Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Cpr-3-2011.pdf
PDF · 121.75 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cpr/3/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci navrhovateľa: W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, P., zastúpený JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, advokátkou, so sídlom Kollárova 8, Trnava, proti odporcovi: GEODÉZIA Bratislava, a. s., IČO: 31 321 704, so sídlom Pekná cesta 15, Bratislava, zast. Vivid Legal, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 1 106,63 Eur na účet jeho právneho zástupcu vedený v T. D., O..I.., č. ú. XXX XXX XXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.12.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená medzí navrhovateľom a odporcom dňa 27.09.2011 je neplatná, ako i náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom založil pracovný pomer pracovnou zmluvou zo dňa 21.05.1993, s nástupom do práce od 01.06.1993, v pracovnom zaradení geodet, s miestom výkonu práce Trnava. Pracovný pomer bol založený na dobu neurčitú. Dňa 27.09.2011 bola spísaná a podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru, podľa ktorej sa účastníci konania dohodli, že pracovný pomer sa v zmysle § 60 Zákonníka práce končí dňom 31.10.2011. Podľa písomne vyhotovenej dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.09.2011 odporca bol zastúpený generálnym riaditeľom, X.. C. B.. Pri pečiatke odporcu je ako konajúca osoba označený, X.. C. B., generálny riaditeľ spoločnosti. V skutočnosti túto dohodu X.. C. B. nepodpísal. Pri odtlačenom názve odporcu a označení konajúcej osoby X.. C.Í. B., generálny riaditeľ spoločnosti je nečitateľný odpis, ktorý však nie je podpisom X.. B.J.. Podľa názoru navrhovateľa sa jedná o podpis X.. K. C.. Preto je toho názoru, že dohoda o skončení pracovného pomeru je neplatná. Štatutárnym orgánom odporcu je predstavenstvo v zložení X.. C. B. - predseda predstavenstva, X.. S. J. - člen predstavenstva, X.. H. J. - člen predstavenstva. V mene spoločnosti konajú vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne a to tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti, k svojmu menu a priezvisku a svojej funkcii v spoločnosti pripoja svoj vlastnoručný podpis. Vedúcim prevádzkarne v Trnave bol X.. C. B.. Zo znenia dohody o skončení pracovného pomeru nevyplýva, že by X.. K. C. konal za odporcu a na základe čoho, pretože podľa vyhotovenia dohody pri mene X.. C. B. a funkcii generálny riaditeľ spoločnosti je podpis X.. K. C. bez označenia, že koná v zastúpení X.. C. B.. Podľa jeho názoru v zastúpení Ing. C. B., generálneho riaditeľa spoločnosti ani konať nemohol, pretože zamestnávateľom je právnická osoba, ktorá udeľuje poverenie na právne úkony. Jednoznačne však podľa znenia dohody o skončení pracovného pomeru odporca bol zastúpený X.. C. B.. Z tohto dôvodu je preto dohoda o skončení pracovného pomeru neplatná.
Odporca sa k návrhu v lehote 10 dní písomne vyjadril tak, že u odporcu mal v kompetencii pracovnoprávne vzťahy X.. K. C.- námestník generálneho riaditeľa a to na základe poverenia a splnomocnenia zo dňa 31.1.2011, ktorú mu udelil X.. C. B., predseda predstavenstva, spolu s ďalším členom predstavenstva, X.. S. J., v súlade s platným Zákonníkom práce. Obsahové náležitosti Dohody o skončení pracovného pomeru sú tiež v súlade so zákonnými požiadavkami, v predpísanej forme a za odporcu je podpísaná osobou, ktorá bola na tento úkon splnomocnená. Navrhovateľ naviac z pozície vedúceho prevádzky v Trnave musel mať a mal vedomosť o tom, kto za odporcu rieši pracovnoprávne otázky a kto v nich môže konať, nakoľko otázka ukončenia pracovného pomeru dohodou bola medzi jej účastníkmi vopred prerokovávaná, za odporcu za účasti X.. C. a obchodného riaditeľa, X.. N.. H.. Navrhovateľ nielenže bol uzrozumený s dohodou o skončení pracovného pomeru, ale sám ani nenamietal nič proti jej textu, obsahu, alebo nedostatok, ktorý napáda touto žalobou. Odporca neskôr vyjadrenie k návrhu doplnil dňa 27.4.2012 s uvedením, že podľa výpisu z Obchodného registra odporcu menom odporcu konajú vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne a to tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu odporcu pripoja svoje meno, priezvisko, funkciu a svoj vlastnoručný podpis. V čase Dohody boli členmi predstavenstva odporcu X.. H. J., X.. S. J. a X.. C. B.. Návrh žiadal preto v celom rozsahu zamietnuť. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania, svedkov, X.. K.. C., X.. N.. H., oboznámil sa predloženými listinnými dôkazmi a to Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.9.2011, výpisom z OR odporcu, výpisom zo ŽR odporcu, Splnomocnením zo dňa 31.1.2011, Zápisnicou zo zasadania predstavenstva zo dňa 23.12.2011, mailom zo dňa 3.10.2010 ako i ostatnými dôkazmi v spise založenými a zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ, ako zamestnanec odporcu a odporca ako jeho zamestnávateľ podpísali dňa 27.9.2011 Dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy č. 478/1993-12-703 a jej dodatkov, podľa ktorej navrhovateľ vykonával pre odporcu prácu vedúceho prevádzky 232 v Trnave. Podľa bodu 5 tejto Dohody zamestnanec a zamestnávateľ vyhlasujú a svojimi podpismi potvrdzujú, že dohoda vyjadruje ich slobodnú, vážnu a ničím neobmedzenú vôľu a s jej obsahom súhlasia. Podľa bodu 4 táto Dohoda nadobúda účinnosť dňom jej podpisu. Pod Dohodou sú uvedené dva vlastnoručné, nečitateľné podpisy, jeden za zamestnanca a jeden za zamestnávateľa. Pri zamestnávateľovi je predtlačené meno X.. C. B., generálny riaditeľ spoločnosti, a dohoda je opatrená pečiatkou odporcu. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že podpis zamestnanca patril navrhovateľovi. Zo splnomocnenia splnomocniteľa - Geodézie Bratislava, a.s, Pekná cesta 15, Bratislava, IČO: 31 321 704 zo dňa 31.1.2011 vyplynulo, že tento týmto splnomocnil X.. K. C., s uvedením jeho dátumu narodenia, rodného čísla, bydliska, a funkcie - námestníka generálneho riaditeľa, k zastupovaniu spoločnosti a podpisovaniu v mene spoločnosti v okrem iného nasledovných záležitostiach: ukončovať pracovnoprávne zmluvy a podpisovať dohody o ukončení pracovného pomeru alebo výpovede. Toto splnomocnenie bolo vydané na obdobie do 31.12.2011 a bolo podpísané dvomi členmi predstavenstva odporcu a to X.. C. B., predsedom predstavenstva a X.. S. J., členom predstavenstva. Z výsluchu navrhovateľa pred súdom bolo zistené, že u odporcu pracoval od 1.6.1993 do 31.10.2011. Najskôr ako geodet a posledné približne dva roky vo funkcii vedúceho prevádzky č. 232 v Trnave. Dňa 27.9.2011 čakal návštevu nadriadeného, p. H., ktorý ako dôvod návštevy avizoval pracovné záležitosti a on očakával, že bude rozhovor o tom, akú prácu im zohnali, nakoľko navrhovateľ na poradách hovoril, že má nedostatok práce, ktorú mu mali nadriadení zabezpečovať. H. a C. ho pozvali do kancelárie, kde ho informovali o tom, že dosahuje ako prevádzka neuspokojivé výsledky a dajú mu výpoveď. Nebol nato vôbec pripravený. Obvinili ho, že prevádzka nedosahuje dostatočný zisk a má najazdených veľa km. Ak so skončením pracovného pomeru nebude súhlasiť, niečo mu nájdu, ale aj tak s ním ukončia pracovný pomer. Chcel čas na premyslenie, ale C. povedal, že dovtedy neodíde, kým to nepodpíše. Bol pod tlakom a v šoku, mal dohodu o hmotnej zodpovednosti, sklad, auto a bál sa že na neho „našijú“ nejaké straty a preto to podpísal. On nemal zámer ukončiť pracovný pomer, predtým ho nikdy na porušovanie pracovnej disciplíny neupozorňovali, akurát od začiatku roka na poradách ich prevádzka svietila ako červená, s malým ziskom a veľa km. To, že v tejto súvislosti jednal C., si vtedy neuvedomil, nepovažoval to za zvláštne, keďže vedel, že i pri iných pracovných veciach jedná C.. Už predtým ukončili pracovný pomer s p. J. pre nadbytočnosť, i s ním jednal C.. On si až neskôr všimol, že na dohode nie je C., ale N..B. podpísaný. Prevádzka bola zrušená 31.10.2011, on bol posledný deň pritom, že priestory vypratali a kľúče odovzdali p. K.. N.. H. ostala v pracovnom pomere, ale bola jej umožnená práca v domácom prostredí. N.. C. mu dal podpísať dohodu, ktorá už bola ním podpísaná, resp. neriešil, kým bola podpísaná za odporcu. Až po výpovedi svedkov X.. C.