Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-366-2011.pdf
PDF · 157.38 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/366/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa X. I., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. K. XXX, zastúpeného Čibrik & Blazsek, advokátska kancelária, s.r.o., Šaľa, Hlavná 14, IČO: 46 255 010, proti odporcovi O. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. K. XXX, zastúpeného TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Šaľa, P. Pazmáňa 915/9, IČO: 36 866 296, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 19. septembra 2011, č.k. 25 C/274/2010-219 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta z 20. októbra 2011 č. k. 25 C/274/2010-228, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 203,85 eur k rukám Čibrik & Blazsek, advokátska kancelária, s.r.o., Šaľa, Hlavná 14, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil navrhovateľa vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. D. E. K.: parcely registra „C" č. 820/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 588 m2, parcely registra „C" č. 820/18 zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m2, parcely registra „C" č. 820/19 zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2 a parcely registra „C" č. 820/20 zastavané plochy a nádvoria o výmere 71 m2, ktoré vznikli odčlenením z parcely registra „E" (viď opravné uznesenie z 20.10.2011, č.k. 25C/274/2010-228) č. 820/100 orná pôda o výmere 1 185 m2, LV č. XXXX, na základe Geometrického plánu č. 06-10/2010, vyhotoveného W. I., geodetickou kanceláriou, Galanta, Mierové námestie 4, IČO: 17 549 493 a overeného Správou katastra Šaľa 26.11.2010, ktorý sa stáva súčasťou rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 718,50 eur k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní.
Rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a ust. § 123, § 134 ods. 1, 2 a 3 a § 868 Občianskeho zákonníka a danosťou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníctva navrhovateľa k nehnuteľnostiam a splnením podmienok nadobudnutia vlastníctva držbou. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva vychádzal zo skutočnosti, že odporca je zapísaný v katastri nehnuteľnosti spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, v ktorom prípade navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko rozhodnutie súdu v tejto otázke je (okrem iného) aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. V danom prípade vzhľadom na reálny stav správania sa účastníkov, odopretím určovacej žaloby by došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
preto návrh navrhovateľa považoval legálnym. Vzal do úvahy právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky pre účely aplikačnej praxe, z ktorého vyplýva, že ak boli do 31.12.1991 splnené predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva, vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1991. Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 (§ 507a ods. 3 zákona č. 131/1982 Zb.), umožňujúce občanovi započítať aj čas pred 1.4.1983, so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 1.4.1984, ako aj ustanovenie § 872 ods. 6 (zák. č. 509/1991 Zb.), umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku si započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1.1.1992. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že právni predchodcovia navrhovateľa (starí rodičia) prevodom (na základe síce platnej zmluvy uzavretej v súlade s § 44 a § 46 - účastníci sa dohodli na jej obsahu a uzavreli o tom písomnú zmluvu - avšak neúčinnej podľa § 134 ods. 2 - zmluva nebola registrovaná štátnym notárstvom - v tom čase platného Občianskeho zákonníka) nenadobudli vlastníctvo, ani len spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Zrejmým považoval ich úmysel kúpiť stavebný pozemok na výstavbu rodinného domu v rozlohe približne 8 árov. Uvedenému nasvedčuje nielen pripojená zmluva, ale i ďalšie listinné dôkazy: geometrický plán, poľný náčrt, oznámenie z advokátskej poradne, stavebné povolenie. Právni predchodcovia navrhovateľa minimálne od roku 1963, kedy došlo k vyznačeniu hraníc nimi kúpeného pozemku jeho vykolíkovaním na to príslušnou osobou a k ohradeniu si pozemku (z časti aj za pomoci susedov - rodičov odporcu), boli toho názoru, že pozemok na ktorom legálne stavajú, riadne kúpili za vyplatenú kúpnu cenu a je v ich vlastníctve. Nikto ich pri tejto držbe nerušil a žiadne právne ani faktické nároky, minimálne počas vydržacej doby 10 rokov, vo vzťahu k nim si neuplatnil. Uvedené mal preukázané svedkami, ale i listinnými dôkazmi, pretože o tom, že pozemok nie je vlastnícky usporiadaný, vyšlo najavo až po smrti O. S. v roku XXXX v dedičskom konaní. V tej dobe už rodičia odporcu mali právne usporiadaný pozemok, ktorý vznikol tiež rozparcelovaním pozemku parc. č. 820, na ktorom si postavili rodinný dom na základe rozhodnutia súdu o určení ich vlastníctva spracovaním pozemku. Následne i druhý sused si usporiadal vlastníctvo k pozemku ktorý vznikol rozparcelovaním parc. č. 820 na základe notárskeho osvedčenia o oprávnenej držbe pozemku a tým jeho vydržania. Ani v tomto konaní pred notárom, podieloví spoluvlastníci nespochybnili dobromyseľnú, a tým oprávnenú držbu držiteľa (pozemok T.). Právni predchodcovia navrhovateľa pri vstupe do držby pozemku (kúpa 8 árov, vykolíkovanie na to príslušnou osobou, ohradenie) boli dobromyseľní v tom, že pozemok si riadne kúpili a vlastnícky im patrí, a počas celej vydržacej doby pri nerušenom užívaní pozemku a nakladaní ako s vlastným (stavba na základe stavebného povolenia) tiež boli dobromyseľní, a preto splnili všetky podmienky k tomu, aby pozemok