Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/142/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľa: X. Z., narodený X.X.XXXX, J. XXX, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Michalička, advokát, Vajslova 2452/11, Trnava, proti odporcom: 1. H. Z., narodený XX.XX.XXXX, J. XXX, 2. V. Z., narodená X.X.XXXX, J. XXX, obaja právne zastúpení: Mgr. Milan Petráš, advokát, Einsteinova 25, Bratislava, o odstránenie neoprávnenej stavby, takto

rozhodol:

I. Návrh sa zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom 1., 2. náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.192,38 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám ich právneho zástupcu.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 341,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku Okresnému súdu Trnava.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 30.3.2009 doručeným súdu dňa 31.3.2009 v spojení s doplnením návrhu zo dňa 4.6.2009 doručeným súdu 8.6.2009 a v spojení s doplnením návrhu zo dňa 15.6.2009 doručeným súdu dňa 17.6.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom 1., 2. povinnosť spoločne a nerozdielne na vlastné náklady odstrániť

- rozostavanú stavbu rodinného domu z pozemku parc. č. XXX/X. nachádzajúcu sa na hranici pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X v presahu začínajúcom vo vzdialenosti 10,54 m od hraničného bodu pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X/ a XXX/X v dĺžke 6,7 m v smere od hraničného bodu a v šírke od nula do sedem cm,

- rozostavanú stavbu rodinného domu z pozemku parc. č. XXX/X nachádzajúcu sa na hranici pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X v presahu začínajúcom vo vzdialenosti 10,54 m od hraničného bodu pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v dĺžke 9,55 m v smere od hraničného bodu a v šírke od nula do dvadsaťpäť cm,

- plot na pozemku parc. č. XXX/X nachádzajúci sa pri hranici pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X v presahu začínajúcom vo vzdialenosti 4,64 m od hraničného bodu pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v dĺžke 12,18 m v smere od hraničného bodu a v šírke od dvadsaťpäť cm do dvadsať cm,

- plot na pozemku parc. č. XXX/X nachádzajúci sa pri hranici pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X v presahu začínajúcom vo vzdialenosti 28,59 m od hraničného bodu pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v dĺžke 31,88 m v smere od hraničného bodu a v šírke do osemdesiatšesť cm, v katastrálnom území J., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XX a LV č. XXX Správou katastra I., Katastrálny úrad I. v súlade s vytyčovacím nákresom č. 150/2008 autorizovaného geodeta a kartografa H.. V. O., všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podaním zo dňa 10.12.2010 doručeným súdu dňa 10.12.2010 navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcom 1., 2. povinnosť spoločne a nerozdielne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady odstrániť

- stavbu z pozemku parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z odboru geodézie a kartografie v bode B tak, aby stavba nepresahovala bod B“, v bode C tak, aby stavba nepresahovala bod C“, v bode D tak, aby stavba nepresahovala bod D“ a zároveň stavbu z pozemku parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z odboru geodézie a kartografie v spojnici od bodu B cez bod C do bodu D tak, aby stavba nepresahovala spojnicu bodov B“ cez bod C“ do bodu D“ a

- kamenný múr z pozemku parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z odboru geodézie a kartografie v bode E tak, aby kamenný múr nepresahoval bod E“, v bode F tak, aby kamenný múr nepresahoval bod F“, v bode G tak, aby kamenný múr nepresahoval bod G“, v bode H tak, aby kamenný múr nepresahoval bod H“ a zároveň kamenný múr z pozemku parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX H.. B. B., znalca z odboru geodézie a kartografie v spojnici od bodu D cez bod E, F, G do bodu H tak, aby kamenný múr nepresahoval spojnicu bodov D“ cez bod E“, F“, G“ do bodu H“, ktorý pozemok je zapísaný Správou katastra I., Katastrálnym úradom I. v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie J. v LV č. XX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 541 m2.

Uznesením číslo konania -210 zo dňa 16. júla 2012 súd konanie v časti o uloženie povinnosti odporcom 1., 2. spoločne a nerozdielne odstrániť na vlastné náklady plot na pozemku parc. č. XXX/X nachádzajúci sa pri hranici pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X v presahu začínajúcom vo vzdialenosti 28,59 m od hraničného bodu pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v dĺžke 31,88 m v smere od hraničného bodu a v šírke do osemdesiatšesť cm, v katastrálnom území J., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XX a LV č. XXX Správou katastra I., Katastrálny úrad I. v súlade s vytyčovacím nákresom č. 150/2008 autorizovaného geodeta a kartografa H.. V. O., zastavil a pripustil zmenu návrhu tak, že odporcovia 1., 2. sú povinní povinnosť spoločne a nerozdielne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady odstrániť

- stavbu z pozemku parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z odboru geodézie a kartografie v bode B tak, aby stavba nepresahovala bod B“, v bode C tak, aby stavba nepresahovala bod C“, v bode D tak, aby stavba nepresahovala bod D“ a zároveň stavbu z pozemku parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z odboru geodézie a kartografie v spojnici od bodu B cez bod C do bodu D tak, aby stavba nepresahovala spojnicu bodov B“ cez bod C“ do bodu D“ a

- kamenný múr z pozemku parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z odboru geodézie a kartografie v bode E tak, aby kamenný múr nepresahoval bod E“, v bode F tak, aby kamenný múr nepresahoval bod F“, v bode G tak, aby kamenný múr nepresahoval bod G“, v bode H tak, aby kamenný múr nepresahoval bod H“ a zároveň kamenný múr z pozemku parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX Ing. B. B., znalca z odboru geodézie a kartografie v spojnici od bodu D cez bod E, F, G do bodu H tak, aby kamenný múr nepresahoval spojnicu bodov D“ cez bod E“, F“, G“ do bodu H“, ktorý pozemok je zapísaný Správou katastra I., Katastrálnym úradom I. v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie J. v LV č. XX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 541 m2.

Podaním urobeným ústne do Zápisnice o pojednávaní dňa 20.9.2012 osobne prítomný právny zástupca navrhovateľa požiadal o pripustenie zmeny návrhu tak, aby súd uložil odporcom 1., 2. povinnosť na vlastné náklady odstrániť stavbu z parcely číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 20 m2, ktorá bola vytvorená Geometrickým plánom na úpravu hranice medzi pozemkami p. č. XXX/X a XXX/ X číslo 10C142-3/2012 zo dňa 18.7.2012 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú zmenu návrhu pripustil súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 20.9.2012 prítomným účastníkom konania a ich právnym zástupcom.

