanými vadami a teda že boli vyosené a mali od výroby zaliate skrutky znemožňujúce ich uzemnenie. Nebolo možné posúdiť ani
technický charakter dodaných výrobkov a teda či vytýkané vady mali za následok nefunkčnosť dodaného tovaru. Aj podľa samotného žalovaného niektoré vady boli viditeľné voľným okom, avšak ostatné boli technického charakteru. Žalovaným predložené dôkazné prostriedky neboli samy o sebe spôsobilé preukázať tvrdenia žalobcu o vadách dohodnutého tovaru, nakoľko k takémuto záveru by mohol súd dospieť len na základe poznatkov odborne spôsobilej osoby, ktoré však súd k dispozícii nemal.
9. Okresný súd ďalej dôvodil tým, že nebol preukázaný ani vznik škody, teda úbytok v majetkovej sfére žalovaného. Žalovaný predkladal cenovú ponuku, ktorú vystavil sám pre seba a takáto nie je žiadnym dôkazom o úbytku v majetkovej sfére žalovaného. Nepredložil žiadny dôkazný prostriedok objektívnej povahy, z ktorého by malo vyplynúť, že utrpel ujmu na majetku v sume 3200,- Eur a teda, že by konkrétny mechanik a elektrotechnik špecialista s hodinovými sadzbami uvádzanými v predmetnej cenovej ponuke a po dobu 5 dní po 8 hodín skutočne vykonávali úpravy zariadenia, v ktorom boli inštalované magnety z dôvodu ich vád. Žalovaným predložené faktúry mali prekrytého dodávateľa služieb, pričom podľa predmetu malo ísť o výrobu 3 ks dielov podľa výkresovej dokumentácie - faktúra 28/12 z 28.12.2020 na 216,- Eur, faktúra na sumu 240,- Eur z 20.1.2021 zváranie nereze a faktúra z 26.2.2021 na sumu 96,- Eur za zváranie nerezových dielov. Nebolo preukázané, že žalovaný tieto sumy uhradil konkrétnemu dodávateľovi týchto prác a teda že v jeho majetkovej sfére došlo z titulu zaplatenia týchto faktúr k úbytku v sume 552,- Eur. Takéto listiny nepredstavujú dôkaz o vzniku škody, keďže nepreukazujú reálny úbytok v majetkovej sfére žalovaného. Chýbal dôkaz o tom, že by náklady 3 200,- Eur + 552,- Eur mali byť vynaložené ako nevyhnutný dôsledok tvrdených vád tovaru. Žiadny dôkazný prostriedok nepreukázal faktickú spojitosť medzi činnosťami a tvrdenými vadami tovaru. Súd na podklade žalovaným predložených dôkazov nemohol dospieť k skutkovému zisteniu, že zváranie nereze a výroba 3 ks dielov sa dotýka práve vadného tovaru. Bolo úlohou žalobcu preukázať, že príčinou vynaloženia nákladov boli vady dodaného tovaru. Na základe žalobcom predložených tvrdení a predložených alebo označených dôkazov nemal súd preukázaný vzťah príčiny a následku (kauzálny nexus) medzi tvrdenou škodou a tvrdeným porušením povinnosti žalovaného. Okresný súd naviac konštatoval aj to, že zo žiadnych okolností nebolo možné usúdiť, že by bolo možné na strane žalobcu predpokladať, že žalovaný vynaloží náklady na úpravu koncového zariadenia, ktoré výrazne prevyšujú cenu dodaného tovaru. Škoda v sume 3 752,- Eur v danom prípade nemohla byť zo strany žalobcu predvídaná (čl. 74 Dohovoru).
10. Okresný súd ďalej dôvodil tým, že z e-mailovej komunikácie medzi stranami zo dňa 19.2.2021 a 24.2.2021 vyplýva, že žalobca a žalovaný sa dohodli na tom, že žalovaný vadný tovar žalobcovi zašle, čo však žalovaný neučinil. Žalovaný tak svojim konaním zmaril, aby tvrdené vady dodaného tovaru boli preskúmané zo strany žalobcu (výrobcu) a teda aj to, aby prípadne žalobca poskytol z dôvodne uplatnenej reklamácie žalovanému prislúchajúce plnenie. Žalovaný sa rozhodol tovar napriek tvrdeným vadám použiť bez toho, aby o tom informoval žalobcu, a to v rozpore s jeho deklarovaným postojom, že tovar zašle žalobcovi na preskúmanie. Podľa faktúry č. 28/12 žalovaný mal už koncom decembra 2020 začať s úpravou koncového zariadenia, pričom vo februári žalobcovi potvrdil, že odošle tovar za účelom posúdenia existencie vád, pričom z uvedených časových súvislostí vyplýva, že už vtedy vedel, že tovar mieni použiť, čo nie je možné pričítať na ťarchu žalobcu, ale naopak na ťarchu žalovaného. Takéto konanie žalovaného bolo v rozpore so všeobecne uznávanými obchodnými zvyklosťami (obchodnou praxou), podľa ktorej nie je možné si voči predávajúcemu uplatniť nároky z vád tovaru bez toho, aby bolo umožnené predávajúcemu objektívne preskúmať ich existenciu. Tieto fakty okresný súd posúdil ako poukazujúce na účelovosť vznesenej obrany žalovaného voči uplatnenému nároku žalobcu.
11. Okresný súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno existencie uplatneného nároku na náhradu škody v sume 3752,- Eur. Poukázal na čl. 39 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého právo kupujúceho z vád tovaru, vrátane práva požadovať od predávajúceho náhradu škody zaniká, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu povahu týchto vád v primeranom čase po tom, čo ich zistil alebo ich mal zistiť. Predpokladom úspešného uplatnenia práva žalovaného na náhradu škody spôsobenej vadnosťou tovaru je tak oznámenie povahy vád tovaru predávajúcemu v primeranom čase po ich zistení alebo po tom, čo ich žalovaný mal zistiť. Žalovaný len tvrdil, že žalobca bol riadne oboznámený s vadami bezprostredne po ich zistení. Žiadne časové údaje, kedy mu bol tovar doručený, kedy mal možnosť, resp. zistil vady tovaru a kedy boli tieto oznámené žalobcovi, žalovaný v priebehu celého konania neuviedol.