Č. a X.. H. na pojednávaní konanom dňa 31.1.2013 navrhovateľ začal tvrdiť, že 27.9.2011, keď sa k nemu ohlásil len X.. H., bol prekvapený, že prišiel s X.. C.. Na prevádzke boli už len dvaja zamestnanci, myslel si, že posledné dva mesiace
podávali adekvátne výkony, myslel si že predmetom stretnutia budú pracovné záležitosti a bol pre neho šok, že chcú s ním, ukončiť pracovný pomer. Pre spomínaný šok sa nevedel vyjadriť k nezrovnalostiam, vyjadroval sa k nim už v predchádzajúcom mail y, vtedy to považoval za dostatočné. Z výsluchu svedka, X.. K. C., pred súdom bolo zistené, že tento bol v čase podpisu spornej dohody s navrhovateľom u odporcu vo funkcií námestníka generálneho riaditeľa. Bol členom užšieho trojčlenného manažmentu, prevádzkový, obchodný a generálny riaditeľ a mal na starosti riešenie pracovno-právnych vzťahov, a to od roku 2006, o čom mal navrhovateľ vedomosť. Odporca mal celkovo 13 prevádzok a prevádzka v Trnave mala najviac najazdených km na jedno auto, pričom ich výkony boli tretinové. Mali indície o tom, že na prevádzke v Trnave sa používajú autá a prístrojová technika na osobné účely, pretože mali prístup k zisteniu, že je využívaná i cez štátne sviatky a pod. preto išiel dňa 27.9.2011 s p. H. na kontrolu. Boli pripravení nato, že nájdu nezrovnalosti a preto mali pripravených niekoľko variant dohôd s navrhovateľom. Sedenie s ním trvalo hodinu aj viac, ukázali mu nezrovnalosti, ktoré nevedel vysvetliť. Pre nich to bolo šokujúce a myslím si, že i pre neho. Napr. za mesiac máj bolo vykázaných 1790 km a podľa pracovných denníkov výkony predstavovali len 800 km a zvyšných 1000 km navrhovateľ nevedel nijako vysvetliť. Nezrovnalosti sa vyskytovali v každom mesiaci, navrhovateľ všetko len zahmlieval. Navrhovateľ mal možno i predtým nepriame indície o tom, že sa prevádzka bude riešiť, keď už predtým ukončili pracovný pomer s p. J. a s p. A.u. Navrhli navrhovateľovi ukončenie pracovného pomeru dohodou k 30.9.2011, žiadnym spôsobom s nimi neriešil to, že pracovný pomer ukončiť nechce, žiadal len o posunutie termínu. Požiadali ho aby odišiel, že sa s X.. H. dohodnú. Nakoniec súhlasili s predĺžením pracovného pomeru a navrhli mu dohodu k 31.10.2011. Navrhovateľ neprejavil nesúhlas a dohodu podpísal. On dohodu podpísal predtým, nepovažoval za potrebné oboznamovať ho so splnomocnením, toto neriešili. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, prečo k svojmu podpisu na dohode nepripojil doložku, že koná za X.. B. a prečo nepripojil splnomocnenie, svedok uviedol, že štandardné tlačivo dohody má v počítači, X.. B. má pracovisko v Novom Meste a bolo neoperatívne, aby to podpísal on. On len použil štandardné tlačivo a podpísal ho, keďže mal k tomu splnomocnenie. Tieto veci robí vo firme od roku 2006, čo navrhovateľ vedel a nenamietal to, že on to podpisuje. Svedok potvrdil, že prevádzka na Zámočníckej ul. v Trnave bola vysťahovaná k 1.11.2011, zo živnostenského registra bola vymazaná až v roku 2012, nevedel presne kedy. Z výsluchu svedka, X.. N. H., bolo pred súdom zistené, že tento je u odporcu obchodným riaditeľom od 1.1.2011 a bol priamym nadriadeným navrhovateľa. Potvrdil, že X.. B. je generálnym riaditeľom a X.. C. je prevádzkovým riaditeľom. Problém s prevádzkou v Trnave bol veľký, neustále vykazovala nulové výkony, navyše