Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/116/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom v C. D., C. XX/XX proti žalovaným 1/ D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. A., C. XX, 2/ Okresný úrad Levoča, katastrálny odbor, so sídlom v Levoči, v konaní o zosúladenie hraníc pozemku s právnym stavom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.7.2022 č.k. -37 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia odmietol podanie žalobcu zo dňa 13.10.2021 doplnené podaním doručeným súdu dňa 7.4.2022. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného (katastrálny odbor Okresného úradu Levoča), aby odstránil pochybenie v katastrálnej mape a zosúladil stav podľa platnej katastrálnej mapy s právnym stavom v zmysle vyjadrenia Úradu geodézie, kartografie a katastra, Bratislava, pracovisko Prešov zo dňa 19.7.2018.

3. Uznesením zo dňa 23.3.2022 č.k. -29 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní pod následkom odmietnutia podania doplnil žalobu tak, aby uviedol, či žaloba je žiadosťou o opravu chyby v katastrálnom operáte v zmysle katastrálneho zákona, alebo žalobou o majetkovoprávne vysporiadanie vlastníckeho práva k pozemku, alebo správnou žalobou v zmysle , alebo žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa , alebo žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa a v prípade, ak je podanie žalobcu žalobou o majetkovoprávne vysporiadanie vlastníckeho práva k pozemku, tak nech riadne označí žalovaného (v prípade fyzickej osoby menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom; v prípade právnickej osoby názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené), jasne, presne a zrozumiteľne uvedie, ako chce, aby súd rozhodol (žalobný petit), a nech svoje opravené podanie predloží v potrebnom počte rovnopisov v zmysle , podpísané a datované. Zároveň ho uvedeným uznesením poučil, že pokiaľ nie je schopný vady svojho podania odstrániť sám, môže požiadať o právnu pomoc advokáta, prípadne sa obrátiť na príslušné Centrum právnej pomoci.

4. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.04.2022 žalobca oznámil, že podáva žalobu o majetko- právne vysporiadanie vlastníckeho práva k pozemku, kde ako žalovaného v spore označil B. D. E., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom C. XX, G. A., a ako „dotknutú stranu“ Okresný úrad Levoča, katastrálny odbor. Žalobu podal z dôvodu, že jednou z podmienok vo vydanom stavebnom povolení bolo, že

kolaudáciu stavby jeho rodinného domu bude možné vykonať až po majetko-právnom vyporiadaní parcely č. KN C XXX/X, k.ú. C. D.. Podľa zamerania kvalifikovaného geodeta došlo v dôsledku chyby pri určení referenčného bodu k obojstrannému posunutiu hranice parcely o 3,5 m šírky doprava, po celej dĺžke pozemku 20 m, čím sa zväčšila parcela č. XXX/X, ktorej vlastníkom je žalovaný. Pokiaľ by bol pozemok zameraný podľa správneho referenčného kontrolného bodu, ktorý sa nachádza v pozemkových historických knihách, vychádzajúc z historického stavu, k predmetnému posunu hraníc by nedošlo. Aj Úrad geodézie, kartografie a katastra Bratislava, pracovisko Prešov potvrdil, že „Stav držby uvedených pozemkov nie je v súlade s právnym stavom evidovaným v katastri“. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd (1.) určil, že hranice pozemkov parcelné číslo KN C XXX/X H. XXX/X v katastrálnom území C. D. sú tvorené bodmi určenými v znaleckom posudku, ktorý vypracoval prizvaný nezávislý súdny znalec z odboru GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA, ktorého súd prizve za účelom autentického zamerania hraníc predmetných pozemkov a zodpovedajúceho právneho stavu podľa „Oznámenia o vybavení podania“ zo dňa 19.07.2018 z Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky z Bratislavy, pracovisko Prešov, v ktorom sa konštatuje „Stav držby uvedených pozemkov nie je v súlade s právnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností ...“ ako aj s hranicami uvedenými v pozemkovej zložke č. XXX, viažucej sa na parcelu KN C XXX/X v katastrálnom území C. D., ďalej aby súd (2) uložil žalovanému povinnosť vydať spornú časť parcely č. KN I. XXX/X, a napokon aby (3) uložil Okresnému úradu Levoča, katastrálny odbor zapísanie majetko-právneho vysporiadania pozemku do katastrálneho operátu v súlade s právnym stavom a súdnym rozhodnutím.

5. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení s poukazom na až 4 dospel k záveru, že podanie žalobcu je potrebné odmietnuť. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca ani potom, ako bol zo strany súdu vyzvaný na odstránenie vád žaloby, vady žaloby náležite neodstránil. Žalobca bol vyzvaný uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 23.3.2022 č.k. -29, aby okrem iného uviedol jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný žalobný návrh (petit žaloby). Pokiaľ sa žalobca domáha určenia sporných hraníc pozemkov, nič mu nebránilo dať si vypracovať súkromný znalecký posudok pred samotným podaním žaloby na súd tak, aby z neho bolo zrejmé, čoho sa domáha a aby ten tvoril aj súčasť rozsudku. Určitými a vykonateľnými nie sú ani ďalšie zo žalobných návrhov. Pokiaľ žalobca chcel, aby súd zaviazal príslušný orgán verejnej správy na zapísanie meritórneho rozhodnutia o tomto spore do príslušnej evidencie, je na mieste upozorniť žalobcu, že rozhodnutia týkajúce sa práv podliehajúcich evidencii v katastri nehnuteľností súd ex offo po ich právoplatnosti doručuje tomuto orgánu bez toho, aby voči nim bola iniciovaná žaloba o uloženie (vopred neurčitej) povinnosti. Pokiaľ žalobca zakladá svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby vlastníckym právom k parc. č. J. XXX/X, z listu vlastníctva vyplynulo, že táto nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, žalobu tak mali podať obaja manželia, tvoriaci procesné spoločenstvo.

6. Neodstránené procesné vady podania podľa názoru súdu prvej inštancie neumožňujú v danej sporovej veci konať pre neurčitosť a nevykonateľnosť žalobného petitu.

7. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. V danom prípade súd podanie žalobcu odmietol, preto by žalovaným ako úspešným stranám sporu patrila náhrada trov konania, avšak žiadne trovy im nevznikli.

8. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a vychádzajúc z jeho obsahu odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolaniach vytkol súdu prvej inštancie, že svojím rozhodnutím, ktorým odmietol žalobu o určenie hraníc ním uvedeného pozemku mu uprel právo domáhať sa svojho práva na nestrannom a nezávislom súde. Pokiaľ mal súd za to, že jeho žaloba je neurčitá, mal ho predvolať na výsluch a takto dosiahnuť odstránenie vád podania. K odvolaniu pripojil plnú moc od svojej manželky K. B. zo dňa 10.8.2022, ktorou ho splnomocnila, aby ju zastupoval v tomto konaní týkajúcom sa majetko- právneho vysporiadania pozemku KNC XXX/X, ktorý je ich spoločným vlastníctvom a tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedol, že k doplneniu žaloby v prílohe č. 3 priložil znalecký posudok č. 14/2017, vypracovaný súdnym znalcom Ing. E. L., A. zo dňa 12.10.2017, v ktorom sú určené GPS súradnice kontrolných bodov určujúcich hranice predmetného pozemku, z ktorého vyplýva spomínaný posun hraníc zdokladovaný tak, že červené čiary definujú hranicu podľa právneho stavu a čierne čiary chybnú hranicu, ktorá je zaznačená v katastrálnom operáte. Nakoľko očakával, že súd poverí nezávislého znalca vypracovaním nového znaleckého posudku podľa vlastného výberu, mal za to, že postačuje súdu doložiť tento znalecký posudok. Z obsahu jeho žaloby a doplnenia žaloby