vydržali. Zohľadnil, že v konaní neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili ich oprávnenú držbu pozemku, práve naopak všetky vykonané dôkazy vrátane dôkazov o usporiadaní pozemkov susediacich parciel do vlastníctva ich držiteľov, nasvedčovali oprávnenosti držby pozemku starých rodičov navrhovateľa. Po smrti starej matky, na základe jej poslednej vôle, vstúpil do oprávnenej držby pozemku navrhovateľ. Spory začali vznikať až v neskoršom období, od roku 2004, medzi účastníkmi konania, v dôsledku toho si začali samostatne usporadúvať vlastnícke vzťahy (kúpnymi zmluvami a zámennou zmluvou k spoluvlastníckemu podielu k parcele, ktorá je vedená v katastri nehnuteľnosti v evidenčnom stave), toto však už žiadny vplyv na nadobudnutie vlastníctva vydržaním k predmetnému pozemku nemalo. Záverom vyslovil, že navrhovateľ bol a je oprávneným držiteľom predmetnej nehnuteľnosti pri započítaní oprávnenej držby jeho právnych predchodcov, a splnil tým zákonnú oprávnenú držbu potrebnú na nadobudnutie nehnuteľnosti vydržaním. Výrok rozsudku o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vychádzajúc z hodnoty sporu za vykonaných šesť úkonov advokátom vo veci (príprava a prevzatie veci, písomný návrh, účasť na štyroch meritórnych pojednávaniach) po 55,49 eur, za tri meritórne úkony (účasť na miestnej ohliadke, jedného súdneho pojednávania, záverečný písomný prednes) po 57 eur, jeden nemeritórny úkon (účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez otvorenia) 14,25 eur (57 eur : 4), plus 6 x 7,21 eur a 4 x 7,41 eur režijný paušál, plus náhrada cestovného z Galanty do D. E. K. a späť na miestnu ohliadku 3,87 eur, náhrada za stratu času 2 polhodiny krát 12,02 eur pri miestnej ohliadke, súdny poplatok 99,50 eur, spolu 718,50 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že žaloba bude zamietnutá a uplatnil si náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a tým, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odporcu súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil na základe vykonaných dôkazov oprávnenosť držby právnych predchodcov navrhovateľa (manželov S.), pričom nerozlišoval medzi kvalifikovanou dobrou vierou, ktorá by tu mala byť so zreteľom na všetky skutočnosti (objektívnou dobrou vierou) a dobrou vierou subjektívnou, ktorá predstavuje len vnímanie samotného navrhovateľa, resp. jeho matky ako dcéry právnych predchodcov navrhovateľa o dobrej viere jej rodičov vo vzťahov k pozemku parc. č. 820/3. Namietal, že súd prvého stupňa v rozpore so zákonom preniesol dôkazné bremeno preukazovania dobromyseľnosti držby právnych predchodcov navrhovateľa na odporcu. Uvedené vychádza z výkladu ust. § 134 ods. 1 O.z. a ust. § 71 ods. 1, § 100 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. Argumentoval tým, že pre nedostatok dobrej viery postačí stav, kedy držiteľ mal mať o svojom práve objektívne pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. 22Cdo/445/2007). Podľa odporcu dobrá viera právnych predchodcov navrhovateľa nebola v konaní zo strany samotného navrhovateľa preukázaná, pričom podľa jeho názoru dôkazy produkované zo strany odporcu dobrú vieru právnych predchodcov navrhovateľa vyvracajú. Podľa odporcu, je potrebné pri vnímaní a vyhodnocovaní dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa vychádzať zo skutočnosti, že právni predchodcovia navrhovateľa boli osoby skúsené v nadobúdaní a scudzovaní pozemkov, ktorá skutočnosť vyplýva z dedičských konaní vedených po právnych predchodcoch navrhovateľa, kde v rámci nich bolo prededené veľké množstvo pozemkov v celosti i v spoluvlastníckych podieloch na nich, a to nielen pozemky poľnohospodárske, ale aj pozemky lesné. Sporným nebolo, že právni predchodcovia navrhovateľa nadobudli spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 820 - roľa o výmere 13 919 m2 vo výške 1/18-ina, sporným bol výklad tohto právneho titulu vo vzťahu k ich dobrej viere. Skutočnosť, že predmet kúpy nemohol byť samostatný pozemok o výmere 8 árov svedčí to, že výmera 8 árov je v predmete zmluvy spomenutá len ako výmera prislúchajúca na prevádzaný spoluvlastnícky podiel 1/18-ina. Predávajúcim bol len jeden z siedmych spoluvlastníkov G. A., pričom v prípade ak by predmetom prevodu mal byť samostatný pozemok o výmer 8 árov, museli by byť predávajúcim aj ostatní šiesti spoluvlastníci a súčasťou zmluvy by musel byť geometrický plán znázorňujúci kupovaný 8 árový pozemok, odčlenený od pôvodnej parc. č. E 820 o výmere 13 919 m2. Podľa odporcu neobstojí názor, že zmluva je neúčinná, nakoľko nebola registrovaná štátnym notárstvom, nakoľko zmluvu spisovala advokátska kancelária a na základe zmluvy bol vykonaný aj zápis v PKV, ktorý sa stal verejne známym. V prípade, ak bolo vôľou a zámerom právnych predchodcov navrhovateľa nadobudnúť do výlučného vlastníctva konkrétny pozemok o výmere 8 árov, musel by byť GP vypracovaný a pozemok zameraný už pred podpísaním zmluvy alebo súčasne s ňou, aby bola jasne a zreteľne daná vôľa právnych predchodcov navrhovateľa vo vzťahu k nimi kupovanému pozemku, pričom odčlenený pozemok parc. č. 820/3, by musel byť zameraný v rovnakom rozsahu ako vyplýva z kúpnej zmluvy, resp. pripadá na nadobúdaný spoluvlastnícky podiel a nie vo väčšom rozsahu. Keďže PKV bola verejnou listinou a po zápise vlastníckych zmien muselo byť právnym predchodcom jasné, že nenadobudli do vlastníctva pozemok o výmere 8 árov, ale len spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. 