Podaním urobeným ústne do Zápisnice o pojednávaní dňa 28.5.2013 osobne prítomný právny zástupca navrhovateľa požiadal o pripustenie zmeny návrhu tak, aby súd uložil odporcom 1., 2. povinnosť na vlastné náklady odstrániť podpivničenú stredovú prístavbu, rozostavanú nepodpivničenú prístavbu, murovaný plot z lomového kameňa, plot na betónových základoch s pletivom z parcely číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 20 m2, ktorá bola vytvorená Geometrickým plánom na úpravu hranice medzi pozemkami p. č. XXX/X a XXX/X číslo 10C142-3/2012 zo dňa 18.7.2012 do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku, ktorú zmenu návrhu pripustil súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.5.2013 prítomným účastníkom konania a ich právnym zástupcom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 30.3.2009, s Doplnením návrhu zo dňa 4.6.2009, s Doplnením návrhu zo dňa 15.6.2009, s Vyjadrením odporcov zo dňa 26.10.2009, s Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 10.12.2010, s Vyjadrením odporcu 1. zo dňa 23.5.2013, výsluchom navrhovateľa a odporcov 1., 2., svedkyne Q. Q., svedka V. K., znalca H.. B. B., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s Vytyčovacím náčrtom číslo 150/2008 zo dňa 9.3.2009, s Výpisom z Listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie J. zo dňa 4.6.2009, s Výpisom z Listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. zo dňa 3.6.2009, s Kópiou z katastrálnej mapy zo dňa 4.6.2009, s Vytyčovacím náčrtom číslo 224/2000 zo dňa 8.2.2001, s Listom vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. zo dňa 1.4.1999, s Geometrickým plánom číslo 117/2008 zo dňa 3.11.2008, s Výpisom z Listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie J. zo dňa 11.5.2012, s Výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. zo dňa 11.5.2012, s Geometrickým plánom číslo 10C142-3/2012 zo dňa 18.7.2012, s Listom vlastníctva č. XX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012, s Listom vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012, s Pozemnoknižnou vložkou č. XXX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012, s Pozemnoknižnou vložkou č. XXX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012, s Notárskou zápisnicou NZ 847/68, N 794/68 zo dňa 26.9.1968, s Pozemnoknižnou vložkou č. XXX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012, s Oznámením Obce J. zo dňa 17.4.2013, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s obsahom spisu Obce J. č. Výst. XX/XXXX, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že je vlastníkom parciel č. XXX/X, XXX/X a XXX/X zapísaných na Liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie J., keď tieto pozemky kúpil pred 41 rokmi ešte ako slobodný, vlastní ich vo výlučnom vlastníctve a spolu s manželkou A. Z. postavili na nich rodinný dom a hospodársku budovu. Navrhovateľ žiada o odstránenie prístavby, plotu, ktoré zasahujú na jeho pozemok. Prístavbu k rodinného domu odporcov 1., 2. začali odporcovia 1., 2. stavať na jar 2008, plot na parcele č. XXX/X postavili odporcovia 1., 2. asi v roku 1969, plot na parcele č. XXX/X postavili odporcovia 1., 2. asi v roku 1969. V čase, keď začali odporcovia 1., 2. stavať prístavbu k rodinnému domu, navrhovateľ upozorňoval odporcu 1., že stavia na jeho pozemku, že stavia bez stavebného povolenia. a potom podal sťažnosť na stavebný úrad. Pôvodná stavba na pozemku odporcov 1., 2. bola hospodárska budova

- dreváreň a prístavba k rodinnému domu odporcov 1., 2. nie je vybudovaná na hraniciach pôvodnej hospodárskej budovy. Navrhovateľ zistil asi v roku 1980, že plot, ktorý žiada odstrániť, stojí na jeho pozemku.

Odporca 1. v konaní uviedol, že parcelu č. XXX/X a č. XXX/X vlastní on v podiele 1677/4320 a odporkyňa 2. v podiele 2643/4320 a sú zapísané na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J.. Na parcele č. XXX/X stojí rodinný dom súpisné číslo XXX, ktorý rodinný dom vlastnia odporcovia 1., 2. v polovici a bol postavený v roku 1958. Prístavbu k rodinnému domu začali odporcovia 1., 2. stavať na jar 2008 presne na hraniciach pôvodnej hospodárskej budovy, ktorá tam stála ešte v čase ešte, keď bol odporca 1. dieťa. Za prístavbou sa nachádza kamenný múrik, ktorý bol postavený asi v roku 1998 na základoch pôvodného plota. Tiež sa tam nachádza aj plot z pletiva na betónových základoch. Pôvodný plot bol postavený spolu so starým domom. Navrhovateľ nikdy neupozornil odporcu 1., že stavia na jeho pozemku.

Odporkyňa 2. v konaní uviedla, že parcelu č. XXX/X a parcelu č. XXX/X kúpili s manželom po sobáši niekedy po roku 1955, rodinný dom spolu s hospodárskou budovou začali s manželom stavať po sobáši. Plot na hranici pozemkov s navrhovateľom postavili odporkyňa 2. s manželom asi pred 40 rokmi, tvorí ho betónový základ a pletivo. Hospodársku budovu, na mieste ktorej stojí dnes prístavba, začali s odporcom 1. búrať asi pred dvomi rokmi a na jar v roku 2008 začali s výstavbou prístavby. Navrhovateľ nikdy nevyzýval odporcov 1., 2., aby odstránili prístavbu a plot.

Znalec H.. B. B. v konaní uviedol, že podľa Znaleckého posudku č. 18/2010 zistil, že dom odporcov 1., 2. zasahuje do pozemkov navrhovateľa, jedná sa o plochu označenú modrou farbou. Zelenou farbou sú vyznačené plochy, ktoré užíva navrhovateľ na úkor odporcov 1., 2.. Znalec ďalej uviedol, že spoľahlivosť presnosti merania je daná mapovým podkladom, z ktorého znalec vychádzal, keď meranie vykonával polárne elektronickým pásom a GPS. V katastrálnom území J. v súčasnosti prebieha register obnovenej evidencie pozemkov a prebieha v súčasnosti presné meranie. Pri porovnaní údajov z mapy a dvoch meraní v teréne znalec došiel k záveru, že posun v teréne je tak, ako to zakreslil znaleckom posudku.

Pri meraní znalec postupoval tak, že si zobral originál katastrálnu mapu z archívu, ktorá nie je používaná a bola meraná stolovou metódou, tzv. priesečníkom. Túto mapu znalec natransformoval a oskenoval, potom určil hranice pozemkov v počítači a kontroloval plochy uvedené v pozemkovej knihe. Tieto údaje znalec potom vložil do zariadenia GPS, ktorý obsahuje poľný počítač a priamo v teréne porovnával a zisťoval, či tam je posun, alebo nie je posun, nakoľko mal presné podklady z mapy a z družíc.