12. Okresný súd ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa proti vzájomnej žalobe bránil tvrdením, že vady tovaru boli oznámené až s veľkým odstupom od času dodania a až po urgenciách žalobcu
s úhradou faktúry. Súd z predloženej e-mailovej dokumentácie zistil, že žalovaný oznámil vady tovaru žalobcovi e-mailom z 18.2.2021, ktorému predchádzali e-maily žalobcu žalovanému so žiadosťami o úhradu kúpnej ceny zo dňa 27.1.2021, 3.2.2021 a 11.2.2021. Zo stanoviska žalovaného odoslaného advokátke žalobcu 5.6.2021 súd zistil, že žalovaný uvádza, že tovar mu bol dodaný 16.12.2020. Žalovanému bola vystavená prvá faktúra v súvislosti s vadami tovaru už dňa 28.12.2020, z čoho vyplýva, že žalovaný už pred týmto dátumom musel vedieť, že magnety majú vady. Z obsahu spisu ale vyplýva, že žalovaný oznámil vady žalobcovi až 18.2.2021. Súd aj vzhľadom na tú okolnosť predmetného prípadu, že žalovaný zdôrazňoval skutočnosť, že preňho má význam dodanie tovaru už dňa 4.12.2020 a tiež z pohľadu charakteru dodaného tovaru, vyvodil záver, že vady tovaru žalovaný neoznámil žalobcovi v primeranej lehote po tom, čo ich zistil. Súd z týchto zistení dospel k záveru, že právo žalovaného z vád tovaru, ak by aj vzniklo, vrátane práva požadovať od žalobcu ako predávajúceho náhradu škody zaniklo v zmysle čl. 39 ods. 1 Dohovoru. Žalovaný neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré tieto vady nemohol oznámiť žalobcovi už skôr, pričom pred koncom decembra 2020 už musel mať objektívne vedomosti o tvrdených vadách tovaru.
13. Okresný súd k návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu znaleckým dokazovaním a výsluchom žalovaného za účelom posúdenia otázky, či dodaný tovar trpel vadami uviedol, že návrhu nevyhovel z dôvodu, že uplatnil sudcovskú koncentráciu konania, keďže žalovaný od počiatku mal a mohol vedieť, že súd nie je oprávnený posudzovať technické otázky súvisiace s vecou, avšak návrh na vykonanie znaleckého dokazovania bol súdu prednesený až na nariadenom termíne pojednávania a v neprítomnosti žalobcu, ktorý tak nemal možnosť na tento dôkazný návrh reagovať. Takéto dokazovanie by si vyžiadalo nariadenie ďalších procesných úkonov, odročenie pojednávania a vznik trov a nebolo by hospodárne, keďže všetky predpoklady vzniku a trvania nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne. Keďže sa žalovanému nepodarilo preukázať existenciu a výšku škody a ani relevantnú príčinnú súvislosť a ani včasnú notifikáciu vád žalobcovi, nebolo dôvodné predlžovať konanie za účelom preukázania porušenia povinnosti žalobcu dodať žalovanému tovar bez vád. Súd pripomenul, že všetky podmienky vzniku trvania a zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne. Nebol potom splnený predpoklad, že by vykonanie takéhoto dokazovania mohlo zvrátiť výsledky rozhodovacej činnosti súdu. V prípade návrhu na výsluch žalovaného súd nemal za preukázané ani splnenie procesných podmienok predpokladaných v § 195 CSP, keď v zmysle § 150 ods. 1 CSP bolo povinnosťou žalovaného pravdivo opísať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu už vo svojich skorších vyjadreniach, pričom pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti žalobcu. Nebola preukázaná existencia tvrdenia skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo a ktoré nemožno preukázať inak, vo vzťahu ku ktorým by bolo potrebné nariadiť výsluch strany. Súd uzavrel, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalovaného na náhradu škody spočívalo bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno na žalovanom, ktoré neuniesol a preto bola vzájomná žaloba posúdená ako nedôvodná.
14. Okresný súd rozhodnutie o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.093,48 Eur od 16.1.2021 do zaplatenia odôvodnil tým, že právo na úrok z omeškania žalobcovi vzniklo podľa čl. 78 Dohovoru. Keďže Dohovor nehovorí o výške úrokov, okresný súd aplikoval NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Keďže obidve strany odkazovali výlučne na právo Slovenskej republiky, súd dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným má najužšiu väzbu k právnemu poriadku Slovenskej republiky tak, ako to predpokladá čl. 4 ods. 3 predmetného Nariadenia. Ďalej s poukazom na § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. súd sadzbu úrokov z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 8 percentuálnych bodov určil vo výške 8 % ročne.
15. Okresný súd rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu a právo na náhradu trov konania mu priznal podľa § 255 ods. 1 CSP.
Odvolanie žalovaného
16. Žalovaný včas podaným odvolaním napadol rozhodnutie prvoinštančného súdu v celom rozsahu, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil alebo zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne. Všeobecne namietal, že súd z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, neskúmal konanie žalobcu, ktorým ten spôsobil, že bolo potrebné podať vzájomnú žalobu. Žalobca nedodal dohodnuté plnenie v požadovanej kvalite, v požadovanom celku a v požadovanej
lehote. Žalobca neuviedol žiadny právne relevantný dôkaz, ktorým by preukázal dôvodnosť žalobného návrhu.
17. Podľa žalovaného súd priznal žalobcovi plnenie neoprávnene. Pokiaľ sa odvolal na predvídateľnosť škody podľa čl. 74 Dohovoru OSN, tak táto sa odvodzuje od objektívneho kritéria predpokladateľnej pravdepodobnosti určitého dôsledku, pričom je potrebné prihliadnuť na skutočnosti, ktoré pri obvyklej odbornej starostlivosti mala povinná strana poznať. Žalobca mohol predvídať vznik škody, pretože išlo o výrobnú vadu, avšak nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď si nevyžiadal žiadny dokument o výslednej kontrole tovaru od výrobcu. Porušil zmluvu aj v prípade termínu dodania tovaru a preto mohol predpokladať vznik väčšej škody najmä pred vianočnými sviatkami.