820 roľa. Ak by naozaj mali za to, že nadobudli do vlastníctva konkrétny pozemok, potom by nebolo účelné vypracovávať o 4 mesiace neskôr GP na odčlenenie nového pozemku parc. č. 820/3 o výmere 821 m2, ktorý ani nebol predmetom kúpy na základe kúpnej zmluvy z 2.5.1963. Z potvrdenia daného advokátskou poradňou 2.2.1966 nevplýva účel jeho vystavenia, pričom bolo vydané až v roku 1966, t.j. 3 roky po podpísaní zmluvy a vypracovaní GP, na ktorý sa potvrdenie odvoláva, pričom z neho nevyplýva v akej súvislosti sa mali právni predchodcovia navrhovateľa na právnu poradňu obrátiť. Namietal záver o dobromyseľnosti právnych predchodcov navrhovateľa, ktorú malo osvedčiť stavebné povolenie z 5.6.1965, nakoľko toto stavebné povolenie (rozhodnutie) bolo vydané na povolenie zhotovenia stavby na pozemku parc. č. 820 a nie parc. č. 820/3, z ktorého aj vzhľadom na umiestnenie stavby od cesty 22 m, od pravého suseda 5 m a o ľavého suseda 0,5 m, je zrejmé, že stavba bola umiestňovaná už do existujúcej radovej zástavby tak, ako to uviedol svedok L. A.. Súd prvého stupňa pri posudzovaní dobrej viery nevzal do úvahy, že M. S. vo svojom závete zaradila do svojho majetku len spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. 820/100 o výmere 821 m2, pričom ak by si sama robila na tento pozemok v celosti nároky, musela by túto skutočnosť uviesť už v samotnom závete, resp. po zápise vlastníckych zmien do PKV na základe kúpnej zmluvy z 2.5.1963. Namietal tiež záver súdu prvého stupňa o dohode právnych predchodcov navrhovateľa s ostatnými spoluvlastníkmi o spôsobe užívania pôvodnej parcely č. 820, ktorá mala vyplývať z GP z 26.9.1963, pričom existencia takejto dohody preukázaná nebola, nakoľko aj svedkyňa W. L. uviedla, že nevie kto takúto dohodu mal uzatvárať, resp. či vôbec bola uzavretá. Podľa odporcu preto dobrá viera právnych predchodcov navrhovateľa je spochybnená samotným nadobúdacím titulom kúpnou zmluvou z 2.5.1963, zápisom ich spoluvlastníckeho podielu (nie výlučného vlastníctva) do PK vložky, skutočnosťou, že odčlenený pozemok parc. č. 820/3 nebol vtedajšou správnou katastra zapísaný ako samostatný pozemok na samostatnú PK vložku ako ich výlučné vlastníctvo,
nepreukázaním existencie dohody o užívaní odčleneného pozemku medzi právnymi predchodcami navrhovateľa a ostatnými PKV vlastníkmi, ako aj ostatnými objektívnymi skutočnosťami. Uviedol, že všetky stavby realizované na pôvodnej parcele č. 820 boli realizované bez súhlasu pôvodných PKV vlastníkov. Poukázal tiež na to, že U. I. nadobudla do výlučného vlastníctva pozemky parc. č. 820/1 a 2 notárskym zápisom, avšak vo vzťahu k nej sa právni nástupcovia pôvodných PKV vlastníkov vlastníckeho práva sami vzdali v podobe čestných prehlásení. Nemožno podľa odvolateľa prisvedčiť názoru súdu, že tým, že si pôvodní PKV vlastníci nerobili na pozemok 820/3 právne nároky počas doby od 2.5.1963 do 2.5.1973, že tým uznali vlastníctvo právnych predchodcov navrhovateľa, a to z dôvodu, že títo pôvodní PKV vlastníci ani nemali možnosť svoje vlastníctvo brániť a nemožno na nich prenášať takéto bremeno ochrany, pokiaľ od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby svoje vlastnícke právo bránili v tom čase a na tom mieste voči samotnému štátu, ktorý bez ich súhlasu umožňoval výstavbu rodinných domov na pôvodnej parc. č. 820 bez toho, aby boli finančne ich nároky vysporiadané. Podľa odvolateľ,a sa navrhovateľ pokiaľ by bol názoru, že jeho právni predchodcovia sú výlučnými vlastníkmi pozemku parc. č. 820/3, nemohol by slobodne, vážne a určito urobiť právny úkon v podobe zámennej zmluvy. Odvolateľ namietal tiež omyl právnych predchodcov navrhovateľa, vzťahujúci sa na nadobúdací titul, ktorý je neurčitým, nakoľko samotný predmet kúpy je vymedzený neurčitým spôsobom a napokon namietal, že súd priznal v petite rozsudku viac ako vyplýva zo samotného titulu.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok, aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním.
Navrhovateľ návrhom z 19.8.2010, spresneným 26.11.2010, si uplatnil právo určenia výlučného vlastníctva nehnuteľností parcely registra „C" č. 820/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 588 m2, parcely registra „C" č. 820/18 zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m2, parcely registra „C" č. 820/19 zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2 a parcely registra „C" č. 820/20 zastavané plochy a nádvoria o výmere 71 m2, ktoré vznikli odčlenením z parcely registra „E" (viď opravné uznesenie z 20.10.2011, č.k. 25C/274/2010-228) č. 820/100 orná pôda o výmere 1 185 m2, LV č. XXXX. Návrh odôvodnil tým, že účastníci konania sú v zmysle zápisu Správy katastra Šaľa podielovými spoluvlastníkmi pozemku v kat. úz. D. E. K. - parcely registra „E" č. 820/100 orná pôda o výmere 1 185 m2, zapísanej na LV č. XXXX, ktorá vznikla z kmeňovej parcely registra „E" č. 820, vedenej pôvodne v PK vložke č. 1883 (okrem parcely č. „E" 820/100 nachádzajúcej sa v intraviláne obce, vznikla z predmetnej kmeňovej parcely i parcela „E" č. 820/200 o veľkosti 10 132 m2 nachádzajúca sa v extraviláne obce). Tvrdil, že právni predchodcovia navrhovateľa (starí rodičia navrhovateľa) - O. S. a manželka M. S., rod. D. - kúpnou zmluvou z 2.5.1963 nadobudli od G. A., rod. I. 1/18 pozemku parcely registra „E" č. 820 roľa o výmere 13 919 m2 (na samotnej kúpnej zmluve je uvedená veľkosť nadobudnutého pozemku o výmere 8 árov). K predmetnej kúpnej zmluve bol po podpise zmluvy ešte v roku 1963 Strediskom geodézie Galanta vyhotovený tzv. poľný náčrt a súčasne geometrický plán č. 296-204-920-63, v zmysle ktorého plánu došlo, okrem iného, i k odčleneniu stavebného pozemku parc. č. 820/3 o výmere 821 m2 od kmeňovej parcely a zároveň v zmysle dohody účastníkov k určeniu, ako budú vlastníci užívať novovzniknuté parcely a v akom rozsahu. V identifikácii parciel č. 813-2-203-3930-89 z 20.10.1989, vydanom Strediskom geodézie, je predmetná skutočnosť opísaná v časti B „stav v evidencii nehnuteľností". Právni predchodcovia navrhovateľa predmetnú parcelu registra „C" č. 820/3 zastavané plochy a nádvoria nepretržite a oprávnene užívali od roku 1963, preto argumentoval tým, že vzhľadom na všetky skutočnosti, osobitne vyššie špecifikovanú kúpnu zmluvu a geometrický plán, boli dobromyseľní v tom, že im vlastnícke právo k predmetnému pozemku parc. č. 820/3 patrí. Na predmetnom stavebnom pozemku právni predchodcovia navrhovateľa postavili aj rodinný dom súp. č. XXX, ku ktorému bol