Svedkyňa Q. Q. v konaní uviedla, že odporca 1. je jej bratom a navrhovateľ je sused odporcu 1.. Pôvodný rodičovský dom bol postavený v rokoch 1958 až 1960. Následne bola pristavená k rodičovskému domu jedna izba v rokoch 1987 - 1988. Asi pred 5 rokmi odporca 1. zbúral šopu, chlievy a poľnú latrínu a uskutočnil na tom istom mieste ďalšiu prístavbu. Šopa a chlievy boli postavené odvtedy, ako bol postavený pôvodný rodičovský dom. Pozemok odporcov 1., 2. bol oplotený, bol tam múrik a pletivo, pravdepodobne tento plot staval otec.

Svedok V. K. v konaní uviedol, že odporca 1. je jeho druhý sused a navrhovateľ je jeho tretí sused. Za svedkom bol odporca 1., aby sa išiel pozrieť na hospodársku budovu, či sa dá opraviť, jednalo sa o hospodársku budovu, ktorá bola stará 50 rokov a bola postavená zo zbytkov tehál a kameňa. Svedok hospodársku budovu nebúral, staval len nové múry. Nové múry sa stavali na základoch pôvodnej hospodárskej budovy v roku 2008. Prístavbu postavili asi za jeden rok. Základ hospodárskej budovy bol z kameňa a betónu. Zo strany navrhovateľa nebol múr posunutý ani o milimeter k nemu, stavalo sa na pôvodných základoch. Pri stavaní múru ešte uskočili smerom 5 cm k odporcom 1., 2..

Z Výpisu Listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012 vyplýva, že parcelu č. 176/1-záhrady, vo výmere 1210 m2, parcelu č. 176/2-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 541 m2, parcelu č. plochy a nádvoria, vo výmere 167 m2, parcelu č. plochy a nádvoria, vo výmere 71 m2, vlastní navrhovateľ v celosti.

Z Výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012 vyplýva, že rodinný dom súpisné číslo na parcele č. XXX/X a hospodársku budovu na parcele č. XXX/X vlastní navrhovateľ a A. Z., rodná B., narodená X.X.XXXX, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v celosti.

Z Výpisu Listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012 vyplýva, že parcelu č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 234 m2, parcelu č. XXX/X-záhrady, vo výmere 1489 m2, vlastní odporca 1. v spoluvlastníckom podiele 1677/4320-in vzhľadom k celku a odporkyňa 2. v spoluvlastníckom podiele 2643/4320-in vzhľadom k celku.

Z vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012 vyplýva, že rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X, vlastní odporca 1. v spoluvlastníckom podiele 1/2-ica vzhľadom k celku a odporkyňa 2. v spoluvlastníckom podiele 1/2-ica vzhľadom k celku.

Zo Znaleckého posudku č. 18/2010 zo dňa 11.11.2010 vyhotoveného H.. B. B., znalcom pre odbor geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, vyplýva, že hranica skutočnej držby susedných pozemkov parcela č. XXX/X, č. XXX/X a parcela č. XXX/X, č. XXX/X, katastrálne územie J., je oproti právnemu stavu zobrazená v katastrálnej mape zmenená. Rozostavaná stavba rodinného domu a plotu vo vlastníctve odporcov 1., 2. zasahuje na pozemok vo vlastníctve navrhovateľa (v prílohe znaleckého posudku sú zobrazené plochy vyznačené modrou farbou), resp. v zadnej časti záhrady odporcovia 1., 2. postavili plot na nesprávnom mieste, čím zasahujú do svojho vlastníctva (v prílohe znaleckého posudku sú zobrazené plochy vyznačené zelenou farbou).

Zo Znaleckého posudku č. 23/2013 zo dňa 22.2.2013 vyhotoveného H.. Y. F., znalcom pre odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, vyplýva, že vek pôvodného domu je 53 rokov, vek podpivničenej prístavby č. 1 je 26 rokov, vek rozostavanej prístavby č. 2 sú 3 roky, vek kamenného múrika je 14 rokov a vek pôvodného zadného plota je 42 rokov. Podpivničená prístavba č. 1 bola kompletne vrátane základov vybudovaná v roku 1987, nová rozostavaná prístavba č. 2 bola na ľavej strane zo strany dvora navrhovateľa založená v zemnej časti základov väčšinou na pôvodných základoch z roku 1960, zo strany odporcov na nových základoch z roku 2008. Kamenný múrik bol postavený na pôvodných základoch z roku 1971. Zo strany dvora navrhovateľa na parc. č. 176/2 bol navrhovateľom v roku 1985, t. j. pred začiatkom budovania oboch prístavieb odporov 1., 2., vybudovaný súvislý betónový obrubník, ktorý bol tesne pribetónovaný k vtedajším stavbám. Súčasné stavby taktiež

tesne nadväzujú na obrubník, ktorý existuje v pôvodnom stave dodnes, z čoho vyplýva, že pôvodné stavby pred rokom 1985 boli ľavou hranou osadené totožne s terajšími stavbami.

Z Geometrického plánu na úpravu hranice medzi pozemkami p. č. XXX/X a XXX/X číslo 10C142-3/2012 zo dňa 18.7.2012 vyhotoveného H.. B. B., znalcom pre odbor geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, vyplýva, že z parciel č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 234 m2, č. XXX/X-záhrady, vo výmere 1489 m2, boli vytvorené nové parcely č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 195 m2, č. XXX/X-záhrady, vo výmere 1337 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 166 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 20 m2, a z parciel č. XXX/X-záhrady, vo výmere 1210 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 541 m2, č. XXX/X-zatavané plochy a nádvoria, vo výmere 167 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 71 m2, boli vytvorené nové parcely č. XXX/X-záhrady, vo výmere 1212 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 556 m2, č. XXX/ X-zastavené plochy a nádvoria, vo výmere 135 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 71 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 20 m2.

Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcom 1., 2. odstrániť na vlastné náklady podpivničenú stredovú prístavbu, rozostavanú nepodpivničenú prístavbu, murovaný plot z lomového kameňa, plot na betónových základoch s pletivom z parcely číslo 176/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 20 m2, ktorá bola vytvorená Geometrickým plánom na úpravu hranice medzi pozemkami p. č. XXX/X a XXX/X číslo XXCXXX-X/XXXX zo dňa 18.7.2010 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa ustanovenia v znení platnom a účinnom do 31.12.1982, ak zriadi na pozemku stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený ho užívať na iný účel, rozhodne o vlastníctve k stavbe súd. Stavebníkovi môže však vlastníctvo k stavbe priznať, len ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd môže tiež rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na svoj náklad odstrániť.

Podľa ustanovenia v znení platnom a účinnom do 30.6.1988, ak na pozemku zriadi stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený užívať ho na iný účel, súd na návrh národného výboru alebo organizácie, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku () alebo na návrh toho, kto má k pozemku zriadené právo osobného užívania, prikáže stavbu za náhradu navrhovateľovi, iba ak by tomu bránili dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä že stavebník bol dobromyseľný, že stavbu zriaďuje oprávnene. Ak je to v záujme spoločnosti, môže súd aj po zistení stanoviska príslušného národného výboru, ktorý je stavebným úradom, rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na svoj náklad odstrániť.