18. Žalovaný namietal, že okresný súd sa nezaoberal jeho návrhom na vykonanie dokazovania predložením dokumentu žalobcom, ktorý by preukazoval, že predmetný tovar v čase odovzdania prepravcovi netrpel vadami alebo že fotodokumentáciou preukázané vady nie sú vadami.
19. Žalovaný namietal, že súd sa nedostatočne zaoberal predloženou fotodokumentáciou vád tovaru, keďže na tejto nebol vyobrazený „vždy len 1 magnet“, ale minimálne 7 rôznych magnetov, pričom súčasťou spisu je aj fotografia, na ktorej sa súčasne nachádzajú 4 magnety.
20. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že pokiaľ sa súd v rozhodnutí odvoláva na nepreukázanie kauzálneho nexusu žalovaným, dáva do pozornosti, že dodaný tovar bol vadný a nebolo ho možné zapracovať do vopred navrhnutých a vyrobených dielov, čo si vyžiadalo práce navyše a výrobu nových dielov, keďže dodanie nového tovaru by bolo neúmerne dlhé a predmetné výrobné vady na tovare nie je možné ani opraviť. Podľa žalovaného predložené dôkazy ako celok predstavujú dostatočné preukázanie príčinnej súvislosti, aby súd nadobudol presvedčenie o dokazovanej skutočnosti. Absolútnu istotu pri preukazovaní kauzálneho nexusu je možné získať len málokedy. Žalovaný má za to, že všetky dôkazy, ktoré boli potrebné na preukázanie kauzálneho nexusu predložil a ak súd aj napriek tomu konštatoval, že toto nie je spôsobilé na preukázanie príčinnej súvislosti, tak je tu predpoklad na poškodenie žalovaného zo strany súdu.
21. Podľa žalovaného bol chybný záver okresného súdu, že právo žalovaného z vád tovaru zaniklo podľa čl. 39 ods. 1 Dohovoru, pretože chybne uvádza, že žalovaný notifikoval žalobcovi vady až 18.2.2021. Žalovaný upovedomil žalobcu bezodkladne o vadách tovaru tak, ako to uvádzal vo viacerých svojich vyjadreniach adresovaných súdu, ale aj právnemu zástupcovi žalobcu. Súd opomenul, že v e- mailovej komunikácii zo dňa 18.2.2021 žalovaný uvádza, že opakovane zasiela žalobcovi oznámenie o vadách tovaru. Išlo o tretiu notifikáciu žalovaného žalobcovi o tom, že dodaný tovar trpí vadami. Prvá bola urobená telefonicky a druhá prostredníctvom e-mailu 21.12.2020. Súd sa nevysporiadal s časťou dôkazu, kde sa uvádza pojem „opakovane“, teda s tým, že notifikácia musela prebehnúť už pred týmto dátumom.
22. Žalovaný namietal, že súd sa s dôkazmi, ktoré žalovaný uviedol vo vzájomnom návrhu nezapodieval dôsledne. Súd sa odvolal na vedomosť žalovaného o koncentrácii konania, nakoľko bol žalovaný v priebehu konania zastúpený advokátom. Poukázal na to, že žalovaný splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie v tejto veci až 10.11.2022, čo je ten istý mesiac, ako bolo konané pojednávanie, na ktorom bolo vo veci rozhodnuté. Súd napriek tomu, že nemal vedomosť pri posudzovaní dôkazov na to, aby riadne a spravodlivo rozhodol, odmietol vykonanie dôkazov, ktoré by jednoznačne preukázali dodanie tovaru v rozpore so zákonom, s výrobnými vadami. Zo strany žalovaného boli predložené dôkazy riadne a včas.
23. Žalovaný namietal zistenie súdu, že žalovaný nepredložil listiny, ktoré by boli spôsobilé preukázať reálny úbytok v majetkovej sfére žalovaného. Uviedol, že škoda nemusí byť reprezentovaná len zmenšením aktív, ale tiež zväčšením jeho pasív. Predmetné faktúry, ktorými žalovaný preukazoval škodu sú uvedené v účtovníctve žalovaného za mesiac december 2020 a február 2021, boli uhradené cez bankový účet faktúra č. 28/12 dňa 21.1.2021, faktúra č. 20210003 dňa 4.3.2021 a faktúra č. 20210013 dňa 1.3.2021, k čomu priložil prílohu z účtovného programu ako prílohu k odvolaniu.
24. Žalobca namietal, že súd mal vzájomný žalobný návrh vylúčiť na samostatné konanie keď uvažoval o hodnotení dôkazov žalovaného, pričom v odôvodnení rozsudku sa s touto stránkou veci riadne nevysporiadal.
Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu 25. Žalobca vo svojom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedol, že okresný súd správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy v konaní, z ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Navrhol aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny a žalobcovi priznal nárok na trovy odvolacieho konania. Podľa žalobcu odvolanie žalovaného je len naťahovaním konania, nakoľko jeho obsahom sú len tie isté skutočnosti, ktoré už uviedol v písomných a ústnych vyjadreniach na pojednávaní a s ktorými sa súd v rozhodnutí vysporiadal. Zopakoval svoje vyjadrenia týkajúce sa toho, že dodané výrobky boli v poriadku až do času kým nebola doručená faktúra a kedy bolo potrebné za ne zaplatiť. Uviedol, že je nepravdivé tvrdenie, že žalovaný informoval žalobcu o vadách tovaru, naopak bez jeho predchádzajúceho súhlasu údajne urobil zmeny, od ktorých odvodzoval svoj protinárok, avšak nevyužil cestu reklamácie, nezaslal tovar naspäť na reklamáciu a dal si dodaný tovar upraviť bez akéhokoľvek súhlasu dodávateľa, čím znehodnotil dodané plnenie. Podľa žalobcu bol dodaný tovar v čase dodania v požadovanej akosti a kvalite. Pokiaľ žalovaný poukazuje na fotografie tak tieto nič nepreukazujú. Z predmetných fotografiách nie je žalobcovi zrejmé, čo a ako malo byť „vyosené“. To by tam museli byť uvedené konkrétne rozmery u konkrétnych jednotlivých kusov a k zaliatiu uzemnenia tiež. Pri reklamáciách takéhoto druhu dodávaného plnenia je štandardom, že by mal byť popísaný problém a zakótované rozmery s odpovedajúcimi rozmermi jednotlivých kusov. Žalovaný, až po odpovedi na výzvu na zaplatenie, vytkol vady. Následne bol požiadaný aby magnety zaslal na adresu spoločnosti, čo aj prisľúbil, ale až do súčasnej doby neboli predmetné magnety žalobcovi doručené. Žalovaný k stanovisku k výzve na zaplatenie faktúry uviedol, že žalobca požadoval vrátenie predmetných magnetov, avšak žalovaný ako sám uviedol ich nemohol zaslať, pretože ich použil. Žalovaný bez preukázania akejkoľvek vady požadoval zľavu z kúpnej ceny vo výške 50 %. Čo síce je možné, avšak žalovaný nepreukázal, že tovar mal vady, nezaslal reklamačný protokol s náležitosťami a jeho konanie je účelové v snahe vyhnúť sa plateniu faktúry.