vydaný samostatný LV. Právni predchodcovia navrhovateľa sa o predmetnú parcelu riadne starali, obhospodarovali ju, platili výdavky a náklady spojené s užívaním predmetného pozemku. Nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľ odvodzoval z oprávnenej nepretržitej držby nehnuteľnosti po dobu 10 rokov, čiže z vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Poukázal na nesprávnosť právneho názoru navrhovateľa, podľa ktorého GP spôsobuje konštitutívne nadobudnutie vlastníckeho práva k takto vytvoreného pozemku, nakoľko uvedená argumentácia je v celom rozsahu v rozpore so základným ústavným právom zakotveným v ust. článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým je ochrana vlastníckeho práva a tiež je v rozpore so základnými zásadami podielového spoluvlastníctva zakotvenými v ust. § 137 Občianskeho zákonníka. Argumentoval tým, že nesporným je, že pozemok parcelné číslo 820 o pôvodnej výmere 1 ha 39 á 19 m2 bol pôvodne vo vlastníctve viacerých osôb s tým, že na základe zákona č. 180/1995 Z.z. sa zostavil register obnovenej evidencie pozemkov a vykonávalo sa usporiadanie vlastníckych práv k pozemkom, tzv. ROEP a pozemok parc. č. 820 bol rozdelený na pozemok parc. č. 820/100 o výmere 1 185 m2, ktorý bol zaradený do intravilánu obce D. E. K. a na pozemok parcelné číslo 820/200 o výmere 847 m2, ktorý bol zaradený do extravilánu obce D. E. K.. Následne v katastri nehnuteľnosti bol založený list vlastníctva, ktorý nahradil pôvodné PKN na pozemok parcelné číslo 820/100, LV číslo XXXX a na pozemok parc. č. 820/200, LV číslo XXXX. Rovnakým kľúčom, akým bol pozemok parc. č. 820 rozdelený, boli prepísaní aj vlastníci, resp. ich právni nástupcovia uvedení v PKN č. 1883 do LV číslo XXXX a do LV č. XXXX, pričom právni predchodcovia navrhovateľa boli podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. 820 vo výške 2/36 (1/18) a takýto podiel im bol priradený aj na oboch LV, ktorý následne po nich nadobudol aj navrhovateľ v rámci dedičského konania. Odporca tvrdil, že oprávnenosť držby pozemku parc. č. 820/3 o výmere 871 m2, ktorý vznikol odčlenením od pozemku parc. č. 820 GP číslo 296-204-920-63 zo strany právnych predchodcov navrhovateľa vylučujú: samotná PKN číslo 1883 a kúpna zmluva z 2.5.1963, ktorou právni predchodcovia navrhovateľa nadobudli spoluvlastnícky podiel vo výške 1/18, a to z dôvodu, že O. S. s manželkou M., právni predchodcovia navrhovateľa, vstupovali do vlastníckeho postavenia k pozemku parcelné číslo 820 (a tým aj neskôr k pozemku parcelné číslo 820/3) len ako jeho podieloví spoluvlastníci s výškou spoluvlastníckeho podielu 2/36. V tom čase nemohli mať za to, že môžu s pozemkom parcelné číslo 820/100 v celosti nakladať ako s vlastným a vykonávať vlastnícke právo k tomuto pozemku len výlučne pre seba ako jeho výluční vlastníci, a preto ani nemohli vlastníctvo k pozemku vydržať.
Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Predpokladmi úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Citované ustanovenie však nestanovuje, že v určovacom petite môže ísť len o určenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným alebo o právo žalobcu voči žalovanému. Nemožno preto vylúčiť prípustnosť toho, že predmetom určovacieho petitu bude právny vzťah medzi žalovaným (ktorý je odporcom navrhovateľa) a treťou osobou. Podmienkou úspechu takéhoto návrhu je, že určenie existencie tohto právneho vzťahu, ktorého subjektom je tretia osoba, ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému, pretože inak by žalobca nemohol mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi : žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenie práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým; žaloba domáhajúca sa určenia nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať splnenie povinnosti. Vyslovený predpoklad však nemožno chápať všeobecne. Ak totiž žalobca preukáže, že má právny záujem na tom, aby bolo určené určité
právo alebo právny pomer, hoci by mohol žalovať priamo na splnenie povinnosti, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Rozsudok súdu znejúci na plnenie nevyhnutne obsahuje určenie práva alebo právneho vzťahu, ale toto určenie sa uvedie iba v odôvodnení rozsudku ako predpoklad pre výrok na plnenie. Za nedovolenú pri možnosti žaloby na plnenie možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života ale len na zbytočné rozmnožovanie sporov. Ak sa určením, že tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu (a predíde sa tak žalobe na plnenie), je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná tiež žaloba na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) O. s. p. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu predpokladaná citovaným zákonným ustanovením nachádza svoje vyjadrenie v petite, ktorý žalobca vo svojom návrhu zvolil. Určovacou žalobou sa žalobca nedomáha prisúdenia plnenia, nedomáha sa teda vydania exekučného titulu, ale vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovania žaloba) alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Žalobca podaním určovacej žaloby vyjadruje, že mu k ochrane práva postačí jeho určenie - danie mu istoty práva. Ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva daný vždy.