sa zistilo používanie prístrojovej techniky na súkromné účely t.j. na fušky. Zaslali preto navrhovateľovi v auguste alebo v septembri 2011 mail, s tým, aby vysvetlil zistené veci. On síce mailom reagoval, ale mnohé veci nevysvetlil, alebo zostali nepodložené. Preto sa uňho on a X.. C. ohlásili na návštevu, aby išli tieto veci riešiť. Na návšteve dňa 27.9.2011 kontrolovali knihu objednávok, zákaznícku knihu, pracovné denníky a zistilo sa, že napr. N.. J. je zapísaný v dochádzkovej knihe, pričom navrhovateľ uviedol, že tento je v Smoleniciach, pričom navrhovateľ bol zodpovedný za zápisy v tejto knihe. Ďalej sa kontrolou zistilo, že prístrojová technika sa používa napr. pre brata alebo otca niektorého z kolegov, že napr. z 20 meraní bolo 5 pre firmu a 15 meraní nevedel navrhovateľ vysvetliť, pre koho boli. S tým súviselo neadekvátne množstvo najazdených km, spotreba papiera atď. Keď prišli k navrhovateľovi, že s nim chcú ukončiť pracovný pomer, ponúkli mu dohodu k 30.9., napokon termín posunuli k 30.10.2011. Keď oznámili navrhovateľovi tento zámer, myslí si, že bol prekvapený, ale uznal dôvody, ktoré ich k tomu viedli a nebránil sa. Žiadnym spôsobom na neho nenaliehali, rozhodne boli k nemu slušní, pretože bol ich dlhoročným zamestnancom. Napr. začiatkom novembra bol za ním v Cíferi, kde mu odovzdal peniaze za zákazky, podali si ruky, nič nenamietal, bolo preto pre neho šokujúce, že podal túto žalobu. Svedok tiež pred súdom potvrdil, že administratívne záležitosti ohľadom ukončovania pracovných pomerov a iných personálnych vecí mal u odporcov na starosti p. C.. On nevedel, prečo bol na spornej dohode za odporcu uvedený p. B., podpisoval to ako vždy N.. C.. Nikdy nikto zo zamestnancov jeho konanie nerozporoval a v tomto prípade ani navrhovateľ. Napokon svedok vypovedal, že nevie o tom, že by prevádzka navrhovateľova bola zrušená pred 27.9.2011, o žiadnom maily v tejto súvislosti nevedel. Zrušená bola až po podpísaní dohody s navrhovateľom. Aj keď sa užší manažment rozhodne zrušiť prevádzku, k zrušeniu dôjde až po akceptácii majiteľom. Prevádzka bola zrušená až v januári 2012. Ako vyplynulo z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľa pred súdom, táto namietala neplatnosť spornej dohody, nakoľko podľa nej nespĺňala zákonné náležitosti s poukazom na § 40 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa vyžaduje dohoda v písomnej forme, s podpisom konajúcej osoby. K odporcom predloženému splnomocneniu pre X.. C.Č. mala výhrady, a to tie, že to nespĺňalo formálno- právne náležitosti splnomocnenia. Podľa výpisu z Obchodného registra odporcu, v časti zastupovanie
a konanie za spoločnosť, sa totiž vyžaduje vždy konanie dvoch členov predstavenstva s tým, že svoj podpis pripoja k názvu spoločnosti. Na splnomocnení toto absentuje. Tiež na ňom absentuje prijatie splnomocnenia X.. C.. Ak by súd i pripustil, že X.. C. konal platne, avšak v dohode o skončení pracovného pomeru nie je uvedené, že X.. C. konal podľa predmetného splnomocnenia a preto s poukazom na ust. § 32 Obč. zákonníka platí, konal vo vlastnom mene. Zo spornej Dohody nevyplýva, že X.. C. zastupuje odporcu, t.j. ako konal vo vlastnom mene, nedošlo k platnému skončeniu pracovného pomeru, lebo navrhovateľ nebol zamestnancom X.. C.. Mala za zo, že dohodu mal podpísať X.. B., ktorý ju nepodpísal. Pokiaľ išlo o naliehavý právny záujem na žalobe, tento podľa nej nepotrebovala preukazovať, keďže vyplýva zo Zákonníka práce, lebo navrhovateľ je priamo zo zákona oprávnený žalovať neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Stále sa môže samostatnou žalobou domáhať mzdových nárokov. Poukázala na to, že spornej dohode predchádzali organizačné zmeny na strane odporcu, čo bol tento povinný uviesť do dohody a navrhovateľa tak ukrátil o odstupné. Dňa 26.9.2011 došlo k zrušeniu prevádzky v Trnave, kde navrhovateľ pracoval, a 27.9.2011 bol s ním ukončený pracovný pomer, pričom do v spornej dohode nebol tento dôvod uvedený. Po vykonanom dokazovaní právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 8.3. uviedla, že je nesporné, že podpis na dohode nie je podpisom X.. B. ale X.. C.. X. C. k dohode o skončení pracovného pomeru nepripojil splnomocnenie, ktorým by preukázal, že má právo k jej podpisu, preto sporná dohoda je neplatná aj preto, že ne nezrozumiteľná pre zámenu X.. B. a X.. C.. Naviac dohoda je v rozpore s ust. § 39 Obč. zákonníka, nakoľko sa prieči dobrým mravom a sporná dohoda bola pre navrhovateľa prekvapujúca a kontrola šokujúca, nakoľko predtým nebol upozornení na porušovanie pracovnej disciplíny. Naviac navrhovateľ dohodu podpísal pod nátlakom a z dôvodnej obavy z toho, že ťarchu zodpovednosti za nepriaznivé výsledky hospodárenia prenesú na neho, z čoho mu hrozila jednak náhrada škody a jednak skončenie pracovného pomeru výpoveďou, čo by mu spôsobilo potiaže pri hľadaní si novej práce. Za takejto situácie a pod takýmto tlakom dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal, teda neslobodne. Návrhu žiadala preto v celom rozsahu vyhovieť. Z prednesu právneho zástupcu odporcu pred súdom vyplynulo, že pokiaľ ide o námietky navrhovateľa o vade podpisu na spornej dohode, a tiež na tom, že do dohody neboli uvedené vyššie cit. dôvody, mal za to, že na danú vec nie je možné aplikovať Občiansky zákonník, ale Zákonník práce, ako osobitnú právnu úpravu vzťahujúcu sa na platnosť či neplatnosť právneho úkonu. Poukazom na § 17 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý hovorí, že nedodržanie predpísanej formy má za následok neplatnosť právneho úkonu len vtedy, ak to Zákonník práce alebo osobitný predpis ustanovuje. § 60 Zákonníka práce vyžaduje k dohode písomnú formu ale nedodržanie formy nesankcionuje jej neplatnosťou, čo znamená, že k dohode môže dôjsť aj ústne, čo podporuje právna veda a prax a komentár k tomuto ustanoveniu. K písomnej forme sa vyžaduje písomnosť a podpis. Ak navrhovateľ namieta podpis na dohode o skončení pracovného pomeru, uvádza, že podľa Zákonníka práce by aj tak nebola sankciou neplatnosť dohody, t.j. keby absentoval na dohode podpis konajúcej osoby, resp. aj keby nebola uzavretá písomne, bola by platná. Oni však majú za to, že X.. C.Č. bol oprávnený podpisovať pracovno-právne úkony v mene odporcu a že i sám navrhovateľ vedel, že X.. C. je oprávnený takéto úkony podpisovať v mene odporcu. Navrhovateľ ho v čase uzatvárania dohody identifikoval ako platne konajúcu osobu za odporcu. Pokiaľ ide o vytknuté formálne nedostatky splnomocnenia X.. C. uviedol, že je v ňom uvedené obchodné meno, sídlo i IČO odporcu v jeho záhlaví, toto je podpísané dvomi členmi predstavenstva. Absencia prijatia splnomocnenia X.. C. je irelevantná, keďže právna teória rozlišuje medzi udelením plnomocenstva na základe jednostranného i na základe dvojstranného právneho úkonu. Pokiaľ ide o výhradu, že nemalo ísť o splnomocnenie ale o poverenie, mal za to, že toto tiež nemôže zakladať neplatnosť pracovného pomeru, keďže Zákonník práce tento nedostatok náležitosti nesankcionuje. Z predmetného splnomocnenia jednoznačne vyplýva, k čomu bol X.. C. poverený, a mal za to, že splnomocnenie a poverenie sú v podstate synonymá. Tiež je potrebné v pochybnostiach o platnosti pracovného pomeru prikloniť sa k platnosti právneho úkonu. Ak by sa i podpísanie dohody o skončení pracovného pomeru posudzovalo podľa Občianskeho zákonníka, poukázal na ust. § 40 ods. 3 Obč. zákonníka a mal za to, že nie sú pochybnosti o jej platnosti. Bola zachovaná písomná forma a podpis konajúcou osobou. Navrhovateľ podpisovanie spornej dohody X.. C. nenamietal a v prípade pochybností je opäť potrebné prikloniť sa k platnosti právneho úkonu. Otázka, či X.. C. bol alebo nebol oprávnený dohodu podpísať, nie je otázkou platnosti, ale len otázkou záväznosti, keďže bol k tomu platne splnomocnení a preto dohoda zaväzuje obe strany. Pokiaľ ide o neuvedenie dôvodu do dohody o skončení pracovného pomeru uviedol, že jej dôvodom neboli organizačné zmeny, ale nedostatočné plnenie pracovných povinností zo strany navrhovateľa, nakoľko prevádzka v Trnave, kde bol navrhovateľ vedúcim, mala dlhodobo neuspokojivé hospodárke výsledky. Zároveň bolo zistené, že došlo k neoprávnenému používaniu vozidla navrhovateľa a
