Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-19-2023.pdf
PDF · 75.84 KB
Case nature
Subarea
7CoE/19/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Y., M. XXXX/XX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1202,95 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/719/2008-12 zo dňa 12.02.2010, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odložil výkon exekúcie do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 56 ods. 2, § 57 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ako aj ustanoveniami § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na to, že preskúmaním rozhodcovského rozsudku Stáleho Rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 07850/08 zo dňa 11.08.2008 dospel k záveru, že odklad výkonu exekúcie je dôvodný. Odklad exekúcie môže byť okrem iného spojený aj s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom ustanovených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Vo všeobecnosti možno mať za to, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia zákona by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie, ktorým následkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Takouto skutočnosťou v danej veci môže byť na základe exekučného titulu plnenie zákonom nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi a môže byť nevykonateľné. V predmetnom konaní sa právnou ochranou rozumie preskúmavanie rozhodcovského rozsudku a príslušnej zmluvy o úvere, ktorá je právnym základom exekučného titulu, aby bolo možné náležite rozhodnúť o zastavení exekúcie. Len z exekučného titulu nebolo možné s určitosťou zistiť, z akých položiek pozostáva vymáhaná istina. V rozpore s dobrými mravmi sa javí aj dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (t. j. 91,25 % ročne). Len na základe rozhodcovského rozsudku súd nemohol jednoznačne vec vyhodnotiť a preto bolo potrebné získať podklady pre vydanie exekučného titulu. Z tohto dôvodu predložil oprávnený na výzvu súdu príslušnú zmluvu o úvere č. 2370295 zo dňa 14.01.2008. Až po preskúmaní predmetnej zmluvy o úvere môže súd náležite zistiť právny stav veci.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Súdu prvej inštancie vytýkal predčasnosť rozhodnutia v otázke aplikácie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal, že z napadnutého uznesenia nevyplýva jediný právne relevantný dôvod, z ktorého by bola zrejmá opodstatnenosť povolenia odkladu exekúcie. Konajúci súd buď nebol právnym predpisom splnomocnený na rozhodnutie o odklade exekúcie ex offo alebo má vedomosť o skutočnostiach, na základe ktorých dôjde k zastaveniu exekúcie. V takom prípade mal súd exekúciu
bezodkladne zastaviť. Zároveň namietal aj odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré je nedostatočné a neodôvodňuje zákonným spôsobom rozhodnutie súdu uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie možno považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Záverom tiež poukázal na aplikáciu smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Zmluve o úvere.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísanom u súdneho exekútora domáhal od povinného zaplatenia pohľadávky v sume 36 240 Sk s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, pričom ako exekučný titul bol označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., pod sp. zn. SR 07850/08 zo dňa 11.08.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.2008 a vykonateľnosť dňa 05.09.2008. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 17.12.2008 a následne rozhodol napadnutým uznesením.
6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
12. Odklad exekúcie predstavuje procesný úkon exekučného súdu, ktorým sa zabraňuje bezprostrednému vykonaniu exekúcie. Ide o prejav zásady ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie. Odklad exekúcie povoľuje exekučný súd, a to zo štyroch dôvodov. Tieto štyri dôvody sú diferencované jednak podľa aktívnej procesnej legitimácie toho, kto ho môže navrhnúť, a jednak podľa účinkov, ktoré vyvoláva povolenie odkladu exekúcie z toho ktorého dôvodu. Jediným prípadom, keď súd môže povoliť odklad exekúcie aj bez návrhu, je ustanovenie odseku 2, teda ak možno dôvodne predpokladať, že exekúcia bude zastavená. Táto ochrana je buď dočasná, alebo smeruje k takej úprave pomerov oprávneného a povinného pred definitívnym zastavením exekúcie, ktorá
zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného alebo nárokov na náhradu škody. Účel odkladu vyžaduje, aby mohlo byť odložené uskutočnenie nariadeného výkonu rozhodnutia už v čase, keď následky nariadenia výkonu bezprostredne hrozia. Odklad exekúcie môže byť spojený s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom stanovených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku tak odkazuje na ustanovenie § 57 Exekučného poriadku. Povolenie odkladu podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie takých okolností, že možno dôvodne očakávať, že dôjde k zastaveniu exekúcie za podmienok podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie.
13. K námietkam oprávneného uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že účelom postupu súdu prvej inštancie je zamedziť neoprávnenej exekúcii, ak by sa bližším preskúmaním predložených podkladov preukázala existencia zákonného dôvodu pre zastavenie exekúcie, nakoľko sa mu plnenie priznané exekučným titulom javilo ako priznané v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd tiež nepovažuje za dôvodnú námietku oprávneného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené, pretože súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré osvedčujú existenciu takých skutočností, ktoré môžu viesť k zastaveniu exekúciu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval námietky oprávneného spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia.
14. Záverom dáva odvolací súd do pozornosti skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere č. 2370295 a ktorej platnosť je potrebné podrobiť prieskumu súdom. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy/doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky).
15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).