Navrhovateľ svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. odôvodnil nesúladom zápisu vlastníckeho práva na základe vydržania vlastníckeho práva a skutočným právnym stavom jeho vlastníctva k nehnuteľnostiam. Z uvedeného vyplýva, že na navrhovateľom požadovanom určení jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je naliehavý právny záujem, keďže sa ním má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 134 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Podľa § 868 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 1.1.1992), pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.), oproti skoršiemu právnemu stavu (zákon č. 141/1950 Zb.), vydržanie vlastníckeho práva neumožňoval, iba rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo do 31.3.1964 (§ 498 zákona č. 40/1964 Zb., teraz § 854). Novela Občianskeho zákonníka, vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb. (účinná od 1.4.1964), opätovne zaviedla inštitút vydržania (§ 135a) a súčasne v ustanovení § 507a (teraz§ 856 ods. 3) umožnila pre vydržanie započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr, než uplynutím jedného roka. Novela Občianskeho zákonníka, vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb., okrem iného, podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania. Spôsobilým predmetom vydržania sa stala
aj poľnohospodárska pôda. Uvedená novela súčasne umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (nie štátu) a umožnila vydržanie i voči štátu, i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou. Pre aplikáciu príslušnej právnej úpravy majú mimoriadny význam prechodné ustanovenia zákona č. 509/1991 Zb. už uvedeného zákonného ustanovenia § 868.
Z uvedeného vyplýva, že ak boli do 31.12.1991 splnené predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva, vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1991. Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 (§ 507a ods. 3 zákona č. 131/1982 Zb.), umožňujúce občanovi započítať aj čas pred 1.4.1983, so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 1.4.1984, ako aj ustanovenie § 872 ods. 6 (zákona č. 509/1991 Zb.), umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1.1.1992.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorá sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo vskutku patrí. Oprávnená, a teda chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky: Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec patrí, a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby), pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod. Z toho vyplýva, že dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome zmocní veci protiprávne, a to konaním napĺňajúcim skutkovú podstatu niektorého trestného činu, alebo komu bola hnuteľná vec zverená iba na dobré slovo (tzv. výprosa). Ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník, vykonáva oprávnenia patriace do obsahu vlastníckeho práva, t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou. Súčasne však musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Na záver o tom, že držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu. Pochybnosti hmotnoprávne rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Opodstatnenosť tejto právnej domnienky vychádza z poznatku, že dôkaz o stave mysle držiteľa sa vytvára len nepriamo, úsudkom z iných dôkazov, a z hľadiska procesného dokazovania je preto v prípade pochybností vhodnejšie vychádzať z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno preniesť na toho, kto namieta voči oprávnenosti držby.
Zo spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 25C/66/2010 vyplýva, že konanie bolo začaté na návrh v tomto konaní odporcu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti parc. č. 820/100 o výmere 1 185 m2, druh pozemku orná pôda, pozemok umiestnený v zastavanom území obce a evidovaný ako parcela registra „E" na mape určeného operátu, ktorý pozemok je zapísaný na LV č. XXXX vedeného Správou katastra Šaľa, pre okres K., obec D. E. K., kat. úz. D. E. K., medzi účastníkmi tohto konania. Z LV č. XXXX vyplýva, že k predmetnému pozemku sú spoluvlastníkmi evidovaní: navrhovateľ X. I. v podiele 20/36 a odporca v podiele 16/36. Navrhovateľ svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol zámennou zmluvou podľa č. V 453/2009 zo 6.5.2009, odporca kúpnymi zmluvami podľa č. V 1172/2005 z 8.7.2005, podľa č. V 2432/2005 z 22.12.2005 a podľa č. V 367/08 z 18.3.2008. Predmetné konanie je prerušené z dôvodu podania určovacej žaloby, ktorou navrhovateľ preukazuje iný právny stav vlastníctva k časti predmetného pozemku, ako je evidovaný na LV.
Z výpovede svedka Ing. K., pracovníka Správy katastra v Šali, vyplýva, že pôvodne parcela č. 820 bola evidovaná v PKN vložke č. 23 až do roku 1949, kedy bola prenesená v celosti do PKN vložky č. 1883 vo výmere 1 hektár 39 árov a 19 m2. Následný záznam SK je geometrický plán číslo zákazky 296-204-920-63 z 26.9.1963, a hoci na tomto geometrickom pláne nie je uvedený účel, je zrejmé, že došlo k rozparcelovaniu predmetnej parcely na parcelu 820/1, /2, /3 a /4 za účelom výstavby rodinných domov. Na poľnom náčrte je možné vidieť aj zakreslený, už postaviť sa majúci, rodinný dom na parcele č. 820/1 pre T.. Následne bol vyhotovený poľný náčrt číslo zákazky 301-204-920-63 z 29.9.1963, ktorým bola vytvorená parcela č. 820/5 o výmere 610 m2 práve v prospech rodičov odporcu O. Z. a C. Z., rod. X. (susediaci pozemok so sporným pozemkom zľava z čelného pohľadu z ulice). Zápis bol prevedený na SK len ako užívací vzťah k týmto pozemkom, v tom čase ešte nedošlo k zmene vlastníckych vzťahov. K právnemu usporiadaniu tejto časti pozemku v prospech O. Z. a C. Z. (rodičia odporcu) došlo na základe rozsudku Okresného súdu Galanta z 26.3.1968, sp. zn. 3C/220/1967, podľa ktorého rodičia navrhovateľa nadobudli k tejto parcele, označenej ako parcela č. 820/5 o výmere 610 m2 vlastníctvo na základe toho, že si ho spracovaním (postavili tu rodinný dom s prístavbami) získali podľa § 125 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. Po zomrelej C. Z., na základe dedičského rozhodnutia z 4.1.1996, sp. zn. D 2952/93, došlo k zdedeniu parcely č. 820/5 záhrady vo výmere 610 m2 z LV č. XXX a ďalšia zmena vo vlastníctve nastala v roku 2003, na základe darovacej zmluvy N/46/2003, Nz/9011/2003 medzi darcom O. Z. st. a obdarovaným O. Z. ml. - odporcom na parcelu č. 820/5 na LV č. XXXX s rodinným domom súp. č. XXX. Uvedeným spôsobom sa odporca stal vlastníkom predmetnej parcely v celosti.
Z kúpnej zmluvy, uzavretej 2.5.1963 medzi predávajúcou G. A. a kupujúcimi O. S. a manželkou M. S. (starí rodičia navrhovateľa), podľa ktorej za dohodnutú kúpnu cenu 3 136 Kčs kupujúci nadobudnú do vlastníctva pozemok z parcely označený ako 1/18 čiastka stavebného pozemku vo výmere 8 árov. Na základe toho bol vyhotovený geometrický plán číslo zákazky 296-204-920-63 z 26.9.1963 overený Strediskom geodézie v Galante, podľa ktorého geometrického plánu došlo k odčleneniu parc. č. 820/3 z pôvodnej parcely č. 820 ako stavebného pozemku vo výmere 821 m2 v prospech S. a došlo k vykolíkovanou hraníc stavebného pozemku.