prístrojovej techniky, čo vyplynulo z knihy jázd a monitoringu techniky,. V deň podpisu dohody bol predtým navrhovateľ vyzvaný, aby sa k tomu vyjadril, a navrhovateľ to nevedel vysvetliť. Rovnako bolo zistené, že iné prevádzky dosahujú lepšie výsledky a navrhovateľ sa nevedel vyjadriť k najazdeným km, čo možno považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Súdu predložil Zápisnicu zo zasadnutia predstavenstva zo dňa 23.12.2011, z ktorej vyplynulo, že prevádzka v Trnave bola zrušená až od 1.1.2012, t.j. ešte 3 mesiace po uzavretí spornej dohody s navrhovateľom fungovala, pracovala tam N.. H.. Návrh preto žiadal v celom rozsahu zamietnuť, trovy konania si uplatnil. Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. Podľa § 9 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca. Podľa § 10 ods. 1 a 2 Zákonníka práce právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov (§ 9 ods. 1 a 2 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311>) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti. (2) Ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil. To isté platí, ak právny úkon urobil zamestnanec zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani tým nebol poverený. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon jej platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení jednotlivých dôkazov samostatne i vo vzájomných súvislostiach mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa dôvodný nie je. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že za odporcu, ako právnickú osobu a súčasne zamestnávateľa navrhovateľa, spornú dohodu o ukončení pracovného pomeru podpísal vedome a na základe riadneho a platného písomného splnomocnenia - poverenia X.. K. C., t.č. námestník generálneho riaditeľa, X.. C. B. a to v súlade s ust. § 9 ods. 1 Zákonníka práce. X.. C. B., ako predseda predstavenstva, spolu s ďalším členom predstavenstva, X.. S. J., splnomocnili okrem iného k podpisovaniu dohôd o ukončení pracovného pomeru, X.. K. C., tak ako im táto kompetencia vyplýva z Obchodného registra, v časti konanie menom spoločnosti, kde je uvedené, že v mene odporcu konajú vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne. To, že X.. C. o tomto poverení neinformoval pred podpisom dohody navrhovateľa, nemení nič na platnosti dohody o ukončení pracovného pomeru. Naviac sám navrhovateľ v konaní pred súdom prekvapivo vypovedal, že on o tejto jeho kompetencii vedel. Pre navrhovateľa by bol podpis X.. C. na spornej dohode podstatný iba vtedy, ak by tento buď nemal poverenie v tejto veci za odporcu konať, alebo by ním rozsah svojich oprávnení prekročil, čo však nie je daný prípad. Podobne navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tom, ak tvrdil, že u odporcu, v čase podpisu dohody s ním o ukončení jeho pracovného pomeru, prebiehali také organizačné zmeny, z titulu ktorých bol ukrátený o odstupné. Odporca totiž v konaní predložil Zápisnicu zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti odporcu zo dňa 23.12.2011, z ktorej vyplynulo Uznesenie č. 2, na základe ktorého členovia