Posúdenie odvolacím súdom 26. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 CSP), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo výrokoch za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
28. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
29. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
30. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, oznámenie FM ZV pod č. 160/1991 Zb. (ďalej len Dohovor), zmluvy o dodávke tovaru, ktorý sa má vyrobiť alebo vyhotoviť, sa považujú za zmluvy o kúpe tovaru, ibaže strana, ktorá tovar objednáva, sa zaväzuje dodať podstatnú časť vecí potrebných na ich výrobu alebo zhotovenie.
31. Podľa čl. 14 ods. 1 Dohovoru, návrh na uzavretie zmluvy určený jednej alebo niekoľkým určitým osobám je ponukou, ak je dostatočne určitý a prejavuje vôľu navrhovateľa, aby bol zaviazaný v prípade prijatia. Návrh je dostatočne určitý, ak je v ňom označený tovar a ak výslovne alebo nepriamo určuje množstvo a kúpnu cenu tovaru alebo obsahuje ustanovenia umožňujúce ich určenie.
32. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru, vyhlásenie urobené osobou, ktorej bola ponuka určená, alebo jej iné konanie naznačujúce jej súhlas s ponukou, je prijatím. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe nie sú prijatím.
33. Podľa čl. 30 Dohovoru, predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.
34. Podľa čl. 35 (1) Dohovoru, predávajúci musí dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo opatriť tak, ako určuje zmluva. (2) Pokiaľ sa strany nedohodli inak, tovar nezodpovedá zmluve, ibaže a) sa hodí na účely, na ktoré sa používa spravidla tovar tohto istého vyhotovenia; b) sa hodí na osobitný účel, o ktorom bol predávajúci výslovne alebo inak upovedomený v čase uzavretia zmluvy s výnimkou prípadov, keď z okolností vyplýva, že kupujúci sa nespoliehal, alebo keby nebolo od neho rozumné, aby spoliehal na odbornosť a úsudok predávajúceho; c) má vlastnosti tovaru, ktoré predávajúci predložil kupujúcemu ako vzorku alebo predlohu; d) je uložený na prepravu alebo zabalený spôsobom, ktorý je obvyklý pre taký tovar, alebo ak nemožno tento spôsob určiť, spôsobom primeraným na zachovanie a ochranu tovaru. (3) Predávajúci nezodpovedá podľa písmen a) až d) predchádzajúceho odseku za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo nemohol nevedieť.
35. Podľa čl. 36 ods. 1 Dohovoru, predávajúci zodpovedá podľa zmluvy a tohto Dohovoru za akúkoľvek vadu, ktorú má tovar v okamihu prechodu nebezpečenstva na kupujúceho; aj keď sa vada stane zjavnou až po tejto dobe.
36. Podľa čl. 38 ods. 1 Dohovoru, kupujúci musí prezrieť tovar alebo zariadiť jeho prehliadku v čase podľa okolností čo najkratšom.
37. Podľa čl. 39 ods. 1 Dohovoru, právo kupujúceho z vád tovaru zaniká, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu povahu týchto vád v primeranom čase po tom, čo ich zistil alebo ich mal zistiť.
38. Podľa čl. 45 ods. 1 písm. b) Dohovoru, ak nesplní predávajúci niektorú svoju povinnosť zo zmluvy o kúpe alebo z tohto Dohovoru, môže kupujúci: b) požadovať náhradu škody podľa článku 74 až 77.
39. Podľa čl. 53 Dohovoru, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.
40. Podľa čl. 74 Dohovoru, náhrada škody pri porušení zmluvy jednou stranou zahŕňa sumu zodpovedajúcu strate, včítane ušlého zisku, ktorú utrpela druhá strana v dôsledku porušenia zmluvy. Náhrada škody nesmie presiahnuť stratu a ušlý zisk, ktorú strana porušujúca zmluvu predvídala alebo mala predvídať v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na skutočnosti, o ktorých vedela alebo mala vedieť, ako možný dôsledok porušenia zmluvy.
41. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
42. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že odvolacie námietky neboli dôvodné. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, preto odvolací súd dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom nezopakoval a ani nezistil dôvod na doplnenie dokazovania žalovaným navrhnutými dôkazmi. Odvolací súd bol preto viazaný skutkovým stavom zisteným prvoinštančným súdom.
43. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu a dôvodov napadnutého rozhodnutia zistil, že prvoinštančný súd zistil skutkový stav z nesporných tvrdení strán a skutočností zistených z vykonaného dokazovania a zároveň tieto skutkové zistenia správne právne posúdil, pričom v odôvodnení rozsudku uviedol podrobnú argumentáciu k hodnoteniu vykonaných dôkazov a tiež svoje úvahy, ktorými vec právne posúdil. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logickej argumentácie a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré sú dostatočnými východiskami pre vyslovenie výrokov napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré odkazuje.