O tom, že mal takto byť usporiadaný pozemok pre výstavbu rodinného domu svedčí aj oznámenie Advokátskej kancelária v Galante pod č. Ga 446/63-93/Sz z 2.2.1966 pre M. S., podľa ktorého sa zaslal výkaz plôch ku GP číslo 296-204-920-63 s tým, že vec sa považuje za ukončenú a spis ukladajú do archívu. Poľný náčrt zakreslený do mapy 29.9.1963 z pozemku parc. č. 820 odčlenil okrem vyššie uvedeného pozemku aj pozemok parc. č. 820/1 dom, dvor o výmere 617 m2 a parc. č. 820/2 záhrada o výmere 864 m2 pre O. I. a manželku U. rod. G. (tzv. T. dom s pozemkom). Tento susediaci pozemok so sporným pozemkom z čelného pohľadu vpravo z ulice, bol vlastnícky usporiadaný tak, že po O. I., zomrelom XX.XX.XXXX, bolo prejednané dedičstvo pod sp. zn. D 213/83, kedy došlo k prejednaniu polovice RD, a to nadstavby č. 222 (tzv. RD T.) postavený na parcele č. 820/1 s tým, že pozemok nebol vysporiadaný, preto LV bol založený len čisto na rodinný dom. Na základe notárskeho osvedčenia došlo k určeniu vlastníctva k parc. č. 820/1 zastavaná plocha o výmere 766 m2, parc. č. 820/2 záhrada o výmere 1 574 m2, na základe notárskej zápisnice vydanej notárom JUDr. Ottom Szabom pod číslom N 246/95, Nz 997/96 z 26.2.1996 s pripojeným geometrickým plánom, podľa ktorej notárskej zápisnice došlo k osvedčeniu oprávnenej držby v prospech U. I., rod. G. podľa pripojených listín, čestnými prehláseniami K. I., A. I., L. I., G. A., D. I., W. G., P. I., K. J., W. J., C. I., J. I., ako aj potvrdením Obecného úradu D. E. K., ide o tzv. pozemok pod T. domom. Na základe tejto notárskej zápisnice došlo k vydaniu LV v prospech oprávnenej držiteľky.
Sporný pozemok S. ostal vlastnícky nevysporiadaný. Na tomto pozemku na základe stavebného povolenia, vydaného 5.6.1965 Odborom výstavby ONV v Galante pod č. výstavby 2702/1964, postavili starí rodičia navrhovateľa rodinný dom. O tom, že už v tom čase stavebné pozemky boli riadne od seba oddelené svedčí i to, že v stavebnom povolení je určené, že stavba bola osadená 5 m od pravého suseda a 0,50 m od ľavého suseda. Stavba sa mala dokončiť do 30.6.1967. O. S. zomrel XX.XX.XXXX a po ňom bolo prejednané dedičstvo pod sp. zn. D 2883/93, Dnot 1290/93 JUDr. Jankou Plachou, notárkou so sídlom v Galante, podľa ktorého nehnuteľnosť v kat. úz. D. E. K. rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 820/3 podľa geometrického plánu č. HB-11-2/95, postaveného počas trvania manželstva O. S. a M., rod. D. v rokoch 1963-65, nadobudli do podielového spoluvlastníctva dcéry A. Z. a M. I. (matka navrhovateľa). V tomto dedičskom konaní sa uviedlo, že pozemok pod stavbami a dvor nie je právne usporiadaný. Po
smrti M. S., rod. D. bolo v dedičskom konaní pred notárom JUDr. Karolom Kovácsom zo Šale zistené, že poručiteľka zomrela XX.XX.XXXX a zriadila listinu o vydedení z 23.7.1999, spísanú vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 404/99, NZ 362/99, JUDr. Ottom Szabom, notárom so sídlom v Galante, v ktorom vydedila svoju dcéru A. Z., zároveň vydedila aj jej syna O. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. K. a aj svoju vnučku A. C. rod. Z., nar. XXXX, bytom D. E. K. XX, z dôvodov podľa ustanovenia § 469 ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka a zároveň poručiteľka dňa 23.7.1999 zriadila závet vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 405/99, NZ 363/99, JUDr. Ottom Szabom, notárom so sídlom v Galante, v ktorom za svojich dedičov rovným dielom ustanovila dcéru M. I. a jej syna, svojho vnuka, X. I., nar. XX.X.XXXX. V tomto dedičskom konaní všetky nehnuteľnosti, vrátane polovice rodinného domu, pozemku parc. č. 820/100 a parc. č. 820/200 v podiele 1/36 zdedil X. I., čiže navrhovateľ.
Svedkyňa M. I., rod. S., uviedla, že jej rodičia kúpili predmetný pozemok parc. č. 820/3, na ňom si postavili dom a keď mala 9 rokov, tak sa do domu nasťahovali. Pozemok kúpili od A. v domnení, že pozemok im patrí. Ohradili si parcelu, a to dom, dvor a užívali kus záhrady. Vie o tom, že bol privolaný zememerač, ktorý vymeral pozemok a podľa toho došlo k vystavaniu ohrady. Nikto nespochybňoval, že by pozemok, ktorý užívajú jej rodičia, by nebol ich vlastníctvom, obdobne ani jej rodičia vo vzťahu k pozemku Z. si žiadne nároky nekládli. V roku 2004 sa dozvedela, po smrti svojej matky, že pozemky sú neusporiadané, následne išla za advokátom, aby pozemky dali do poriadku a toto bolo cieľom aj vyhotovenia zámennej zmluvy a takto začali s vysporiadavaním neusporiadaných pozemkov.