vyplynulo, že spolu s manželkou sú vlastníkmi predmetnej parc. č. J. XXX/X k.ú. C. D., na ktorom v roku 2006 ukončili stavbu rodinného domu. V stavebnom povolení bola uvedená podmienka, že rodinný dom môže byť skolaudovaný po majetko-právnom vysporiadaní predmetných parciel. Šestnásť rokov od dokončenia stavby rodinného domu mu stavebný úrad odmieta skolaudovať nehnuteľnosť, nakoľko ku pozemku nevedie prístupová cesta z dôvodu posunu hraníc pozemkov od 3,5 m a neuskutočnenia majetko-právného vysporiadania. Žalobu podal z dôvodu, aby dosiahol stav, kedy jeho dom bude môcť byť skolaudovaný a aby ho mohol užívať. Majetkovo-právne vyporiadanie predmetného pozemku je len v kompetencii súdu. Preto podal žalobu o určenie presných hraníc predmetného pozemku v súlade so znaleckým posudkom, ktorý predložil.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „“) v rozsahu danom ust. a a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.

10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie sa dopustil procesnej vady konania, keď nepostupoval dôsledne podľa ustanovení a dostatočne si neujasnil, čo je predmetom konania, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a následne nesprávne právne rozhodol, pokiaľ podanie žalobcu odmietol.

11. Podľa podanie je úkon určený súdu.

12. Podľa podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie a ak z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

13. Podľa , každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

14. Ako vyplýva z vyššie uvedených zák. ustanovení, pri posudzovaní podania strany sporu je nutné posudzovať ho podľa jeho obsahu, teda podľa toho, ako v ňom bola navonok (objektívne) prejavená vôľa konajúceho. Zmyslom spomínaných ustanovení je posúdiť podanie zo strany súdu tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase uskutočnenia podania. Súd vždy posúdi obsah a zmysel podania a urobí záver, o aký úkon sa z tohto pohľadu jedná. Pri posudzovaní podania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému podaniu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu podania, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii a celkovému zmyslu podania. Súd nemôže posudzovaný obsah úkonu výkladom dopĺňať či domýšľať alebo z neho vyvodiť závery, ktoré z obsahu úkonu nevyplývajú. Rovnako nemôže výslovne uskutočnený úkon transformovať na iný úkon.

15. V zmysle v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

16. Ustálená súdna prax vyložila toto ustanovenie tak, že „rozhodujúce skutočnosti“ sú údaje nutné preto, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v rozsahu umožňujúcom jeho jednoznačnú individualizáciu, resp. je povinný opísať stručne, ale zároveň dostatočne úplne všetky skutkové okolnosti jednotlivo tak, ako po sebe nasledujú a ako sa jedna od druhej odvíjajú, lebo z ich súhrnu musí vyplynúť, o aký právny pomer svoj nárok opiera (právny dôvod žaloby).

17. Z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, ale aj z doplnenia k žalobe vyplýva, že predmetom konania je spor o priebeh hranice pozemku – parc. č. XXX/X, J.ú. C. D., ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky K. B. a parc. č. XXX/X v k.ú. C. D., ktorej vlastníkom je žalovaný v 1. rade D. E., ale aj spor o vlastníctvo k určitej ploche, nakoľko z obsahu žaloby a jej doplnenia vyplýva, že žalobca ako vlastník susedného pozemku patriaceho žalovanému v 1. rade sa domáha vydania tej časti pozemku, ktorá tvorí predmet BSM žalobcu a jeho manželky tvrdiac, že do ich vlastníckeho práva sa zo strany žalovaného v 1. rade zasiahlo tým, že žalovaný v 1. rade túto časť pozemku užíva.

18. Z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, ale aj z doplnenia k žalobe je teda zrejmé, že v danom prípade ide o žalobu o určenie priebehu hranice susedných pozemkov, pričom žalobca žalobu opiera o tvrdenie,

že medzi susednými pozemkami je sporná správnosť hranice, nakoľko jej faktický stav nezodpovedá stavu právnemu, ale tiež otázka vyriešenia vlastníctva k spornej ploche pozemku, keďže sa žalobca domáha aj vydania spornej plochy.

19. Vychádzajúc z týchto tvrdení uvedených v žalobe a bez ohľadu na to, ako žalobca naformuloval žalobný petit je súd povinný zaoberať sa otázkou hranice pozemku, ale tiež otázkou dôvodnosti vydania spornej plochy.