44. Z obsahu tvrdení strán sporu vyplýva, že nebolo sporné skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný si 30.10.2021 objednal u žalobcu tovar - magnety špecifikované vo faktúre žalobcu č. 203713145 zo dňa 16.12.2021. Nebolo sporné ani to, že strany si dohodli kúpnu cenu za objednaný tovar, keď objednávka žalovaného znela na rovnakú sumu, ako bola fakturovaná suma vo faktúre žalobcu. Nebolo sporné ani to, že žalobca žalovanému objednaný tovar dodal. Žalovanému tak na základe uvedených nesporných skutočností vznikla podľa čl. 53 Dohovoru povinnosť zaplatiť vyfakturovanú kúpnu cenu.
45. Žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal priznania práva na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalobcom, a to povinnosti dodať objednaný tovar 4.12.2020 a povinnosti dodať tovar bez vád. Žalovaný neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné zistiť, že porušenie zmluvnej povinnosti dodať tovar 4.12.2020 a meškanie s dodávkou do 16.12.2020 malo dopad na žalobcu vo forme akú predpokladá vyššie citovaný čl. 74 Dohovoru. Žalovaný tak nepreukázal naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu z dôvodu porušenie zmluvnej povinnosti dodať tovar v dohodnutom čase. Žalovaný tvrdil, že škoda, ktorú utrpel z dôvodu, že tovar mal vady, pozostávala z platby za faktúry za práce. Faktúry zneli na práce výroba troch dielov podľa výkresovej dokumentácie, zváranie nereze, zváranie nerezových dielov, pričom z takéhoto popisu fakturovaných prác nevyplýva, že išlo o práce v súvislosti s vadnou dodávkou. Žalovaný žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné zistiť, že fakturované práce museli byť vykonané v dôsledku vadnosti magnetov, neuviedol a ani nepreukazoval. Žalovaný ďalej tvrdil, že škoda predstavuje cenu práce dvoch odborných pracovníkov po dobu 5 dní po 8 hodín denne, pričom cenu práce odborníka preukazoval vlastným cenníkom. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti a skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné zistiť, že boli nejaké práce týmito odborníkmi vykonané, ani že potreba ich vykonať súvisela s vadnou dodávkou. Z uvedeného plynie, že žalovaný nezvládol bremeno tvrdenia, kedy je v zmysel § 150 CSP jeho povinnosťou pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Rozhodnými skutkovými tvrdeniami a teda skutočnosťami sú také, ktoré vytvárajú skutkové rozhodovacie dôvody, teda v predmetnej veci skutočnosti, ktorými sú naplnené právnym predpisom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu. Keďže žalovaný nezvládol ani bremeno tvrdenia potom logicky nezvládol ani svoje dôkazné bremeno o vzniku škody zapríčinenej porušením zmluvnej povinnosti žalobcu dodať výrobky bez vád.
46. Odvolacie námietky žalovaného, že súd dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, keďže neskúmal chovanie žalobcu, ďalej že žalobca nedodal žalovanému dohodnuté plnenie v požadovanej kvalite sú len tvrdeniami, ktorými žalovaný vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím. Takto formulované odvolacie námietky neboli konkretizované vo vzťahu k skutkovým rozhodovacím dôvodom ani k spôsobu, akým k nim prvoinštančný súd dospel z nesporných tvrdení účastníkov konania a z vykonaných dôkazov. Uvedené všeobecné námietky žalovaný v odvolaní konkretizoval len tým, že žalobca neuviedol právne relevantný dôkaz, na základe ktorého by preukázal dôvodnosť jeho žalobného návrhu. Táto odvolacia námietka nekonkretizuje, v čom mal pochybiť okresný súd, ktorý na základe podrobnej argumentácie vyhodnotil skutkový stav tak, že žalobca dodal kúpnou zmluvou riadiacou sa Dohovorom OSN o medzinárodnej kúpnej zmluve dohodnutý tovar žalovanému a vyfakturoval mu zmluvnými stranami dohodnutú kúpnu cenu. Žalovaný v odvolaní žiadnu z týchto skutočností, ani spôsob ich zistenia, nenamietal. Nenamietal ani správnosť právneho posúdenia, keď prvoinštančný súd žalobcu zaviazal na splnenie nesplnenej zmluvnej povinnosti zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu za dodaný tovar na základe aplikácie článku 53 Dohovoru. Žalovaný v odvolaní uvedené konkrétne skutkové zistenia prvoinštančného súdu a úvahu, akou k nim súd dospel nenamietal a nenamietal ani to, ako tieto skutkové zistenia prvoinštančný súd právne posúdil. Napriek tomu len všeobecne tvrdil, že súd z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz.
Odvolací súd preto z takto uplatnených odvolacích námietok nemohol dospieť k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia a odvolacie námietky vyhodnotil ako nedôvodné.
47. Žalovaný v odvolaní namietal, že sa prvoinštačný súd nezaoberal návrhom žalovaného na vykonanie dokazovania, ktorým žalovaný navrhol, aby žalobca predložil dôkaz o tom, že predmetný tovar v čase dodávky bol bezvadný, prípadne že fotodokumentáciou preukázané vady na dodanom tovare nie sú vadami a ani sa s tým v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Takéto odvolacie námietky nemali žiadny právny základ. Civilné sporové konanie predstavuje kontradiktórny proces, v ktorom súd zisťuje skutkový stav z obsahu nesporných tvrdení strán sporu a z dokazovaním preukázaných tvrdených rozhodných skutočností. Strana sporu je zaťažená dôkazným bremenom na svoje tvrdenia. Žalovaný v konaní tvrdil, že tovar, ktorý mu žalobca dodal, mal výrobné vady. Dôkazné bremeno preukazovať pravdivosť takéhoto tvrdenia preto ležalo na žalovanom. Potom požiadavka žalovaného, aby túto skutočnosť, resp. jej opak preukazoval žalobca, nemá žiadny právny základ. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení rozhodnutia podrobne zaoberal skutkovými tvrdeniami žalovaného a tiež ním predkladanými dôkazmi, pričom dospel k záveru, že žalovaný nezvládol ani bremeno tvrdenia a preto nemohol zvládnuť ani bremeno dôkazu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pritom obsahuje dostatočne jasné a výstižné vysvetlenie, ako prvoinštančný súd posúdil žalovaným tvrdené skutočnosti, na základe ktorých si vzájomnou žalobou uplatňoval proti žalobcovi právo na náhradu škody z titulu, že žalobca porušil zmluvnú povinnosť dodať tovar v dohodnutej lehote a že porušil zmluvnú povinnosť dodať tovar bez vád.