Na základe notárskej zápisnice sp. zn. N 254/2008, Nz 26790/2008, NCR1S 26497/2008, vydanej notárom JUDr. Karolom Kováčom, došlo k osvedčeniu vlastníctva v prospech Ing. C. K., okrem iného k pozemku parc. č. 820/100 orná pôda o výmere 3/36, LV č. XXXX z dôvodu, že A. I., rod. I. v roku1993, mimo zaknihovania, previedla svoj spoluvlastnícky podiel na Ing. C. K., ktorý od tej doby nerušene držal a užíval túto nehnuteľnosť. Následne zámennou zmluvou táto časť pozemku bola vymenená navrhovateľom za jeho pozemok v pozemku parc. č. 820/200. Na základe doplňujúceho dedičského rozhodnutia 25D 229/2008 po nebohom O. S. (starý otec navrhovateľa), navrhovateľ z parcely 820/100 zdedil podiel 1/36.
Svedkyňa W. T. uviedla, že od roku 1960 tieto parcely boli v takom istom stave ako sú teraz. Najprv S. postavili dom a neskôr Z. a jej rodičia O. I. a U. I. až následne. Dvor a dom bol ohradený, záhrady ohradené neboli. Pri vybavovaní vlastníctva po smrti rodičov k parc. č. 820/1 a 820/2 každý dotknutý sa podpísal, že nemajú právne nároky na tento pozemok, pretože vedeli, že to patrí jej rodičom, a tak isto z ich strany žiadne nároky voči ostatným z parcely 820 nemali. Podľa jej názoru S. aj Z. si boli vedomí pri užívaní pozemkov, že pozemok je ich. Od roku 1965 podľa jej názoru pozemok S. aj Z. aj I. (čiže ich) bol oplotený.
Svedok L. A. uviedol, že C. A., rod. I., ktorá už zomrela, bola jeho matka a mala spoluvlastnícky podiel v predmetnej parcele č. 820 vo výške 10/36 k parc. č. 820/100 vo výmere 1 518 m2 a 10/36 vedenej na LV XXXX k parc. 820/200 orná pôda vo výmere 9 250 m2, ktoré pozemky po jej smrti zdedil na základe dedičského rozhodnutia vydaného Okresným súdom Galanta sp. zn. 12D 74/2005, Dnot 91/2005. Má vedomosť, že jeho rodičia, resp. ich právni predchodcovia, užívali parcelu č. 820 ako roľu. Svoj zdedený podiel k pozemku parc. č..820/100 predal kúpnou zmluvou z 21.2.2008 odporcovi.
Svedok Ing. K. potvrdil, že v roku 1999 keď bol vyhotovený ROEB pod č. OUK082/99, resp. vydané rozhodnutie Okresného úradu, s tým, že ROEB sa týkal zvyšných pozemkov, na ktoré nebolo založené CLV a tie sa dostali potom do ELV a ktoré ako zvyškové parcely boli doplnené ako spoluvlastnícke podiely podľa predchádzajúcich spoluvlastníckych podielov. Tak prišlo k zápisu parc. č. 820/100 v intraviláne s preklopeným stavom spoluvlastníckych podielov z predchádzajúcej PKN vložky a parcely 820/200 v extraviláne obce.
Miestnou ohliadkou nehnuteľností súd zistil, že vedľa seba boli postavené na pozemku č.820 tri domové nehnuteľnosti. Zľava domová nehnuteľnosť odporcu. Rodinný dom odporcu je starý približne 50 rokov a stavali ho rodičia odporcu. Medzi rodinným domom odporcu a rodinným domom navrhovateľa je
vzdialenosť asi 8 metrov. Rodinný dom navrhovateľa je starý približne 50 rokov, stavali ho starí rodičia navrhovateľa. Rodinný dom bol zrekonštruovaný po roku 2004 rodičmi navrhovateľa. Vedľa rodinného domu navrhovateľa bol postavený rodinný dom v súčasnosti T., predtým I.. Rodinný dom je približne 50 rokov starý. Pred rodinnými domami sú umiestnené okrasné predné záhradky v šírke od domu k ohrade zhruba od 10 do 15 metrov. Všetky tri rodinné domy z uličnej strany sú ohradené ohradou. Ide o kombináciu betónovej a železnej ohrady. Ohrady boli postavené tesne po ukončení stavby rodinných domov ešte pôvodnými vlastníkmi rodinných domov, čiže majú približne 50 rokov. Medzi rodinnými domami T. a navrhovateľa je ohrada totožného typu ako z uličnej strany, táto bola postavená starými rodičmi navrhovateľa v tom čase kedy bola postavená ohrada z prednej časti. Zhodne prítomní účastníci uviedli, že z prednej časti pozemku s dvorom a okrasnou záhradou užívajú vlastníci rodinných domov v nezmenenom stave. Medzi rodinnými domami navrhovateľa a odporcu z prednej časti hranicu označuje plechová ohrada 2 metre vysoká a podľa udania odporcu pred 50 rokmi ju postavili jeho rodičia. Od tej doby bol vymenený len plech na tom istom mieste, keďže bol pôvodný už hrdzavý. Užívateľskú hranicu medzi pozemkami navrhovateľa a odporcu po tejto ohrade, ktorá má dĺžku približne 15 metrov, tvorí pravá strana rodinného domu odporcu z čelného pohľadu, ďalej šopa zhruba si 25 metrov.
Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa na určenie jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyhovel z dôvodu, že navrhovateľ vlastnícke právo nadobudol vydržaním. S uvedeným záverom sa stotožňuje aj odvolací súd vychádzajúc z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, správne ním posúdeným aj právne. Právni predchodcovia navrhovateľa (starí rodičia) prevodom (na základe síce platnej zmluvy uzavretej v súlade s § 44 a § 46 - účastníci sa dohodli na jej obsahu a uzavreli o tom písomnú zmluvu - avšak neúčinnej podľa § 134 ods. 2 - zmluva nebola registrovaná štátnym notárstvom
- v tom čase platného Občianskeho zákonníka) nenadobudli vlastníctvo, ani len spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Zo zmluvy vyplýva ich úmysel kúpiť stavebný pozemok na výstavbu rodinného domu v rozlohe približne 8 árov. Uvedenému nasvedčuje nielen uvedená zmluva, ale i ďalšie listinné dôkazy: geometrický plán, poľný náčrt, oznámenie z advokátskej poradne, stavebné povolenie. Právni predchodcovia navrhovateľa minimálne od roku 1963, kedy došlo k vyznačeniu hraníc nimi kúpeného pozemku jeho vykolíkovaním na to príslušnou osobou a k ohradeniu si pozemku (z časti aj za pomoci susedov - rodičov odporcu), boli toho názoru, že pozemok na ktorom legálne stavajú, riadne kúpili za vyplatenú kúpnu cenu a je v ich vlastníctve. Nikto ich pri tejto držbe nerušil a žiadne právne ani faktické nároky, minimálne počas vydržacej doby 10 rokov, vo vzťahu k nim si neuplatnil. Uvedené vyplynulo zo svedeckých výpovedí ale i listinných dôkazov. Právni predchodcovia navrhovateľa pri vstupe do držby pozemku (kúpa 8 árov, vykolíkovanie na to príslušnou osobou, ohradenie) boli dobromyseľní v tom, že pozemok si riadne kúpili a vlastnícky im patrí, a počas celej vydržacej doby pri nerušenom užívaní pozemku a nakladaní ako s vlastným (stavba na základe stavebného povolenia) tiež boli dobromyseľní, a preto splnili všetky podmienky k tomu, aby pozemok vydržali. Po smrti starej matky, na základe jej poslednej vôle, vstúpil do oprávnenej držby pozemku navrhovateľ. Spory začali vznikať až v neskoršom období, od roku 2004, medzi účastníkmi konania, v dôsledku toho si začali samostatne usporadúvať vlastnícke vzťahy (kúpnymi zmluvami a zámennou zmluvou k spoluvlastníckemu podielu k parcele, ktorá je vedená v katastri nehnuteľnosti v evidenčnom stave), toto však už žiadny vplyv na nadobudnutie vlastníctva vydržaním k predmetnému pozemku nemalo. Navrhovateľ bol a je oprávneným držiteľom predmetnej nehnuteľnosti pri započítaní oprávnenej držby jeho právnych predchodcov, a splnil tým zákonnú oprávnenú držbu potrebnú na nadobudnutie nehnuteľnosti vydržaním.
K odvolacím námietkam odporcu odvolací súd uvádza, že nie sú právne relevantné. Odporca spochybňuje nadobudnutie vlastníctva právnymi predchodcami k spornej nehnuteľnosti zmluvou z 2.5.1963, uzavretou medzi len jedinou z viacerých spoluvlastníkov predávajúcou a výmeru predmetu kúpy, nakoľko geometrický plán, ktorým bola predmetná nehnuteľnosť odčlenená z pôvodnej nehnuteľnosti, bol vyhotovený až tri roky po uzavretí zmluvy. V danej veci si však navrhovateľ neuplatnil svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, ale na základe spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Predmetná kúpna zmluva bola spôsobilou založiť dobromyseľnosť držiteľov - právnych predchodcov navrhovateľa o tom, že im sporná nehnuteľnosť patrí, ktoré presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľom vlastnícky patriť - kúpna zmluva z 2.5.1963, v ktorej obe zmluvné strany prejavili svoju vôľu, predať a kúpiť - právni predchodcovia navrhovateľa, ktorí zaplatili za spornú nehnuteľnosť kúpnu cenu. Neplatnosť zmluvy - absencia všetkých podielových spoluvlastníkov na strane predávajúceho a kvalifikované vymedzenie predmetu kúpy geometrickým plánom, spočíva v skutočnostiach, ktoré
vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a právni predchodcovia navrhovateľa na to nemali potrebné odborné predpoklady, neboli osobami práva znalými. Vychádzajúc z vyvrátiteľnej právnej domnienky, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená, odvolací súd dospel k záveru, že držba právnych predchodcov navrhovateľa bola aj pri vstupe a aj počas celej vydržacej doby oprávnená. Záver o právnej erudovanosti právnych predchodcov navrhovateľa do takej miery, aby mohli posúdiť (ne)platnosť kúpnej zmluvy nevyplýva zo žiadnych skutočností a vyvodzovať ju z toho, že boli účastní viacerých prevodov nehnuteľností, nie je možným, nakoľko právny proces prevodu nehnuteľností bol závislým aj od činnosti iných osôb na ňom zúčastnených, napr. notára, nepochybne majúceho právne vzdelania. Námietka, že spôsob a rozsah užívania predmetnej nehnuteľnosti nevyplýva z geometrického plánu, je tiež nedôvodnou, nakoľko geometrický plán bol len podkladom dohody nikým nespochybnenej. Nemožno prisvedčiť ani námietke odvolateľa o tom, že navrhovateľ uzavretím zámennej zmluvy poprel svoje vlastnícke právo z dôvodu, že uvedená zmluva už nemohla mať žiadny právny vplyv na nadobudnutie vlastníctva vydržaním, nakoľko k jej uzavretiu prišlo až následne.
Odvolací súd v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v spojení s opravným uznesením z dôvodu jeho vecnej správnosti a rovnako aj vo výroku o trovách konania, nakoľko správne postupujúc podľa § 142 ods. 1 O. s. p. prisúdil úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 619 eur pozostávajúcich zo šesť úkonov právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomný návrh, účasť na štyroch meritórnych pojednávaniach) po 55,49 eur, troch úkonoch (účasť na miestnej ohliadke, jedného súdneho pojednávania, záverečný písomný prednes) po 57 eur a jedného úkonu (účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez otvorenia) po 14,25 eur, plus 6 x 7,21 eur a 4 x 7,41 eur režijný paušál, plus náhrada cestovného z Galanty do Kráľovej nad Váhom a späť na miestnu ohliadku 3,87 eur, náhrada za stratu času 2 polhodiny krát 12,02 eur pri miestnej ohliadke.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní prisúdil náhradu trov konania vo výške 203,85 eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Za vyjadrenie k odvolaniu (13.12.2011) - § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky patrí advokátovi odmena v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky vo výške 1/13 výpočtového základu, vo výške 57 eur (741 eur) a za účasť na pojednávaní 17.6.2013 - § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 60 eur (780 eur), spolu s paušálnou náhradou výdavkov v zmysle § 16 vo výške 1/100 výpočtového základu 7,41 eur a 7,80 eur, spolu aj s náhradou cestovného Galanta - Trnava a späť 76 km - 0,258 eur x 76 = 19,60 eur a náhradou za stratu času za 4 polhodiny vo výške 52,04 eur - § 17 vyhlášky, spolu 203,85 eur.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.