20. Žaloba o určenie hranice pozemku je druhom určovacej žaloby v zmysle a je prostriedkom ochrany práv vlastníka pozemku, svojou podstatou ide o vlastnícku žalobu.

21. Z obsahu žaloby a jej doplnenia podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, na základe akého právneho titulu sa stal žalobca spolu s manželkou vlastníkom pozemku, vo vzťahu ku ktorému sa domáha súdnej ochrany a ktorého hranica je predmetom sporu. Z obsahu spisu vyplýva aj príslušný výpis z LV, na ktorom je zapísaný predmetný pozemok, ktorého hranica je sporná a tiež, čo je príčinou sporu o hranicu medzi susediacimi pozemkami, pričom žalobca predložil aj dôkaz – znalecký posudok č. XX/XXXX znalca M. L., A. z odboru geodézie a kartografie, ktorým preukazuje tvrdenia ním uvedené.

22. Zo žaloby, ale aj doplnenia žaloby teda jednoznačne vyplýva pozemok, ktorý je predmetom žaloby, je jasne a určito označený údajmi zo súboru popisných informácii katastra nehnuteľnosti, pričom z obsahu žaloby a jej doplnenia vyplýva aj uvedenie tvrdení, o ktoré žalobca opiera naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď z tvrdení žalobcu vyplýva, že sa snaží prostredníctvom súdneho konania získať právne relevantný podklad pre správne konanie súvisiace s kolaudáciou stavby nachádzajúcej sa na predmetom pozemku.

23. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie z dôvodu podľa majúc za to, že žalobca neopravil a nedoplnil žalobu tak ako mu bolo uložené.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej inštancie zvolil nesprávny procesný postup, pokiaľ podanie žalobcu napadnutým uznesením odmietol, nakoľko preto neboli splnené zákonné podmienky.

25. Odvolací súd má za to, že žaloba o určenie priebehu spornej hranice pozemku, resp. žaloba o vypratanie (vydanie) spornej časti pozemku nie je zákonom vylúčená a tento druh ochrany prichádza do úvahy. Aj preto, že takýto výpočet prostriedkov ochrany vlastníckeho práva vyplýva z ust. , ktoré má len demonštratívny charakter. Ochrana vlastníckeho práva je možná aj prostredníctvom žaloby na určenie priebehu spornej hranice pozemku, ktorý prostriedok právnej ochrany výslovne neupravuje. Z právomoci všeobecných súdov nie je možné vylúčiť spory o ochranu vlastníckeho práva určením priebehu spornej hranice pozemku, pretože by to znamenalo odmietnutie poskytnutia spravodlivosti strane sporu a znamenalo by to porušenie zásady zákazu odmietnutia spravodlivosti a v konečnom dôsledku porušenie základného práva na súdnu ochranu, garantovaného .

26. Aj keď petit navrhnutý žalobcom nespĺňa požiadavku jednoduchosti, nič nebráni súdu prvej inštancie navrhnutý petit preformulovať tak, aby zodpovedal zákonným požiadavkám.

27. Navyše súčasťou žalobného petitu je jednoznačne aj žalobcom formulovaná žiadosť o vypratanie (vydanie) spornej časti pozemku, ktorou otázkou sa súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal.

28. Za nesprávny je preto potrebné považovať názor súdu prvej inštancie, ktorý napadnutým uznesením odmietol podanie žalobcu zo dňa 13.10.2021 doplnené podaním zo dňa 7.4.2022 majúc za to, že žalobcom uvedený petit nie je jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný, Jeho rozhodnutie nemožno považovať za správne.

29. Nedostatok aktívnej, prípadne pasívnej vecnej legitimácie nie je dôvodom pre odmietnutie podania, ale pre zamietnutie žaloby, preto neobstojí ani dôvod uvedený v bode 19. napadnutého uznesenia.

30. Konštatujúc vyššie uvedené odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie podľa a vrátil vec súdu prvej inštancie podľa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude následne vo veci ďalej konať a rozhodnúť.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).