48. Podľa žalovaného prvoinštančný súd chybne uviedol, že vady žalovaný žalobcovi oznámil až 18.2.2021. Zároveň tvrdil, že vady oznámil bezodkladne telefonicky, následne prostredníctvom e-mailu zo dňa 21.12.2020 a oznámenie z 18.2.2021 bolo tretím oznámením, pričom súd sa nezaoberal a nevysporiadal s časťou dôkazu, keď v oznámení z 18.2.2021 sa uvádza, že ide o opakované oznámenie. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu a podaní, ktoré v prvoinštančnom konaní urobil žalovaný zistil, že uvedené skutkové tvrdenia o oznámení vád tovaru žalobcovi e-mailom 21.12.2020 a o predchádzajúcom telefonickom oznámení v prvoinštančnom konaní absentovali. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 51 a 52 napadnutého rozhodnutia) konštatoval, že žalovaný tvrdil, že žalobca bol o vadách tovaru riadne oboznámený bezprostredne po ich zistení. Žalovaný v celom priebehu prvoinštančného konania neuviedol žiadne časové údaje, kedy mu bol tovar doručený, kedy mal možnosť zistiť vady tovaru a kedy boli tieto oznámené žalobcovi. Žalobca sa pritom v konaní bránil proti vzájomnej žalobe tvrdením, že vady tovaru mu boli oznámené až s veľkým odstupom času a až po urgenciách žalobcu o úhradu faktúry, o čom dokladal e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným. Okresný súd z tejto komunikácie zistil, že žalovaný oznámil vady tovaru žalobcovi e-mailom zo dňa 18.2.2021, ktorému predchádzali e-maily žalobcu obsahujúce žiadosti o úhradu kúpnej ceny, a to e-maily zo dňa 24.1.2021, 3.2.2021 a 11.2.2021.
49. Skutkové tvrdenia neuplatnené v prvoinštančnom konaní možno v odvolacom konaní použiť len za splnenia niektorej z podmienok uvedených v § 366 CSP, čo v preskúmavanom konaní naplnené nebolo. Preto odvolací súd na takéto tvrdenia žalovaného nemohol prihliadnuť. Navyše neboli ničím podložené. Prvoinštančný súd tak nepochybil, keď svoje skutkové zistenie o dátume oznámenia vád tovaru žalovaným žalobcovi vyvodil z vykonaného dôkazu e-mailom žalovaného žalobcovi zo dňa 18.2.2021. Zo strany žalovaného absentovalo tak tvrdenie o dátume a spôsobe oznámenia vád tovaru, ako aj predloženie dôkazu o dátume oznámenia vád tovaru žalobcovi. Bolo úlohou žalovaného v prvoinštančnom konaní tvrdiť a preukazovať, kedy vady protistrane oznámil, avšak žalovaný žiadny časový údaj o oznámení vád v prvoinštančnom konaní neuviedol a ani nepreukazoval. Preto na jeho tvrdenie o dátume skoršieho oznámenia vád odvolací súd už nemohol prihliadnuť.
50. Pokiaľ žalovaný namietal aj chybu v hodnotení dôkazu, keď nebolo zobraté do úvahy, že sa v predmetnom e-maili zo dňa 18. 2.2021 uvádza, že išlo o opakované oznámenie, je potrebné uviesť, že súd podľa § 191 CSP hodnotí dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, a to podľa svojej úvahy, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Prvoinštančný súd preto správne zobral do úvahy skutočnosť, že žalovaný neuviedol žiadnu skutočnosť, žiadne tvrdenie o tom, kedy oznámil žalobcovi vady tovaru a ani dátum oznámenia vád tovaru ničím nepreukazoval. Zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobca tvrdil, že žalovaný oznámil žalobcovi vady tovaru až potom, ako bol vyzvaný na úhradu faktúry, pričom takéto skutkové tvrdenie nebolo zo strany žalovaného v prvoinštančnom konaní účinne popreté. Nemožno preto vytknúť okresnému súdu chybu v hodnotení dôkazu. To, že sa v predmetnom oznámení uvádza, že išlo o opakované oznámenie nič nemení na tom, že súdu bol v konaní predložený
len tento e-mail, z ktorého jednoznačne vyplýva skutkové zistenie, že vady boli v tento deň 18.2.2021 žalovaným žalobcovi oznámené. Samotná skutočnosť, že sa v e-maili z 18.2.2021 uvádza, že ide o opakované oznámenie, nie je dôkazom o tom, že žalovaný oznámil povahu vád dodaného tovaru v primeranom čase potom, čo ich zistil alebo ich mal zistiť. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca vo vyjadrení z 19.10.2021 pripojil e-mailovú komunikáciu (doručené žalovanému 28.10.2021), pričom v e-mailovej správe žalobcu žalovanému z 19.2.2021 žalobca uvádza, že ho veľmi zaráža, že žalovaný písal opakovane a že žiadnu správu od neho nedostal, pričom to nechal skontrolovať aj od svojho prevádzkovateľa emailov, ktorý to potvrdil. Tiež že žalovaný nebral pred Vianocami telefóny, ktorými sa žalobca chcel uistiť o doručení tovaru a späť sa žalobcovi neozval.
51. Treba zdôrazniť, že vzájomnému návrhu žalovaného nebolo vyhovené z dôvodu, že žalovaný v konaní nepreukázal naplnenie rozhodných skutočností, ktorými by boli kumulatívne naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú z dôvodu porušenia zmluvných povinností dodať tovar včas a dodať tovar bez vád.