Podľa ustanovenia , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "").

Podľa ustanovenia , pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa ustanovenia súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa ustanovenia v znení platnom a účinnom do 31.3.1964 vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa ustanovenia v znení platnom a účinnom do 31.3.1964 vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene () a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Podľa ustanovenia v znení platnom a účinnom do 31.3.1964, kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa ustanovenia v znení platnom a účinnom do 31.3.1964 držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ustanovenia v znení platnom a účinnom do 31.3.1964, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa ustanovenia v znení platnom a účinnom do 31.3.1964 v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ustanovenia v znení platnom a účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ().

Podľa ustanovenia v znení platnom a účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe () desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v . Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

Podľa ustanovenia v znení platnom a účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia v znení platnom a účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa ustanovenia v znení platnom a účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 do času uvedeného v ustanovení sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe () alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu () pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa ustanovenia v znení platnom a účinnom od 1.1.1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ustanovenia v znení platnom a účinnom od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ustanovenia v znení platnom a účinnom od 1.1.1992 takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ().

Podľa ustanovenia v znení platnom a účinnom od 1.1.1992 do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., zapísaných v Liste vlastníctva číslo XX ako parcela č. XXX/X-záhrady, vo výmere 1210 m2, parcela č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 541 m2, parcela č. XXX/X-zatavané plochy a nádvoria, vo výmere 167 m2, parcela č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 71 m2, ktoré pozemky pôvodne vedené v Pozemnoknižnej vložke číslo XXX pre katastrálne územie J. ako parcela č. 176 - záhrada, vo výmere 19 á, 89 m2 nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 26.9.1968. Navrhovateľ a manželka A. Z., rodená B., vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v celosti nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., zapísané v Liste vlastníctva číslo XX ako rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X a hospodárska budova na parcele č. XXX/X s tým, že rodinný dom na parcele č. XXX/X bol skolaudovaný kolaudačným rozhodnutím Okresného úradu, odboru životného prostredia, dňa 14.11.2000 pod číslom G XXXX/XXXXX/ŽP-SP/Pa a prístavba k rodinnému domu s terasou na parcele č. XXX/X a hospodárska stavba na parcele č. XXX/X boli skolaudované Rozhodnutím R. J. zo dňa 1.4.2009 Č.: Výst. X/XXXX/Zá-XX s právoplatnosťou ku dňu 22.5.2009.

Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., zapísané v Liste vlastníctva číslo XXX, ako parcela č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 234 m2, parcela č. XXX/X-záhrady, vo výmere 1489 m2, vlastní odporca 1. v spoluvlastníckom podiele 1677/4320-in vzhľadom k celku a odporkyňa 2. v spoluvlastníckom podiele 2643/4320-in vzhľadom k celku, keď odporca 1. nadobudol spoluvlastnícky podiel 1677/4320-ín vzhľadom k celku na základe Rozhodnutia o prejednaní dedičstva č. -10 zo dňa 20.5.1991 a odporkyňa 2. nadobudla spoluvlastnícky podiel 161/720-ín (966/4320-ín) vzhľadom k celku dedením dňa 22.12.1939, spoluvlastnícky podiel 182/720-ín vzhľadom k celku (1092/4320-ín) kúpnou zmluvou zo dňa 11.3.1958 a spoluvlastnícky podiel 585/4320-ín vzhľadom k celku kúpnou zmluvou zo dňa 3.6.1958. Odporca 1. a odporkyňa 2. vlastnia každý v polovici nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území J. zapísanú v Liste vlastníctva číslo XXX rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X s tým, že odporca 1. nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel na základe Rozhodnutia o prejednaní dedičstva po X. Z., zomrelom XX.X.XXXX, č. -10 zo dňa 20.5.1991 a odporkyňa 2. nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s manželom X. Z., zomrelým XX.X.XXXX, v dedičskom konaní spisová značka . Zo skutkových zistení vyplynulo, že na rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X (pôvodne vedený pod súpisným číslo XX na parcele č. XXX) bolo vydané Miestnym národným výborom v J. Rozhodnutie o povolení užívať budovu zo dňa 19.10.1960 značka: Výst. 2/1960 pre X. Z., narodeného XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, ktorý bol otcom odporcu 1. a manželom odporkyne 2.. Dňa 18.8.1980 oznámil Miestny národný výbor W. pod číslom: XXX/XXXX odporkyni 2. a jej manželovi X. Z., zomrelému XX.X.XXXX, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby - zhotovenie kúpeľne a prevedenie montáže vodovodu v rodinnom dome súpisné číslo XXX. Dňa 20.3.2008 oznámila Obec J. pod Sp. zn.: 194/2008 odporcovi 1., že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby - hospodárska budova a stavebná úprava stavby.

Prvotnú otázku, ktorú bolo potrebné vyriešiť, bolo zistenie, kedy boli postavené stavby odporcov 1., 2., ktoré žiada navrhovateľ odstrániť z jeho pozemku, keďže účastníci konania sa nezhodli na veku stavieb. Za týmto účelom nariadil súd znalecké dokazovanie, keď zo Znaleckého posudku číslo 23/2013 zo dňa 22.2.2013 vyhotoveného znalcom H.. Y. F., znalcom pre odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, vyplynulo, že podpivničená stredová prístavba bola postavená v roku 1987, nepodpivničená rozostavaná prístavba bola postavená v roku 2010, murovaný plot z lomového kameňa bol postavený v roku 1999 a pôvodný zadný plot s betónovým základom a pletivom bol postavený v roku 1971.

Za neoprávnenú stavbu podľa ustálenej judikatúry z hľadiska občianskoprávnej úpravy treba považovať takú stavbu, ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť. Pri posudzovaní otázky, či sa jedná o neoprávnenú stavbu v zmysle , je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v okamžiku vzniku stavby ako veci v právnom zmysle, avšak otázku vyporiadania medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe. Sporný pôvodný zadný plot s betónovým základom a pletivom bol postavený v roku 1971 a v dobe jeho zriadenia upravoval vyporiadanie neoprávnenej stavby v znení platnom a účinnom do 31.12.1982. Sporná podpivničená stredová prístavba bola postavená v roku 1987 a v

dobe jej zriadenia upravoval vyporiadanie neoprávnenej stavby v znení platnom a účinnom do 30.6.1988. Ustanovenie v znení platnom a účinnom do 31.12.1982 a ustanovenie v znení platnom a účinnom do 30.6.1988 neoprávnenú stavbu vymedzovalo zhodne ako stavbu, ktorú zriadil občan na pozemku, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený ho užívať na iný účel. Sporný murovaný plot z lomového kameňa bol postavený v roku 1999, sporná nepodpivničená rozostavaná prístavba bola postavená v roku 2010 a v dobe ich zriadenia upravoval vyporiadanie neoprávnenej stavby v aktuálnom znení, ktorý neoprávnenú stavbu vymedzoval ako stavbu zriadenú niekým na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo. Súd pri rozhodovaní o oprávnenosti uvedených stavieb vychádzal zo zistenia, že stavby stoja na novovytvorenej parcele č. XXX/X, ku ktorej je vlastníctvo v katastri nehnuteľností vedené v prospech navrhovateľa.

Odporcovia 1., 2. v konaní uvádzali, že sporné stavby, ktoré žiada navrhovateľ odstrániť, stoja na novovytvorenej parcele č. XXX/X, ktorá vlastnícky patrí odporcom 1., 2., nakoľko vlastníctvo k uvedenej parcele vydržali. Podľa tvrdení odporcov 1., 2. odporkyňa 1. s manželom X. Z., zomrelým XX.X.XXXX, užívali svoje pozemky vrátane novovytvorenej parcely č. XXX/X od výstavby rodinného domu s vedľajšími stavbami a s oplotením a odporca 1. ako dedič po X. Z., zomrelom XX.X.XXXX, pokračoval v ich užívaní spolu s odporkyňou 2. po smrti X. Z., zomrelého XX.X.XXXX. V tejto súvislosti opätovne súd vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré za týmto účelom nariadil, že pôvodný rodinný dom odporcov 1., 2. bol postavený v roku 1960, podpivničená stredová prístavba bola postavená v roku 1987, nepodpivničená rozostavaná prístavba bola postavená v roku 2010, murovaný plot z lomového kameňa bol postavený v roku 1999 a pôvodný zadný plot na betónových základoch s pletivom bol postavený v roku 1971. Odporcovia 1., 2. poukazovali na skutočnosť, že podpivničená stredová prístavba bola postavená na betónových základoch pôvodného prístrešku k rodinnému domu, nepodpivničená stredová prístavba bola postavená na základoch pôvodnej hospodárskej budovy a murovaný plot z lomového kameňa bol postavený na základoch pôvodného plota, ktorú skutočnosť navrhovateľ popieral a naopak tvrdil, že pri ich výstavbe boli posunuté hranice medzi susednými pozemkami smerom k nemu. Uvedenou otázkou sa opätovne zaoberal vo veci ustanovený znalec, keď zo znaleckého posudku vyplynulo, že podpivničená stredová prístavba bola kompletne vrátane základov postavená v roku 1987, nepodpivničená rozostavaná prístavba bola založená v zemnej časti základov väčšinou na pôvodných základoch z roku 1960 a murovaný plot z lomového kameň bol postavený na pôvodných základoch z roku 1971. Tiež z výpovede svedka V. K. vyplynulo, že nepodpivničenú rozostavanú prístavbu vystaval na základoch pôvodnej hospodárskej budovy po jej zbúraní a dokonca pri stavaní múra „uskočili“ 5 cm smerom k odporcom 1., 2.. Vzhľadom na uvedené zistenia a vykonané dôkazy považoval súd za preukázané, že odporkyňa 1. a odporca 2. ako právny nástupca X. Z., zomrelého XX.X.XXXX, užívajú na novovytvorenej parcele číslo 176/5 pôvodný zadný plot na betónových základoch s pletivom a z časti na jeho mieste, resp. základoch, postavený v roku 1999 murovaný plot z lomového kameňa od roku 1971, podpivničenú stredovú prístavbu od roku 1987, pôvodnú hospodársku budovu a na jej miestne následne postavenú nepodpivničenú rozostavanú prístavbu od roku 1960 v nezmenenom stave, teda v rozsahu uvedených stavieb užívajú aj novovytvorenú parcelu č. 176/5.

Začiatok vydržacej doby je tak datovaný rokom 1960 vo vzťahu k hospodárskej budove a na jej miestne následne postavenej nepodpivničenej rozostavanej prístavby, rokom 1971 vo vzťahu k pôvodnému zadnému plotu na betónových základoch s pletivom a z časti na jeho mieste postavenému murovanému plotu z lomového kameňa, rokom 1987 vo vzťahu k podpivničenej stredovej prístavbe.

Tvrdené nastúpenie do držby tak súd posúdil podľa právneho predpisu účinného v roku 1960, 1971, 1987, ktorý upravoval daný právny inštitút. Predovšetkým je potrebné ešte zdôrazniť, že odporca 1. užíval pozemky titulom dedenia, odporkyňa 2. užívala pozemky z časti titulom dedenia a z časti titulom kúpy. Keďže začiatok vydržacej doby bol datovaný vo vzťahu k sporným stavbám rôzne, a to na rok 1960, na rok 1971 a na rok 1987, bolo potrebné posúdiť nastúpenie do držby podľa právnych predpisov účinných v uvedených rokoch, ktorými boli účinný od 1.1.1951 a 0/1964 Zb. účinný od 1.4.1964.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal odstránenia stavieb na novovytvorenej parcele číslo XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 20 m2, ktorá bola odčlenená Geometrickým plánom na úpravu hranice medzi pozemkami p. č. XXX/X a XXX/X číslo 10C142-3/2012 zo dňa 18.7.2010 z parcely vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa číslo XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere

541 m2, zapísanej v Liste vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie J.. Navrhovateľ dôvodil tým, že stavby nachádzajúce sa na novovytvorenej parcele číslo XXX/X v jeho vlastníctve, a to podpivničená stredová prístavba, nepodpivničená rozostavaná prístavba, murovaný plot z lomového kameňa a plot na betónových základoch s pletivom, sú neoprávnenými stavbami postavenými odporcami 1., 2. na jeho pozemku bez jeho súhlasu a zároveň sú aj čiernymi stavbami postavenými bez stavebného povolenia. Odporcovia 1., 2. sa bránili tvrdením, že realizácia výstavby nepodpivničenej rozostavanej prístavby sa začala v apríli 2008 na základoch pôvodnej hospodárskej budovy postavenej ešte pred výstavbou rodinného domu, murovaný plot z lomového kameňa bol postavený v roku 1998 na základoch pôvodného plota, plot s betónovým základom a pletivom bol postavený 5 alebo 6 rokov po ukončení výstavby rodinného domu a podpivničená stredová prístavba bola postavená v rokoch 1986 - 1987 na starom základe pôvodného prístrešku s tým, že rodinný dom bol postavený odporkyňou 2. spolu s jej manželom X. Z., zomrelým XX.X.XXXX, v roku 1958. Podľa tvrdení odporcov 1., 2. mali odporkyňa 2. a jej manžel X. Z., zomrelý XX.X.XXXX, následne aj odporca 1., pozemky parcela č. XXX/X a č. XXX/X v nepretržitej držbe, pričom boli so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že im uvedené pozemky pod nehnuteľnosťami patria, držba bola vždy oprávnená a nerušená, a preto prístavby k rodinnému domu odporcov 1., 2. a časti oplotenia nie sú neoprávnenými stavbami, nakoľko sú postavené na pozemkoch v ich vlastníctve, ku ktorým vlastníctvo nadobudli vydržaním.