predstavenstva spoločnosti odporcu rozhodli o zrušení prevádzkarne P232 Trnava s účinnosťou od 1.1.2012, teda tento návrh vzišiel až o 3 mesiace po uzavretí spornej dohody s navrhovateľom. Tvrdenie navrhovateľa, že prevádzka bola zrušená 31.10.2011, lebo bola vyprataná a boli odovzdané od nej kľúče, nebolo pre súd postačujúce, podobne ako text predloženého mailu, nakoľko právny stav zániku jeho prevádzky nastal de jure až po 1.1.2012, preto navrhovateľovi nemohol vzniknúť nárok na dostať odstupné ani z dôvodu nadbytočnosti, či iných organizačných zmien, pri ukončení svojho pracovného pomeru v deň podpisu spornej dohody, čo bolo 27.9.2011. Neskôr, až v záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa navrhovateľa argumentovala novo tým, že sporná dohoda je v rozpore s dobrými mravmi, keď mu v konaní vypočutí svedkovia t.j. X.. C. a X.. H. neposkytli primeranú dobu na rozmyslenie, či návrh na skončenie pracovného pomeru príjme alebo nie. Tu súd opätovne konštatuje, že navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko toto svoje tvrdenie jednak relevantným spôsobom nepreukázal, svedok C. vypovedal opačne, že jeho návrh akceptovali, a dohodu posunuli o 1 mesiac neskôr, a jednak neposkytnutie lehoty na rozmyslenie nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi. Ďalšie tvrdenie, že dohodu navrhovateľ podpísal pod tlakom, aby nedostal výpoveď, čo by mu spôsobilo problémy pri hľadaní si novej práce, resp. v šoku, súd vyhodnotil ako účelovú a z jeho strany ničím nepodloženú. Súd preto žiadnu absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu nevzhliadol. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a v konaní úspešnému odporcovi priznal ich náhradu. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1 106,63 Eur a to z nasledujúcich právnych úkonov: 1. príprava a prevzatie zastúpenia - 1 úkon á 58,69 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH 13,26 Eur; spolu 79,58 Eur; (§ 11 ods. písm. a), § 14 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2005 Z.z.), 2. vyjadrenie k žalobe zo dňa 26.1.2012 - 1 úkon á 58,69 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH 13,26 Eur; spolu 79,58 Eur; (§ 11 ods. písm. a), § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2005 Z.z.), 3. vyjadrenie k žalobe zo dňa 19.04.2012 - 1 úkon á 58,69 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH 13,26 Eur; spolu 79,58 Eur; (§ 11 ods. písm. a), § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2005 Z.z.), 4. účasť na pojednávaní dňa 07.06.2012 -1 úkon á 58,69 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH 13,26 Eur; spolu 79,58 Eur; (§ 11 ods. písm. a), § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2005 Z.z.), 5. porada s klientom dňa 07.09.2012 v trvaní 75 min.- 1 úkon á 39,13 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH 9,35 Eur; spolu 56,11 Eur; (§ 11 ods. písm. a), § 14 ods. 2 písm. a/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2005 Z.z.), 6. účasť na pojednávaní dňa 11.09.2012 v trvaní 140 min. dvojnásobok základnej sadzby - 1 úkon á 117,38 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH 25 Eur; spolu 150,01 Eur; (§ 11 ods. písm. a), § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2005 Z.z.), 7. porada s klientom dňa 23.10.2012 v trvaní 70 min.- 1 úkon á 39,13 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH 9,35 Eur; spolu 56,11 Eur; (§ 11 ods. písm. a), § 14 ods. 2 písm. a/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2005 Z.z.), 8. účasť na odročenom pojednávaní dňa 25.10.2012 -1 úkon á 14,67 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH 4,46 Eur; spolu 26,76 Eur; (§ 11 ods. písm. a), § 14 ods. 5 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2005 Z.z.), 9. porada s klientom dňa 13.12.2012 v trvaní 65 min.