Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_30P-296-2012.pdf
PDF · 80.62 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/296/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľa: G. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. U. G., toho času na neznámom mieste, proti odporkyni: G. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. U. G., G. XXX/X, o určenie príspevku na výživu manžela, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 13.7.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu prispievať mu na výživu titulom manželského výživného vo výške 5 EUR mesačne od 1.8.2012, vzhľadom k tomu, že je nezamestnaný, nemá žiaden príjem a nie je schopný zabezpečiť si prostriedky na svoju výživu.
V priebehu konania súd zistil, že navrhovateľ sa nachádza na neznámom mieste. Keďže ani po rozsiahlom vykonanom šetrení sa nepodarilo súdu zistiť pobyt navrhovateľa, súd uznesením č. k. 30P/296/2012-36 zo dňa 23.5.2013 rozhodol, že písomnosti určené navrhovateľovi sa budú v tomto konaní doručovať uložením v súdnom spise.
Súd nariadil vo veci pojednávanie. Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil. Doručenie mal vykázané uložením v súdnom spise. Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľa.
Z výsluchu odporkyne na pojednávaní súd zistil, že v čase keď bol podávaný návrh na určenie manželské výživného už s navrhovateľom nežili v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ bol alkoholik, fyzicky ju napádal. Z toho dôvodu podávala návrh na zákaz vstupu navrhovateľa do bytu a súd jej návrhu vyhovel. Ich manželstvo bolo rozvedené a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.12.2012. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti G. a U., ktoré boli na čas po rozvode manželstva zverené do jej starostlivosti a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu detí výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na obidve deti. Otec neprispieva na výživu maloletých detí ani určeným minimálnym výživným. Uviedla, že nevie kde sa v súčasnej dobe navrhovateľ nachádza. Do júla 2012 poberala rodičovský príspevok. V auguste 2012 sa zaevidovala ako uchádzačka o zamestnanie a od októbra 2012 jej boli priznané dávky v hmotnej núdzi. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi N., ktorý má X rokov. Navrhovateľ neprispieval na bývanie, do domácnosti. Dlh na byte predstavoval 700 EUR, ktorý vyplatila. Za bývanie platí okolo 170 EUR. Má bežné výdavky, stravu, ošatenie. Keďže navrhovateľ neprispieval
do domácnosti, ani na výživu detí, manželstvo účastníkov bolo rozvedené, jeho návrh je neopodstatnený a navrhla, aby súd jeho návrh zamietol.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 5.11.2012 súd zistil, že odporkyňa je občanom v hmotnej núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a priznáva sa jej preddavkovo dávka a príspevky v sume 76,20 EUR mesačne od 1.10.2012.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 3.8.2012 súd zistil, že odporkyňa bola od 1.8.2012 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 14.5.2013 súd zistil, že dávka v hmotnej núdzi bola navrhovateľovi priznaná od 1.8.2012 v sume 62,50 EUR mesačne. Dňa 19.3.2013 sa zamestnal v W. republike, preto mu bola dávka a príspevky v hmotnej núdzi odňaté od 1.3.2013.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom odporkyne, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na určenie výživného na manžela nie je dôvodný. Súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/276/2012-107 zo dňa 19.11.2012 rozvedené a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.12.2012. Maloleté deti G. a U., ktoré pochádzajú z manželstva účastníkov, boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na výživu detí 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ ju fyzicky týral, požíval alkoholické nápoje, súdom bolo rozhodnuté o zákaze vstupu navrhovateľa do spoločného bytu kde bývali. Ako uviedla odporkyňa, navrhovateľ si neplní ani vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktoré jej boli zverené po rozvode do starostlivosti.
Súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva. Je viazaná na právnu existenciu manželstva. Z ustanovenia § 18 Zákona o rodine vyplýva, že manželia sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Súd mal preukázané, že v čase podania návrhu nežili účastníci v spoločnej domácnosti. Ako uviedla odporkyňa, navrhovateľ mal zakázaný vstup do bytu. V rozhodnom období bola odporkyňa nezamestnaná, poberala dávku v hmotnej núdzi. Zabezpečovala starostlivosť o dve maloleté deti. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal majetkové, zárobkové pomery, nepreukázal, že nebol schopný samostatne sa živiť. Vzhľadom na správanie odporcu, ako uvádzala odporkyňa, by bolo v rozpore s dobrými mravmi, zaviazať odporkyňu prispievať na výživu navrhovateľa. Za takejto dôkaznej situácie a vzhľadom k tomu, že v decembri 2012 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebný na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa ako úspešný účastník konania má právo na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že si náhradu trov konania neuplatnila a navyše jej ani žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku, sa odporkyňa vzdala práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.