Pokiaľ ide o inštitút vydržania podľa zo dňa 25.10.1950 s účinnosťou od 1.1.1951, tzv. Stredný , inštitút vydržania bol upravený v ustanovení - 118 a v ustanovení a nasl. bola definovaná držba. Medzi podmienky vydržania patrili držba veci v zmysle Stredného , držba musela byť oprávnená v zmysle Stredného , teda držiteľ musel byť v dobrej viere, že mu vec patrí, pričom v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba bola oprávnená, ďalej spôsobilý predmet vydržania, teda vydržaním nebolo možné nadobudnúť vlastníctvo k nescudziteľným veciam v socialistickom vlastníctve štátu a ľudových družstiev. Vydržacia doba bola stanovená pri nehnuteľnostiach na desať rokov. V tomto prípade bola predmetom vydržania nehnuteľnosť, a to časť novovytvorenej parcely číslo XXX/ X, na ktorej sa nachádza nepodpivničená rozostavaná prístavba postavená v roku 2010 na základoch pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960, teda predmetom vydržania bol spôsobilý predmet, nakoľko sa nejednalo o vec - pozemok v socialistickom vlastníctve. Odporkyňa 2. s manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, postavili pôvodnú hospodársku budovu v roku 1960, od jej výstavby ju spoločne užívali až do smrti X. Z. v roku 1990, kedy vstúpil do jej užívania odporca 2. a na jar 2008 pôvodnú hospodársku budovu odporcovia 1., 2. zbúrali a na jej základoch vybudovali dnes stojacu nepodpivničenú rozostavanú prístavbu. Pôvodnú hospodársku budovu postavenú v roku 1960 využívali odporkyňa 2. a jej manžel X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, k hospodárskym účelom súvisiacim s užívaním ich rodinného domu a priľahlých pozemkov, riadne platili za rodinný dom a priľahlé pozemky po celú dobu ich užívania dane. Spornú časť novovytvorenej parcely číslo XXX/X tak nielen fakticky ovládali, ale nakladali s ňou ako s vlastnou v právnom slova zmysle. Zistené okolnosti objektívne nasvedčujú tomu, že odporkyňa 2. a jej manžel X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, užívali časť novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa dnes nachádza nepodpivničená rozostavaná prístavba postavená v roku 2010 na základoch pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960, v dobrej viere a pri normálnej opatrnosti, že im patrí po celú vydržaciu dobu. Odporkyňa 2. v konaní tvrdila, že ju počas užívania tejto spornej časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X navrhovateľ nikdy neupozorňoval, že užíva jeho vlastníctvo. Sám navrhovateľ v konaní nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na preukázanie, že držba odporkyne 1. a jej manžela X. Z., narodeného XX.X.XXXX, zomrelého 13.9.1990, bola neoprávnená, resp. že by prestali byť obaja so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že im vec patrí. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností a účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Súd musí teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia navrhovateľa sú dôvodné, a pokiaľ ich navrhovateľ v konaní jednoznačne nepreukáže, nemôže sa na základe skutkového stavu uvedeného v návrhu domáhať požadovaného nároku. Podľa názoru súdu sa navrhovateľovi nepodarilo vôbec preukázať, že by odporkyňa 2. a jej manžel X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, pri užívaní pôvodnej hospodárskej budovy postavenej v roku 1960 na jeho pozemku boli neoprávneným držiteľmi, keďže navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti napriek márnemu poučeniu podľa v konaní. Navyše procesným dôsledkom nepreukázania neoprávnenosti držby, je v zmysle Stredného

predpoklad, že ich držba bola oprávnená. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má súd za preukázané, že vydržacia doba vo vzťahu k časti novovytvorenej parcely číslo 176/5, na ktorej sa nachádza nepodpivničená rozostavaná prístavba postavená v roku 2010 na základoch pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960, ktorá tak začala plynúť odporkyni 2. a jej manželovi X. Z., narodenému XX.X.XXXX, zomrelému XX.X.XXXX, v roku 1960, uplynula v roku 1970. Znamená to, že odporkyňa 2. a jej manžel X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, nadobudli vlastníctvo k časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa nachádza dnes nepodpivničená rozostavaná prístavba postavená v roku 2010 na základoch pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960, vydržaním v roku 1970.

Ďalej sa súd zaoberal otázkou vydržania k časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa dnes nachádza plot na betónových základoch s pletivom postavený v roku 1971 a podpivničená stredová prístavba postavená v roku 1987 odporkyňou 2. a jej manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, murovaný plot z lomového kameňa postavený v roku 1999 odporcami 1., 2. na pôvodných základoch z roku 1971. 0/1964 Zb. účinný od 1.4.1964 nepoznal ako samostatný právny inštitút držbu, a preto nepoznal ani vydržanie, ktoré bolo založené na oprávnenej držbe. Až novela prevedená účinná od 1.4.1983 a platná do 31.12.1991 opätovne upravila inštitút vydržania ( v spojení s ). Pre vydržanie sa započítala aj doba, počas ktorej občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončil skôr než uplynutím jedného roka. Prvé vydržanie preto mohlo nastať až k 1. aprílu 1984. Podľa tejto úpravy bola však možnosť vydržania značne obmedzená, lebo k pozemku alebo jeho časti nadobudol vlastníctvo štát a občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v . Vydržacia doba u vydržania pozemkov bola desať rokov a objekt vydržania mohol byť len taký pozemok, ktorý mohol byť predmetom zriadenia osobného užívania pozemku podľa . Pokiaľ išlo o požiadavku kvalifikovanej držby, držiteľ musel mať vydržovanú vec vo svojej moci a nakladať s ňou ako so svojou vlastnou, a to v dobrej viere, že mu vec patrí, to všetko po celú dobu vydržacej doby. Novela účinná od 1.1.1992 podstatne rozšírila možnosti nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam vydržaním. Podľa (v znení platnom od 1.1.1992) treba vzťahy vzniknuté pre 1. januárom 1992 posudzovať podľa predpisov platných pred touto novelou a ako bolo konštatované vyššie následkom vydržania v zmysle novely prevedenej účinnej od 1.4.1983 a platnej do 31.12.1991 je vznik vlastníckeho práva štátu k vydržanému pozemku alebo jeho časti a druhým následkom bol vznik práva vydržateľa na zriadenie práva osobného užívania pozemku alebo jeho časti, resp. na uzavretie dohody s následnou registráciou podľa nedošlo, a ani nemohlo dôjsť, keďže k vytvoreniu parcely číslo XXX/X došlo až v priebehu tohto konania, a preto súd ďalej zisťoval, či boli splnené podmienky vydržania podľa nasledujúceho právneho predpisu.