- 1 úkon á 39,13 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH 9,35 Eur; spolu 56,11 Eur; (§ 11 ods. písm. a), § 14 ods. 2 písm. a/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2005 Z.z.), 10. účasť na odročenom pojednávaní dňa 18.12.2012 -1 úkon á 14,67 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH 4,46 Eur; spolu 26,76 Eur; (§ 11 ods. písm. a), § 14 ods. 5 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2005 Z.z.), 11. účasť na pojednávaní dňa 31.01.2013 -1 úkon á 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + 20 % DPH 13,58 Eur; spolu 81,46 Eur; (§ 11 ods. písm. a), § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2005 Z.z.), 12. porada s klientom dňa 12.06.2013 v trvaní 75 min.- 1 úkon á 40,05 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + 20 % DPH 9,57 Eur; spolu 57,43 Eur; (§ 11 ods. písm. a), § 14 ods. 2 písm. a/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2005 Z.z.), 13. účasť na pojednávaní dňa 14.06.2013 -1 úkon á 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + 20 % DPH 13,58 Eur; spolu 81,46 Eur; (§ 11 ods. písm. a), § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2005 Z.z.),
Spolu 990,11 Eur
Náhrada cestovných výdavkov podľa § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2005 Z.z. v spojení s § 7 z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, pri použití osobného motorového vozidla zn. PEUGEOT, E.č. BA-122NA, vzdialenosť Plynárenská 7/A - Námestie Biely kríž 7 Bratislava a naspäť = 10,8 km, pri spotrebe paliva 8,82 l/100/km, základná náhrada za každý 1 km jazdy 0,183 Eur/1 km: 1. cesta na pojednávanie dňa 7.6.2012: cena paliva 1,540 Eur/1 L
- náhrada za spotrebované pohonné látky 1,75 Eur (0,95 l x 1,540 Eur/l km + 0,40 Eur x 20 %)
- základná náhrada za každý 1 km jazdy 2,38 Eur (10,8 km x 0,183 Eur/1 km + 0,40 Eur x 20 %) 2. cesta na pojednávanie dňa 11.9.2012: cena paliva 1,604 Eur/1 L
- náhrada za spotrebované pohonné látky 1,83 Eur (0,95 l x 1,604 Eur/l km + 1,52 Eur x 20 %)
- základná náhrada za každý 1 km jazdy 2,38 Eur (10,8 km x 0,183 Eur/1 km + 0,40 Eur x 20 %) 3. cesta na pojednávanie dňa 25.10.2012: cena paliva 1,559 Eur/1 L
- náhrada za spotrebované pohonné látky 1,78 Eur (0,95 l x 1,559 Eur/l km + 0,30 Eur x 20 %)
- základná náhrada za každý 1 km jazdy 2,38 Eur (10,8 km x 0,183 Eur/1 km + 0,40 Eur x 20 %) 4. cesta na pojednávanie dňa 18.12.2012: cena paliva 1,502 Eur/1 L
- náhrada za spotrebované pohonné látky 1,72 Eur (0,95 l x 1,502 Eur/l km + 0,29 Eur x 20 %)
- základná náhrada za každý 1 km jazdy 2,38 Eur (10,8 km x 0,183 Eur/1 km + 0,40 Eur x 20 %) 5. cesta na pojednávanie dňa 31.01.2013: cena paliva 1,420 Eur/1 L
- náhrada za spotrebované pohonné látky 1,50 Eur (0,88 l x 1,420 Eur/l km + 0,25 Eur x 20 %)
- základná náhrada za každý 1 km jazdy 2,38 Eur (10,8 km x 0,183 Eur/1 km + 0,40 Eur x 20 %) 6. cesta na pojednávanie dňa 14.06.2013: cena paliva 1,365 Eur/1 L
- náhrada za spotrebované pohonné látky 1,44 Eur (0,88 l x 1,365 Eur/l km + 0,24 Eur x 20 %)
- základná náhrada za každý 1 km jazdy 2,38 Eur (10,8 km x 0,183 Eur/1 km + 0,40 Eur x 20 %) Spolu náhrada cestovných výdavkov 24,30 Eur. Náhrada za stratu času stráveného cestou do miesta pojednávania a naspäť dňa 7.6.2012, 11.9.2012, 25.10.2012, 18.12.2012 v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2005 Z.z., cesta Plynárenská 7/A - Námestie Biely kríž 7 Bratislava a naspäť, 1 polhodina x 12,71 Eur/1 začatá polhodina + 20 % DPH - 2,54 Eur spolu 15,25 Eur, spolu 61 Eur Náhrada za stratu času stráveného cestou do miesta pojednávania a naspäť dňa 31.01.2013, 14.6.2013 v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2005 Z.z., cesta Plynárenská 7/A - Námestie Biely kríž 7 Bratislava a naspäť, 1 polhodina x 13,01 Eur/1 začatá polhodina + 20 % DPH - 2,54 Eur spolu 15,61 Eur, spolu 31,22 Eur. Spolu náhrada za stratu času 92,22 Eur. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh súd nerozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko navrhovateľ bol od poplatku oslobodený a odporca zasa v konaní úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 OSP).