52. Žalovaný namietal, že vznik škody bol predvídateľný. Podľa žalovaného, na základe výstupnej kontroly z výroby, mohol žalobca pri postupe s odbornou starostlivosťou, ktorý by predstavoval vyžiadanie dokumentov o výstupnej kontrole tovaru od výrobcu, vznik škody predvídať. Aj v prípade nedodržania termínu dodávky najmä pred vianočnými sviatkami mohol predpokladať vznik väčšej škody. K takto formulovaným námietkam je potrebné uviesť, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neargumentoval tým, že vznik škody v predmetnej veci nebol predvídateľný. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 47 uviedol: „Naviac žalobca v danom prípade ani nemohol predvídať vznik škody v sume 3752,- Eur, (čl. 74 Dohovoru), keď zo žiadnych okolností nie je možné usudzovať, že by bolo možné na strane žalobcu predpokladať, že žalovaný vynaloží náklady na úpravu koncového zariadenia, ktoré výrazne prevyšujú cenu dodaného tovaru. Škoda v sume 3752,- Eur v danom prípade nemohla byť zo strany žalobcu predvídaná (čl. 74 Dohovoru).“ Z uvedeného odôvodnenia je zrejmé, že odvolacie námietky sa míňajú s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Okresný súd neuzavrel, že vznik škody pri dodávke vadného tovaru a pri oneskorenej dodávke nie je možné predvídať. Okresný súd ďalej svoju argumentáciu doplnil v bode 48 napadnutého rozsudku, kde úvahu o tom, že chýbajú okolnosti, na základe ktorých by žalobca mohol predvídať, že žalovaný vynaloží na úpravu koncových zariadení náklady, ktoré výrazne prevyšujú cenu dodaného tovaru, rozvinul poukazom na e-mailovú komunikáciu strán, keď žalovaný na žiadosť žalobcu mailom z 24.2.2021 prisľúbil vrátenie vadného tovaru, čo ale v skutočnosti neurobil. V prvoinštančnom konaní nepreukázal ani svoje tvrdenie, že požiadal žalobcu, aby z dôvodov časovej tiesne prišiel posúdiť existenciu vád tovaru u žalovaného. Súd zistil, že žalovaný znemožnil, aby žalobca mohol vady tovaru preskúmať a aby mohol žalovanému poskytnúť plnenia z titulu vád tovaru v prípade, že by ich uznal za existujúce. Práve postup žalovaného, ktorý sa rozhodol napriek tomu že tvrdil, že tovar má vady, tento použiť bez toho, aby o tom informoval žalobcu a napriek prísľubu vrátenia tovaru žalobcovi, ktorý urobil vo februári 2021, pričom podľa vlastných tvrdení už v decembri 2020 začal s úpravou koncových zariadení (faktúra č. 28/20), prvoinštančný súd vyhodnotil správne ako konanie v rozpore so všeobecnými obchodnými zvyklosťami, podľa ktorých kupujúci je povinný umožniť predávajúcemu preskúmať existenciu vád tovaru ako podmienku uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady tovaru. Možno súhlasiť aj s tým, že takýto postup žalovaného nemožno pričítať na ťarchu žalobcovi.
53. Žalovaný v odvolaní namietol, že súd sa nezaoberal dostatočne predloženou fotodokumentáciou ako dôkazom o vadách tovaru, pretože na žalobcom predloženej fotodokumentácii nebol vždy len 1 magnet, ale minimálne 7 magnetov, keď súčasťou spisu je aj fotografia, na ktorej sú 4 rôzne magnety. Odvolací súd k takýmto námietkam uvádza, že z obsahu súdneho spisu, konkrétne žalobcom v konaní predložených listín s fotografiami magnetov zistil, že námietka nemá oporu v obsahu súdneho spisu. Žalovaný ako prílohu odporu proti platobnému rozkazu pripojil súbor označený ako Dôkaz 3 - Fotodokumentácia vád tovaru, ktorý obsahuje 5 fotografií magnetov. Na každej z piatich priložených fotografií je vždy odfotený len 1 magnet, pričom na fotografiách majú výrobné číslo len 2 magnety, pričom fotografia magnetu s výrobným č. 2780837 bola priložená 2x. Podstatné ale je, že súd pri hodnotení týchto dôkazov uviedol, že z predmetných fotografií súd nedokázal posúdiť rozdiel v tom, čo malo byť podľa zmluvy žalovanému dodané a čo mu v skutočnosti dodané bolo, resp. či dodaný tovar mal alebo nemal vlastnosti, ktoré vyžadujú pre tento typ tovaru a či sa hodí alebo nehodí na účely, na ktoré sa používa spravidla od toho istého vyhotovenia (čl. 35 ods. 2 Dohovoru). Zo strany súdu nebolo možné posúdiť ani technický charakter dodaných výrobkov, teda či vôbec vytýkané vady (vyosenie, zaliatie
skrutiek) mali za následok nefunkčnosť dodaného tovaru. Sudca nedisponuje odbornou spôsobilosťou, aby na základe takýchto fotografií vedel posúdiť, či išlo alebo nešlo o vadné výrobky. K takým záverom by mohol súd dospieť len na základe poznatkov odborne spôsobilej osoby, ktorý dôkaz ale ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nemal. Žalovaný tieto úvahy súdu nenamietal. Namietal len to, že sa dôsledne nezaoberal fotografiami keď uviedol, že na fotografii je uvedený vždy len 1 magnet. Podstatné ale bolo to, že súd z predmetných fotografií bez posúdenia odborne spôsobilej osoby nemohol sám posúdiť, či ide o vadu tovaru alebo nie a preto takýto dôkaz fotografiami nepostačoval na preukázanie, že žalobca dodal žalovanému vadné výrobky.
54. Žalovaný v odvolaní ďalej všeobecne namietal, že žalovaný uviedol všetky dôkazy potrebné na preukázanie kauzálneho nexusu a ak súd napriek tomu uviedol, že neboli žalovaným predložené dôkazy spôsobilé na preukázanie príčinnej súvislosti, tak je predpoklad poškodenia žalovaného zo strany súdu. Žalobca nekonkretizoval, ktoré konkrétne dôkazy predložené žalobcom boli súdom nesprávne vyhodnotené a z ktorých preukázaných skutočností mala byť preukázaná príčinná súvislosť medzi preukázaným porušením zmluvnej povinnosti a preukázanou škodou. Takto formulovaná námietka je len vyjadrením nesúhlasu žalovaného s napadnutým rozhodnutím, čo ale nestačí na to, aby na základe takejto námietky mohol odvolací súd skúmať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a dospieť k záveru o jeho vecnej nesprávnosti. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi tak, ako boli v odvolaní formulované. Nemá žiadne oprávnenie všeobecne uplatnené dôvody podľa obsahu súdneho spisu na daný prípad konkretizovať a tak ich za odvolateľa dopĺňať. Bez toho, aby odvolateľ konkrétne uviedol, v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nie je možné odvolaniu vyhovieť.