Vydržanie v platnom po novele z roku 1991 je definované v ustanovení tak, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom nehnuteľnosti, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov. Podľa takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (). V zmysle sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Inštitút vydržania sa tak stáva jedným zo všeobecných spôsobov nadobudnutia vlastníctva zo zákona, pričom pri nehnuteľnostiach sa nerozlišuje, či ide o stavby alebo pozemky. Medzi podmienky vydržania patrí oprávnená držba podľa , uplynutie stanoveného času podľa 134 ods. 1 a spôsobilý predmet vydržania v zmysle . Pokiaľ ide o oprávnenú držbu, je oprávneným držiteľom ten, kto je vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí. Vo vzťahu k sporným častiam novovytvorenej parcely číslo 176/5, na ktorej sa dnes nachádza plot na betónových základoch s pletivom postavený v roku 1971 a podpivničená stredová prístavba postavená v roku 1987, murovaný plot z lomového kameňa postavený v roku 1999 na pôvodných základoch z roku 1971, súd konštatuje, že sa jedná o spôsobilý predmet vydržania, nakoľko novovytvorená parcela číslo XXX/X nie je vecou, ktorá môže byť predmetom vlastníctva iba štátu alebo určených právnických osôb. Pokiaľ ide o oprávnenosť držby platí to, čo bolo uvedené vyššie vo vzťahu k vydržaniu podľa Stredného , nakoľko odporkyňa 2. s manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, a následne s odporcom 1. uskutočňovali nikým nerušený výkon držby vlastným užívaním sporných častí novovytvorenej parcely

číslo XXX/X. Ak by aj vznikla pochybnosť o oprávnenosti držby, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená ( os. 1 veta druhá ), ktorú vyvrátiteľnú domnienku sa nepodarilo navrhovateľovi vyvráti. Navrhovateľ síce tvrdil, že odporcov 1., 2. upozorňoval, že stavajú na jeho pozemku, avšak toto tvrdenie napriek márnemu poučeniu podľa nijakým spôsobom nepreukázal a ani nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Podľa je umožnené započítanie vydržacej doby pred 1.4.1983 v celom rozsahu, a to tak vlastnej, tak aj predchodcovej s tým, že vydržacia doba nemohla skončiť skôr, než uplynutím jedného roku po 1.4.1983, teda dňom 31.3.1984 s tým, že zápočet držby sa vzťahuje aj na držbu pozemkov, ktoré predtým nemohli byť vydržané. Podľa možno započítať i dobu, po ktorú bola vec v oprávnenej držbe pred 1.1.1992, a to aj v prípade, že už došlo k vydržaniu pozemkov pre štát a k vzniku práva držiteľa na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov s tým, že účinky vydržania mohli nastať najskôr 1.1.1992, ak boli splnené všetky zákonné podmienky k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. V zmysle ustálenej judikatúry do držby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je potrebné pre účely vydržania započítať aj dobu, po ktorú držiteľ vec držal pred 1.1.1992, a to aj v prípade, že šlo o vec v štátnom vlastníctve. Vlastníkom nehnuteľnosti sa dňom 1.1.1992 stane ten, kto má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe po dobu desať rokov, a to aj v prípade, že stal oprávneným držiteľom pred 1.1.1992. Vo vzťahu k sporným častiam novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa dnes nachádza plot na betónových základoch s pletivom postavený v roku 1971, murovaný plot z lomového kameňa postavený v roku 1999 na pôvodných základoch z roku 1971, postavené odporkyňou 2. a jej manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, tak súd konštatuje (vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností ohľade započítania držby), že vydržacia doba im uplynula dňa 1.1.1992. Vo vzťahu k spornej časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa dnes nachádza podpivničená stredová prístavba postavená v roku 1987 súd konštatuje, že vydržacia doba uplynula odporkyni 2. a odporcovi 1. ako právnemu nástupcovi X. Z., narodeného XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, v roku 1997. Znamená to, že odporkyňa 2. a jej manžel X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, nadobudli vlastníctvo k časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa nachádza dnes plot na betónových základoch s pletivom postavený v roku 1971, murovaný plot z lomového kameňa postavený v roku 1999 na pôvodných základoch z roku 1971, vydržaním dňa 1.1.1992 a odporca 1. a odporkyňa 2. nadobudli vlastníctvo k časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa nachádza dnes podpivničená stredová prístavba postavená v roku 1997.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, odporkyňa 2. s manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, nadobudli vlastníctvo vydržaním k časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa nachádza dnes nepodpivničená rozostavaná prístavba postavená v roku 2010 na základoch pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960, vydržaním v roku 1970 a k časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa nachádza dnes plot na betónových základoch s pletivom postavený v roku 1971, murovaný plot z lomového kameňa postavený v roku 1999 na pôvodných základoch z roku 1971, vydržaním dňa 1.1.1992, odporca 1. a odporkyňa 2. nadobudli vlastníctvo k časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa nachádza dnes podpivničená stredová prístavba postavená v roku 1997. Právnym dôvodom oprávnenej držby bolo u odporkyne 2. dedičstvo, kúpa, u X. Z., narodeného XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, kúpa a u odporcu 1. dedičstvo po jeho otcovi X. Z., narodenom XX.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, ktoré skutočnosti vyplynuli z Pozemnoknižnej vložky číslo XXX pre katastrálne územie J. a Rozhodnutia o dedičstve číslo -10 zo dňa 20.5.1991. Ich dobrá viera vyplynula z presvedčenia, že pozemok, na ktorom sa nachádzajú sporné stavby im patrí, v nezmenenom stave ho užívali bez pochybností od výstavby pôvodného rodinného domu a v priebehu vydržacej doby sa neoboznámili so skutočnosťami, ktoré mohli objektívne vyvolať pochybnosť tom, že im pozemok nepatrí. Až v priebehu tohto konania, teda po uplynutí vydržacej doby, bol vyhotovený znalecký posudok, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že sporné stavby sa nachádzajú na pozemku, ku ktorému je vlastníctvo zapísané v katastri nehnuteľností v prospech navrhovateľa a následne bol vyhotovený aj geometrický plán na oddelenie tejto časti pozemku pre jeho presnú špecifikáciu. Odporkyňa 1. s manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, a odporca 1. sa tak chopili držby časti susedného pozemku - v konaní novovytvorenej parcely číslo XXX/X v rozsahu, resp. vo výmere, 20 m2. Právnym titulom bol v tomto prípade nadobúdací titul k skutočne vlastneným pozemkom a tento tzv. putatívny titul je podľa názoru súdu postačujúci. Celková výmera pozemkov vo vlastníctve najskôr odporkyne 1. a jej manžela X. Z., narodeného XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, potom vo vlastníctve odporcov 1., 2. je 1723 m2 (234 m2 + 1489 m2), z toho výmera časti susedného pozemku 20 m2 predstavuje 1,16 % . S poukazom na pomer skutočne nadobudnutých pozemkov odporkyňou 2. s manželom X. Z., narodeným

XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, a odporcom 1. a skutočne držaného pozemku je podľa názoru súdu takéto prekročenie plochy pri zachovaní obvyklej opatrnosti bezvýznamné a omyl vydržateľov možno považovať za omluviteľný. O omluviteľnosti právneho omylu svedčí nepochybne aj fakt, že pôvodný plot medzi susednými pozemkami postavený odporkyňou 2. a jej manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, v roku 1971 v zadnej časti záhrady zasahuje do ich vlastníctva, ako vyplynulo zo Znaleckého posudku číslo 18/2010 (plocha vyznačená zelenou farbou), teda časť záhrady odporcov 1., 2. - parcela číslo 175/2 je užívaná navrhovateľom. Z vykonaného dokazovania tak dospel súd k záveru, že podmienky vydržania boli splnené.

Po vyriešení predbežnej otázky vlastníctva k novovytvorenej parcele číslo XXX/X sa súd ďalej zaoberal požiadavkou navrhovateľa na odstránene sporných stavieb z novovytvorenej parcely číslo XXX/X. Uvedená parcela nie vlastníctvom navrhovateľa, a preto navrhovateľ nie je ani oprávnený domáhať sa odstránenia sporných stavieb z tejto parcely. Sporné stavby nie sú ani neoprávnenými stavbami, nakoľko sa nachádzajú na pozemku, ktorý vydržali odporkyňa 1. s manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, a odporca 2.. Navrhovateľ poukazoval tiež na skutočnosť, že sporné stavby na novovytvorenej parcele číslo XXX/X boli postavené bez stavebného povolenia, ktoré tvrdenie považoval súd za právne irelevantné k predmetu sporu. Samotná skutočnosť, či stavebník mal stavebné povolenie alebo nemal, nie je totiž pre kvalifikáciu neoprávnenej stavby rozhodujúca a stavbu nepovolenú podľa príslušných administratívnych predpisov je potrebné odlišovať od stavby postavenej neoprávnene. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol považujúc ho za neopodstatnený.

O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa a vo veci plne úspešným odporcom 1., 2. priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.192,38 eura. Odporcovi 1. priznal súd náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 42,79 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 2.10.2009, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 26.10.2009, účasť na pojednávaní dňa 26.11.2009) podľa v spojní s vyhl. č. , za 3 úkony právnej služby á 29,35 eura (účasť na pojednávaní dňa 10.5.2012, 20.9.2012, 20.11.2012) podľa v spojení s vyhl. č. , za 2 úkony právnej služby á 30,04 eura (písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 23.5.2013, účasť na pojednávaní dňa 28.5.2013) podľa v spojení s vyhl. č. , za 1 úkon právnej služby á 7,51 eura (účasť na pojednávaní dňa 17.6.2013, pri ktorom sa vyhlásilo rozhodnutie) podľa v spojení s , vyhl. č. , 3-krát režijný paušál á 6,95 eura, 3-krát režijný paušál á 7,63 eura a 3-krát režijný paušál á 7,81 podľa vyhl. č. a odporkyni 1. priznal súd náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 42,79 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 2.10.2009, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 26.10.2009, účasť na pojednávaní dňa 26.11.2009) podľa v spojení s vyhl. č. , za 3 úkony právnej služby á 29,35 eura (účasť na pojednávaní dňa 10.5.2012, 20.9.2012, 20.11.2012) podľa v spojení s vyhl. č. , za 2 úkony právnej služby á 30,04 eura (písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 23.5.2013, účasť na pojednávaní dňa 28.5.2013) podľa v spojení s vyhl. č. , za 1 úkon právnej služby á 7,51 eura (účasť na pojednávaní dňa 17.6.2013, pri ktorom sa vyhlásilo rozhodnutie) podľa v spojení s , vyhl. č. , 3-krát režijný paušál á 6,95 eura, 3-krát režijný paušál á 7,63 eura a 3-krát režijný paušál á 7,81 podľa vyhl. č. . Odporcom 1., 2. priznal súd náhradu za stratu času v sume 302,96 eura (za štyri začaté polhodiny á 11,59 eura cesta Bratislava - Trnava a späť na pojednávanie dňa 26.11.2009, á 12,71 eura cesta Bratislava - Trnava a späť na pojednávanie dňa 10.5.2012, á 12,71 eura cesta Bratislava - Trnava a späť na pojednávanie dňa 20.9.2012, á 12,71 eura cesta Bratislava - Trnava a späť na pojednávanie dňa 20.11.2012, á 13,01 eura cesta Bratislava - Trnava a späť na pojednávanie dňa 28.5.2013, á 13,01 eura cesta Bratislava - Trnava a späť na pojednávanie dňa 17.6.2013) podľa vyhl. č. a náhradu cestovných výdavkov v sume 187,08 eura (1 x cesta Bratislava

- Trnava a späť osobným motorovým vozidlom zn. Volkswagen Golf na pojednávanie dňa 26.11.2009, 2 x 56 km, pri spotrebe 6,6 l/100 km, cene PHM 1,169 eura/l, na pojednávanie dňa 10.5.2012, 2 x 56 km, pri spotrebe 6,6 l/100 km, cene PHM 1,564 eura/l, na pojednávanie dňa 20.9.2012, 2 x 56 km, pri spotrebe 6,6 l/100 km, cene PHM 1,549 eura/l, na pojednávanie dňa 20.11.2012, 2 x 56 km, pri spotrebe 6,6 l/100 km, cene PHM 1,454 eura/l, na pojednávanie dňa 28.5.2013, 2 x 56 km, pri spotrebe 6,6 l/100 km, cene PHM 1,469 eura/l, na pojednávanie dňa 17.6.2013, 2 x 56 km, pri spotrebe 6,6 l/100 km, cene PHM 1,464 eura/l) podľa vyhl. č. . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom

1., 2. prisúdenú náhradu trov konania v sume 1.192,38 eura podľa ich právnemu zástupcovi.

O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa a vo veci neúspešnému navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 341,50 eura, čo predstavuje preddavok na znalečné zaplatený zo štátnych rozpočtových prostriedkov v sume 200 eur v zmysle uznesenia číslo konania -86 zo dňa 3.8.2010, znalečné zaplatené zo štátnych rozpočtových prostriedkov v sume 124,54 eura v zmysle uznesenia číslo konania -118 zo dňa 3.1.2011 a znalečné zaplatené zo štátnych rozpočtových v sume 16,96 eura v zmysle uznesenia číslo konania -352 zo dňa 1.3.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.