55. Odvolacie námietky týkajúce sa vedomosti žalovaného o sudcovskej koncentrácii konania, nakoľko bol zastúpený advokátom, ale až od novembra 2022, pričom pojednávanie bolo nariadené v ten istý mesiac a odmietnutia dôkazu, ktorým by bolo preukázané dodanie v rozpore so zákonom, teda s výrobnými vadami, tak isto nemajú dostatočnú konkretizáciu vo vzťahu k výroku a dôvodom napadnutého rozhodnutia. Nie je zrejmé, čo konkrétne žalovaný vyčíta okresnému súdu. Okresný súd uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania podrobne odôvodnil v bode 58 rozsudku. Žalovaný v odvolaní netvrdil, že neboli splnené podmienky na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania. Tvrdil len to, že odvolateľ bol zastúpený advokátom až od 10.11.2022. Sudcovská koncentrácia konania je upravená v § 153 ods. 1 CSP, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
56. Z uvedeného znenia zákona vyplýva, že pre uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania nie je významné, či je strana sporu v konaní zastúpená advokátom alebo nie. Žalovaný v odvolaní netvrdil, že navrhnuté dôkazy, ktoré navrhol až na pojednávaní, nemohol navrhnúť skôr. Potom jeho námietky, ktorými len poukazuje na to, že súd uplatnil sudcovskú koncentráciu konania, nemajú žiadny význam pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd z takto uplatnených námietok nemohol dospieť k záveru o nesprávnosti napadnutého rozhodnutia.
57. Okrem toho z textu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedeného v bode 58 napadnutého rozsudku nemožno dospieť k tomu, že súd uplatnil sudcovskú koncentráciu konania preto, že žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom, ale preto, že žalovaný od počiatku uplatnenia svojich nárokov vzájomnou žalobou mal a mohol vedieť, že súd nie je oprávnený posudzovať technické otázky súvisiace s vecou, avšak návrh na znalecké dokazovanie bol prednesený až na pojednávaní, a to v neprítomnosti žalobcu. Tiež tým, že vykonanie takýchto dôkazov by nebolo hospodárne, keďže všetky predpoklady vzniku a trvania nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne, pričom pokiaľ sa žalovanému nepodarilo preukázať existenciu, resp. výšku škody, relevantnú príčinnú súvislosť, ako ani včasnú notifikáciu vád žalobcovi, nebolo dôvodné predlžovať konanie za účelom preukázania porušenia povinnosti žalobcu dodať žalovanému tovar bez vád. Súd zdôraznil, že podmienky vzniku a trvania zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne. Teda vykonanie takéhoto dôkazu nemohlo zvrátiť výsledky rozhodovacej činnosti súdu v predmetnom spore. Žalovaný v odvolaní nič proti týmto dôvodom nevyhovenia návrhu na dokazovanie nenamietal a nenamietal ani správnosť ich právneho posúdenia aplikovaným § 153 ods. 2 CSP. Uvedený postup súdu je v súlade so základnými princípmi konania, ktorými sa civilné sporové konanie riadi. Okresný súd postupoval tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súlade s čl. 17 CSP uplatnením sudcovskej koncentrácie konania
v predmetnej veci z vyššie uvedených dôvodov konal hospodárne bez zbytočného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
58. Žalovaný namietal, že vznik škody, teda majetkovú ujmu možno preukazovať nielen zmenšením aktív poškodeného, ale aj zväčšením pasív. Žalovaným predložené faktúry boli uvedené v účtovníctve žalovaného za december 2020 a február 2021 a boli uhradené cez bankový prevod, o čom žalovaný predkladal v prílohe výpis z účtovného programu. Takáto odvolacia námietka opäť postráda argumenty k nesprávnosti skutkového a právneho hodnotenia, ktorým odôvodnil prvoinštančný súd napadnuté rozhodnutie. Reálny úbytok v majetkovej sfére nebol v prvoinštančnom konaní preukázaný. Žalovaný nepreukázal, že faktúry, ktoré predložil s prekrytím názvu dodávateľa mu skutočne vystavil konkrétny dodávateľ a v prvoinštančnom konaní nepredložil ani žiadny dôkaz o tom, že takéto faktúry zaplatil. Okresný súd neargumentoval tým, že reálny úbytok v majetkovej sfére poškodeného nemožno preukázať preukázaním vzniku nákladov a teda zvýšením pasív žalovaného, ale tým, že žalobca predloženými dokladmi nepreukázal, že mu takéto náklady vznikli. Pokiaľ žalovaný chcel preukazovať zaplatenie faktúr v odvolacom konaní, odvolací súd poukazuje na § 366 CSP a keďže žalovaný netvrdil, že bol naplnený niektorý z tam uvedených dôvodov, odvolací súd na predkladané dôkazy už nemohol prihliadnuť.
59. Odvolacia námietka, že súd mal vzájomný návrh vylúčiť na samostatné konanie, keď uvažoval o hodnotení dôkazov, nemá oporu v Civilnom sporovom poriadku. Podľa § 147 ods. 4 CSP vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie len vtedy, ak nie sú splnené podmienky na spojenie veci. Žalovaný v odvolaní netvrdil, že neboli naplnené predpoklady na spojenie vecí podľa § 166 CSP. Naopak, v preskúmanej veci tieto podmienky splnené boli, pretože išlo o veci týkajúce sa tých istých strán a skutkovo spolu súvisia, keďže išlo o spory z toho istého obchodu.
60. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd odvolacie námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie veľmi podrobným a logickým spôsobom opísal, ako dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a naopak nárok žalovaného nebol dôvodný, pričom so závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.
61. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
62. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP.
63. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).